Technické Noviny, leden-červen 1973 (XXI/1-26)

1973-01-02 / No. 1

V sále gruzínskej filharmónie Stretnúf v krajine vzdialenej nie­koľko sto kilometrov od domova niekoho z vlasti je vždy dobrý po­cit. O to viac, ak je to niekto, kto nás tam reprezentuje. S našou po­prednou speváčkou NAĎOU URBÁN­KOVOU bývala som pod jednou stre­chou v modernom hoteli 1VERIA v Tbilisi. Vystupovala tu so skupinou JlRlHQ BRABCE v medzinárodnom estrádnom programe „Vám usmie­vajú sa hviezdy“ vo Veľkej koncert­nej sále gruzínskej filharmónie. Na rozhovor nebolo veľa času — o niekoľko minút totiž začínal sa program. No í tak stihla ml čo-to povedal na otázky o technike... — Obdivujem každého, kto sa technike rozumie a má s ňou nie­čo spoločné. Podľa mňa, keď sa dí­vam na televíziu, mám sklony skôr k mysticizmu ako k technickým zá­ležitostiam. Na otázku, či má jej povolanie čosi spoločné s technikou odpove­dala: — Má, pochopiteľne. Spievam do mikrofónu a keď vypnú elektrinu, vtedy si najviac uvedomujem, čo technika znamená. Práve som si to uvedomila v Leningrade. Mali sme zapojený mikrofón, magnetofón a svetlá. Osvetľovačovi sa podarilo vypnúť svetlo a teda aj celú apara­túru. Podarilo sa mu to tri razy. Po­tom som techniku zachraňovala svo­jim tancom ... Keby NAĎA URBÄNKOVÄ mala možnost zasiahnut do sveta tech­niky, tak by to riešila asi jakto: — Všetku vojnovú techniku by som zrušila a uplatňovala by som len tú, čo je ľudstvu osožná — pre­dovšetkým zdravotníctvu. Lebo keď sú ľudia zdraví, sú a] šťastní. Z technických vymožeností vlast­ní — televízor, magnetofón, práčku, svoju elektrogttarovú skupinu a mo­torové vozidlo Fiat 500. Vaše najobľúbenejšie vozidlo? — Môj Fiat 500. Som doň priam zaľúbená, í keď viem, že to nie je to najdokonalejšie čo vyrobila tech­nika, no pre mňa najobľúbenejšie. Uznávam a mám v láske aj lietadlá, hoci im už dôverujem menej. Môj najkrajší let bol práve z Moskvy do Tbilisi s medzipristátím v Mine­rálnych vodách. Obdivovala som krásy Kaukazu počas letu, obdivu­jem celú Gruziu. Je krásna, páči sa mi predovšetkým preto, lebo má nie­čo spoločné s našou krajinou. Со vás najväčšmi udivuje v meste Tbilisi? — Doprava, ktorá je tu pre dra­kov. Každý jazdí ako sa mu páči, akoby nemali dopravné predpisy. Doteraz som nepochopila, že pritom všetkom každý zachováva pokoj a nikto sa nerozčuľuje. A aj publikum je veselé, priam fantastické. Možno je to tým, že Čím je teplejšie, tým je obecenstvo vreléjšie. Co by ste povedali ešte čitate­ľom TECHNICKÝCH NOVÍN? Rozhovor viedla: P. FILIPOVIČOVA, Tbilisi (Gruzínsko) v/dce xsovrsuY S r^S, 77 // 7 Т/ (/£ т/Ь/l /£/ £/S7V ä 7Л yToc ‘cníA 5. /iz. SLOVENSKÁ TECHNICKÁ KNIŽNICA BRATISLAVA ■ц-и17-ŕA Gottwaldovo nám. 2 knihy, Časopisy, preklady, REŠERŠE, reprodukovanie Stoľanovlčova ul. 3 NORMY, PATENIY, FIREMNÁ LI­TERATÚRA PRÍRASTKY ZAHRANIČNÝCH KNÍH Slovenská technická knižnica uvádzala do konca roku 1972 prírastky zahraničných knth v periodickej publikácii vychádza­júce] 6-krát pod názvom „No­vinky zahraničnej literatúry — Knihy“. V kooperácii bratislavských vedeckých knižníc začína od roku 1973 vychádzať nové pe­riodikum „Prírastky zahranič­ných kníh“, v ktorom sú zahr­nuté prírastky zahraničnej kniž­nej literatúry týchto piatich knižníc: Slovenskej technickej knižnice, Univerzitnej knižnice, Ústrednej ekonomickej knižni­ce, Ústrednej knižnice SAV a Slovenskej lekárskej knižnice. Záznamy o prírastkoch sú spra­cované automatizovane — systé­mom ARDIS 70 na počítači Tes­la 200. Záznamy o knihách sú roz­delené podľa vedných odborov do sérií, ktoré vychádzajú ako samostatné zväzky. Séria A ob­sahuje záznamy o zahraničných knihách z oblastí filozofie, mar­­xtzmu-lenlnlzmu, náboženstva, Sociológie, politiky, práva a ve­rejnej správy, s'éria B zahŕňa ekonómiu, séria C ostatné spo­ločenské vedy, umenie, šport a hry, séria D prírodné vedy a matematiku (okrem biológie a chémie), séria E chémiu, séria F biológiu a lekárstvo a séria G techniku a technológiu. Každá séria obsahuje základnú systematickú časť (tematické skupiny podľa MDT) a dva regis­tre: autorský a KWIC (kľúčové slovo v kontexte). Na konci každého roku vyjde ku každej sérii kumulovaný register KWIC. Sérln E a G Prírastkov za­hraničných knih si môžu zá­­ujemci objednať v Slovenska) technickej knižnici, Bratislava, Gottwaldovo nám. 2. Ostatné sé­rie vydávajú a distribuujú tie­to knižnice: sériu A a C Uni­verzitná knižnica, sériu B Ústredná ekonomická knižnica, sériu D Ústredná knižnica SAV a sériu F Slovenská lekárska knižnica. Prírastky zahraničných kníh vychádzajú desaťkrát ročne. Ročné predplatné jadnej série je 300 Kčs. (VaN) 2 TECHNICKÉ NOVINY PF 1973 Všetkým členom a funkcio­nárom ČSVTS vyslovujeme vďaku za doterajšiu spolu­prácu a želáme mnoho úspe­chov v ďalšej tvorivej práci pre rozkvet našej vlasti. Ostredná rada Československej vedecko-technickej spoločnosti účasf na tomto testovaní prinesie­me v najbližších číslach TECHNIC­KÝCH NOVÍN. Pokiaľ si želáte zapojiť sa doda­točne do ankety TEST SPUTNIK O KRAJINE SOVIETOV, upozorňujeme, že na . siedmej strane tohto čísla opakujeme 18 otázok všetkých šiesticb kôl. Odporúčame Vám preto, aby ste sledovali najbližšie čísla TECHNIC­KÝCH NOVlN a vyskúšali svoje šťastie v niektorých z ankiet Či sú­ťaží nášho časopisu! TECHNICKÉ NOVINY ŠTANDARDIZÁCIA VO FIRME SIEMENS Podniková štandardizácia v mní­­cjiovskej firme Siemens zameriava sa na udržiavanie a dopĺňanie 955 podnikových štandardov s celko­vým rozsahom 2540 strán. Tieto štandardy spracúvajú sa do 800 zbie­rok na používanie v príprave výro­by, vo výrobe a v odbyte. Oddele­nie pre štandardy informuje o ma­teriáloch, štandardných súčiastkach, pomáha konštrukcii pri vofbe ma­teriálu a dielcov, robí výbery ma­teriálov. Kontroluje výkresy zo štan­dardizačného hľadiska. Skúma mož­nosti hospodárneho využitia mate­riálov, dielcov i nástrojov, zavá­dzanie nových materiálov a súčias­tok. Objednáva štandardizované dielce z vlastnej výroby. Doc. Ing. ANTON RAŠKO, CSo. ŽELÁTE SI VYSKÚŠAŤ ŠŤASTIE? Pätnásteho decembra 1972 vyžre­bovali sme na stretnutí čitateľov časopisu Týždenník aktualít prvé kolo ankety TEST SPUTNIK O KRA­JINE SOVIETOV. Prvým piatim vý­hercom ceny už rozosielame; ich mená uverejníme v druhom čísle TECHNICKÝCH NOVÍN. Postupne vy­žrebujeme aj výhercov ďalších pia­tich kôl. Nasledujúce losovanie bu­de 15. januára 1973. Okrem toho, na záver ankety, uskutočnime Veľ­ké žrebovanie, pri ktorom vyžrebu­jeme zájazdy k Čiernemu moru, zá­jazdy po niektorých sovietskych mestách a šestnásť inýnli hodnot­ných vecných cien. Dvadsiateho piateho januára 1973 vyžrebujeme v Partizánskom prvú Cast osemnásteho ročníka populár­nej TECHNICKEJ SÚŤAŽE PRE iMLÁDEŽ. Želáte si vyhrať zájazdy k Bal­tickému moru? Ak áno, starostlivo sledujte druhé číslo TECHNICKÝCH NOVÍN, kde sa dozviete ďalšie po­­drobnosti! Navyše dodávame, že redakcia TECHNICKÝCH NOVÍN pripravila, respektíve pripravuje aj viaceré iné súťaže. Výrobné ankety o výrob­koch SLOVENY v Žiline, o telefó­noch TESLY, z Liptovského Hrádku i o rozhlasových prijímačoch TESLY z Bratislavy. Napokon našich či­tateľov informujeme, že onedlho vyžrebujeme aj účastníkov testova­nia elektrického holiaceho strojče­ka BEBO SHER z Nemeckej demo­kratickej republiky. Podmienky pre FILMY Z NDR V NAŠICH KINÁCH V rámci Dní vedy a techniky NDR uskutočni sa v siedmich kinách na Slovensku prehliadka odborných fil­mov z Nemeckej demokratickej re­publiky. V bratislavskom kine HVIEZDA budú sa filmy premietať v dňoch 17. až 19. 1. 1973, v ži­linskom DOME ODBOROV 18. a 19. 1. 1973, v kine PARTIZÄN v Žiari nad Hronom v čase 22. a 23. 1. 1973, v nitrianskom kine MOSKVA 23. a 24. 1. 1973, v prešovskom ki­ne MIER v dňoch 24. 1. až 26. 1. 1973, v košickom kine SLOVAN 29. až ,31. 1. 1973 a v banskobystrickom URPlNE v dňoch 30. 1. až 1. 2. 1973. Pôjde o tieto filmy: ZDRAVOTNÍCTVO: Okuliare PENG; ORWO RÖNTGENFILM; Ľudia — mikróby — virusy. OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTRE­DIA A BEZPEČNOST PRI PRÄCI: My a náš svet; Spodné vody — prob­lémy a riešenie; Hnojenie lesa; Tep­lo a prach; Účelné zariadenie pra­covísk; Iba pohár vody. HUTNÍCTVO A STROJÁRSTVO: Ob­rábacie sústavy; „Awtopris“; Rých­­lospínače z EAW; „Spekol“; Koz­mické planetárium; Viacvalcová sto­lica; Priebežná pec; „Acema“; Au­tomatická adjustácia žrďovej ocele; Priečne valcovanie. POĽNOHOSPODÁRSTVO: Kropenie, rozprašovanie, poprašovanie; Prie­myselný chov dobytka; Priemysel­ná výroba hovädzieho mäsa; Škoda spôsobená ovadom hovädzím a boj proti ovadom; V dobrých rukách. PETER LEŠEK Cestovateľ z Hontu Dr. LADISLAV MARTINČEK Hrad Kaas stál v severnom filtt­­lande (Dánskoj celkom na brehu mora. Roku 1534, kecľ sa vzbúrili dánski námorníci, zachvátil ho oheň. Hrad zhorel, no majitelia, ktorí do­stali po ňom meno, zreštaurovali ho, lepšie povedané — znova po­stavili. Barónsky rod KAASOVCOV bol teda starou dánskou zemianskou fa­míliou. JÁN už roku 1240 slgnoval svojím podpisom volebnú listinu kráľa KRISTIÁN A 1. a zasa NIELS KAAS stal sa kancelárom Dánska a počas neplnoletosti kráľa KRISTIÁ­NA IV. (1588—1596) aj regentom celého Dánska a ako taký zriadil aj univerzitu v Kodani. Neskôr sa rodina rozdelila na dve vetvy. Star­šia ostala v Dánsku, mladšia sa pre­sťahovala do Nórska. Z tejto mlad­šej nórskej vetvy pochádzal EDU­ARD KAAS, ktorý slúžil v armáde slávneho rakúskeho generála W ALLMODEN A-GRIMBORGA (1709— 1862], ktorý sa vyznamenal pri Wagrame a aj dosiahol v jazdec­kom pluku hodnost nadporučíka. jazdecký pluk prešiel aj južným Slovenskom a dočasne sa utáboril o Hontianskej župe. Mladý rakúsko­­dánsky dôstojník zoznámil sa tam s -krásnou štachtičňou z íontova IDOU IVÁNKOVOU, zamiloval sado nej a roku 1838 sa s ňou aj oženil. Ostal naďalej v pluku, ktorý potom prešiel na Moravu, ale prichádzaval domov. Z tohto manželstva pochá­dzal ten, o ktorom chceme ptsat — IVOR KAAS. IVOR KAAS narodil sa v Lontove dňa 24. januára 1842. Keďže sa je­ho výchove venovala najmä matka, hovoril od malička dobre po maďar sky. Ukázal sa ako nadaný chlapec. Studoval v Bratislave a v Szarvasi. potom právo v Budapešti. V Lontove býval veľmi často. Vojenský súd za­čal totiž proti jeho otcovi trestné konanie pre revolučný obsah listov ktoré bol otec napísal z Moravy svo­jej manželke roku 1848, a keď ho aj napokon spod obžaloby oslobodil, zaďakoval EDUARD KAAS na nalie­hanie svojej manželky v rakúskej armáde a definitívne, sa usadil v Lontove. IVOR KAAS po štúdiách žil spo­čiatku v Holandsku. Pracoval v jed­nej veľkej amsterdamskej banke, aby spoznal život z ekonomickej stránky. Neskôr aj on sa však deft­­nttívne vrátil do Budapešti. Tam sa stal vynlkajúciiň publicistom. Písa­­val najmä do • novín „Hon“, „Ha­­zánk“, „Reform“, „Pešti napló“. „Pešti Hírlap“ a bol spoluzaklada­teľom známeho časopisu „Budapešti Hirlap“. Popritom pracoval pre „Al­­kotmány“ a „Magyarország“. Za je­ho publiotstickú a literárnu činnost zvolili ho za člena Petôfiho spoloč­nosti. Neskôr sa dal aj na politic­kú dráhu. Bol poslancom ľudovej strany v Žabokrekoch, ale hoci aj bol v opozícii proti vláde grófa TISZU, pre národné záujmy Slová­kov nijakú činnost nevyvíjal. Zo­mrel v Budapešti dňa 29. decembra 1910. Nás však zaujíma jeho profil z inej stránky. IVOR KAAS bol aj zná­тут cestovateľom. Vybral sa do sveta roku 1868. Najsamprv preces­toval Áziu — Cínu a Japonsko. Po­tom sa vybral do južnej Afriky. Tam poprechodil najmä končiny okolo Kapského Mesta. Odtiaľ potom odi­šiel do Spojených štátov americ­kých. Domov sa vrátil roku 1869, po takmer ročných potulkách. Prav­daže, ako novinár od kostí, napísal o svojich cestách do časopisov, pre ktoré pracoval, sériu cestopisných črt. To bolo vtedy veľmi cenné, pre­tože v oných časoch sa toho o tých krajinách tak veľa nevedelo. Ne­uspokojil sa však s článkami, ale napísal aj dve cestopisné knihy. Pr­vá jeho cestopisná kniha vyšla ro­ku 1869 v Budapešti pod názvom „Expedícia do východnej Ázie“ (Ke­­letázsial expedíciô) a čoskoro po nej nasledovala druhá kniha „Ju­hoafrické kolónie" (Délajrlkat gyar­­maíokj. Obe knihy obsahujú cenné geografické a kartografické údaje, pokladali sme st teda za povinnost zmientt sa z tohto aspektu o cesto­vateľovi x Hontu ... Historický kalendár 5. januára 1843 narodil sa mnoho­stranne činný anglický fyzik ISAAC NEWTON, predseda „Royal Society1, zakladateľ novodobej matematickej fy­ziky, objaviteľ gravitačného zákona, autor zrkadlového teleskopu atď. • 5. januára 1873 otvorili novú želez­ničnú traf z Prešova po štátne hrani­ce (na sever). • 6. januára 1818 v Kežmarku sa narodil FRIDRICH HAŽ­­LINSKÝ, botanik a vedecký spisovateľ. • 6. januára 1818 narodil sa nemecký mineralóg GUSTAV ADOLF KENNGOTT. • 7. januára 1745 narodil sa JACQUES ETIENNE MONTGOLFIER, francúzsky vynálezca vzducholode. • 7. januára 1833 v Londýne sa narodil profesor HENRY ENFIELD ROSCOE, významný anglický chemik. • 7. januára 1893 vo Viedni umrel rakúsky fyzik pro­­iesor JOSEPH STEFAN, odborný spi­sovateľ. » 8 januára 1943 umrel NI­KOLA TESLA, juhoslovanský fyzik a eloktrotechnik, vynálezca asynchrón­neho motora, podľa neho nezvaného transformátora atď. • 9. januára 1783 cisárovná MÁRIA TERÉZIA nariadila zriadiť v Banskej Štiavnici vyššiu ban­skú školu. • 10. januára 1778 umrel švédsky prírodovedec, uppsalský univ. profesor CARL LINNĚ, zakladateľ mo­derného prírodopisu. • 10. januára 1898 narodil sa ALOIS MYSLIVEC, dok­tor technických vied, profesor CVUT v Prahe, riaditeľ Ústavu technickej a aplikovane) mechaniky ÚSAv, člen ko­rešpondent ČSAV. (—i) ROČNÍK XXI — ClSLO 1 — 1973

Next