Slovenský Východ, február 1935 (XVII/27-50)
1935-02-01 / No. 27
____ Jediný politickY nestranný deník na Slovenskí? Slovenský Východ VSA**». BRATISLAVA, KSSat»'”: ŽILIHA, SSSďjlž PRAHA KOiCE, K...".?.". Rsč XVII. Čís. 27. V piatok 1. februáta 1935. Za 30 hal. Povinnosti občianstva k štátu. Praha, 31. januára. — Včera bolo v prednáškovom sáli domu zemedelskej osvety zahájené zasadnutie výkonného výboru republikánskej strany zemědělského a maloroľníckeho ľudu. Zasadnutie zahájil a riadil úradujúc: miestopredseda poslanec Beran, a boli mu prítomní miestopredseda strany minister dr. Hodža, predseda poslaneckej snemovne dr. Staněk, predseda vlády Malypetr s ministrom dr. Černým a iní. Poslanec Beran zdôraznil v «vojom prejave mimoriadnu vážnosť doby pre •tranu, národ i Štát bijeme v dobe zahraničnej neistoty' ♦ravel- Nemo'.mu- nechať bez povšimnutia 'zjavy v našom okolí a je na nás, aby sme zasahovali všade v záujme potrieb našej republiky, ktoré musia byť zabezpečené za všetkých okolností. Všetko, čo mieri na oslabenie mocensky pozície republiky, musí byť odmietnuté a zmarené, lebo nesmie utrpeť záujem štátu. Za ktorý nesieme plnú zodpovednosť. Republikánska strana cíti, ako strana vedúca, tým "äčšiu zodpovednosť. aby vojenská obrana republiky bola vo všetkom dokonalá. Poslanec Beran potom prehovoril o otázke volieb do parlamentu a vyhlásil: „Dohodli snu -a s ostatnými koaličnými stranami, že voľby budú na. jeseň, ale datum volieb pre nás nerozhoduje. Hlavnou vecou je, aby snemovne a vláda pracovaly. lebo keď dochvilné budú splnené práce, potom sa z otázky volieb stane vec druhoradná. Republikánska strana vykonala všetko, na čo stačily jej sily- Duch jej vodcu, Antona Švehla a jeho odkaz jej prikazujú, že osoby a ich sláva nie je nič, že nado všetkým stojí idea, aby zdravý bol náš štát-Potom sa ujal slova predseda vlády Maly petr a podal obšírny výklad o zahraničnej situácii, ako sa rozvíjala po marseilleskom atentáte. Zachováme si kritické .stanovisko k vnútorným pomerom S. sväzu, ale uvedomujeme si, že naše mierové snahy a naše záujmy boly veľmi výdatne posilnené našou spoluprácou s najväčším slovanským štátom, Ruskom. Želáme si aby aj ďalšie slovanské národy sa připojily k tejto mierovej medzinárodnej a spravedlivej politike Vynasnažíme sa vždy o kľudné, priateľské a spravodlivo vyrovnané styky s našimi susedmi a dúfame aj, že so vzrastajúcim ukľudnením a stúpajúcou medzinárodnou bezpečnosťou nastane oživovanie medzinárodných hospodárskych stykov, ale medzitým sa musíme starať, aby sme v rámci svojej vlastnej možnosti zmierňovali a prekonávali účinky svetovej hospodárskej krízy. a to na základe sporiadaného demokratického nášho vývoja, politického, hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a národného. V našom demokratickom zriadení, na ktorom chceme sotrvať do všetkých dôsledkov, je sústava kľudnej spolupráce zákonodarstva vo vlá h jedine zdravá. a keďže sa opiera o zástupcov najpočetnejších vrstiev drobného a stredného obyvateľstva, ktoré tvoria prevažnú väčšinu nášho národa, poskytuje pomerne najlepšiu záruku všestranne zdravého vývoja. Vódčie krúliy koalovanýeh strán .sa stärajú i v poslednom roku volebného obdobia o spravedlivé vyrovnanie záujmov a potrieb všetkých vrstiev obyvateľstva, ako to bolo vytýčené v programe vlády, ktorý má byť uskutočnený ešte pred voľbami. Parlamentné voľby majú byť vykonané po vybavení týchto úkolov. Po ministerskom predsedovi prehovoril minister dr. Hodža o novej hospodárskej politike, ako sa javí okrem iného tiež v pomere k finančnému kapitálu vo vnútroštátnej a medzinárodnej praxi. Marieilleský atentát zoslabil revizionizmus. Praha, 31. januára. — Splnomocnený mi rrister vyslanec dr. Kamil Krofta, zástupca ministra dr. Beneša, prednášal včera na večere okresného sdruženia republikánskej mládeže C novej situácii v medzinárodnej politike európskej. V úvode hovoril, že sú to predovšetkýn tri veľké udalosti poslednej doby, ktoré změnily európsku situáciu medzinárodnú: Marseillesky atentát, rozriešenie otázky- saarskej a rimsko dohody. Usnesenie Spoločnosti Národov vo veci odpovědnosti za marseilleský atentát neuspokojilo na všetkých stranách a vytýkalo sa mu, žc Juhoslávii sa nedostalo náležitého zadosťučinenia, akého hy si zasluhovala. Boly však obavy, aby rad štátov, stojacích za Maďarskom nedostal sa do rozporu so štátmi, podporujúcimi Juhoslávia Prípad nie je ešte celkom vyriešený, možno však hovoriť, že k nejakému konfliktu nedojde Maraeffleský atentát neznamenal posilnenie revizionizmu. ale jeho oslabenie Saarsky plebiscit bol ododávna považovaný m udalosť, pre európsky mier veľmi kritickú .le šťastie pre Európu, žc väčšina v Saarsku pre Nemecko bola tak veľká ináč Spoločnosť Národov by musela Saarskc rozdeliť a pebezpéčie konfliktu by trvalo ďalej Jablko sváru medzi Franciou a Nemeckom teraz zmizlo. a môže teraz dôjsť k spolupráci. Pomerne silný výsledok v Saarsku však posilnil v Nemecku bojovnosť niektorých živlov, rozvíjajúcich snahy pripraviť podobné víťazstvo nemeckej národnej myšlienky i v iných štátoch, v ktorých sú väčšie nemecké menšiny, tak na príklad v Belgii, Klajpede, Rakúsku a Československu. Týchto snáh netreba sá však príliš ľakať, lebo pomery v týchto štátoch sú celkom iné, ako tomu holo v Saarsku. Tieto štáty by sa postavily proti takému požiadavku so všetkou silou. Dr. Krofta potom v reči prešiel na utvorenie mierovej fronty štátov, ktoré chcú udržať mier za každú cenu, a prehovoril potom o dohode rímske? s ohľadom k otázkam .stredoeurópskym Konvenciou stredoeurópskou nepadá ovšem plán paktu východného. vypracovaný Franciou a Ruskom, klorý pakt je odlišný od dunajskej rímskej konvencie. Otázka Východného paktu »súvisí s otázkou odzbrojenia. Je to otázka vnfmi ťažká. Aj keď by sa toto riešenie nezdarilo, možno preca v relku zaznamenať veľký pokrok v medzinárodnej situácií Fronta tých, ktorí chcú mier a neželajú si zmien, len vzrástla a »mohutnela. Nie sú ešte u konca snahy, usilujúce pó územných zmenách, netreba sa však obávať, že by sa mohly nebezpečne .prejaviť v blízkej budúcností. Preto aj môžeme pracovať na vnútornom posilnení štáta Rečník vyslovil v závěre žéľanie, aby voľby nezavdaly podnet k rozporom a všetci aby pracovali k šťastlivému rozvoju republiky. Maďarské falšovanie pravdy. m. — Maďarská pohostinosť je dobre zná ma s jedného aj druhého brehu. Maďari nikdy neľutovali peňazí na bankety, poľovačky a iné panské zábavy, keď vedeli, že ich hosť má len trocha meno vo svete, a cítili, že by práve on mohol vo%vhodnom či nevhodnom okamihu vyjadriť svoju neskonalú ľútbsť nad „nešťastím” maďarského národa — Trianonom. A to, čo snáď nepovedal hosť, vložila do jeho úst so samozrejmou bezočivosťou maďarská žurnalistika, ktorá sa tiež postarala o rýchle rozšírenie falšovaných výrokov, kým sa oklamaný hosť pokúsi tieto zprávy dementovať. Ostatne, koľko takých cudzincov odišlo z Maďarska bez toho, že by tieto luhaniny vyvracali, snáď preto, aby sa aspoň trocha odvďačili za skvelé prijatie a pohostenie. Ale- tentokrát maďarská bezočivosť sa škaredé spálila. Známy francúzsky spisovateľ Claude Farrére, ktorý navštívil Maďarsko, aby sa presvedčil o pravom stave svätoštefanskej koruny, prijal maďarských novinárov, aby si s nimi celkom kamarátsky a dôverčivé pohovoril. Že tí toho opäť zneužili, nemusíme ani pripomínať, ale tentoraz zašli tak ďaleko, že to presahuje už všetky medze. Podľa nich, vravel’vraj Farrére, jediným riešením stredoeurópskej krízy je obnova podunajskej monarchie s Habsburgami v čele. Zpráva sa rozšírila do celého sveta, ale Farrére ju hned verejne označil ako lživú a vymyslenú. To, pravda, nebola voda na maďarský mlyn, ale preca sa kolesá roztočily, a ako prudko. Na hlavu Francúzovu dopadaly tie najväčšie urážky a lži, ktoré bohatý slovník maďarskej tlače obsahuje. Podľa budapeštianskeho „Az Est” nie je Farrére, ktorý sa priznal, že nepozná maďarskú literatúru, žiadnym spisovateľom, nie j® „učiteľom”, ale „žiakom”, ktorý by sa patrné mal od maďarských žurnalistov mnoho a mnoho učiť, aby vedel tak pravdu prekrúcať, ako vedia oni. Jedným dychom mu vyčítajú, že nie je „hrdinom práva a spravedlivosti”, ako sú vraj tí, ktorí sa postavili po boku Maďarska, do boja za neudržateľnosť trianonských smluv, hneď zase pripomínajú po detskom zvyku, že maďarské peniaze za preklady sú mu dobré, zabúdajúc, že ho pred chvíľkou nazvali „žiakom", a že to je pre nich nie veľa dobré vysvedčenie, keď sa p »znávajú k tomu, že čítajú knihy autora, o ktorom majú takú mienku. Pravda, servírovaná Maďarom, je ako olej do ohňa revizionizmu. Plameň na čas vzbíkne, dými a prská, a potom, dohorieva svoj život pri svojich posledných polienkoch. Azda pôjdeme maďarskému revizionizmu skoro na pohreb. /Uo Rnz vo inľf) smi-v bohAÍŕ Ansiia proti Nemecku, Nemecko sa utešovalo nádejou, ktorú přeměňovaly niektoré hitlerovské časopisy priamo v pevné presvedčenie, že Anglia sa postaví na bok Nemecku tým, že nebude sa prihovárať za uskutočnenie východného paktu Francie, Ruska, Malej Dohody a iných niekoľkých štátov. Nemecko tiež verilo, že Anglia nebude sa brániť znovavyzbrojeniu Nemecka. Tieto nemecké nádeje ale boly sklamané. Reuterova kancelária oznamuje k poradám francúzskych štátnikov s britskými, že je už vopred zaručená anglofrancúzska shoda o nezbytnosti, aby Nemecko sa zúčastnilo východného paktu. Francia naznačila celkom otvorene, že uzavře obrannú úmluvu s Ruskom a ČSR», keby Nemecko a Poľsko definitívne odmietly podpísať východný pakt . Ale táto francúzsko-rusko-čs. úmluva by bola považovaná z britského hľadiska za príliš jednostrannú a preto sa očakáva, že vláda Veľkej Británie uplatní celú svoju diplomatickú váhu v prospech východného paktu, v ktorom by bolo aj Nemecko a Poľsko. Flandin a Laval najdú v Londýne priaznivé ovzdušie aj pokiaľ ide o sblíženie francúzsko-italské proti jednostrannému zrušeniu vojenských klauzulí versailleského mieru. Ačkoľvek Londýn sa pozerá na nemecké vyzbrojenie ako na taktický ťah, preca nie je Anglia ochotná prijať ho s prívetivou shovievävosťou, Eckhardt resignoval. Budapešť, 31. januára. — Poslanec dr. Eckhardt oznámil min. predsedovi Gömbösovi, že sa vz’áva svojej funkcie hlavného delegáta Maďarska na ženevskej konferencii. Dánsky korunný princ Frederic zasnúbil sa s dcérou švédskeho korunného princa, princeznou Ingridou. PLES ZÁCHRANCOV A HASIČOVHoďte — Schalkhžz. V f obotu 2. febr. e 20. hod-