Slovenský Východ, august 1934 (XVI/172-197)
1934-08-01 / No. 172
’“'bMTiIuVA *“«"* *°n‘,ck» "«*««"»♦ «enlh na Slovensko “Tsrut“ (Ml 1 + %!$■*’ Í i -ä- s ovenskv Vvcnod -SSL rflVTVHilllI TTUIVU ^ IV MO novinových známok í/nri/T ------------------------------------------------------------------------------------- ---------------------------------------------------------------------------------------------------------- povolené riad. pošt a -------------------------- — — -------------------------------------------------------------------------------------------------------— --------------------------------------------------------------------------------- 25.876/iy.—1984. Tiaéi - r* ROL XVI. Cis. 172. V stredu 1. augusta 1934. Za 30 hal. Maďarský prejav za republiku. Minister dr. Derer v Dunajskej Strede. Bratislava, 31, júla, — Minister spravedlivosti dr. Derer prehovoril v Dunajskej jStrede ku stúpencom maďarskej organizácie čs. soeiálne-demokratickej strany zo Žitného ostrova o politickej situácii. Konštatoval, že teraz, kedy je v JSSKSPS všade nepokoj, ukazuje- sa cena skutočnosti, že Cs. republika priklonila sa k demokracii a tiež si ju zachovala. Minister zdôraznil, že Rakúsko, zmietané straníckym politickým bojom, urobilo veľkú chybu, že jeho diktátorská vláda zničila dve veľké rakúske, mravne vyspelé strany, sociálne-demokratickú a kresiťansko-soeiálnu, ktoré boly oporou rakújskeho štátu. Len v obnove týchto dvoch strán je spása Rakúska. Minister poukázal na to, že sťažnosti, ktoré mu predložilo maďarské obyvateľstvo, nie sú špeciálne sťažnosťami maďarskými, ale že pomery, o ktorých tieto sťažnosti hovoria, sú podobné, ako pomery ostatných vrstiev obyvateľstva v Čs. republike. Sťažnosti maďarského obyvateľstva ľahko možno odstrániť, keď maďarské obyvateľstvo bude robiť správnu, voči čs. štátu lojálnu politiku. Minister nakonec vyzval maďarské obyvateľstvo, aby podporovalo čo najusilovnejšie konštruktívnu prácu čs. štátu, lebo tým prospeje v prvom rade sebe. Minister rozobral podrobne politiku maďarských opozičných strán. Po reči ministra dr. Dérera, prijatej s búrlivým súhlasom verejného shromaždenia, ktorého sa zúčastnilo mnoho maďarského obyvateľstva, prehovoril senátor ir/Farkaš a tajomník Fehér, ktorí zdôraznili lojalitu maďarského obyvateľstva k čs. štátu. Veľkú pozornosť a búrlivý súhlas vzbudila reč starostu mesta Komárna Csizmadia, ktorý vyhlásil, že Cs. republika poskytuje dosť možností, aby sa v nej Maďari pri prevádzaní správnej politiky dobre uplatnili. Starosta vyhlásil, že k nemu často prichádzajú Maďari z Maďarska, ktori mu vravia, že v Cs. republike je za dáždivého počasia tisíc ráz lepšie, ako v Maďaisku za najkrajšieho slnečného dňa. Prezidentovi republiky Masarykovi poslaný bol pozdravný telegram. ZO ZAPLAVENEJ VARŠAVY Na obrázku jedno z varšavských nádraží, zaplavených rozliatou Vislou. Siamský král* v Karlových Varoch. Praha, 31. júla. — Siamský kráľ s kráľovnou položili včera venec pri hrobe Neznámeho vojaka na Staromestskej radnici v Prahe za účasti ministra národnej obrany Bradáča, gen, inšp. čs. armády gen. Syrového a náčelníka hl. štábu čs. vojska gen. Krejčího a starostu mesta Prahy dr. Bazu. V sprievode vyslanca Jána Masaryka odcestoval siamský kráľ do Karlových Varov. VOJENSKÁ HLIADKA na dvore marokánskych kasární vo Viedni, kde sú väznení hakenkreuzleri, ktorí napadli úrad kancelára a zastrelili dra Dollfussa. Jehlicska v Ženeve pokračuje. bš. Ž e n c v a, 30. júla. — Páter Jehlicsks nehodlá zostať len pri článku v ženevskej Revue des Nations, o ktorom sme sa už podrobne ■zmienili. Jehlicska sa snaží vzbudiť zdanie, že jeho zradcovská „Slovenská rada’’ skutočne existuje v Ženeve. V týchto dňoch dostali všetci novinári v Ženeve poštou kartáčový otisk toho istého článku, ktorý už vyšiel v Revue des Nations zo starostlivého pera pátera Jehlicska. Obálka, v ktorej bol článok zaslaný, má mohutný nápis: „Conseil Slovaque, Geneve, 12, boulevard du Théátre ...” Skutočne, tentoraz by nám páter Jehlicska temer nachystal prekvapenie a tak-tak, že sme nevyšli z konceptu. Tak Jehlicska naozaj inštaloval v Ženeve svoju „Slovenskú radu” v nádeji, že mu bude dovolené ohlupovať medzinárodnú verejnú mienku ? Ponáhľali sa teda presvedčiť sa, ako to vyzerá v „Conseil Slovaque” u pána Jehliesku. Boli sme celkom sami medzi stami ženevských novinárov, ktorí mali záujem o sídlo Jehlicskovho paškvilu, a zatiaľ sami sme konštatovali nový nízky podvod tohoto samozvaného osvoboditeľa slovenského národa. Jehliesku totiž v Ženeve niet a jeho slávna rada pracuje sama. Ako? No tak, -ako sme na to zvykli u maďarskej iredenty a u maďarských revizionistov. Podvodom, humbogom a predstieraním veľkých vecí tam, kde vôbec nič nie je. Namiesto Jehliesku našli sme v mansardě na boulevarde Du Théátre pána Andreja Tamáša. Ktože je to ten pán Tamáš? To iste nejaký „osvobodený” Slovák, bojovník za pravdu separatistov, nezištný pracovník za väčšiu svobodu utláčaného slovenského národa ... Musím povedať že nie. Pán Andrej Tamáš je smutne známj nepriateľ všetkého slovenského, maďarskí uprchlík z Rumunska, na ktorého si polícia v Ženeve dáva dobrý pozor a ktorý za finančných podpôr z Pešti hlása ktorúkoľvek pravdu nastrčenú do nízkych funkcií tajomníčkov revizionistických líg v cudzine. „Slovenská rada” je proste súkromná spálňa pána Tamáša „Slovenská rada”, ktorá sa konečne usadila Ženeve, dopadla teda veľmi biedne a je sústredená v rukách človeka, ktorý fanaticky nenávidí všetko, čo je slovenské. Jehlicska tak sám odsúdil svoje nízke dielo a je naším želaním. aby len tak ďalej pokračoval, keď chce úplne zmiznúť z pozornosti medzinárodnej verejnej mienky, a keď chce okrem toho, dostat ’sa do konfliktu so zákonami švajčiarskej federácie. To sa ešte načaká tá „ipaďarská materská vlasť” na návrat Slovenska, keď nenajdi páter Jehlicska lepšie _ metody pre uplatnenie maďarskej iredenty Slovenský vcršotepcc z r. 1Ö35. Dr. F. Lendvay Dňa á- októbra 1835 bolo v Nitre slávnostné otvorenie dievčenskej školy. IRečniť a prednášať okrídlené vety, sypať z rukáva chválospevy, užívať rečníckych obratov alebo „fígľov” —• bolo pri takýchto príležitostiach už aj vtedy zvykom. Len jedného pri tom nebolo — 'politiky. Dnes naproti tomu — náš príchod na svet doprevádza politika a bez tejto niet ani fúnusu. Lež čo$i bolo, čo 1predsa nesmelo chýbať, aj vtedy — recitácie veršov z kuchyne miestnych básnikov. To hej! Na to si vždy a všade Vaši starí potrpeli! Tak tiež pri slávnosti otvorenia onej školy sišli sa až štyria takí básnici: prvý predniesol nejaký A. F. Láng báseň nemeckú; druhý prof. Szárnyai, ktorý v latinských dystichonoch oslavuje fundátora otváranej školy osv. p. biskupa Jozefa Vuruma; tretí recitoval Alexander Kut ;erík svoju báseň maďarskú; konečne potom prišiel na rad — hoci doma, ale posledný — so svojov. „Slavisches Gedicht” — ako zpráva e tom hovorí — nejaký profesor Vittek. Tento pán profesor bol zo všetkých týchto veršotepcov najskromnejší — báseň podpísal len počiatočným písmenom svojho mena s hviezdičkou — V*, kdežto ostatní sa podpísali celým svojím menom, ba jeden si dal až dve krstné mená. Zato však — báseň Vitteková je naj obsažnejšia. Dosť možné — že chcel pre budúcnosť zachovať v slovenčine všetky dôležité datá, školy soi týkajúce, lebo;— ako si myslím — Nitre sa % tých časoch nemecky úradovalo i oslabovalo: slávnostnú reč predniesol dp, Johann Miskóltzy, kapitulný kaplán % nemčine a administračno-učebný prehľad je zanechaný — v knižočke o otvorení školy vydanej — taktiež v nemčine. Nuže si pozrime, ako predstoročný slovenský poeta clarus — slávny básnil veršoval! ' ' 1 * , Začína s apostrof ováním Nitry: „Mesto Nitra dneška oplíwag w ' adosť, Dnes sa wiplňili twé wrúcné žádosťi...’ Ďalej hovorí o Dobrodincovi, ktori takto rozmýšľal: „Toto mesto sskoli pre chlapcovo dosť\ ' ’ ínu Ale DewČence gím zahálagú Doma Tím bi sa tess zesslo dobré wichowám Z POHREBU KANCELÁRA DOLLFUSSA. Rakev, vezená na lafete dela. Okolo dôstojníci a velitelia heimwehrov HLAVOU DOLE CEZ KANÁL LA MANCHE, Na obrázku lietadlo anglického poručíka Tyso. na, ktorý preletel kanál La Manche hlavou doi*