Slovenský Východ, september 1936 (XVIII/202-226)

1936-09-01 / No. 202

^ Politicky nestranný' deník ŕl I Cfc M f*Hi ft j/ %í A éĚĚĚĚk ÉfH éĚĚĚi^kí ABBBk 5LU«ĺNoIU Hl W Bi H B Bi WuTelefon redakcie v Košiciach 2576, H l WSĚ B gjLJPj lili 341 (ul. 1. mája 22), v Užhorode 554 k||sh& wl|3 yť xo BB j|||l (Podhradská 4). — Predplatiť možno *• »r<i«v«i«r»»»o * reakciu >odpoy.di |||g Baga llpl B|ž| §|s Wga kedykoľvek, zastaviť odoberanie len a5\J šéfredaktor K§| »11 |pl Wm Bf| i|P| ®| «11 jjjjĚĚ ku koncu mesiaca. — Číslo poštovej halierov Dr. MILAN HANKO WĚ fgl HŽtÉÉ? H S BHaBr WkĚĚ sporiteľne 400.562. - Novinové vý­———J W w eP W&K&K^r olatné povolené pod č. 43.271 -IV-36 Ročník XVIII. V Košiciach, utorok 1. septembru 1936 Číslo 202 Slováci, dokopy! Osud malého národa je velmi ťažký, A stáva sa priamo katastrofou, keď sa uňho zakorenia vášne nenávisti, zloby a pesimizmu. Dávno by bolo bývalo Slovensko premenované, nebyť tej o­­hromnej viery vo víťazstvo spravedli­vosti a práva, ktorá bola u všetkých slovenských národných buditeľov v da­­lekej i blízkej minulosti. Dnes sú časy ťažké pre nás, ale boly kedysi priamo kruté. Dobre je spomenúť si na né vždy, ked sa podujímame niečoho, čo má predstavovať akost nami vyora­­nej brázdy. Nadchádza jeseň a s ňou pripadnú nám veľké úkoly porozumět sa na každom poli, pri každej složitej otázke, aby každé naše podujatie malo úspech a podarilo sa. Slovenskú pravdu dnes nikto neod škriepi lebo charakteristiku skutočnosti neslo­bodno pokládat za okrídlené slovo. Takou skutočnosťou je i citový postoj Slováka k veciam. Načo preto hľadať rozsah i obsah slovenskej pravdy, ktorá je naším citom! Sme všetci z jedného kremeňa; spolu sme boli zahriaknutí a spolu sa skrývali v školských laviciach, aby učiteľa nedráždila naša výšivka na ľajblíku. A my všetci, ktorí sme sa s tou výšivkou tak fažko lúčili, odchá­dzajúc na stredné školy, postupne se­­áme k stolom, u ktorých sa má rozho­dovať, rozhoduje a bude rozhodovať o osude toho všetkého, čoho symbolom bola naša skrývaná výšivka. Či môže byt medzi nami niečo mocnejšieho, čo bv v nás zahlušilo tento posvätný cit — slovenskú pravdu? Politické strany nás preto nemôžu rozdeľovať tam, kde ide o slovenskú vec. Každý mladý Slovák, ktorému je sverený úkol v tomto štáte, môže ho, ba musí ho plniť tak, ako mu to diktuje jeho či­stý a mocný cit k svojeti. Politické strany dáva nám systém nášho štátne­ho zriadenia a statočná, zodpovedná práca každej politickej strany môže byt a má byt výslednicou vôle národa. S týmto vedomím staviame sa na Slo­vensku k práci každej politickej strany, ktorá neochvejne stojí na pôde našej štátnej nerozlučnosti. Účasť Slovenska vo veciach celo­štátnych je taká, aká bola vybojovaná. Povstal by spor pri vymedzovaní jej rozsahu. Poznať jej dosah znamená mat presne určený program. Bude to záviset od nás, ako sa do celoštátnych vecí zapne­me, ale kategoricky volá dnes celé Slo­vensko: Chceme tam byt a musíme tam byť! Využijeme preto všetkých pro­striedkov, ktoré nám môžu dopomôcť k tomuto cieľu. A čo sa týká spravo­vania vecí slovenských a na Slovensku, dnes tu upiera právo Slovákom jedine ich zrejmý nepriateľ. Doba je dnes tak vážna, že Slováci musia byt agresívnej­ší v boji so zjavným nepriateľom, lebo ide o ich chlebové a duchovné bytie. Niet sporu o tom, že nehatený sloven­ský vývin umožnený nám bol jedine a výhradne v demokratickej forme náš­ho nového vlastného štátu, či ako sa hovorí: Slovensko bude slovenským len v Československej republike. Ale politický vývoj nastolil aj tú skutoč­nosť, že Československá republika trvá a padá Slovenskom; či ako sa vra­ví: Slovensko je integrujúcou častou i 10 popravených trochtstov žite? Paríž, 31. augusta. — Ranná francúzska tlač sa zaoberá zprávami, kto­ré hovoria o nepokojoch v niektorých voj. posádkoch a sedliackych výtržno­stiach na Ukrajine a nových zatýkaniach a akciach GPU. »Čo sa deje v soviet, skom Rusku« — sa pýta priamo ľavicový »Four«. »Figaro« otláča zprávu, v ktorej sa tvrdí, že popravy 16 trockístov neboly vykonané, ale že 16 odsúde­ných k smrtí bolo v pancierovom vL«> - vyvezených cez Samaru a Ufu do Ka­­insku a Irkutskú, kde sú vo voj. táboroch. Írovia idú na pomoc španielskym povstalcom Londýn, 31. augusta. — Na veľkom shro­máždění Irských fašistov v Bandone vyhlásil vodca generál O'Ditffy, že postavil 6000 mu­žov, ktorí v najbližšom čase odídu na pomoc španielskym povstalcom. — Severoirská ro­botnícka strana pri výročnej konferencii v Belfaste sa vyslovila pre podporu madridskej vlády. Bola usporiadaná sbierka peňazí pre postavenie sanitného oddielu na pomoc mar­xistom. Slovensko v európske] politike B. Beneš. Ženeva, v auguste. — Prezi­dent dr. Eduard Beneš povedal v Železnom Brode, že dotknúť sa dnes existencie pätnásť­­milionového štátu a desaťmiliónového národa v prostriedku Európy znamenalo by podnietiť europskú katastrofu. Táto okolnosť vplýva najjasnejšie pri pohľade na mapu Europv a patrí k niekoľkým z dobrých záruk bezpeč­nosti Československa, pretože každý, ai ten najsmelší útočník si rozmyslí, aby napadnu­tím Československa rozpútal novú svetovú vojnu, ktorej by bol sám nutne obeťou. Preto je tiež správny názor, že keď dve vetvy čes­koslovenského národa vybudovaly jeden z naj­pevnejších operných budov europského mieru, urobily tak hlavne vytvorením jednotnej a pevnej fronty československého štátu. Ostat­ne už za likvidácie svetovej vojny na miero­vých konferenciách mnohí dômyselní štátnici pochopili, že Československo, položené v srdci Európy, bude povolané k dôležitej úlohe \ medzinárodnej politike. Potom v ďalších, nie­kedy búrlivých rokoch európskej politiky po roku 1919 sa ukázalo, že Je to práve Slovensko, ktoré v z rôznych dôvodov bude mať Europe historické posla­­n i e. Keby to dnes nebolo viditeľné z ničoho iného, vidíme naprosto jasne na maďarsko-poľských snahách o spoločnú hranicu, na dôležitosti sväzku Malej dohody, ktorého územnú jednot­nosť zaisťuje práve východné Slovensko s Podkarpatskou Kusou, že Slovensku pripadá nielen po­slanie, ale aj nesmierna zod­povednosť. Nedávno som hovoril s Angličanom, ktorí na západného Európana výnimečne dobre po­zná stredoeuropské politické pomery, o revízii mierových smlúv. Poctivé sme sa oba snažili byť objektívni. Angličan, zástupca popredné­ho londýnskeho deníka, poznal dobre všetky argumenty maďarskej revizionistickei propa­gandy a sám ich prosto zavrhoval ako spup­né a neoprávnené nároky zpvšnelého národa, a ako nedostatočné predpoklady k t. zv. mie­rovej revízii územných smlúv. Naproti tomu veľmi zvedave skúmal, ktoré podstatné po­hnútky by primalý medzinárodnú vereinú mienku, aby sa ubránila vplyvu maďarského revizného hnutia a aby uznala nutnosť exi­stencie zvlášť Československa v dnešnei ieho štátnej a územnej forme. Nedalo nám to obom mnoho práce a shodli sme sa v názore, že s hľadiska europského mieru treba sa vy­hnúť práve takej revízii mierových smlúv, akú si želá Maďarsko. S prstom na mape Európy sme hľadali, že to je práve Slovensko, o delení ktorého nesmie byť ani reči, nielen preto, že má kapitálny strategický vý­znam pre udržanie mierovej fronty v Europe, ale aj preto, že Slovensku pripadá zvláštna úloha v stredoeurópskej hre ideí a hnutí, v politike národov a štátov, Preto Slovensko musí ostať nedeli­teľnou časťou demokratickej a odolnej republiky, Je v záujme mieru v Európe, aby Slovensko ostalo hradbou, ktorá zabraňuje výboje hoci­ktorého Imperializmu. Niet teda divu, keď sa vyskytly vážne hlasv štátnikov a diplomatov s europským politic­kým prehľadom, aby Slovensko bolo na dôle­žitých strategických miestach onrvnené. Ččin­ná obrana Slovenska proti uskutočneniu nie­ktorého zo známych imperialistických plánov jedného z našich súsedov by znamenala ďal­šie zaistenie europského mieru. Vieme si veľ­mi dobre predstaviť, ako by sa vyvíjala europ­­ská politika, keby bol skutočne utvorený blok. o ktorom Budapešť dosiaľ len sníva a ktorý by mal roztrhnúť Európu od severu k luhu. blok: Berlína, Varšavy, Viedne, Budapešti. Ríma a týck hlavných miest, ktoré bv potom europská fašistická diktatúra prijala na mi­losť. Aj v tomto pokuse, ktorý — vďaka Bohu — stroskotal, vidíme, akú významnú úlohu má Slovensko v európskej politike. Z týchto krátkych úvah o dôležitosti Sloven­ska v povojnovej politike možno učiniť len jediný záver: S 1 o v t s k y, i sko musí byť hospodár­­c i á 1 n e a politicky naj­------j šou časťou česko­sitrj politiky. Musíme vybudovať hospodársky pevné a silné Slovensko, ale odolné aj vojensky, abv bolo vzorom nielen ostatným častiam českosloven­­kého štátu, ale aj všetkým europským štátom a národom, ktoré jednak z prirodzených obáv o europský mier, jednak zásluhou revizioni­stov často venujú svoju pozornosť tomuto srd­cu Europv. Kam pôjde Trocký? V. Z. Londýn, 31. augusta. — Londýnske raníky sa zaoberajú opatrením sovietskej vlády, ktorá žiada vykostenie Trockého z Norska. »Daily Telegraph« uvažuje v svojom úvodníku, že Anglia síce je naklonená prena­sledovaným politickým osobnostiam, ale sú­časne pripomína »krvavé kúpele«, ktoré Troc­­kíj v každej zemi pripravoval. Časopis píše ďa­lej, že Stalin dnes iste ľutuje, že Trockého pre­pustil z hranice čínskeho Turkestanu, kam siahala ešte jeho moc a časopis sa pýta ďalej, čo sa teraz má stať s Trockým, ktorá zem ho Povstalci bombardovali Madrid V. Z. H e n d a y e, 31. augusta, — Rozhla­sová stanica v La Canine oznámila, že lieta­dlá povstalcov bombardovaly budovy minister­stva vojny a severné nádražie v Madride a ďalej najmä budovu radnice v San Sebastia­ne, kde je hlavný stám povstalcov. Ďalej po­vstalci bombardovali svojimi lietadlami mestá Oyanzum, Eliibar a San Marzial, Prekvapenie v Bukurešti B u k u r e š (, 31. augusta. — Pretvorenie Ta­­tarescovej vlády je stredom pozornosti buku­reštskej tlače, ktorá pojednáva najmä o osobe ministra Titulescu, ktorého nedobrovoľný od­chod z kabinetu spôsobil všeobecné prekva­penie. Túto náladu zvlášť vyjadruje »Univer­­zul«, ktorý píše: Asi pred 6 týždňami pri po­slednom pobyte Titulesca v Bukurešti uistila vláda Titulesca svojou neochvejnou dôverou k jeho onatreniam. Časopis sa pýta, čo sa asi stálo medzí tým, čo by ospravedlnilo Titulesco­­vo odstránenie a vyhlasuje, že tu ide o záhadu. Časopis »Dimineata« a »Curentul« vidia vo vy­menovaní ministra iinancii Antonescu nezme­nené pokračovanie rumunskej zahraničnej po­litiky a vrele ho víta. tohoto štátu, ako ani inak nemôže byt. Náš deník je politicky nestranný a tým je daná jeho báza slúžiť Sloven­sku v duchu spomenutých pár zásad. Ide v prvom rade o objektívne zpravo­­dajstvo bez onej príchuti drobných kle­biet, ktoré už Vajanský označil za kliatbu slovenského novinárstva. Bol by to kýžený »druhý breh« slovenskej žurnalistiky, keby sa uplatnil Vajan­­ského ideál netvoriť v politike krko­lomné hypotetické súdy, neosočovať a neupodozrievaf. Angličan rád hovorí, že je kus novinárskeho gentlemanstva v tom, keď sa zpravodajská surovina nestele do ulíc ako slama kravám. Le­bo ohlušujúci rev a trúfalosť si ulica ča­sto popletie s dovednostou. Zvlášť u nás, kde systém nutne vytvára stra­nícku tlač. Čím hranatější tón, tým pre­­svedčenejší straník. Áno — straník, ale kde zostal novinár? — Len týchto pár slov akoby náznak, že sa podujíma­me formovať niečo, čo nám naša ne­závislosť na politických stranách umož­ňuje. Hovorím schválne »formovať«, lebo tvoriť bude si sama verejnosť podľa ob­sahu srdca svojho. Načo by sme teda mali cifrovaf programové slová! Ide o slovenskú pravdu a tú všetci cítime. Sme a budeme vždy spolu, ked ide o jej uplatnenie. Pevnú vieru v jej víťaz­stvo nám predstavuje celá slovenská národná tradícia. Dr. Milan Hanko. 2500 obetí víchrice Londýn, 31. augusta. (V. Z.) — Podľa Reuterovei zprávy zo Seoulu, zahynulo tam pri obrovskej víchrici 1100 ľudí, ďalších 102S bolo ťažko zranených a vyše 400 ľudí ie ne­zvestných. Úspechy povstalcov Paríž, 31. augusta. — Hlavný staň po­vstalcov oznamuje r neskorých hodinách v nedeľu, že povstalecké oddiely dobyly mesteč­ko Espuna v Austurii a zmocnily sa tam veľ­kého množstva válečného materiálu. V okolí Sarägozy boly marxistické oddiely odrazené. Na fronte pri Guipuzcoa obsadili povstalci výšiny, ovládajúce Lazarte. Povstalecké kolo­ny, ktoré vyšly z Toleda, obsadily Gorteru a Torrios. Stávka v britských leteckých továrňach V. Z. Londýn, 31. augusta. — Časopis .,Daily Telegraph“ oznamuje, že sa vážne rá­ta s možnosťou, že vypukne veľká, mzdová stávka v britských leteckých továr n lach 40.000 robotníkov tých/to tovární bolo vyzvané pracovným výborom, aby sa vyslovili pre ale­bo proti stávke, hoci odborová organizácia uistila pred krátkym časom zamestnávateľov, že nepredloží žiadne nové mzdové požiadavky.

Next