Novosti, august 1937 (XIX/88-113)

1937-08-01 / No. 88

R. 1937 Číslo 88. Košíce, nedeľa 1. augusta 1937 (ena 60 Hat. Bratislava — brána Poľska do Po­dunajska. — Koncentrácia emigran­tov a cudzina. — Senzačné zatknu­tie v Bratislave. — Bulharsko pred voľbami. — Pred veľkou vojnou na Ďalekom východe. — Potreba plá­novitej úpravy mesta Košíc. — V Handlovej budú vyrábať umelý ben­zín. — Na pytliakov treba prísnej­šie tresty. — V zemi storočného zá­pasu človeka s morom. — Prečo majú byť obecné ľudové školy me­ne jcennejšie než mestské? a iné. Nepravdivé kombinácie okolo kráľa Carola Krát Carol nepôjde Hitlerovi Rumunsko zostane verné Malej dohode Rozhorčenie v Rumunsku nad intrikami zahraničnej tlače Košice, 31. júla. Rumunský kráľ Carol zdržiaval sa ne­dávno v Paríži a v Londýne. V súvislo­sti s touto zahraničnou cestou rumun­ského panovníka vyrojily sa v zahranič­nej tlači zprávy a kombinácie, ktoré ke­by sa ukázaly pravdivými, bolo by už dávno po Malej dohode. Tak na príklad švajčiarska, maďarská a nemecká tlač ako aj časť francúzskej tlače písala, že Carolova cesta do Londýna bola urýchle­ná vraj len preto, aby v anglickom za­hraničnom úrade boly rozptýlené obavy, ktoré vraj Anglia má z rozhovorov ru­munského panovníka s poľskými štát­nikmi vo Varšave. Anglia sa vraj vážne obáva, že by Poľ­sko mohlo mať zlý vliv na Rumunsko a že by podľa príkladu Poľska sa vzdialilo Sopločnosti národov a politi­ky kolektívnej bezpečnosti, alebo že by poťsko-rumunská dohoda mohla mať jednostranný, proti Rusku na­mierený charakter a že to všetko by oslabilo, ak nie úplne zničilo Malú do hodu a zavlieklo Rumunsko do sférj nemeckého vlivu. Podľa iných zpráv kráľ Carol bol vraj v Paríži za tým účeľom, aby žiadal o ďal­ší príspevok na zbrojenie, že však táto jeho žiadosť bola francúzskou vládou briskně odmietnutá. Parížsky Ľ Oeuvre zasa tvrdil, že ke­by Rumunsko pokračovalo vo svojej po­litike dohody s Berlínom a Varšavou, by sovietske Rusko znova začalo rokovať o otázke Besarabie. Ruská vláda priznala vraj Rumunsku Besarabiu len spôsobom úplne chvíľkovým. Tak v r. 1934 Titu­­lescu dosiahol v Londýne, že Litvinov sostavil s ním takzv. definíciu útočníka. Keď podpísali toto vyhlásenie — tvrdí ďalej časopis — oba štátnici uznali, že Besarabia patrí Rumunsku, lebo je tam rumunská správa. O pripojenie Besara­bie k Rumunsku niet vraj iného doku­mentu, z čoho je zrejmé, že udržanie do­brého pomeru s Ruskom je základom ce­lej rumunskej zahraničnej politiky. Toto pripomenutie Rumunsku bude mať vraj veľmi dobrý účinok práve vo chvíli, keď sa vraj kráľ Carol chystá ísť do Nemec­ka k Hitlerovi a potom po návrate do vlasti, prijať Göringa. Všetky tieto zprávy a kombinácie sú, pravda, číročistým výmyslom. Ľutujeme len časť francúzskej tlače, že sadá nä lep klebetám, pochádzajúcich z prameňov Malej dohode i Francii nepriateľských. Rumunské smerodajné politické kru­hy podaly práve vyhlásenie, v ktorom s najväčším rozhorčením odmietajú tieto intriky a označujú ich za obyčaj­nú lož. Kráľ Carol sa nikdy ani ne­chystal ani sa nechystá na cestu do Berlína a nikdy nevyjednával o chy­stanej vraj návšteve Göringa v Buku­­rešti. Rumunsko zostane naďalej ver­ným spojencom Malej a Balkánskej dohody a sotrvá na doterajšej línii svojej zahraničnej politiky. Reforma anglického rozlukového práva (G) Londýn, 31. júla. Po dlhých, desaťročia trvajúcich prí­pravách začalo sa po tieto dni s prispô­sobením britského rozlukového práva po­žiadavkám terajšej doby. Obe komory britského parlamentu přijaly návrh zá­kona, ktorý miesto doteraz právne jedi­ne prípustného dôvodu rozluky, cudzo­ložstva, vyhlasuje za relevantné ešte ďalšie tri dôvody, a to: zlomyselné opu­stenie, trvajúce aspoň tri roky, zlé za­chádzanie a nevyliečiteľnú duševnú cho­robu, ktorá musí dokázateľne trvať naj­menej päť rokov. Zároveň sa týmto zá­konom rozširujú i dôvody pre anulova­nie manželstva. Takéto dôvody budú od­teraz: zásadné odmietanie vykonávania (konsumácie) manželstva, duševná cho­roba alebo nákazlivá pohlavná choroba v čas uzavierania manželstva, ďalej te­hotenstvo ženy od tretej osoby, v čas uzavierania manželstva pri čom sa v po­sledných troch prípadoch vyžaduje dô­kaz o tom, že žiadateľ rozluky nemal o týchto okolnostiach v čas uzavierania manželstva nijakú vedomosť. Kráľov sú­hlas, ktorý sa k sankcionovaniu anglic­kých zákonov vyžaduje, bude udelený po tieto dni a tým bude dovršená novelizá­cia dôležitej časti anglického rodinnéh práva, platného od roku 1857. Debaty o potrebe reformy anglického rodinného práva, ktoré sa vedú už od za­čiatku tohoto storočia, sú oproti právu, platnému v Československej republike, trochu zaostalé, ale v mnohom ohľade pripomínajú úsilia o reformu rozlukové­ho práva v Rakúsku. Tu i tam ide predo­všetkým o názorové rozdiely medzi cir­kevnou dogmou a duchom času, ktorý sa obrátil proti nerozlučiteľnosti manžel­stva. Ale kým v rakúskych sporoch o tejto otázke boly rozhodujúce rozdielne svetové názory, ktoré malý rozhodujúci vplyv i na politickú stránku celej veci, jestvoval v Anglicku okrem cirkevného a právneho ešte zvláštny politický pro­blém. Konzervatívno-puritánsky duch nastrojenia širokých kruhov anglickej verejnej mienky, najmä Toryov, sa sta­via zásadne opozične proti všetkým úsi­liam, ktoré by mohly mať za následok zmenu zákonných ustanovení a tradície. Týmto sa dá vysvetliť, že dosiať ani je­dna vláda sa neopovážila predlohu bez­pochyby súrnych a naliehavých reforiem rozlukového práva predložiť parlamentu ako vládny návrh. Iniciatíva bola pone­chaná zákonodarcom, a tak následkom veľmi spletitých parlamentných predpi­sov pre vybavovanie takzvaných „privat member Bill” bolo len veľmi málo mož­ností, aby sa takýto návrh mohol stať zákonom. 2e sa v tomto prípade mohol takýto návrh stretnúť s úspechom mož­no popri úsiliach podávateľa tohoto zá­konného návrhu ďakovať podpore vlády, ale predovšetkým veľmi pozoruhodnému stanovisku anglickej štátnej cirkvi. Kým ešte na lambethskej cirkevnej konferen­cii roku 1930 bolo za aktívnej účasti dr. Cosmo Langa, vtedajšieho yorkského a dnešného canterburského arcibiskupa, prijaté rozhodnutie, ktoré zakazovalo znova sobášiť rozlúčené osoby a ktorým sa osobám, v rozlukových procesoch za vinných vyhláseným odopieraly sviato­sti, boly to tentokrát v panskej snemov­ni práve „Lord Spirituals”, príslušníci kruhov vysokého duchovenstva, predo­všetkým biskup birghimganský a arci­biskupi yorkský a canterburský, ktorí pri reforme britského rozlukového prá­va dali svoj súhlas k rozluke štátu od cirkvi, bez toho, že by sa pri tom boli zriekli svojho kánonického presvedčenia. Rozluky sa v budúcnosti budú diať vo forme, ktorá vo väčšej miere zodpovedá požiadavkám prítomnosti, pri čom, pra­vda, britská cirkevná konferencia, kto­rá sa side v jeseni, vysloví sa o občian­skom a cirkevnom výkone rozluky cel­kom v konzervativne-klerikálnom smy­sle. Dnes nie je ešte celkom jasné, čo sledujú cirkevné kruhy touto zrejmou zmenou stanoviska. Ale sotva možno po­chybovať, že na túto zmenu stanoviska mal značný vplyv aj odpor veľkej časti anglického obyvateľstva proti intranzi­gentnému postoju cirkvi počas abdikácie kráľa Eduarda VIII. Ale „matrimonium causes Bill”, ako sa táto novela menuje, odstraňuje len časť nedostatkov platného anglického manžel­ského práva. Ešte mnoho vecí si tu vy­žaduje reformu. Na príklad zákonné ustanovenia, ktoré manželskému partne­rovi v rozlukovom procese priznávajú ná­rok na hmotné odškodné za to, že mu druhá stránka spáchaním cudzoložstva zapríčinila škodu citového alebo charak­terového rázu a poškodila ho na jeho cti a rodinnom živote, ostávajú i naďalej v platnosti. A. P. Herbert, advokát, humo­rista, libretista, romanopisec a poslanec, ktorého neúnavnému úsiliu sa podarilo previesť túto čiastočnú reformu, sa to­hoto bodu neopovážil dotknúť. Ani sa o to nepokúšal. Šlo mu teraz len o to, aby uviedol balvan do pohybu. Domieval sa, že ako sporiadaná hlava rodiny, otec šty­roch detí a človek, žijúci až v príslovečne šťastnom manželstve, vykonal i takto dosť pre blaho svojich spoluobčanov. Kto pozná Anglicko, dá mu iste za pravdu* Takýto krok Berlínu neposlúži Slovo, ktoré viaže konkordát Vyšetrovanie o smrti patriarchu Nemecký vyslanec jediný z diplomatov na pohrebe Varnavu Belehrad, 31. júla. — O udalo­stiach, ktoré sa vyvíjaly v spojení s prejednávaním konkordátu a so smrťou patriarchu Varnavu, dozvedáme sa z kruhov blízkych vláde nasledujúce in­formácie: Nemôže sa povedať, že kon­kordátom bola viazaná vláda dra Stoja­­dinoviča ako taká, ale bol to sám kráľ, ktorý dal slovo, že konkordát bude prevedený. To bolo slovo kráľovské a vláda je činiteľ, po­volaný k jeho prevedeniu, lebo štátnu politiku prevádzajú zodpovedné vlády. Slovu, danému so strany štátneho čini­teľa, sa dostáť musí. Dané slovo v me­dzinárodných stykoch platiť musí. * I Také slovo bolo dané a muselo byť preto dodržané. Vláda dr. Stojadinoviča bola nútená kon. kordát uskutočniť, súc si vedomá, že tu neide už viac o Srbsko, ale o celú Juhosláviu, ktorej časťou je i Chorvátsko. Dnešná juhoslovanská vláda uznáva vý­znam chorvátskej otázky a nutnosť jej riešenia. Z tohoto dôvodu musela byť riešená i otázka náboženská a v jej rám­ci aj katolícka na základe konkordátu. Chorváti sa sťažujú, že na vedúcich miestach v štáte sú Srbi. Keby nemohli byť uspokojení spravedlivé vo svojich veciach, povedali by, že i tu sa ide v ústrety viac Srbom ako Chorvátom. Bo­la tu možnosť, ukázať, že sú uznávaní za rovnoprávnych, preto už vzhľadom k otázke chorvátskej zo stanoviska štát­neho bolo treba konkordát uzákoniť, lebo štát je Juhoslávia a nie len Srbsko. Vláda mala iba úkol strážiť nábožen­ský mier. Hoci o nezbytnosti opatrení v tej­to otázke bola srbská pravoslávna cirkev infromovaná, problém tento skúmať od­­mietla. Preto jediným vvýchodiskom bolo rozohodnutie vlády. Ale ani toho sa ne­dbalo. Je verejne známe, že o smrti patriar­chu Varnavu sú rozšírené povesti, že bol otrávený. Bude preto zavedené vyšetrovanie o priebehu choroby a jej liečení. Doteraz zo zpráv lekárov vysvitá, že patriarcho­va choroba bola len dôsledkom jeho ne­moci, ktorú mal už dávnejšie. Biskup Dositej a predstaviteľ komitu Birčanin urobili prejavy, v ktorých naznačili, že patriarcha otrávený bol. Štátny zástup­ca bol okamžite vyzvaný, aby zaviedol trestné pokračovanie proti páchateľom, to však nebolo možné, lebo tvrdenie je nepriame. Pretože pôvodu smrti patriarchu Var­navu bola daná takáto príčina, nemo. hlo sa zúčastniť pohrebu za týchto okolností ani mestské zastupiteľstvo. Kruhy blízke vláde ubezpečujú, že vláda bude dôsledne pokračovať v doterajšej politike. * Konkordát pokladá vláda za prvý krok k riešeniu chorvátskej otázky. Pohre­bu patriarchu Varnavu nebol prítomný ani jeden cudzí diplomat. Vládnym kruhom však neušlo, že jediným čle­nom diplomatického sboru, ktorý túto solidaritu nezachoval, bol nemecký vy­slanec von Herren. Nemecký vyslanec jediný uznal za vhodné, zúčastniť sa aktu, ktorého pozadie je známe a pre ktoré odpadla aj účasť vlády J. V. kráľa, u ktorého dvora je akredito­vaný. V kruhoch blízkych vláde sa zdôrazňuje, že vláda bola v práve, keď sa rozhodla za každú cenu zachovať kľud a byť dô­slednou vo svojej politike, ktorá je poli­tikou Juhoslávie a nemôže byť politikou len Srbska.

Next