Slovenský Východ, november 1935 (XVII/250-272)
1935-11-03 / No. 250
EÜÜCHOBB Politicky nestranný deník. TUSCULUM Roß. XVII. Košice, nedeľa 3. novembra 1035. Číslo 250. KOŠICE, ŠTEFÁNIK i etctft * ““““ Porady S fOipOČt” —1 *” )VA 94 U i. Dr. B. — Košice, nOdlď d 2. nov. Za dnešných naši Maďari p°m?rov čaká naša veřejnost mnoho od designovaného ministerského predsedu tak na poli politického ako i hospodárskeho života. V tomto smere skladá sa do jeho rúk nie lén dôvera československého národa v práceschopnosf Hodžu, ale s určitým uspokojením a so známkou viery v budúcnosť pojí sa k radostnému ohlasu jeho designácie i madarská menšina nášho štátu. Problém maďarskej menšiny a jej život u nás je Hodžovi dobre známy. V jeho rukách dostáva sa tejto otázke charakteru dobre spracovateľnej hmoty, z ktorej práve on môže svojou šikovnou a šťastnou politickou pravicou sformoval potrebnú lojálnu a aktivnú složku pre náš štát a jeho verejný život. Už to, že v strane republikánskej mohol sa uplatniť maďarský aktivistický živel, stalo sa jeho zásluhou. Jeho menom na práporoch soskupovalo sa aktivistické maďarské obyvateľstvo Slovenska okolo programu republikánskej zemedelskej strany a šírila sa takto i v radoch maďarských sila československej štátnej myšlienky a vyvolávalo sa oslabenie vlivov zahraničnej odstredivej propagandy medzi našimi Maďarmi. Hodža vedel postaviť do služieb štátu teda — hoci nepriamo — často i negativistický zafarbené politické skupiny maďarskej menšiny a vhodnou interpretáciou regionalistických myšlienok odňal ostrie nie jednej akcii elementov nepriateľských štátu. Je isté, že v tomto smere dostane sa mu teraz ešte širšieho poľa pôsobnosti. 2e sa tu jeho schopnosti vhodným spôsobom uplatnenia, o tom nemôžu byť pochybnosti. O »Beregi Ujságu«, tom svedčia i slová jedného z orgánov maďarskej menšiny na Podk. Rusi, ktorý dnes píše: »Tento veľký slovenský politik nie len že dokonale ovláda náš jazyk, ale í dobre zná maďarský problém. Zná dokonale naše hospodárske a kultúrne požiadavky a preto očakávame, že v dobe jeho vláďy vytvorí sa ovzdušie, ktoré spôsobí, že i v radoch maďarských opozičných kruhov dozreje myšlienka nutnosti pozitinej a tvorivej práce. Minister Hodža, ktorý je tak populárny v maďarských kruhoch, že jeho strana jeho menom si robí propagandu v maďarských dedinách, zaiste ochotne bude sa zaoberať touto otázkou a najde vhodný spôsob, aby i madarská opozícia po 17ročnej negatívnej práci — nastúpila cestu tvorivej reálnej politiky.« Užhorodský maďarský deník »Uj Közlöny« potom vraví, že madarská menšina radostne prijíma menovanie Hodžu, lebo, on to bol, čo utvoril maďarské krídlo republikánskej strany a svojimi nepočetnými predlohami, ktoré sa staly zákonmi a pomohol maďarskému zemedelcovi k blahobytu. Katolícka akcia. Náš náboženský i politický život veľmi mnoho získa, ak bude náboženstvu učiněno zadosť a ak bude zároveň odpolitizované. Máme dôležitú inštitúciu, ktorá sa má starať o čisté náboženské záujmy, je to t. zv. „katolícka akcia”. Bohužiaľ, zatiaľ ukázala veľmi málo činnosti, často sa ocitla v područí politických strán a neraz sa stalo, že sa obmedzovala na protesty tam, kde mala vecne argumentovať, vysvetľovať a intervenovať. Pravda, intervenovať pomocou kléru, nie poslancov tej či inej t. zv. katolíckej strany. Je to specifické ovzdušie nášho živo-(Od nášho ženevského zpravodaia.l bš. Ženeva, 1. novembra Podnet, ktorý francúzska tlač pripisuje v tieto dni ministerskému predsedovi La valoví, je pri najmenšom podivný. Vraví sa, že Laval vyslal do Berlína zvláštneho posla, riaditeľa kteréhosi parížskeho časopisu, aby vyskúmal priamo u Hitlera, ako sa pozerá nemecká vláda na aktuálne politické otázky. Zprávy francúzskej tlače o tejto veci ne’ooly úradne nijako vyvrátené, a je teda na mieste považovať ich za pravdivé. Preto sa stal Lavalov podnet predmetom najrôznejších komentárov a kde-kto sa snaží odpovedať na otázku, čo znamená tento podnet za danej medzinárodnej situácie. Je všeobecne známe, že ministerský predseda Laval neprestáva mysleť na možnosť nemecko-francúzskej dohody. Nikto ešte nevie, čo si predstavuje Laval pod nemecko-francúzskou dohodou a rozhodne nikto nevie, čo by Laval ponúkol Hitlerovi za takúto dohodu. Ak to má _ byť iba úprimné priateľstvo Francie, alebo nejaká regionálna dohoda o neútočení, alebo či to má býť pokus o spoločné vybavenie Francie a Nemecka niektorých páľčivých otázok stredoeuropských či východoeurópskych. Na každý spôsob je však všetkým jasné, že Laval nemá, čo ponúknuť Tretej ríši, ak len nemá ponúknuť niečo cudzieho Súdi sa, že Laval pokladá situáciu za vhodnú k nejakému nemecko-francúzskemu vysvetleniu, pretože myslí, že Hitler a celá nemecká vláda chovali sa v otázke habešsko-italskej veľmi slušne. Uistenie ríšskeho kancelára Hitlera, že Nemecko sa vôbec nebude miešať dc afrického konfliktu, lebo ide o vec, ktorá sa záujmov Tretej ríše vôbec netýka, Laval si asi vysvetľuje ako uistenie ta, ktoré zabránilo katolíckej akcii, aby sa rozvinula tak, ako sa mala rozvinúť. Je na čase, aby sa tento stav zmenil. Je záujmom štátu, áby o náboženských záujmoch hovorili náboženskí a cirkevní činitelia, a nie ľudia, ktorí sa z povolania venovali politike a ktorí snáď často — možná, že nevedomky — zameňujú hľadiská politické so stanoviskom cirkevným. V každom prípade nie sme u nich vždy istí tým, či hovoria ako kňazi alebo len ako členovia výkonných výborov politických strán. nemeckej vlády, že Nemecko nezneužije diplomatického a politického oslabenia Itálie k uskutočneniu anšlusu. Tento predpoklad môže byť úplne správny, lenže treba dodať, že za dnešných pomerov v Nemecku nemecká vláda nie je dosiaľ pripravená k akémukoľvek útoku na Rakúsko. Nemecko je v stave politickej a najmä vojenskej reorganizácie, pričom ako politicky, tak vojensky vybudovalo akýsi rámec, ktorý dosiaľ nemalo času vyplniť. Hitler teda sľubuje pomerne ľahko, že neurobí to, čo urobit nie j c vstave. Kladie sa teda otázka, či je správne obracať sa s dôverou na Berlín len preto, že Nemecko dosiaľ nie je pripravené uskutočniť svoje plány, o existencii ktorých a o ich nebezpečí pre Európu nikdy nepochybuje. Starosť francúzskeho štátnika o Berlín za daných okolností nevyjasňuje situáciu. Hoci Lavalovo sondovanie vcelku neznamená nič, stáva sa preca len novým neznámym prvkom celej európskej politiky, a treba s nimi i naďalej počítať. Celá udalosť naznačuje, že je najvyšší čas, aby západné veľmoci urýchlene vybavily habešsko-italský konflikt medzi sebou a potom zaujaly peviri stanovisko tak k Itálii ako aj k Nemecku, aby sme všetci vedeli, na čom vlastne sme. Rozhodne si nepredstavujeme, žeby Lavalova myšlienka o dohode s NemeckQm mala nutne škodiť doterajšej mierovej politike Francie, ale radi by sme vedeli, do akej miery možno v takej politike sblíženie s Nemeckom počítať s platnosťou a so svätosťou akejkoľvek smluvy alebo dohody, ktorú by uzavrelo Nemecko. Máme totiž dosiaľ na pamäti spôsob, ktorým na jednej strane Nemecko jednostranne porušilo vojenské doložky Versailleskej smluvy, a ktorým na druhej strane Francia primala radu Spoločnosti národov, aby toto nebezpečné gesto Tretej ríšejiáležite odsúdila. Odpolitizovať náboženstvo možno jedine tak, že mu umožníme, aby samo a priamo hájilo vlastných záujmov. Nuž, nech sa rozvinie katolícka akcia, nech počujeme hlasy biskupov, protonotárov, kanonikov, farárov a veriacich, a nie len hlasy poslancov, senátorov a voličov. Teraz, keď sa jedná o ukončenie modu vivendi a o iné dôležité cirkevné otázky, bolo by mnoho príležitosti k tomu, aby sme vypočuli hlas cirkvi. V. M. Nemecko na európskej scéne? La val pracuje pre sblíženie s Treťou ríšou. Taliana dobyli Makalo? Italské ministerstvo tlače a propagandy vydalo ďalšiu vojenskú zprávu, ktorá má číslo 35 a v ktorej sa vraví: Výzvedná činnosť je zvlášť silná v okolí miest Harramatu a Gheralty. Činnosť táto sa prevádza so zreteľom k obnove vojenských operácií. Civilná organizácia obsadených území rýchle pokračuje. Vo východnej Tigre boly utvorené dobrovoľnícke oddiely pre strážnu službu. Výzvedné lety sa prevádzajú ra celej fronte, najmä v Danakelskom území. V úseku somalskom zbadalo italské vojsko sústreďovanie sa nepriateľských sborov v okolí Gorrahai. Italské vojsko,- vraví ďalej komuniké, je v pohybe. Z Addis Abeby sa úradne popierajú zprávy, že Makale padlo. Zvláštnu pozornosť v Habeši vzbudilo, že dnes začalo pršať. Habešania o tom súdia, že je to úplne nezvyklý úkaz v tomto ročnom období. Keby skutočne začalo pršať intenzívnejšie, malo by to veľký význam na válečné operácie. Podľa italských zpráv z Džibuti habešské vojenské oddiely odmietajú odísť na frontu. Tiež jeden habešský prapor odišiel zo somalskej fronty, pretože dostal zlé náboje do pušiek. Ras Nasibu dal pre výstrahu troch dôstojníkov, zodpovedných za vydávanie nábojov, zastreliť c - 2. novembra: <29 id i O 5d iiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiniiiuiiiiiiiiii Hrobka českých kráľov opravena Vo Svätovítskom dóme na pražskom Hrade odovzdal dnes arch. Zlatník do rúk praž. šitého arcibiskupa dra Kašpara novouprave. nú hrobku českých kráľov. Arcibiskup dr, Kašpar slúžil potom tichú omšu. Tomuto aktu boli prítomní predseda vlíjdy Malý. petr s ministrami dr. Černým a dr. Krčmárom, ďalej zástupci kancelárie prezidenta Republiky atď. Nová vláda v pondelok Podľa „Venkova” bude v pondelok 4. t, m. jednať minister dr. Milan Hodža v sbore politických ministrov s predstaviteľmi koaličných strán. Ak dojde pri tomto iednanä k dohode, čo sa všeobecne očakáva, bude dekrétom prezidenta republiky prevedená menovanie ešte v pondelok večer alebo najneskoršie v utorok dopoludnia, ešte pred zahájením plenárnej snemovej schôdze, aby doterajší ministerský predseda Ján Malýpetr bol uvoľnený pre voľbu predsedu parlamentu. Na celkovú rekonštrukciu vlády sa nepomýšľa, preto v'áda demisiu nepodá a nebude znova menovaná. Bude prevedené len vymenovanie nového predsedu vlády a nového ministra zemedelsíva. Preto tiež nový ministerský predseda dr. Hodža nepredstúpi pred parlament s vládnym vyhlásením. Obmedzí sa v snemovri, ktorá is svolaná na utorok 5. t. m. na 11. hod. dopoludnia, a v senáte, svoianom na 17. hod., len na stručné oznámenie, že vláda za jchc predsedníctva bude pokračovať v programe, ohsažencm vo vládnom vyhlásení z 18, júna t. r. Obšírne vládne vyhlásenie bude potom nasledovať pri predložení štátneho rozpočtu okolo 15. novembra t. r, Sankcie platia od 18. t. m, Pozornosť medzinárodnej politickei verejnosti bola dnes obrátená k Ženeve, kde rozhodoval zvláštny lSčlenný výbor Spoloí-rto. sti národov o trestných sankciách proti Itálií. Výbor rozhodol, že sankcie vojdú v platnosť 18. novembra t. r. Veľkú rozpravu vy. volalo vyhlásenie delegáta šv ajčiarskeho, že vláda Švajčiarska, ako štátu neutrálneho, nemôže sa zúčastniť hospodárskych sankcií proti Itálii, aspoň nie v celom rozsahu Habeš žiada Ženevu o pôžičku Habešská vláda poslala Spoločnosti náro. dov notu, v ktorej prosí o finančnú pomoc. 28 nemeckých špionov zatkli Pražská polícia sledovala už dlhší čas väčší počet osôb, dôvodne podozreiých z vyzvedačstva v prospech Nemecka. V poslednom čase bolo zatknutých 28 osôb, z tých 23 mužov a 5 žien, Zatknutí sú príslušníci čs., nemeckí a rakúski, rôznych povolaní a a rôzneho veku. Udržiavali styky so zprávodajskými kanceláriami nemeckými a prezradzovali im veci, vyzradenie ktorých zákon kvalifikuje ako zločin velezrady. Y Itálii zrušili 50 vlakov, V Itálii bude v záujme úspory budúceho týždňa zrušených 50 osobných vlakov. Neguš opúšťa Addis Abebu Neguš presídli do hlavného stánu v Desii pravdepodobne v polovici tohoto mesiaca Zpravodajom, pôsobiacim v Addis Abebe, bolo povolené odísť do Dessie. Budú však museť pečovať sami o svoju výživu a zásobu vody, Posledné športové zprávy. Camera vyhral nad Neuselom. Dnes zavčas rána bol v New Yorku v „Madisom Square Garden” boxerský zápas bývalého svetového majstra Itala Primo Carneru s Nemcom Waltrom Neuslom, ktorý skončil prekvapivé rýchlym víťazstvom italského obra. Neusei v štvrtom kole beznádejný zápas vzdal. Zápasu prizeralo iba 17.000 divákov. Carnera má sa teraz stretnúť s černochom Joe Louisom. Na hore Gugger neďaleko Budapešti, kde trénujú závodné vozy pre medzinárodné horské automobilové závody, narazí! mníchovský majiteľ hotelu Rudolf Steinwegl, svetoznámy automobilový závodník, vozom Bugatti na kameň pri hradskej a zabil sa. Nový Kieferov rekord. V Pešti prekonal dnes americký plavec Kiefer svetový re. kord v závodoch na 400 metrov na chrbáte časom 5:22.6 min,