Novosti, august 1937 (XIX/88-113)
1937-08-01 / No. 88
R. 1937 Číslo 88. Košíce, nedeľa 1. augusta 1937 (ena 60 Hat. Bratislava — brána Poľska do Podunajska. — Koncentrácia emigrantov a cudzina. — Senzačné zatknutie v Bratislave. — Bulharsko pred voľbami. — Pred veľkou vojnou na Ďalekom východe. — Potreba plánovitej úpravy mesta Košíc. — V Handlovej budú vyrábať umelý benzín. — Na pytliakov treba prísnejšie tresty. — V zemi storočného zápasu človeka s morom. — Prečo majú byť obecné ľudové školy mene jcennejšie než mestské? a iné. Nepravdivé kombinácie okolo kráľa Carola Krát Carol nepôjde Hitlerovi Rumunsko zostane verné Malej dohode Rozhorčenie v Rumunsku nad intrikami zahraničnej tlače Košice, 31. júla. Rumunský kráľ Carol zdržiaval sa nedávno v Paríži a v Londýne. V súvislosti s touto zahraničnou cestou rumunského panovníka vyrojily sa v zahraničnej tlači zprávy a kombinácie, ktoré keby sa ukázaly pravdivými, bolo by už dávno po Malej dohode. Tak na príklad švajčiarska, maďarská a nemecká tlač ako aj časť francúzskej tlače písala, že Carolova cesta do Londýna bola urýchlená vraj len preto, aby v anglickom zahraničnom úrade boly rozptýlené obavy, ktoré vraj Anglia má z rozhovorov rumunského panovníka s poľskými štátnikmi vo Varšave. Anglia sa vraj vážne obáva, že by Poľsko mohlo mať zlý vliv na Rumunsko a že by podľa príkladu Poľska sa vzdialilo Sopločnosti národov a politiky kolektívnej bezpečnosti, alebo že by poťsko-rumunská dohoda mohla mať jednostranný, proti Rusku namierený charakter a že to všetko by oslabilo, ak nie úplne zničilo Malú do hodu a zavlieklo Rumunsko do sférj nemeckého vlivu. Podľa iných zpráv kráľ Carol bol vraj v Paríži za tým účeľom, aby žiadal o ďalší príspevok na zbrojenie, že však táto jeho žiadosť bola francúzskou vládou briskně odmietnutá. Parížsky Ľ Oeuvre zasa tvrdil, že keby Rumunsko pokračovalo vo svojej politike dohody s Berlínom a Varšavou, by sovietske Rusko znova začalo rokovať o otázke Besarabie. Ruská vláda priznala vraj Rumunsku Besarabiu len spôsobom úplne chvíľkovým. Tak v r. 1934 Titulescu dosiahol v Londýne, že Litvinov sostavil s ním takzv. definíciu útočníka. Keď podpísali toto vyhlásenie — tvrdí ďalej časopis — oba štátnici uznali, že Besarabia patrí Rumunsku, lebo je tam rumunská správa. O pripojenie Besarabie k Rumunsku niet vraj iného dokumentu, z čoho je zrejmé, že udržanie dobrého pomeru s Ruskom je základom celej rumunskej zahraničnej politiky. Toto pripomenutie Rumunsku bude mať vraj veľmi dobrý účinok práve vo chvíli, keď sa vraj kráľ Carol chystá ísť do Nemecka k Hitlerovi a potom po návrate do vlasti, prijať Göringa. Všetky tieto zprávy a kombinácie sú, pravda, číročistým výmyslom. Ľutujeme len časť francúzskej tlače, že sadá nä lep klebetám, pochádzajúcich z prameňov Malej dohode i Francii nepriateľských. Rumunské smerodajné politické kruhy podaly práve vyhlásenie, v ktorom s najväčším rozhorčením odmietajú tieto intriky a označujú ich za obyčajnú lož. Kráľ Carol sa nikdy ani nechystal ani sa nechystá na cestu do Berlína a nikdy nevyjednával o chystanej vraj návšteve Göringa v Bukurešti. Rumunsko zostane naďalej verným spojencom Malej a Balkánskej dohody a sotrvá na doterajšej línii svojej zahraničnej politiky. Reforma anglického rozlukového práva (G) Londýn, 31. júla. Po dlhých, desaťročia trvajúcich prípravách začalo sa po tieto dni s prispôsobením britského rozlukového práva požiadavkám terajšej doby. Obe komory britského parlamentu přijaly návrh zákona, ktorý miesto doteraz právne jedine prípustného dôvodu rozluky, cudzoložstva, vyhlasuje za relevantné ešte ďalšie tri dôvody, a to: zlomyselné opustenie, trvajúce aspoň tri roky, zlé zachádzanie a nevyliečiteľnú duševnú chorobu, ktorá musí dokázateľne trvať najmenej päť rokov. Zároveň sa týmto zákonom rozširujú i dôvody pre anulovanie manželstva. Takéto dôvody budú odteraz: zásadné odmietanie vykonávania (konsumácie) manželstva, duševná choroba alebo nákazlivá pohlavná choroba v čas uzavierania manželstva, ďalej tehotenstvo ženy od tretej osoby, v čas uzavierania manželstva pri čom sa v posledných troch prípadoch vyžaduje dôkaz o tom, že žiadateľ rozluky nemal o týchto okolnostiach v čas uzavierania manželstva nijakú vedomosť. Kráľov súhlas, ktorý sa k sankcionovaniu anglických zákonov vyžaduje, bude udelený po tieto dni a tým bude dovršená novelizácia dôležitej časti anglického rodinnéh práva, platného od roku 1857. Debaty o potrebe reformy anglického rodinného práva, ktoré sa vedú už od začiatku tohoto storočia, sú oproti právu, platnému v Československej republike, trochu zaostalé, ale v mnohom ohľade pripomínajú úsilia o reformu rozlukového práva v Rakúsku. Tu i tam ide predovšetkým o názorové rozdiely medzi cirkevnou dogmou a duchom času, ktorý sa obrátil proti nerozlučiteľnosti manželstva. Ale kým v rakúskych sporoch o tejto otázke boly rozhodujúce rozdielne svetové názory, ktoré malý rozhodujúci vplyv i na politickú stránku celej veci, jestvoval v Anglicku okrem cirkevného a právneho ešte zvláštny politický problém. Konzervatívno-puritánsky duch nastrojenia širokých kruhov anglickej verejnej mienky, najmä Toryov, sa stavia zásadne opozične proti všetkým úsiliam, ktoré by mohly mať za následok zmenu zákonných ustanovení a tradície. Týmto sa dá vysvetliť, že dosiať ani jedna vláda sa neopovážila predlohu bezpochyby súrnych a naliehavých reforiem rozlukového práva predložiť parlamentu ako vládny návrh. Iniciatíva bola ponechaná zákonodarcom, a tak následkom veľmi spletitých parlamentných predpisov pre vybavovanie takzvaných „privat member Bill” bolo len veľmi málo možností, aby sa takýto návrh mohol stať zákonom. 2e sa v tomto prípade mohol takýto návrh stretnúť s úspechom možno popri úsiliach podávateľa tohoto zákonného návrhu ďakovať podpore vlády, ale predovšetkým veľmi pozoruhodnému stanovisku anglickej štátnej cirkvi. Kým ešte na lambethskej cirkevnej konferencii roku 1930 bolo za aktívnej účasti dr. Cosmo Langa, vtedajšieho yorkského a dnešného canterburského arcibiskupa, prijaté rozhodnutie, ktoré zakazovalo znova sobášiť rozlúčené osoby a ktorým sa osobám, v rozlukových procesoch za vinných vyhláseným odopieraly sviatosti, boly to tentokrát v panskej snemovni práve „Lord Spirituals”, príslušníci kruhov vysokého duchovenstva, predovšetkým biskup birghimganský a arcibiskupi yorkský a canterburský, ktorí pri reforme britského rozlukového práva dali svoj súhlas k rozluke štátu od cirkvi, bez toho, že by sa pri tom boli zriekli svojho kánonického presvedčenia. Rozluky sa v budúcnosti budú diať vo forme, ktorá vo väčšej miere zodpovedá požiadavkám prítomnosti, pri čom, pravda, britská cirkevná konferencia, ktorá sa side v jeseni, vysloví sa o občianskom a cirkevnom výkone rozluky celkom v konzervativne-klerikálnom smysle. Dnes nie je ešte celkom jasné, čo sledujú cirkevné kruhy touto zrejmou zmenou stanoviska. Ale sotva možno pochybovať, že na túto zmenu stanoviska mal značný vplyv aj odpor veľkej časti anglického obyvateľstva proti intranzigentnému postoju cirkvi počas abdikácie kráľa Eduarda VIII. Ale „matrimonium causes Bill”, ako sa táto novela menuje, odstraňuje len časť nedostatkov platného anglického manželského práva. Ešte mnoho vecí si tu vyžaduje reformu. Na príklad zákonné ustanovenia, ktoré manželskému partnerovi v rozlukovom procese priznávajú nárok na hmotné odškodné za to, že mu druhá stránka spáchaním cudzoložstva zapríčinila škodu citového alebo charakterového rázu a poškodila ho na jeho cti a rodinnom živote, ostávajú i naďalej v platnosti. A. P. Herbert, advokát, humorista, libretista, romanopisec a poslanec, ktorého neúnavnému úsiliu sa podarilo previesť túto čiastočnú reformu, sa tohoto bodu neopovážil dotknúť. Ani sa o to nepokúšal. Šlo mu teraz len o to, aby uviedol balvan do pohybu. Domieval sa, že ako sporiadaná hlava rodiny, otec štyroch detí a človek, žijúci až v príslovečne šťastnom manželstve, vykonal i takto dosť pre blaho svojich spoluobčanov. Kto pozná Anglicko, dá mu iste za pravdu* Takýto krok Berlínu neposlúži Slovo, ktoré viaže konkordát Vyšetrovanie o smrti patriarchu Nemecký vyslanec jediný z diplomatov na pohrebe Varnavu Belehrad, 31. júla. — O udalostiach, ktoré sa vyvíjaly v spojení s prejednávaním konkordátu a so smrťou patriarchu Varnavu, dozvedáme sa z kruhov blízkych vláde nasledujúce informácie: Nemôže sa povedať, že konkordátom bola viazaná vláda dra Stojadinoviča ako taká, ale bol to sám kráľ, ktorý dal slovo, že konkordát bude prevedený. To bolo slovo kráľovské a vláda je činiteľ, povolaný k jeho prevedeniu, lebo štátnu politiku prevádzajú zodpovedné vlády. Slovu, danému so strany štátneho činiteľa, sa dostáť musí. Dané slovo v medzinárodných stykoch platiť musí. * I Také slovo bolo dané a muselo byť preto dodržané. Vláda dr. Stojadinoviča bola nútená kon. kordát uskutočniť, súc si vedomá, že tu neide už viac o Srbsko, ale o celú Juhosláviu, ktorej časťou je i Chorvátsko. Dnešná juhoslovanská vláda uznáva význam chorvátskej otázky a nutnosť jej riešenia. Z tohoto dôvodu musela byť riešená i otázka náboženská a v jej rámci aj katolícka na základe konkordátu. Chorváti sa sťažujú, že na vedúcich miestach v štáte sú Srbi. Keby nemohli byť uspokojení spravedlivé vo svojich veciach, povedali by, že i tu sa ide v ústrety viac Srbom ako Chorvátom. Bola tu možnosť, ukázať, že sú uznávaní za rovnoprávnych, preto už vzhľadom k otázke chorvátskej zo stanoviska štátneho bolo treba konkordát uzákoniť, lebo štát je Juhoslávia a nie len Srbsko. Vláda mala iba úkol strážiť náboženský mier. Hoci o nezbytnosti opatrení v tejto otázke bola srbská pravoslávna cirkev infromovaná, problém tento skúmať odmietla. Preto jediným vvýchodiskom bolo rozohodnutie vlády. Ale ani toho sa nedbalo. Je verejne známe, že o smrti patriarchu Varnavu sú rozšírené povesti, že bol otrávený. Bude preto zavedené vyšetrovanie o priebehu choroby a jej liečení. Doteraz zo zpráv lekárov vysvitá, že patriarchova choroba bola len dôsledkom jeho nemoci, ktorú mal už dávnejšie. Biskup Dositej a predstaviteľ komitu Birčanin urobili prejavy, v ktorých naznačili, že patriarcha otrávený bol. Štátny zástupca bol okamžite vyzvaný, aby zaviedol trestné pokračovanie proti páchateľom, to však nebolo možné, lebo tvrdenie je nepriame. Pretože pôvodu smrti patriarchu Varnavu bola daná takáto príčina, nemo. hlo sa zúčastniť pohrebu za týchto okolností ani mestské zastupiteľstvo. Kruhy blízke vláde ubezpečujú, že vláda bude dôsledne pokračovať v doterajšej politike. * Konkordát pokladá vláda za prvý krok k riešeniu chorvátskej otázky. Pohrebu patriarchu Varnavu nebol prítomný ani jeden cudzí diplomat. Vládnym kruhom však neušlo, že jediným členom diplomatického sboru, ktorý túto solidaritu nezachoval, bol nemecký vyslanec von Herren. Nemecký vyslanec jediný uznal za vhodné, zúčastniť sa aktu, ktorého pozadie je známe a pre ktoré odpadla aj účasť vlády J. V. kráľa, u ktorého dvora je akreditovaný. V kruhoch blízkych vláde sa zdôrazňuje, že vláda bola v práve, keď sa rozhodla za každú cenu zachovať kľud a byť dôslednou vo svojej politike, ktorá je politikou Juhoslávie a nemôže byť politikou len Srbska.