Slovenský Východ, apríl 1931 (XIII/76-100)
1931-04-01 / No. 76
Málo smyslu pro politická múdrosť. Košice, 31. marca. Dnešný politický život vzal na seba také formy, že sa naozaj zdá, ako by politika nebola ničím iným, ako brutálnym bojom o moc, nech sa deje akýmikoľvek prostriedkami. Boj medzi tak zvanou pravicou a ľavicou nadobudol foriem tak vášnivých, že najnaliehavejšie otázky hospodárske a politické sú vo verejnej mienke prezerané nielen preto, že v popredí stoja otázky osobné. Snáď ešte nikdy nebol verejný život tak zvlčený a je to len preto, že verejnosť vie síce v politike oceniť chytrosť, ale nemá dosť smyslu pre politickú múdrosť. Máme v čele štátu filozofa, máme splnený platónský ideál, ale nie Masaryk, ale Machiavélli ovláda predstavy tých, ktorí prizerajú politike. Machiavelli je autor knihy „O kniežati”, v ktorej sa stal teoretikom politického cynizmu, púhej chytrosti, púheho klamania v politike, v ktorej prvýraz vylíčil bez všetkých morálnych skrupulí politiku ako chladnú hru v šachy, ale bez noblesy a zachovávania pra vidiel kráľovskej hry. Tí však, ktorí sa zhliadh v Machiavellim a v machiavellizme, by si mal uvedomiť, že Machiavelli sám bol človek po liticky svrchované nešťastný. Neustále vo vy hnanstve, neustále vo finančnej tiesni, neustá !e s neukojenou túžbou po moci. Snáď práve preto, že bol v praktickej politike takým nešťastníkom, premýšľal mnoho o politickom úspechu a preslávil sa ako politický spisovateľ. I na ňom sa osvedčilo, že človek hľadá obyčajne v literatúre to, čoho nemá v živote. V svojom románe „Lionardo da Vinci”, Merežkovskij líči Machiavelliho ako človeka, ktorý neustále vykladal všetkým ľuďom, že vynašiel najlepšiu teóriu na to, ako vyhrať každú partiu šachu, ale v praxi každú partiu .prehral. Tak sa stáva aj tým, ktorí z chytrosti urobili princip. Iste treba, byť v. politike aj chytrým. Ale chytrým byť, neznamená byť chytráckym, neznamená to chytráčiť bez idee, bez koncepcie a bez principu. Ten, ktorého politika je vedená pevnými zásadami, vie im zostať verný i keď má okamžitý neúspech. Venjosľ princípom dodáva vytrvalosti a vidíme na príkladoch mnohých veľkých politikov, že víťazpý život sa môže skladať zo samých drobných porážok. Kto ale nemá zásad, nevie zniesť porážky. Kto nevie prehrať, neudrží ani ovocia víťazstva z dôb, kedy mal šťastie. Kto nie je vnútorne dosť pevný, podceňuje moc idee a autoritu ducha v politike. O zosnulom arcibiskupovi Antonovi Stojanoví sa rozpráva táto anekdota: Keď bol ešte poslancom, prosili ho sedliaci v jeho rodnej dedine Beňovej, aby im predsa vyložil, čo že je to tá politika. Nato vraj Stojan dal ruku. na stôl a požiadal jednoho strýčka, aby ho poriadne cez ňu udrel. Strýc sa rozpriahol, ale Stojan utrhol ruku a strýček sa sám poriadne udrel do ruky o stôl. „Tak vidíte, to je tá politika”, doprevadíl stručným slovným výkladom Stojan svoje názorné vyučovanie. Keď mal aj človek tak ušľachtilý, ako bol Stojan, taký názor a také zkušenosti o politike, možno tým merať úpadok politického života u nás. Veľmi obľúbená býva akademická kontroverzia o tom, či je politika vedou, umením alebo prostou praktickou činnosťou. Pravda je, že politika je tým všetkým. Musí počítať s faktami, s ideami a musí vedieť s faktami manipulovať. Ale mali by sme byť pamätliví slov prezidentových, že aj v po titike dvakrát dve sú štyri a že politika nie je vrecom nemožností, že aj v politike platí poctivosť a zdravý rozum, ktoré môžu síce na ehvíľku byť zatlačené vášňami, ako sa robí v „obyčajnom” živote, ale tieto vášne nemôžu trvalé víťaziť. Ročník XIII. Číslo 76. í Košiciach,» středu 1. apríla 1931. _______Za 20 Dal. Stará zásada našej republiky. Prispievať k rekonštrukcii stredoeurópskej hospodárskej sústavy. Nezbytne potrebná organizácia. Nemecko zabudlo na to, že svet nie je už tak ľahkomyseľný, ako pred rokom 1914, aby sa neobával, že sa pod maskou legitímnej hospodárskej expanzie Nemecka neobjaví veľmi ľahko a rýchle expanzia politická. Tentoraz nebolo treba tak dlhej doby a tak trpkých zkúseností, aby celý západ zaujal jednotnú líniu proti nemeckej politike, proti colnej únii nemecko-rakúskej. Anglia postavila sa s plným vedomím vážnosti chvíle po bok Francie a možno povedať, že veľmoci pozerajú na vec úplne rovnako, ako my, ktorí sme tu v prvom rade ohrození. Nemecko bolc vyzvané, aby predložilo svoje plány, ktoré tak dlho tajne zrelý, verejne na fóre medzinárodnom, aby ich tu obhájilo a vysvetlilo; najmä aby ukázalo, ako mieni urobiť zadosť svojim záväzkom z mierových smlúv a ako vážne to myslí s nabídkou, aby ostatné štáty s ním spolupracovaly na ceste k vybudovaniu všeeuropského hospodárskeho spoločenstva. Nemecko nemôže uplatniť svoju vôľu proti sjednotenej Europe, spojené veľmoci daly mu už najavo, že nestrpia utvorenie Veľkonemecka prostou anexiou štátu rakúskeho, aby tak vznikla veľmoc, nebezpečná svobodě nielen najbližších malých susedov, ale všetkých zemí ostatných. Naproti tomu uznáva sa ale všade, že dosavádne pomery akejsi hospodárskej anarchie, roztrieštenosti, kedy jeden stojí proti druhému a všetci navzájom sa poškodzujú, sú neudržateľné. Organizácie, menovite hospodárskej, ale v dôsledku toho aj politickej, je nezbytne treba Veľmoci, ktoré majú dosť politického vlivu aby zmařily akýkoľvek jednostranný úklad majú na druhej strane tiež dosť kapitálových prostriedkov, aby takúto hospodársku reorganizáciu vo veľkom merítku podoprely a realizovaly. Naša republika je ochotná spolupracovať v tomto smere, lebo je to jej stará zásada. Už Malou dohodou chceli sme prispieť k takej rekonštrukcii stredoeurópskej hospodárskej sústavy. Nemôžeme strpieť, aby Nemecko sriadilo tu .voju hegemóniu pod rovnakým titulom. Musíne žiadať kategoricky, aby Europa, to jest iredovšetkým Francia a Anglia, přičinily sa vo vlastnom záujme o paralyzovanie nemeckého nebezpečia, ale jedine účinnou cestou pozp tívnej účasti na účinnej pomoci. Na pobreží neďaleko bulharského prístavu Burgas v Čiernom mori zúrila v.posledných dňoch neobyčajne prudká búrka. Obrovské vlny zdvihly italský parník „Campidoglio” do výšky a hodily ho na ostré skaliská, kde stroskotal. Na pomoc vypravilo sa z Burgasu hneď niekoí ko parníkov, ktorých posádkam sa po veľkej námahe podarilo zachrániť všetkých cestujúcich a posádku nešťastného parníku. Na našom obrázku vidíme parník po búrke na skaliskách, Požiar pardubického divadla. Panika v obecenstve. - Mnoho ľudí bolo pošlapaných. Pardubice, 31. marca, — Včera večer behom III. dejstva, asi o pol 11. hod. vypukol v Mestskom divadle v Pardubiciach v zadnom trakte oheň, ktorý sa rýchlo šíril. Obecenstva sa zmocnila panika a mnoho ľudí bolo pošľapaných. Požiar vznikol od krátkeho spojenia. Hasičstvu sa podarilo oheň lokalizovať a zachrániť hľadište i šatňu. Požiaru padly za obeť mnohé rekvizície, umiestnené v zadnom trakte. V Mestskom divadle, ktoré stojí na Smetanovom námestí, neďaleko Zelenej brány, hosťovala práve Wurscherova divadelná spoločnosť českého východu a hrala sa opereta „Českí muzikanti”, ktorá v posledných dňoch v Prahe má obrovský úspech. K tomuto oznamuje československá tlačová kancelária toto: Požiai vypukol na konci III. jednania. Rozšíril sa skoro na javisko, ktoré za krátky čas bolo v plameňoch a úplne zničené. Do hľadiska, akc aj do šatne sa oheň nerozšíril. K úrazu neprišiel nikto. Pred polnocou podarilo sa spojeným úsilím hasičských sborov oheň lokalizovať. Rozčúlenie nie je program. K prejavu predsedu vlády Udržala. - Pôdorys programu, ktorý zaväiuje každého. Predseda vlády František Udržal prehovoril, ako už sme tu uviedli, k novinárom. Jehc prejav, ako už ukazuje ozvena v celej našej tlači, priviedol rovnováhu do verejnej mienky o otázkach zahraničnej a vnútornej politiky ktoré v poslednej dobe vyvolávaly neobyčajný záujem u všetkých strán a politických činiteľov. Kľud a jasnosť vo vývodoch Udržalových potvrdily opäť raz pravdivosť známeho výroku pána prezidenta republiky, že rozčúlenie nie je program. Ministerský predseda Udržal hovoril nielen o prekvapení, ktoré spôsobil Berlín s Viedňou ostatnému svetu. Doplnil vývody zahraničného ministra a pripojil so svojho stanoviska, ako šéf celej vlády, názory, ktoré odpovedajú vyšjším hľadiskám, potrebám a nútnostiam všenárodným a celoštátnym. Hovoril v miernej forme o odlišnom stanovisku Nemcov, ale vo veci rozhodne. Riekol im, že si vážime ich spolupráce, avšak nemožno nám prijímať ich názory a želania tam, kde sa s nimi práve v záujme celej republiky rozchádzame. Nemôžeme strpieť v tom ohľade partikularizmus. Najmenej tam, kde sa jedná o veľké hospodárske otázky, ktorých nemožno lúštiť z hľadiska voľákej menšiny, obzvlášť takej, ktorej valné časti majú sklon za hranice vlastného štátu. Rovnako premyslene a účinne hovoril ministerský predseda o nútnosti vnútorného súladu v tábore českom, čo, pravda, neznamená, že by každý a celok musel notovať tak, ako spieva kantor. Cesty môžu byť rozličné, len vôľu majme rovnakú. Nemusíme schvalovat’ tú alebo onú taktiku, nemusíme súhlasiť s tým alebo oným názorom, musíme sa ale sísť vždy v dohode na politickej uhlopriečni, ako to jedine odpovedá všetkým složkám zeme československej. Rec nášho ministerského predsedu nebola namierená proti nikomu a nebola prehovorená pre nikoho, ale obracala sa na všetky složky našej republiky dobrej vôle, ktorým záleží na nerušenom zdare a pokroku diela, ktoré sme utvorili úsilím celých generácií a ktoré musíme zanechať neproušené tým, ktorí príde no nás V tom smysle bol a je výklad ministerskéhc predsedu nielen prejavom so dňa na deň, ale pôdorysom programu pre zajtrajšok a budú cnosť vcbec, ktorý zaväzuje každého, kto t< smýšľa f. našou vlasťou naozaj dobre a poctivé Letecké nešťastie. O i o m ú c, 31. marca Na neredinskom letišti v Olámuci srútil sa včera o 14. hodine školský letúň leteckéhc pluku č. 2, Hnačky „A-2e-i6”. V lietadle boli rotmajster-pilot Hála a major-pilot Novák Dosiaľ z nezistenej príčiny lietadlo havarovalo a vývrtkou srútilo sa na zem. Pri doprave lo nemocnice rotmajster Hála svojmu ťažkáme zraneniu podľahol. U majora Nováka lekári zistili zlomenie pravej, stehennej kosti, vykĺbenie pravej ruky a odreniny v obličaji. Major Novák sa v nemocnici prebral s bezvedomia a jeho zranenie nezdá sa byt životu nebezpečné- Pomohla 4006 delí na svet a. Spišské Podhradie, 31. marca Zvláštne jubileum oslávily v našom meste ženské spolky. Tunaišia porodná asistentka Mária Hennelová dovŕšila tohoto roku päťdesiat rokov svojej činnosti. Za tohoto pol sta rokov pomohla, ako bolo konštatované podľa úradných záznamov, viac ako 4000 detí na svet. Jubilantke dostalo sa veľmi početných darov- AUG. EUG. MUŽÍK Jeho posledný dopis. Tichá, svetlá a čistá izbička, zaclonené sneho-bielymi záclonkami pred žhavými pa pršlekami slnečnými, zdala sa vždy tak osa melou a vážnou, ako voľáka svätyňka. V izbe je ticho. Len ako tieň prechádza okolo stará osoba ženská vysokej postavy jednoducho, ale čisto a poriadne oblečená a je; krok je tak nesmelý, že sa zdá, ako by len ešte zväčšiť chcel to ticho, ktoré sa okolo rozkladá. Tak to trvá dlhú chvíľku. Ale teraz už tc aj starým hodinám zdá sa byť neznesiteľným Počnú zlostne a s celou vášňou dlho zadržovanej nevôle vrčať a všetkou silou svojich rozháraných pŕs odkukajú hlučne desiatu. Ak ich hnev vyznieva na prázdno. Nikto si toho nevšírúa, ani pes nevenuje tomu najmenšej pozornosti. Len stará pani pozrúc letmo na hodiny, stavia sa k oknu a zadíva sa von na prázdne námestie, vyprahlé živým rozteklým ohňom slnečným. Dlhý tieň jej padá za ňou izbon a rozkladá sa na psa, ktorý mžiknul okom po príčine náhleho zatmenia, pohnul ušami, ako by čosi vetril. Ale vidiac márnosť svojho nepokoja, ztišil sa úplne a snil s polootvorenými očami. Ale nie je to to všetko ožiarujúce, potešujúce slnko, ktorému stará dáma venuje pozornosť. Jej slnko dlie ďaleko, tak ďaleko, že ani sama nevie určite, v ktorú stranu. Vie len, že dlie v opačnú stranu, tam niekde k západu a vychádzajúc často do kostola, obzerá sa k onomu smeru sveta a pátra dlhým pohľadom, či sa neblíži dáky voz alebo pocestný, ktorý sa komusi podobá. Však jej staré oči aj z diaľky by ho poznaly! Veď jeho podoba vryla sa jej do srdca navždy, a ona chráni ju tam v svojich, snoch a modlitbách, ako v ťaž-