Slovenský Východ, máj 1934 (XVI/100-123)

1934-05-01 / No. 100

JfeflMŕ ŕ ŽtttVáŕy­­ ÜSill flfr*ÍmÍfa »KAI i SLAVA w»edf!«­hŕ dno 30 hal­ K«wn«tsk6 B IV ■ ■ « nedoru a aWd" Telefon ■ H­H­­ 0 hal. 4ľi.■• vlAVAncirv VvrhAfl r*s** „J" JIVYCI1M1Y f YvllvU "JSr Telefon 51*222. ^B ' islo pošt. sporltePll« »00,562, — Používania VTKITP novinových známok ?Vv5!\£ =w^^i«BEg^itwptiiiTWAir5TM«^»*»^ eren:^^— povolené pod číslom ■ 1 IL 11 32.188/1V.—1982. Tlačí =" ■ '"• Soč. XVI. Cis. 100. V utorok 1. mála 1934. Za 50 hal. ,““.VÄ”“ Vyslanec dr. Osuský: Prah a, 30. apríla. — Vyslanec dr. Osuský zúčastnil sa včera valnej ischôdzky politického klubu Omladinárov-devädesiatnikov a preho­voril lam o snahách a cieľoch revizioniztmi. Jeho vývody boly hlučné aklamované a často prerušované búrlivým potleskom shromáždě­ných. V úvode svojej reči zdôraznil, že štáty, které túžia ,po revízii, &a hanbia priznať otvorene svoje sebecké a málo ideálne ciele, a ptrieto odievajú revizio­­nizmus pred svetovým ľomm do vzneše­ného rúcha pravdy a spravedlivosti. Na hraniciach Slovenska dokazoval, že štátne hranice nemôžu byť menené len s hľadiska národnostného, ale že treba brať v úvahu ai hľadiská hospodárske a bezpečnosť štátu. Ne» smieme zabudnúť, že Dunaj je kľúčom Slovenska. Hranice, ktoré boly vytýčené, triámonsfem smtu­­vou. nie sú náhodné, ani ľubovoľné. iKossuth, keď v rokoch pädesiatych minulého storočia sa uchádzal o pomoc ua západe, pre svoje-politické plány, osvojil si plán autono­mie nemaďarským národom bývalého Uhor­ska. Je zaujímavé, že pokiaľ ide o Slovansko, shoduje sa tento návrh takmer všade a hrani­­'ou, stanovenou trianonskou snilirvou Revinonizmus ]e veľkým zapasom, pri ktorom ide nie o spravodlivosť a právo, ale len a hlavne o veľké politické ciele. V svojej podstate nevižionizmus je namierený proti novým slovanským štátom, vzniklým zo svetovej vojny. Gróf Bethlen v svojej londýn­skej prednáške v novembri minulého roku otvorene priznal, že Maďarsko sa zaujíma nielen o Maďa­rov, ktorí žijú y súsedhých štátoch, ale že mu leží na srdci aj osud Slovákov. 'Trvalo iste dlhé a dlhé roky, kým „našli Ma­­-rí’ari túto lásku k Slovákom”. Slovensko, Sedmohradsko a Chorvátsko ma­ty podľa návrhov grófa Bethlena všeobecným 'hlasovaním rozhodnúť o svojom vlastnom osu­de. Zaujímavý návrh, keď sa uváži, že je to návrh práve grófa Bethlena, ktorý r. 192i Maďarsku chcel hlasovacie právo odstrániť Všetky tieto snahy môžeme ale sledovať s kľuďkum, lebo nártoH, ktorý dokázal ťafcii žčvoťa)scho|ptnosť a húževnatosť, ako ná­rod československý, nemusí sa obávať o stvoju budúcnosť. Co sa nepodarilo r; 1914, nepodarí sa už nikdy. Revizionisti po svetovej vojne obrátili svoje nádeje k článku 19. paktu o Spoločnosti Ná­rodov. Veľmi skoro ale pochopili, že pomocou článku 19. o Spoločnosti Národov revíziu ne­prevedú. Preto vyvinuli veľké úsilie, aby do­stali. do. paktu o Spoločnosti Národov klauzu­lu, že Spoločnosť Národov môže meniť hrani­ce.. Všetky tieto pokusy zTyhaly. Sú tu pre nás, v tejto otázke pádne a postačiteľné záruky ko strany Francie, Preto Československo má svoje povinnosti voči Spoločnosti Národov. V závere svojej pred­nášky vyhlásil dr. Osuský, že kto očakával, že bude. možné niečoho docieliť, doznal len skla­mania. Ústupkami by sa ničoho nedosiahlo, ale vznikly by len nádeje, že by holo možné ohroziť stavbu, vytvorenú mierolvými »mluvami. Prijatá rezolúcia tlmočí odhodlanie ochrániť iza každú cenu celistvosť a nedotknuteľnosť Cs. republiky Prítomný predseda .senátu dr. Soukup poďa­koval ministrovi dr. Osuskému za jebo pred­nášku a prítomní prijali významné, šlová pred­nášajúceho s nadšeným súhlasom. Čo sa nepodarilo r. 1914 nepodarí sa už nikdy. Československý národ nemusí sa obávať budúcnosti NAJVÄČŠIA ŽIAROVKA SVETA Má §S cm „v pase” a 93 cm vysoké dievča nemôže dosiahnuť jej vrcholu vztiahnutou rukou. Žiarovka svieti 2750 ráz viac, ako nor­málna žiarovka v domácnosti. Je umiestená ua výstave v Berlíne. 15 rokov mikulášskej rezolúcie. Pred pätnástimi rokmi v doftác'fi najstrašnejšieho útisku, bolo potrebné, pby Slovensko prehovorilo a pred svetom verejne vyznalo- svoju vôľu, za osvo­­\bodende a spojenie s českými zemiamij Bol najvyšší éas so slovenskej strany podoprel pravdivost' nášho zahraničné,k,> odboja a, konečne, pravdivost vyhlás sent, rezolúcii O. manifestů,cti českých. To sa, stalo 1. mája 1.918 v Lipt, Sv. Mi­kuláši. kd-e na. verejnom■ shromážděni, svolá,vom ako shromaždenic robotnícke, prijatá-bola dr. Sr.obárom koncipovaná tá,to historicky významná rezolúcia najcennejší dokument domáceho odboja slovenského: „Už štyri roky zúriaca svetová' vojna, vyžiadala si od všetkých národov sveta, medzi nimi. i. od, uhorskej vetve Československého kmeňa,, dosiaľ neslý­chané obete no, majetku,, krm i životoch. Tieto nesmierne, obete sme vnášali a znášame v tom, povedomí, za vec spravodlivú, a, svätú: Za, najvyššie ' majetky ľudstva, za rovnakú svobodu všetkých bojujúcich tried, a, národov rakúsko­­uhorskej monorchia Avšak s ľútosťou konštatujeme, že v týchto nádejach sme sa sklamali, lebo smer úradnej politiky zahraničnej i vnútornej bere sa cestou, protidemo­kratickou, a, terajšie vlády používajú všetkých, předválečných protiľudových prostriedkov, aby vojväčšiu ťarchu tej to svetovej vojn/y znášajúce široké masy ľudu o zaslúžené práma a. svobody připravily. Proti, tomuto zavádzaniu a, úskočnému pokraéovoMiu terajších vlád, dô­razne protestujeme a žiadame: 1. aby sa. vlády chytily každej príležitosti, uzavrel mier spravedlivý a trvalý, zakladajúci sa, na, poctivom riešená, všetkých, zahraničných a: vnútropo­litických otázok. Mier, ktorý zabráni, vzplanutiu nových vojien a prinesie žá­daný pokoj a svobod,u všetkým národom Európy; 2. ako prirodzený následok uznanej svobody žiadame bezpodmienečné uznanie, práma na sebaurčenie, všetkých národov nielen za hranicami našej monarchie, ale i národov Rakúsko-Uhorská,, teda, i uhorskej vetve českosloven­ského kmeňa,. Žiadame rovnosť vo všetkom, nielen na bojištiach, kde ide o život, ale i zabojišťamU Nech žije všeobecné volebné právo! Nech žije svetový mier! Nech žije rovnosť a svoboda, národov! Barthouova návšteva Prahy historickou udalosťou. Praha, 30. apríla. — Návšteva francúz­skeho zahraničného m inistra Barthoua v Prahe, ktorý odcestoval Z Prahy do Paríža v sobotu o 11.45 hodine, zanechala najlepší dojem a radostný ohlas. Spomína sa najmä na srdečne slová ministra Barthoua pri rozlúčke na Wil­­sonovom nádraží, že medzi Československom a Franciou je viac ako priateľstvo, a viac ako spoje­nectvo, je medzi nimi priamo bratstvo. Minister Barthou znova ocenil diplomatickú činnosť ministra dra Beneša a označil ho za mdikeho diplomata v Europe. O význame návštevy ministra Barthoua vyhlásil minister dr. Beneš k zpravodajcovi Havasovej kance­lárie, že to bola historická událost. ktorá bude mať pre budúci vývoj našej po­litiky značný význam a bude mať aj blaho­darný vliv na mier v strednej a východnej Europe. Návšteva Barthouova dokázala znova, že Francia má veľké mierové a stabili­začné poslanie v poválečnej Europe Bez tohoto poslania bola by dnešná, pová­lečná a zmietaná Europa stratená. Jc prvý máj. Najočakávanejší mesiac a, najkrajší tým, že nastupuje v prepychovom kvet­natom háve za asistencie zlatého slnka a, príjemnej atmosféry. Tentoraz ale akosi shoda a, či-neshoda- prírodných okolností jeho bujnú kvetnatosť degra­dovala. Predbehol ho dosiaľ vždy podi­vínsky apríl. Až by sa chcelo povedať, že už ani príroda nemôže zadržal pra­videlné tempo a že sa, ponáhľa za, prie­bojným človekom. V oblasti tohoto sa mnoho zmenilo i čo sa mája týka,. Už neplatí „byl prvý máj” českého básni­ka, ale je prvý máj nášho človeka,. Prá­ca a snaha, dospeť k cieľu rozložila ná,m májové milieu, na, mesiacov dva,nás ľ, lebo optimizmus ľudský a vzájomné porozumenie vite spraviť máj aj v de­cembri. To by znamenalo, že sa refor­muje v dobrom slova smysle i tradícia. Je to správne, lebo život chce byť živo­tom, žiť sa mus-i, vždy a, žiť sa má, vždy májové, to je so všetkým krásnym za­metením, citami šľachetnými a, láskou, ktorá, s májom, nezbytne súvisí. A le i lak zostane máj májom, mesiacom — mohlo by sa, povedať básnickým,, ele­gantnejším, lyrickejším, ako sú všetky druhé. V máji prejavujú sa, prvé akor­dy nového života a kvitnú nádeje. Ze za nimi nekriva láska, to je samozrejmé a na tom, sa už asi d,o konca, sveta, nič ne­zmení, lebo práve taká prvá, láska, nie nepodobná, pelu na krásnom, a vzácnom ovocí, potrebuje všetku, krehkú, vonnú, jemne, barevná dekoráciu májovú, vše­tku májovú krásu. Preto hoci by celý život bežal po inej koľaji — máj pre zamilovaných nech ostane májom. Je to krásne a, krásu treba, ľuďom, nechať. Nech sa. teda, čo deje — majte sa. v máji ¥adi a, nielen v máji, ale aj potom, má­jové po celý život. Tak krásne, ako sa, to tu povedúuskutočniť májový sen — bolo by ozaj snom a zázrakom. V tenie, dobre, že ani máj samotný nie je tak ne­poškvrnený. Jeho krásne kvety a jemný háv nie raz éle pocuchajú na pr. chrvsti. Votrelecká, sobranka. nie je ani za, vtá­čie zrnko lyricky založená. Naopak, Ale­­bu húsenice. Ako tie vedia ničiť! No, nie viac, nis menej ako ľudia-chrústi a, ťudia-husenicc. Sú, nišia, často n. ubrá­niť sa, im vždy nemožno. A ta,k i ľudský máj býva. niekedy pocuchaný, ale — čas všetko napraví a keď už niektoré dobrácke oči musely sa dívať pre rozbo­lené srdce cez slzy — iste sa neskoršie rozjasnily a. zvlášť, keď prišiel máj■ To všetko patrí ku garnitúre života,: ra­­dosť-neradosť, žiaľ-nežiaľ. Východi­skom, ostane teda máj. Majme sa, chcejme sa mať vždy májové. Prvá fotografia ■ malého japonského korunné­ho princa, ktorý bol očakávaný s veľkou ne­dočkavosťou. Narodil sa 23. decembra minulého roku a dostal meno Akihipo Tsugu No M ty a. čo znamená „nástupca osvietenej dobrotivostí"- BUDÚCI MIKADO

Next