Technické Noviny, červenec-prosinec 1973 (XXI/27-52)
1973-07-03 / No. 27
Človek, ktorý sa postavil proti Newtonovi Pred 200 rokmi, 13. júna 1773, narodil sa v Milvertone v anglickom grófstve Sommersetshire muž, ktorého meno nie je síce všeobecne známe, ale ktorý svojimi dôkazmi rozmetal vo fyzikálnej optike teóriu ovefa známejšieho ISAACA NEWTONA, takzvanú emanačnú, čo bola pre fyzikov XVIII. storočia úplným zákonom. THOMAS YOUNG bol zástancom vlnovej teórie, ktorú už pred NEWTONOM založil Holanďan KRISTIAN HUYGENS, ale ktorú NEW- ton porazil nie dôkazmi, lež veľkosťou svojej autority. YOUNG, ktorého súdobý portrét prinášame, bol nesmierne všestranný vo vedách aj v spoločnosti a vďaka svojej vtedajšej popularite mohol si dovoliť upozorniť na rozhodujúce slabé stránky NEWTONOVEJ emanančnej teórie. Tá totiž nebola schopná vysvetliť, prečo sa svetlo v rozmanitých svetelných zdrojov šíri rovnakou rýchlosťou a prečo aj priehľadné látky svetlo aspoň čiastočne odrážajú. Ale ani pôvodná vlnová teória, HUYGENSOVA, nebola dokonalá, lebo vysvetľovala šírenie sa svetla, odraz, lom i dvojlom hypotézou o vlnovom pohybe nesmierne jemnej látky, ktorej častice kmitajú pozdlž svetelného lúča. YOUNG vysvetlil všetky optické úkazy priečnym vlnením svetelného éteru, ktoré všetky telesá, najmä priehľadné, prestupuje. Tak tu zavrhol NEWTONA a opravil HUYGENSA. YOUNG vysvetlil aj farby tenkých vrstiev, aké pozorujeme napríklad na mydlových bublinách, a to interferenciou svetla. YOUNG, ktorý interferenciu svetla predpokladal na základe intenferencie zvukových vln, hľadal aj pre ohyb zvuku príslušnú analógiu v optike. Tento úkaz bol totiž najväčšou oporou NEWTONOVEJ teórie, ktorá poukazovala na to, že sa svetlo neohýba za roh ako zvuková vlna. NEWTON tak zavrhol aj ohyb svetla preukázaný F. M. GRIMALDIM (taliansky matematik a fyzik), a zasa nie dôkazmi, ale silou svojej osobnosti. YOUNG sa vrátil ku GRIMALDIHO pokusom a nechal do padať svetlo úzkou štrbinou na tenký drôt. Na protiľahlej stene nezjavil sa pri tomto pokuse iba tieň drôtu, ale aj početné tmavé i svetlé prúžky, vypĺňajúce miesto tieňa. Svetlo vnikalo aj do tieňa, ohýbalo sa teda na hranách tieniaceho telesa. Vráťme sa však k osobe THOMASA YOUNGA. Spomenuli sme už jeho všestrannosť, tak to musíme dokázať. YOUNG študoval lekárstvo v Londýne, Edinburgu a Güttiiigene (Nemecko), ale to mu neprekážalo, aby sa ešte vážne nezaoberal štúdiom matematiky, fyziky, botaniky a filológie. V rokoch 1801—1804 bol prefosorom na Royal Institution v Londýne, neskôr lekárom v nemocnici sv. Juraja v Londýne a sekretárom Board of Longitude, čiže Úradu pre miery a váhy. Ale nielen vedou je živý človek — to bolo asi YOUNGOVO krédo, a bol teda aj znamenitým hudobníkom, výborným maliarom, majstrovsky ovládal krasojazdu na koni a v každej spoločnosti bol najhľadanejším spoločníkom — skrátka, mužom so všetkými piatimi ,,P'‘! A preto aj vďaka svojim schopnostiam a svojej obľube mohol si dovoliť zavrhnúť jednu z teórií ISAACA NEWTONA . . . Svoj bohatý život skončil THOMAS YOUNG 1Ü. mája 1829 v Londýne a jeho pohreb bol veľkou spoločenskou udalosťou a miestom stretnutia vtedajších popredných vedcov Európy aj zámoria .. . (O. F.) Velí, ktorý si vedel priznať omyl Tohto roku (18. apríla) bolo uplynulo práve 100 rokov advtedy, ako v Mníchove zomrel jeden z najväčších chemikov modernej doby — JUSTUS von LIEBIG. Zomrel nie celý mesiac pred dovŕšením svojej sedemdesiatky; narodil sa totiž 12. mája 1803 v Darmstadte. JUSTUS von LIEBIG vyštudoval lekárnictvo, ale nikdy nemiešal v lekárni lieky a prášky, pretože po štúdiách odišiel do Paríža a tam sa venoval chémii. Jeho vynikajúce výsledky vo všetkých odboroch chémie spôsobili, že už roku 1824 povolali hu naspäť do Nemecka, aby zaujal miesto profesora chémie v Giessene. Veľký obrat v LIEBIGOVOM živote znamenal príchod do Mníchova roku 1852, kde si zariadil laboratórium, ktoré si čoskoro získalo svetovú povesť. V šesťdesiatych rokoch podarilo sa mu vyrobiť mäsový extrakt, ktorý je dodnes neodmysliteľnou súčasťou výživy. Z 34 kg svalového hovädzieho mäsa vyrobil 1 kg mäsového extraktu, ktorý dnes poznáme lepšie ako polievkové kocky a polievkové korenie. Takto si získal LIEBIG neotrasiteľné miesto medzi velikánmi svetovej chémie, najmä potravinárskej. Vedeckým svetom zahýbal voľakedy v päťdesiatych rokoch spor LIEBIGA, uznávanej kapacity, s mladým bakteriológom LOUISOM PASTEUROM, vtedy ešte celkom neznámym adeptom vedy. LIEBIG totiž tvrdil a učil svojich žiakov, že liehové kvasenie je proces čisto chemický. Tento názor rozbil mladý PASTEUR po pokusoch, pri ktorých dokázal, že kvasenie je výsledok Činnosti drobučkých húb, kvasiniek, teda dejom závislým od životnej činnosti malých organizmov. LIEBIG, keď sa to dozvedel, vraj vyhlásil: ,,PASTEUROV názor, že kvasinky vyvolávajú kvasenie, je práve taký detinský ako názor dieťaťa, ktoré sa domnieva, že Rýn poháňajú mlyny, ktoré sa na ňom krútia!“ Ale keď PASTEUR svoju teóriu obhájil pred odborníkmi a keď sa LIEBIG presvedčil, že zastával starý názor, ktorý si neoveril, uznal vraj pokojne svoju porážku. Со mu aj iné ostávalo? Nebola to jediná horká pilulka, ktorú vo svojej vedeckej praxi musel prehltnúť. On tiež napríklad, v šesťdesiatych rokoch, vyhlásil teóriu, že bielkoviny úplne stačia na výživu tela a že cukry s tukmi slúžia iba na dýchanie a zahrievanie organizmu. Bol to jeho mníchovský kolega profesor KARL von VOIT, bádateľ v odbore výživy a zakladateľ modernej náuky o látkovej výmene, ktorý rok pred LIEBIGOVOU smrťou dokázal svojmu učiteľovi a kolegovi, že sa mýli. LIEBIC má však zásluhu na inom poli: bol zakladateľom modernej agrochémie, ktorá je základom moderného poľnohospodárstva. Bol jedným z prvých propagátorov umelých hnojív a dokazoval nielen ich neškodnosť pre živý organizmus ľudí, zvierat a rastlín samých, ale aj to, že chemizáciou možno zväčšiť úrodnosť polí. Svet dnes vďačne spomína na veľkého chemika a veľkého človeka, ktorý sa síce niekedy mýlil, ale ktorý dokázal pravdivosť porekadla, že mýliť sa je ľudské! Pravda, človeka poznať najmä v tom, že omyl si prizná — a to vedel aj JUSTUS von LIEBIG. (O. F.) SLOVENSKA TECHNICKÁ KNIŽNICA BRATISLAVA pre Vás Vážení čitatelia, fond S1TK okrem úplnej československej knlžneí produkcie z oblasti techniky obsahuje aj najnovšiu literatúru v hlavných svetových Jazykoch zo socialistických 1 kapitalistických štátov. Navštívte našu knižnicu na Gottwaldovom námestí č. 2 a využite cenné a moderné publikácie z oblasti techniky, matematiky, fyziky a chémie. Nájdete tu a| potrebnú politickú literatúru, novinky z ekonomiky, Informatiky a knihovníctva. Študenti SVŠT nájdu vo fondoch S1TK hľadané skriptá. Vedeckí a výskumní pracovníci nájdu u nás špeciálny druh literatúry s úzkym špeciálnym zameraním — rozličné dizertačné a habilitačné práce, výskumné, správy a správy z konferencii Uvedieme výber z najnovších kníh, ktoré si možno v knižnici vypožičať. Sú zostavené podlá vedných bdborov a pri každom titule uvádzame aj signatúru. Cestná doprava A — 301 204 Kosek J.: Výkonné kolesové traktory. 1973. Drevospracujúci priemysel A — 299 804 Langendorf, G. —Schuster, E.—Wagenführ, R.: Rohholz. [Surové drevo) 1972. Ekonomika, Štatistika, A — 301 259 Ekonomická encyklopedie. 1972. A — 300 323 Martino, J. P.: Technological Forecasting for Decisionmaking. (Technologicky odhad pre rozhodovanie) 1972. A — 299 823 Rechnungsführung und Statistik. (Účtovná evidencia a štatistika) 1972. Elektronika, Elektrická energia A — 299 819 Anders, R.—Falk, H.— Hadamovský, H. F.—Kamprath, W.—Mohr, U.—Schulz, M.—Weiss, H. : Halblelterwerkstoffe. (Polovodičové materiály) 1972. 2 TECHNICKÉ NOVINY Poznámky• kritika •Visty- • oh/asy O ROPE PO 18. RAZ Na september 1973 pripravuje sa v poradí už osemnásta medzinárodná konferencia o rope, ktorá bude v Bratislave. .Tej od’ nô náplň bude tematicky rozdelene i týchto šiestich blokov: 1. OLEJE (perspektiva mastiacich olejov; proces Devaxon; hodnotenie katalyzátorov elektrickou vodivosťou; nové druhy. sovietskych rôp; hydrokrakovanie); 2. SYNTETICKÉ OLEJE (perspektíva syntetických olejov; syntetické a hydraulické oleje; základné medziprodukty pre syntetické oleie; pentaeritrity); 3. MOTOROVÁ NAFTA (motorová nafta; spalné plyny a dymenie; vplyv kvality paliva na obsah škodlivín vo výtukovýph plynoch); 4. ASFALTOVÉ BITÜMENY (súčasný stav; aplikácia asfaltov; emulzie asfaltov); 5. TENZIDY (nové tenzidy); 6. ODBERATELIA A SPOTREBITELIA (kvalita ropných produktov: palív, olejov, mastív). Bližšie informácie poskytne garant konferencie na adrese: DOM TECHNIKY SVTS, Ing. JÄN ZÄGORŠEK, Koceľova 17, 881 30 Bratislava. (PZCh) VYBRALI „OBAL ROKA 1973” V jarných dňoch zhodnotili celoštátnu súťaž v obaloch v troch kategóriách: aj spotrebiteľské obaly, b) prepravné obaly, c) čiastkové prvky obalov. Súťaž je zameraná na nové obaly v roku a organizuje Ju IMADOS (Inštitút manipulačných, dopravných, obalových a skladovacích systémov) pri účasti štátnych orgánov. Do súťaže bolo prihlásených 217 návrhov. Celoštátna porota, zložená z pracovníkov vypisujúcich orgánov odmenila 13 návrhov; 43 návrhov dostalo uznanie. Najlepšie ohodnotili návrh z CKD Dukla, n. p., Praha, pre vysokú úroveň vyhotovenia. Ide o obal z polystyrénu na magnetickú úpravu vody. Tento návrh porota odporúčala do medzinárodnej súťaže EUROBAL. Pozornosť si ďalej zasluhujú návrhy obalov na sklenú misu s vekom zo Sklární Kavalier, obaly na čokoládu z Fígara, n. p., Bratislava, polystyrénový obal na Aldurit zo Spolku pro chemickou a hutní výrobu, n. p., Ostí nad Labem, ako a] obaly na balenie cigariet z Grafobalu, n. p., Skalica nad Myjavou, pre grafickú a estetickú úpravu. Zjavili sa zaujímavé návrhy na prepravné obaly pre výpočtovú techniku a ďalšie výroby. Ocenené návrhy baí? vystavené na výstave EMBAX v Brne koncom júna 1973, kde , sa odovzda'-h odmeny a diplomy za najlepšie návrhy. Súťaž „Obal roka“ každoročne prispieva k zvyšovaniu úrovne obalovej techniky v ČSSR z estetickej aj funkčnej stránky. Treba, aby si výrobné organizácie, organizácie obehdu a najmä zahraničného obchodu väčšmi všímali túto akciu a aby sa na nej aktívne zúčastňovali. V tejto blasti Je čo naprávať, najmä keď uvážime, že neraz už sám „obal predáva“ ... Ing. VOJTECH VAMOŠ Ministerstvo priemyslu SSR ODBORÁRSKA MILIARDA A ČSVTS Na IV. plenárne] schôdzi ÚRO stanovil sa na rok 1973 konkrétny cieľ — ušetriť v porovnaní s plánom v materiálových nákladoch a energii jednu miliardu Kčs. Predsedníctvo ÜRO v zásadách stanovuje, že sa treba zamerať na úsporu surovín, materiálov, palív, pohonných látok a energie, najmä nedostatkových a dovážaných, pričom úspory sa majú dosiahnuť v porovnaní s plánovanou spotrebou pri plnení plánovaných úloh. Do miliardy sa započítavajú úspory surovín, materiálov, palív, pohonných látok a energie dosiahnuté všetkými doterajšími aj novými formami iniciatívy, socialistickým hnutím, zlepšovacími návrhmi a racionalizačnými opatreniami. Odborársku miliardu nemožno chápať ako jednorazovú kampaň, ale ako trvalú formu využitie mobilizovaných rezerv a ich efektívneho zhodnotenia. Tento ciel možno dosiahnuť len v úzkej spolupráci s hospodárskymi orgánmi a s ostatnými spoločenskými organizáciami, najmä s ČSVTS. Od ČSVTS sa vyžaduje, aby v tomto smere usmerňovala iniciatívu organizácií a orgánov ČSVTS, aby úzko spolupracovala s orgánmi a s organizáciami ROH, aby sa zachoval jednotný koordinovaný postup, dosiahli konkrétne reálne ciele a zabezpečila dôsledná kontrola realizácie všetkých prijatých opatrení. ČSVTS túto svoju povinnosť plní v rozvoji iniciatívy svojich členov. Vyžaduje od svojich členov pokračovať v doterajších formách iniciatívy, ďalej ju rozširovať a prehlbovať, ako aj usmerňovať na zabezpečovanie úloh výroby. Ďalej žiada nadväzovať úzku spoluprácu medzi výbormi závodných pobočiek ČSVTS a ROH na zabezpečovanie koordinovaného postupu pri rozvíjaní Iniciatívy v úspore surovín, podporovať úsilie odborových orgánov kvalifikovanou odbornou účasťou a najmä pomáhať pri uplatňovaní výsledkov odborárskej miliardy v polročnom hodnotení hospodárskych plánov aktivity. (hf) Historický kalendár 6. júla 1423 narodil sa taliansky architekt, matematik a astronóm ANTONIO MANETTI • 6. júla 1868 narodil sa R. W. SCOTT, anglický polárny bádateľ 9 6. júla 1953 umrela sovietska sochárka VIERA IGNEŤJEVNA MUCHINOVÁ • 7. júla 1573 umrel taliansky architekt GIACOMO BAROZZI VIGNOLA, autor viacerých rímskych stavieb (Villa di Papa Giulio, II Gesú, Palazzo Farnese a i.) 9 7. júla 1863 narodil sa Ing. FRANK BUNKER GILBRETH, americký staviteľ ( + 1924) 9 7. júla 1923 v Trenčíne sa narodil Ing. JÁN ARTBAUER, DrSc., vedecký pracovník v odbore elektrotechniky O 8. júla 1838 narodil sa FERDINAND VON ZEPPELIN, nemecký konštruktér vzducholode (+1917) • 9. júla 1903 v Bruseli umrel ALPHONSE RENARD, belgický geológ a mineralóg, konzervátor gentského Prírodovedného múzea 9 10. júla 1819 narodil sa ELIAS HOWE, americký remeselník, jeden z vynálezcov šijacieho stroja 9 10. júla 1858 v Petrohrade umrel francúzsky architekt AUGUSTÍN RICARD MONTFERRAND, ktorý v Petrohrade vybudoval roku 1816 svoja hlavné dielo: katedrálu sv. Izáka: • 11. júla 1858 v Trnave sa narodil profesor VIKTOR RÉCSEY, archeológ • 11. júla 1873 ruský vynálezca ALEXANDER MKOLAJEVlC LODYGIN v Petrohrade úspešne demonštroval pred verejnosťou elektrickú žiarovku, ktorú bol vynašiel. H) Mešťanosta Bratislavy geografom. Dr. LADISLAV MARTINČEK KARL GOTTFRIED WINDISCH zomrel v Bratislave pred 180 rokmi. Toho času bol známou osobnostou, veď bol mešťanostom, no dnes už jeho meno upadlo do zabudnutia. Zaslúži si však, aby sme oživili jeho pamiatku, ale najmä spomenuli jeho literárnu činnosť. Narodil sa v starej „prešporskej“ rodine roku 1725. Jeho nadanie prejavilo sa už v útlom veku. Ako študent ovládal viac svetových reči, popri rodnej reči nemčine. Azda práve tieto rečové znalosti ho nabádali veta cestovať po cudzine, aby zo sveta videl čo najviac. S takou istou vášňou precestovával však aj uhorskú krajinu. Všade st všetko všímal, všade st všetko zaznamenával. Po návrate do Bratislavy vstúpil do služieb mesta. Pre svoje nadanie veľmi chytro postupoval po úradníckom rebríčku a čoskoro sa stal mešťanostom. Usiloval sa byt spravodlivý a ' bol medzi občianstvom obľúbený. Zomrel roku 1793. Neskorých potomkov zaujíma však nie natoľko jeho verejná činnosť ako jeho diela, ktoré po smrti zanechal. Podľa RĚVAYOVCOV bol totiž geografickým spisovateľom a to isté ustaľuje sa o ňom aj v monografii Bratislavskej župy. WINDISCH písal svoje zemepisné práce po nemecky. Hlavným jeho dielom je „Geographie des Königreiches Ungarn“. Táto zemepisná publikácia vyšla v Bratislave v dvoch zväzkoch roku 1780. Cenným vedeckým dielom je však aj opis Sedmohradska. Táto kniha vyšla tiež v Bratislave, a to roku 1790 pod názvom „Geographie des Grossfürstentums Siebenbürgen“. Cenné sú. aj WIND1SCHOVE miešané historické a geografické diela, ako „Politische, geographische und historische Beschreibung des Königreiches Ungarn“ (táto práca tiež vyšla v jeho rodnom meste roku 1772) alebo ďalšie podobné dielo „Kurzgefasste Geschichte der Ungarn“ z roku 1780 (tak isto vydané v Bratislave). Pravda, pravidelne prispieval aj článkami do rozličných nemeckých geografických časopisov. Zaujímavá je WINDISCHOVA kniha o jeho súčasníkovi a tiež bratislavskom rodákovi VLKOVI KEMPELENOVI. WINDISCH nezaoberal sa však v tejto knihe KEMPELENOVÝMI vodnými a inými stavbami jSchönbrunn, Bratislavský hradj, ale jedine jeho šachovým „vynálezom“ a šachovým strojom. Túto publikáciu vydal vo Švajčiarsku (v Bazileji) pôvodne tiež po nemecky roku 1783 pod názvom „Briefe über den Schachspieler des Herrn von Kempelen“. Kniha bratislavského mešťanostu mala taký široký ohlas, že roku 1785 vydali ju po holandsky v Amsterdame, ba ešte roku 1793, teda ešte v roku pôvodného nemeckého vydania, aj vo francúzštine, a to poznove v Bazileji. Hoci hlavným pracovným odborom KARLA GOTTFRIEDA W1NDISCHA bola vedecká, konkrétne geografická literatúra, pre úplnost musíme podotknúť, že sa zaoberal aj beletriou. Sám redigoval viacero časopisov ako „Der Freund der Tugend“ (1767—1769), „Pressburgische Wochenblatt“ (1771—1773) a tiež „Ungarisches Magazin" (1781— 1788 a Í791—1793). Ako RĚVAYOVCI poznamenali na okraj jeho redaktorskej činnosti, jedenásť zväzkov týchto časopisov napísal takmer úplne sám. Bol teda veľmi neúnavným a plodným spisovateľom. Myslím si, že sa nám patrí oceniť záslužnú prácu KARLA GOTTFRIEDA WINDISCH A na poli geografie a pripomenúť st ju pri 180. výročí smrti voľakedajšieho bratislavského mešťanostu. r o č n ík XXI — č ís l o 27 — 1973