Slovenský Východ, december 1934 (XVI/274-296)
1934-12-01 / No. 274
Jediný politicky nestranný denik na Slovensku Slovenskí východ Redakcie RPATKI AVA Telefon iit. 3591. Til ||JA Telefon iif. 341. PRAM A II Telefon čis. *8755. IfAČIfF Telefon iís. «77 a 2578 a administrácie: DiiAllJLMf Mř Novomestská 2A. AlLIllMj Masarykova 28. »HAsiM II *| Lätzowova ulica 5. ixwjIVt^ Rumannova ulica číslo 10 Roč. XVI. Cís. 274. V sobotu 1. decembra 1934. Za 30 hal. Súmrak maďarského revizionizmu. (Od nášhtf ženevského zpravodajcu.) bš. Ženeva, 29. novembra. — Dokument, ktorým juhoslovanská vláda dokázala svoje tvrdenia o účasti maďarských úradov na príprave marseilleiského atentátu, má historickú cenu. Bude slúžiť nestranným historikom budúcnosti k posúdeniu, až kde Maďari zašli v používaní nelegálnych prostriedkov k príprave revízie mierových smlúv z r. 1919 a prečo vlastne maďarský trevizionizmus stroskotal o ženevský pakt. Marseilleská tragédia je akýmsi medzníkom v dejinách maďarského, 16 rokov trvajúceho štvania celého sveta proti štátom Malej Dohody, je zlomom samého revizionizmu, ktorý sa už nikdy nedostane na výšku, výšku podivnej a pochybnej hodnoty, kde bol vynesený aférami falošných frankov, Stavického podvodov za maďarskej účasti a teroristickými činmi. Naďalej, menovite po dokončení ženevského procesu s maďarskými teroristami, až sa Juhoslávii a celej Malej Dohode dostane záruk, že Marseille sa už nebude opakovať, keď nemá byť vinník potrestaný vojnou, revizionizmus sa dostane do inej formy. Maďarsko sa o túto formu pokúsilo na tohoročnom zasadnutí shromaždenia Spoločnosti Národov. Opustiac, ako vyhlásilo — divné, veru, veľmi divné — krátko pred maršeilleským atentátom, neúspešnú formu propagandy revízie mierových smlúv, oznámilo, že naďalej sa spokojí so spracovávaním maďarských menšín v štátoch Malej Dohody. Toto rozhodnutie vtedy nikoho neznepokojilo, poneváč nikto netušil, že oficiálna maďarská politika chce mať alibi, že už pred atentátom sa vzdala bývalých. teroristických a štvavých prostriedkov k docieleniu revízie mierových smlúv. Napriek tomu ale možno zistiť, akonáhle zmenilo Maďarsko svoju politiku, čakajúc s istotou, že sa stane niečo, do čoho by mohlo byť zapletené. To, čo sa stalo, bol marseilleský zločin. Nikto, okrem Maďarska a nepriamo niekoľkých jeho priateľov, nemohol mať záujem na odstránení kráľa Alexandra a ministra Barthoua. Obidvaja sa snažili dokončiť plán stredoeuropského sblíženia pomocou italskofrancúzskeho a italsko-juhoslovanského usmierenia. Nikto nebol poškodený na svojich plánoch týmito snahami, okrem samého Maďarska. Len Maďarsko, dokonale osamotené na tohoročnom shromáždění Spoločnosti Národov, pozeralo nekľudne na pacifický vývoj európskej politiky a stalo sa nečinným svedkom súmraku svojho revizionizmu. Preto už sledovanie tohoto vývoja postačí k plnému dôkazu, že Maďarsko malo záujem na mdrseilleskom atentáte a že strpelo, keď nie podporovalo činnosť teroristov v tábore Janka Puszta, Tieto faktá, opreté o obsiahle dokumenty, budú v Ženeve vystavené v rade Spoločnosti Národov na medzinárodnom pranicri, usvedčujúcim Maďarsko z činov, ktoré ne-dovoľuje pakt Spoločnosti Národov. Nikto nechce zničiť Maďarsko, Malá Dohoda nič nežiada od Maďarska. Ale za dnešnej pohnutej doby, kedy politický vývoj aj bez zásahu Maďarska skytá nebezpečné fázy a mrtvé body, musí byť potlačený medzinárodný teror skutočne medzinárodnými prostriedkami. Ktokol’vek sa tohoto teroru a jeho vykonávateľov ujme, obviní sám seba zo spoluviny. To, čo sa bude v najbližších dňoch diať v Ženeve, nemožno nazvať ináč, ako konce, k akým dospel maďarský revizionizmus. Revizionizmus deštruktívny, zasievajúci, nenávisť medzi národy. Ale to, čo sa bude diať v Ženeve, bude tiež neklamným dôkazom súmraku tohoto maďarského revizionizmu. To ženevských konferencii: Prancflzslcy zahraničný minister Laval (vľavo) v dôležitom rozhovore s anglickým ministrom Edenom. Kostol yo westminsterskom opátstve v Londýne; kde sa včera konala svadba anglického princa Juraja s gréckou princeznou Marinou. Revolúcia v Bolívii? Santiago de C h i 11 e, 30. novembra. — Situácia v Bolívii je zmätená. Časopisy z La Pažu oznamujú, že vznikly povesti o úplnej vojenskej pohrome a politickom napätí. Bolivijské hranice sú vraj uzavreté a tlač prísne cenzurovaná. V La Paže a iných mestách boly manifestácie proti vojne. Situácia je zhoršená tým, že vznikla veľká nespokojnosť armády so složením Salamancovej vlády. Paraguayské vojsko vraj prelomilo bolívijskú frontu a snaží sa obkľúčiť hlavnú časť bolívijskej armády. Rio de Janeiro, 30. novembra. Z La Pažu sa oznamuje, že prezident Salamanca prevzal vrchné velenie bolívijskej armády a predsedníctvo vlády prenechal viceprezidentovi Tejagovi. Iná zpráva vraví, že bolivijský štátny prezident Salamanca bol zajatý v území Gran Chaco vojskom, keď tam prišiel urobiť zmenu v hlavnom veliteľstve bolivijského vojska. Pán prezident sa už uzdravil» „Pán prezident republiky, ktorého uzdravovanie prebehalo od poslednej zprávy ďalej celkom nerušene, je zotavený. Môže- byť preto od podávania ďalších zpráv upustenéď Táto zpráva, podpísaná lekármi, ktorí pána prezidenta ošetrovali, teda, činiteľmi najkompetentnejšími, znamená, že prezident Masaryk je už zase úplne zdravý. Je to zpráva radostná! Dnes tiž si môžeme priznať i verejne a nahlas, ako zle nám bolo, keď sa začaly šíriť zprávy, že prezident Masaryk onemocnel a že sa jedná o nemoc vážnu. Üradria zpráva varovala pred preháňaním, ale robila to tak opatrne, že sme y nej nenachádzali to, čo sme najviac dúfali, čakali a chceli nájsť: konštatovanie, že pán prezident je zdravý. Naopak: i „úradne” bolo potvrdené, že pán prezident je skutočne nemocný. Potom nastalo dlhé a netrpezlivé čakanie, vyplnené rovnako obavami ako nádejou. Každá zlá zpráva nás bolela, každái zpráva o zlepšení spôsobila nám radosť. Ale vždy sme pevne verili a dúfali, že to skončí preca len dobre, že ten náš veľký a slávny' starec, ten veľký víťaz zvíťazí i teraz. Vedeli sme, že nemoc trápi len jeho telo. Jeho duch bol stále zdravý, jasný a svieži, a obdivovali sme ho, ako i v nemoci myslel stále na záujem a prospech štátu. Bol to najkrásnější dôkaz, že duch môže byť zdravý i keď je telo nemocné, že duch je niečo viac ako telo. Ale priznajme sa úprimne, ako sme si želali, aby nielen Masarykov duch, ale i fyzická složka jeho bytosti bola zase zdravá. Aby nám Masaryk ešte a dlho zostal na žive! Masarykov duch, veríme, nikdy u nás nezanikne a bude žiť opravdu večne, ale — a je to rovnako prejav lásky k jeho osobe, úcty k jeho dielu ako presvedčenia, že všetci máme z toho prospech, že nám ešte žije a riadi náš štát — chceli by sme. aby medzi nami zostal dobu čo najdlhšiu ešte i živý Masárykčlovek. Báli sme sa, aby táto naša úprimná túžba nebola sklamaná. Ale pomaly prichádzaly zprávy lepšie a stále lepšie: zdravotný stav prezidenta Masaryka sa zlepšoval. Silný duch a silná vôľa akoby zázrakom překonávaly ťažkú nemoc a víťazily nad ňou. Ale chceli sme mať istotu: s napätím -sme očakávali film, ktorý bol natočený len preto, že bolo mnoho a mnoho ľudí v celom našom národe i štáte, ba. v celom ísvete, ktorí sa spolu s nami báli a spolu !s nami dúfali. Na vlastné oči sme mohli videť, že lepšia zpráva lekárov odpovedá pravde: pán prezident už chodil v kočiari na pravidelné prechádzky. A potom prišiel 28. október a naša republika ku sviatku svojej svobody a samostatnosti dosiala, dar najkrajší u najväčší: pána prezidenta uzdraveného natoľko, že už zase môže vykonávať svoj vysoký, ale i. ťažký úrad. A videli, sme obrázky, ako prijíma gratulácie zástupcov našej vlády, Národného shromaždenia, armády i diplomatických zástupcov cudzích štátov. Bolo to blahoželanie republike, bolo to však úprimné a radostné blahoželanie uzdravenému prezidentovi, zase přejímal riadenie kormidlá republiky. Od tej doby sme boli už spokojnejší. Vedeli sme, že v čele nášho štátu je zase: muž najlepší a najspoľahlivejší, a vzrástol ešte viac pocit našej československej istoty a bezpečnosti v dobo dnešných zmätkov a rozvratov. A teraz prišla zpráva, že pán prezident je už. úplne zdravý. Je to zpráva najradostnejšia, veď práve za jeho nemoci sme cítili, najviac, ako veľmi ešte potrebujeme nášho pána prezidenta, T. G. Masaryka. VÝSTAVA CS. KERAMIKY Denne od 9.-12. a od 14.-18. hodinv \\mmm vstupne 2 kč KOŠÍCE - MUZEUM