Slovenský Východ, august 1935 (XVII/173-196)
1935-08-01 / No. 173
§=VYCHOD Jediný politicky nestranný deník na Slovensku. Roč. XVII. Košice, štvrtok 1. augusta 1935. Číslo 173. Habeš (akä (o najskôr rojná. Ženeva, 31. júla. — Do Ženevy sa sišli delegáti štátov k významnému zasadnutiu Spoločnosti národov, ktoré sa začína dnes za predsedníctva ruského zahraničného komisára Litvínova, ktorý pricestoval z Mariánskych Lázní, kde v poslednom čase bol na zotavenej. Spoločnosť národov má urobiť pokus o smier v italsko-habešskom spore, ktorý hrozí stať sa nebezpečným konfliktom a ohroziť zachovanie mieru. Dnes sa v Ženeve usudzuje — oproti posledným dňom — situácia habešského problému trochu priaznivejšie, lebo vyšlo vo všeobecnú známosť, že Francia a Anglia sa budú usilovať, aby všetkými prostriedkami bolo vzniku italsko-habešskej vojny zabránené. Priznáva sa síce, a netají to ani francúzska tlač, že medzi stanoviskami Francie a Anglie k riešeniu habešskej otázky sú značné rozdiely, ale úfa sa, že oba tieto štáty sa nakonec preca len shodnú na spoločnej línii. Zatiaľ čo Anglia chce riešiť habešskú vec radikálne, ale spôsobom zahroteným proti Itálii, usiluje sa Francia pôsobiť ako prostredkovateľ medzi oboma spornými stranami Itálie a Habešom. Francúzsky ministerský predseda Laval, ktorý je súčasne i zahraničným ministrom, vyhlásil vo včerajšom zasadnutí francúzskej ministerskej rady, konanej za predsedníctva prezidenta republiky Lebruna, že je si vedomý plne zodpovědnost svojho ťažkého poslania v Ženeve, a že bude v Rade Spoločnosti národov postupovať tak, aby sa nedotkol priateľstva Anglie a Itálie, že bude trvať na zachovaní zásad Spoločnosti národov a urobí všetko, aby sa zabránilo vážnej kríze Spoločnosti národov. Tieto slová Lavalove sú dôkazom, že situácia v Ženeve je veľmi vážna. Preto tiež sa Laval rozhodol odcestovať osobne do Ženevy a preto aj konferoval zovrubne o riešení italsko-habešského sporu s anglickým vyslancom Aloisim. Francia pokúsi sa v Ženeve uplatniť ako jediné východisko návrh, aby jednanie o habešskom konflikte ako celku, ale s podmienkou, že behom tohoto mesiaca nemajú obe sporné strany, Itália a Habeš, prikročiť k vybaveniu svojho sporu zbraňami. Rím, 31. júla. — Hlavný veliteľ habešskej italskej armády v Somálsku generál Graziani dokončil práve veľkú inšpekčnú cestu vojenských oddielov v Somálsku. Cesta trvala 18 dní. Generál konštatoval všade vzornú disciplínu a poslušnosť. „Mussolini drží v rukách meč nad hlavami Habeša a Ženevy” píše Figaro, „a bude ho držať až do konca septembra, lebo až do toho času bráni špatné počasie vojenským operáciám.” Španielsko, Austrália, Dánsko a Portugalsko sú pre obšírne prejednanie sporu ešte v tomto zasadnutí rady, Argentína, Chile a Mexiko sú pre odloženie debaty. Londýn, 31. júla. — Times oznamujú, že hlavným mestom Habeša Addis Abebou prechádzajú čo chvíľa silné vojenské oddiely, tak predvčerom 5700 mužov a včera 7000 vojakov, ktorých habešská vláda posiela na svoje hranice proti Itálii. Habešská vláda sa vraj obáva, že Itália čo najskôr napadne válečné habešská územie, Londýn, 31. júla. — Casopisj oznamujú, že z italských vojenských oddielov, dovezených nedávno do vých. Afriky, muselo byť už vyše 5000 dopravených nazpäť do Itálie, pretože v nepriaznivom podnebí africkom ochoreli. Tvrdí sa, že na africkom území umiera denne asi 20 italských vojakov na slnečný úpal a tropické choroby. Paríž, 31. júla. — Francúzske časopisy oznamujú, že v svetovej verejnosti sa rozchádza mienka, ako dlho by trvala prípadná vojna italsko-habešská. Jedni vravia, že by táto vojna bola skončená už za 6 mesiacov, druhí, že len až o 6 rokov. Francúzska tlač pripomína, že ľudia, ktorí veria, že by vojna skončila za 6 mesiacov, veria vo víťazstvo Itálie, tí, ktorí myslia na konec vojny až o 6 rokov, sú vraj presvedčení o víťazstve Habeša, Ženeva, 31. júla. — Dnešná prvá schôdza Rady Spoločnosti národov, ktorá bude až neskoro večer, bude podľa ustáleného ženevského zvyku neverejná, aby jednotliví členovia Spoločnosti národov mohli naznačiť svoje želanie o spôsobe postupu jednania v zasadnutí Rady Spoločnosti národov. Je všeobecná mienka, že schôdze Rady Spoločnosti- národov budú tento raz veľmi krátke a že celé jednanie sa prenesie do zákulisia a bude sa sústreďovať na súkromné porady jednotlivých diplomatov. Laval nádejou Spoločnosti národov. Z e n e v a, 31. júla. — Švajčiarska tlač píše, že nádeje Spoločnosti národov upínajú sa k francúzskemu premiérovi Lavalovi, lebo sa dúfa, že jeho diplomatickému umeniu podarí sa nájsť kompromisnú cestu, na ktorej by sa sišla Itália s Habešom. Anglická tlač zdôrazňuje, že jediná cesta záchrany mieru v habešskej veci je spolupráca Anglie s Franciou. Italská tlač prejavuje dnes voči Anglii istú zdržanlivosť a neútočí toľko na Angliu pre jej sympatie k Habešu. Ríšskonemecké časopisy venujú dnešnému zasadnutiu Spoločnosti národov veľkú pozornosť, ale neprejavujú nijakú túžbu, aby sa zabránilo vojne s Habešom, naopak, medzi riadkami vidieť skôr úmysel, aby vojnou s Habešom dostala sa Spoločnosť národov do krízy a utrpela neúspech. Turecká tlač sympatizuje s Habešom a oznamuje, že mnoho tureckých dôstojníkov sa prihlásilo za dobrovoľníkov do habešskej armády. Ženeva, 31. júla. — Z informovaných kruhov sa oznamuje, že ministerský predseda Laval navrhne, aby sa obnovilo smierčie jednanie medzi Habešom a Itáliou, ktoré by umožnilo sprevodiť habešský konflikt so sveta. Anglická mapka Habeša (Abesinie). Vpravo italské Somálsko. Jehlicskov koniec. Smutne známe meno Jehlicskovo stalo sa v posledných týždňoch zase raz predmetom pozornosti u nás i v Maďarsku, pretože krátko predtým bola Jehlicskovi prejavená nečakaná a nežiaduca pozornosť na mieste treťom: v týcl inštanciách Vatikánu, ktoré dozerajú nad poli, tizujúcimi kňazmi a nad ich činnosťou. S našej strany sme s Jehlicskom už dávno hotoví: splnily sa na ňom krásne slová básnika V. Dýka o pomere jednotlivca k národu: Opustíš-li mne zahyneš — opustíš-li mne, nezahynu. Jehlicskt zradil a opustil svoj národ — národ žije, zradca končí zaslúžene smutným spôsobom. Veci sú známe: po dohode medzi Vatikánom a Československom o prevedení modu vivendi bol Jehlicska povolaný do Ríma, a tam mu najvyššou cirkevnou vrchnosťou bolo prikázané, pod hrozbou prísnych trestov, aby zanechal svoju činnosť, namierenú proti Československu, Vieme chápať zmätok a adesenie, ktoré z tohoto rozsudku vzniklo u Jehlicsku osobne, i u jeho budapeštianskych chlebodarcov. Ani Jehlicska sám, ani jeho zamestnávatelia nechcú si rozhnevať proti sebe Vatikán, na druhej strane ale pri všetkej svojej politickej zaslepenosti nemajú svoj zrak zakalený natoľko, aby nevideli. TA zákrok proti Jehlicskovi je len novým prejavom Vatikánu pre Československo a proti revizionistickým snahám maďarským. Už samotné sjednotenie hraníc jednotlivých cirkevných diecézi s československými i maďarskými štátnymi hranicami s hľadiska medzinárodného znamená, že Vatikán znova potvrdzuje trianonské hranice, pretože je presvedčený o ich správnosti, spravodlivosti i trvalosti. A zákrok proti Jehlicskovi ide ešte ďalej: Vatikán nestrpí, aby pod plášťom katolicizmu ktokoľvek pracoval proti Československu a každú takúto činnosť priamo zakazuje. Ak poplach, ktorý z toho nastal v Budapešti, Dol a je nevídane veľký, potom je len úmerný významu tohoto kroku Vatikánu: zmámená on ďalší mocný klinec do rakve revizionistických nádejí. Znamená ďalšie sklamanie revizionistické, tým bolestnejšie, že revizionisti sa ho dočkali so strany tak vlivnej a tak nečakanej. Čo urobili Jehlicslka a jeho chlebodarci po krutej rane, ktorú revizionizmu a revizionistickej propagande zasadil Vatikán? Najprv od ľaknutia nemohli prísť k slove, potom na zmiernenie vlastného zdesenia začali hodne luhať. Odtajiť nos medzi očami, zfalšovať každú skutočnosť, keď boli potrestaní následkami jedného klamu a sebaklamu, vyhojiť sa z bolesti rýchlo tým, že sa chytro odovzdajú klamu a sebaklamu novému — to sní už obvyklé maďarské recepty. Ak ich bolo použité i v prípade Jehlicskovom, potom je to len dôkaz, že Maďari sa nepoučili ani z tohoto prípadu: nepoznali, že tu nejde o bezvýznamnú a nemohúcu osdbu Jehlicskovu, ale o márnosť odporu proti novému, spravodlivému usporiadaniu pomerov v strednej Europe, založenému na principe samostatnosti a neodvislosti všetkých národov, nielen národa maďarského. Zodpovednosť za štát. Keď náš parlament odchádzal na prázdniny, tvrdila opozícia, že parlament sa rozchádza, bez toho, že by sa vlastne pustil do práce. Opozícia tiež vytýkala, že parlament schválil zmocňovací zákon, ktorý odporuje demokratickým zásadám. Keď čítame zprávy o schôdzach ministerskej rady, pre ktoré porady připravovaly materiál rôzne sbory ministrov, vidíme, že všetky tieto výtky body neoprávnené. Parlament odišiel síce na prázdniny, ale v práci sa neustalo. Zmocňovacieho zákona nebolo použité proti duchu demokracie. Ukázalo sa, že mali pravdu tí, ktorí považovali zmocňovací zákon za technickú pomôcku, ktorá dáva vláde do rúk možnosť, aby zariadila rad potrebných vecí v tom istom duchu, ako by o nich jednal parlament. .Posledná ministerská rada dospela najmä k rozhodnutiu stanovenia obilných cien, ktoré ostávajú na výške z minulého roku, pri čom, pravda, je postarané o to, aby nenaspalo zdraženie múky, chleba a pečiva. Mzda zemedelcov za ich prácu je teda zaistená. Ministerská rada jednala tiež o iných otázkach, ako o skrátení pracovnej, doby a o sprostredkovaní práce. Úprava týchto vecí bola odsunutá na jeseň, keď už v zásade bolo docielené dohody, takže bude vecou príslušných rezortov, aby tieto opatrenia, ktoré môžu prispeť k zmierneniu nezamestnanosti, připravily pre podzimně schválenie. Ministerská rada ďalej schválila návrh 0 zriaďovaní nových filiálok veľkých podnikov, čím chcela výjsť v ústrety volaniu stredného stavu. Previedla vymenovanie členov zemských zastupiteľstiev a postarala sa o to, aby cez prázdniny bola zaistená pečlivosť o tých, ktorí sú vyradení z pracovného procesu a ktorí nemajú už podpory z gentského sysltému. Keď pripojíme tento letmý obraz práce poslednej ministerskej rady k zprávám o predchádzajúcich poradách v ministerskej rade 1 v rôznych sboroch politických ministrov i hospodárskych ministrov, môžeme povedať, že vláda odchádza na prázdniny — práve tak ako parlament —, keď vykonala všetko, čím bola povinná štátu. Keď opozícia poznala, že sú neúčinné jej argumenty, tvrdiace, ako by parlament a vláda nepracovaly, začala tvrdiť, že sú rozpory medzi vládnymi stranami. Posledná ministerská rada schválila jednomyseľne rad opatrení, a tým potvrdila, že dohoda politických strán, ktoré vzaly na seba zodpovednosť za vládu, tu je, a že plne trvá. Je prirodzené, že tam, kde sedia vedľa seba zástupcovia rôznych politických strán, teda zástupcovia rôznych svetových názorov i hospodárskych záujmov, trvá to nejaký čas, než sa nájde kompromis, prijateľný pre všetkých zúčastnených. Nik, kto pozná politický život, nebude popierať, že toto demokratické hľadanie demokratického kompromisu politických strán vo vláde je ľahké. Svedčí o tom najlepšie fakt, že rôzne porady, ktoré malý pripraviť materiál pre ministerskú radu, sa predĺžily často cez polnoc. To je zase dôkaz toho, že politická práca v skutočnosti je celkom iná, ako si ju hocikto predstavuje. Je to práca úmorná, ktorá kladie veľké nároky na nervy i na zdravie. Ale rozdielnosť v názoroch jednotlivých strán nešla nikdy tak ďaleko, aby prehlúšila to, čo ich spojuje: zodpovednosť za spoločný záujem štátu. Preto sa vládnej väčšine podarilo skončiť vo vládnych poradách pred prázdnin mi dlhý rad vecí, ktoré majú životný význam pre štát. Ministri odchádzajú na prázdniny s vedomím, že vykonali svoju povinnosť. Súčasne tieto porady utvrdily presvedčenie, že vládna väčšina má chuť a Schopnosť vybaviť tie otázky, ktoré sa oíJásia na jeseň, či už je to úprava rozpočtu alebo dlhý rad hospodárskych opatrení, ktorých si ži: a mimoriadna doba hospodárskej kríze. Jehlícskove letáky. šk. 2 i 1 i n a, 31. júla. — V Rajci pri Žiline rozširované boly opäť nové Jehlicskove letáky, nového, dosiaľ nepoužívaného textu. V letákoch vyzýva sa k propagande pre utvorenie maďarsko-slovenského štátu. Četnictvo letáky zhabalo a urobilo oznámenie štátnemu zastupiteľstvu v Trenčíne. Dr. FR. CHVALKOVSKÝ, mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister v Ríme, dožil sa 30. júla t. r. 50 rokov. Narodil sa 30. júla 1885 v Jílovom. Od prevratu do 31. októbra 1920 pôsobil ako odborový radca v ministerstve vnútra, potom v ministerstve zahraničných vecí. V roku 1921 bol vymenovaný za legačného radcu pri vyslanectve v Tokiu, neskoršie vo Washingtone. Od roku 1925 do 1927 bol poslancom za republikánsku stranu. Od roku 1927 až do roku 1932 bol mimoriadnym vyslancom a splnomocneným ministrom v Berlíne. Od roku 1932 je v Ríme.