Slovenský Východ, máj 1935 (XVII/101-125)

1935-05-01 / No. 101

■g^VTCHOO Jediný politicky nestranný deník na Slovensku. Roč. XVII. KoSIce, středa 1. mája 1035. Číslo ÍOI R. O. KOTERS, Košice: Prvý máj. Ten sviatok je vždy vznešenejší, je tak iný. Prúd jarných síl kvet s kvetom spája v jeden sód, zem siatbou oplodnená dýcha vôňou hliny. I človek omládne a poteší sa rád mohutnou hymnou svorných sŕdc, čo tvoria davy. Netreba slov, dnes zbytočný je ľudský hlas hovoria mozoly rúk a vztýčené hlavy. Máj prvý je modlitbou pracujúcich más za všetko, čím sme v bojoch krivdy pre­máhali. čím chceme zvečniť svobodu a štátu zrod, za úsvit lepších dní, by všetci chlieb svoj mali, by Práca silila nás v službách pre národ. ■y < «cti í. PAttWA vlejem Hubert ieste font buöm vyženeme 1. máj, obraz chýrneho českého maliara, Mikuláša Aleša, umelca svetového mena VAX BYT- .. VAS 5V€TI NÁBYTOK TUSCULUM CE, ŠTEFÁNIKOVA 94 kPÍŠTE SI O CENÍK KO Dr. ALFRED FUCHS, Praha VLADIMÍR MIS1K, Praha: Sviatok práce. Nie náhodne a bez dôvodov stal sa 1. máj, sviatok práce, jedným z najkraj­ších, najobľúbenejších a zároveň najpo­zornejšie a najbedlivejšie dodržovaných sviatkov širokých vrstiev ľudových. Trvalo veľmi dlho, kým 1. máj stal sa skutočným sviatkom. Vznikol po dlhom úsilí, po mnohých bojoch a mnoho krvi bolo preliate, aby sa tento deň mohol stať sviatkom. Dnes sa L máju dostalo krásneho symbolu: je sviatkom práce, činorodého podnikania, tej práce, ktorá má tisíce a tisíce rôznych podôb a spô­sobov, ktorú jeden z nás koná kladivom, druhý kosou a tretí perom či rozumom, tej práce, z ktorej sme všetci živí a kto­rá nás všetkých spojuje — nie delí'— v jeden celok a v jednotu pracujúcich. 1. máj, áno, dnes je to deň zasvätený prá­ci a slávený všetkými pracujúcimi. Ne­zabúdajme však, že než sa 1. máj mohol stať sviatkom a symbolom práce a pra­cujúceho ľudu, musel byť najprv sviatkom a symbo­lom revolúcie. Prv než mohol byť sviatkom radosti pracujúcich, musel byť sviatkom ich re­volučného odboja. Prv než mohol byť dňom spolupatričnosti všetkých pracu­júcich, musel byť chvíľou plamennej výzvy k uvedomeniu si tejto spolupa­tričnosti. Nie je tomu ešte dávno, a i mladší z nás sa na to ešte pamätajú, že 1. máj býval niekedy dňom veľmi nepo­kojným. Pracujúcemu ľudu bolo zaka­zované oslavovať deň 1. mája, lebo ten­to deň nemohol byť v tých dobách oslá­vený ináč, ako manifestováním za slobo­du, rovnosť a práva pre pracujúci ľud, za spravedlivé mzdy, za skrátenie pra­covnej doby, za tajné a rovné hlasovacie právo — a proti týmto požiadavkom, vznášaným symbolicky 1. mája, bývaly v tých dobách stavané na ulice a náme­stia oddiely žandárov a vojakov, proti májovým zástavám s heslom slobody a rovnosti šlo sa bajonetmi a na volanie po chlebe, rovnosti a slobode, odpovedal štekot pušiek. V tých dobách 1. máj končieval obyčajne veľmi tra­gicky: bol posvätený krvou mnohých obetí, padlých za krásnu a vznešenú myšlienku spravedlivosti, práva, pravdy a slobody. Ale právo a pravda dá sa odraziť len na čas a tak tomu bolo i s právami a prav­dami, ktorých sa všetci pracujúci ľudia dovolávali 1. mája: májové manifestá­cie rástly rok od roka, stávaly sa sku­točným hnutím ľudovým, mocnela tiež priebojnosť májových manifestácií a úmerne tejto vzrastajúcej sile májových osláv slabla sila odporu proti ľudským právam a požiadavkom. A potom přišly tie slávne 1. máje, kedy každé zabraňo­vanie májových osláv násilnou mocou bolo len liatím oleja na oheň a kedy už i sám cisár a kráľ musel varovať pod­riadené úradné orgány pred prílišnou horlivosťou v potieraní osláv 1. mája, nie ovšem zo sympatie k manifestáciám za práva pracujúceho ľudu, ale zo stra­chu, aby krv pracujúcich ľudí, preliata 1. mája, nerozliala sa v povodeň, ktorá by zničila celú ríšu. Nie ináč tomu bolo i mimo hranice starého Rakúsko-Uhor­­ska. Myšlienka 1. mája, ako sviatku práce, prebíjala sa nezadržateľne, lebo proti nej mohla byť postavená len suro­vá moc a bezprávie. Víťazstvo myšlien­ky 1. mája, ako sviatku všetkých pracu­júcich ľudí, je víťazstvom spravedlivo­sti a práva nad krivdou a neprávom. Preto tiež môžu sa osláv 1. mája tak svorne zúčastniť všetky stavy pracujú­ceho ľudu bez rozdielu straníckeho, kon­­fesíjneho, či národnostného. My Slováci a Česi máme k oslavám 1. mája vzťah zvlášť vrelý. Okrem manifestácie za práva a slobody všeľudskej bol nám 1. máj vždy i vhod­nou, vítanou a použitou príležitosťou k manifestovaniu našich práv národných. Žiadali sme 1. mája nielen rovnosť a slobodu ľudskú, ale i národnú a štátnu. Krásnym dokladom toho je oslava 1. mája v Liptovskom Svätom Mikuláši roku 1918, tedy za najhoršej krútňavy a perzekúcie váleč ne j, kedy manifestu­júce pracujúce liptovské občianstvo vy­nieslo z iniciatívy dr. Vavra Srobára ve­rejnú rezolúciu, v ktorej slovenský ná­rod prvýkrát žiadal verejne pre seba právo národného sebeurčenia a prvý­krát verejne manifestoval svoju prísluš­nosť k jednotnému národu českosloven­skému. To bol jeden z najkrajších 1. májov slovenských, 1. máj, ktorý robil históriu. Bol to 1. máj, ktorý pomáhal tvoriť radostnú náladu dnešných 1. má­jov, kedy náá pracujúci ľud bez rozdielu — zdôraznime to znovu — straníckej, konfesíjnej i národnostnej príslušnosti oslavuje splnenie svojich túžob i požia­­davkov a svojich práv v slobodnej svo­jej vlasti, Československej republike. 1. máj. Prvý máj bol považovaný kedysi za deň, o ktorom mala byť manifestovaná myšlienka triedneho boja. Mnohí z nás sa pamätajú dobre ešte zo svojho det­stva, že sa v tento deň očakával súdny deň. Polícia a vojsko mávali pohoto­vosť a priebeh 1. mája tvoril zvláštnu rubriku v novinách. Bol to deň, o kto­rom malo byť demonštrované pre ge­nerálnu stávku. Zastavenie všetkej prá­ce na tento deň bolo považované za od­bojný prejav robotníckej triedy proti stávajúcim poriadkom spoločenským. Naša republika urobila prvý máj sviatkom štátnym Ukázala tým jasne, že nestojí na stano­visku triedneho boja. Žiadna z občian­skych vrstiev nerobotníckych sa proti oslave prvého mája nepostavila. Bolo nám všetkým od začiatku jasno, že na­ša štátna samostatnosť spočíva na soli­darite všetkých vrstiev národa. Je pravda, že i hitlerovské Nemecko uro­bilo z prvého mája štátny sviatok, ale nie preto, aby o ňom manifestovalo pre solidaritu občanov rôzneho smýšľania, ale preto, aby sviatok práce bol vyrva­ný z rúk socialistických, lebo diktátor­ské režimy netrpia vedľa seba občanov iného smýšľania než majú samy. Prija­tie 1. mája medzi sviatky má preto cel­kom iný význam v demokracii a celkom iný význam v diktatúre. Iný význam mal tento deň, dokiaľ robotníctvo mu­selo o svoje základné práva bojovať. Dnes sa i sama ideológia triedneho boja značne zmenila. Vieme dobre, nemožno stavať mechanicky ľudi proti sebe alebo vedľa sebe len podľa toho, ako sa im náhodne hospodársky vedie. Dnes, v dobe hospodárskej kríze, vie robotník dobre, že má mnohé spoločné záujmy so svojim zamestnávateľom. Dnes nebude robotníka, ktorý by mal radosť z toho, že m vedie zle „kapitalistovi”, ktorý ho zamestnáva, lebo obidvaja majú rovna­ký záujem na tom, aby sa z komínov opäť dymilo. Prvý máj prestal byť manifestáciou triedneho boja, ale o to viac stúpol význam slov, ktorý­mi je označovaný: Sviatok práce. Ľud­stvo postihnuté nezamestnanosťou do­šlo k tomu názoru, že práca je dobrodi­ním, po ktorom často máme túži. Je pravda, že kresťanstvo učí, že práca je následok dedičného hriechu. Napriek tomu ale hovoril o „šťastí práce” i Svätý otec Pius XI. vo svojej encykli­­ke „Chari täte Christi compulsi”, veno­vanej problému nezamestnanosti. Je sí­ce pravda, že práca je následok dedič­ného hriechu. Ale z toho plynie i pre kresťana dôležitý sociálny dôsledok, že dedičný hriech nemôže práve preto byť ináč odčinený, ako prácou a že teda každý zisk nenadobudnutý prácou, ale len špekuláciou je ziskom hriešným, Práca nie je tovarom, s ktorým by sa dalo ľubovoľne kupčiť. Práca je na­plnením poslania človeka na zemi a preto musí práca byť vrátená svojmu pô­vodnému účelu Musia byť opäť vyrábané tie statky, ktorých ľudstvo potrebuje, nie tie, na ktorých sa najviac zarobí. Musí byť prekonaný falošný kapitalistický prin-PARK RESTAURAr Plzenské a košické piva. V nedeľu a sviatok odpol. čaje. Solídne ceny. Prvotr. Košice, Rákóczyho okružná číslo 22. oznamuje P. T. verejnosti, že obľúbená záhradná úestnosf s prvotriednou kuchyňou a nápojanu lávnostne sa otvorí lAa 1. mála.

Next