Smer, október-december 1971 (XXIII/233-309)
1971-10-28 / No. 256
Text: MILAN HOLÉCZY Snímky: JOZEF JANOVEC TRI ROKY uplynuli od nového usporiadania nášho štátu z unitárnej na federatívnu Československú socialistickú republiku. Bola to iniciativa KSČ. Stalo sa tak po dôkladnom zvážení pozitívnych i negatívnych stránok dovtedajšieho unitárneho vývoja nášho štátneho systému, po překonáni zjednodušujúcich názorov, že po víťazstve socialistickej revolúcie a vzniku štátu diktatúry proletariátu sa v politickej a ekonomickej oblasti automaticky rieši aj národnostná otázka. Trojročný život potvrdil správnosť federatívneho usporiadania. Spočíva v tom, že ČSSR je spoločný štát robotníkov, družstevných roľníkov a ostatných pracujúcich, ako rozhodujúci nástroj uplatňovania triednej moci. Jeho zmyslom je na princípe proletárskeho internacionalizmu rozvíjať na základe rovnoprávnosti, dobrovoľnosti a vzájomnej úcty všetky tvorivé sily našich národov pre celospoločenský prospech. Vychádzajúc z princípov leninského riešenia národnostnej otázky, súdruh Gustáv Husák na XXIV. zjazde KSSZ vo svojom vystúpení zdôraznil: „Budeme musieť do popredia nášho chápania vzťahov medzi našimi národmi a národnosťami presadiť úsilie o prekonanie všetkých prežitkov nacionalizmu, šovinizmu a vytvárať skutočne jednotnú československú rodinu, v ktorej sa každý národ môže slobodne rozvíjať a pri tom sa uplatnia spoločné triedne záujmy všetkého pracujúceho ľudu.“ * Päfdesiattri rokov uplynulo od vzriiku Československej republiky, prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Naša národná samostatnosť vyrástla na troskách žalára národov Rakúsko-Uhorskej monarchie, ako jeden z medzinárodných dôsledkov Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Veľký október, ktorý sa v tom období blížil k prvému výročiu víťazstva, zrevolucionizoval aj naše továrenské robotníctvo, robotníckych i roľníckych synov vo vojenských uniformách k nespočetným vzburám a demonštráciám za mier, chlieb a spravodlivý spoločenský poriadok. Cieľom povojnového usporiadania politikov západných mocností nebol vznik Československej republiky. Naopak, ešte v januári 1918 britský premiér Lloyd George v zhode s prezidentom USA Woodrowom Wilsonom zdôrazňuje že „rozdelenie Rakúsko-Uhorska nie je našim vojnovým cieľom”. Tieto snahy postupne zmietla revolučná vlna, a naviac potom T. G. Masaryk v snahe čeliť jej nav rastaniu pred koncom vojny programovom vyhlásení sľubuje, že „stále vojsko bude nahradené milíciou". Je známe, že armádu nenahradila robotnícka miľícia. So- B ciálne reformy buržoázia realizovala len potiaľ, kým neotupila revolučné ostrie ľudových vrstiev. Za faktickú sociálnu slobodu ľudu bojovala robotnícka trieda pod vedením KSČ v ďalšom takmer dvadsaťsedemročnom historickom období. t / j Dvadsaťšesť rokov uplynulo od znárodnenia veľkého priemyslu a bánk, roku 1945, keď v obnovenej republike to pod vedením komunistickej strany Československa začali uskutočňovať hlboké spoločenské a ekonomické premeny. Význam znárodnenia Klement Gottwald charakterizoval: „Zoštátňovacia akcia je dôsledné pokračovanie nášho národnooslobodzovacieho boja, ktorý sme viedli proti cudzej okupácii a proti nositeľom domácej zrady ...' Dnes bilancujeme výsledky znárodňovacieho aktu: Priemyselná výroba v našej republike oproti roku 1937 vzrástlo sedemnásobné (v roku 1945 priemysel republiky produkoval v priemere polovicu predvojnovej výroby) a Slovensko vyrába viac ako celý č*. priemysel pred druhou svetovou vojnou. Len v našom kraji sme od oslobodenia vybudovali vyše sto nových moderných závodov. Markantne to vystihuje aj porovnanie, že na území dnešného kraja v období predvojnovej konjunktúry r. 1937 bolo v priemysle necelých 50 tisíc pracovných príležitosti. Je to menej ako v minulom roku len v okresoch Martin a Považská Bystrica. Umožnil to realizovať socialistický systém hospodárstva založený na spoločnom vlastníctva výrobných prostriedkov a nástrojov, a na zásada plánovitého rozvoja národného hospodárstva. r r SMER SA PREDAVA PO CELY TYZDEN / V V