Technické Noviny, leden-červen 1977 (XXV/1-26)

1977-01-04 / No. 1

Výskumník, organizátor a pedagóg V minulých dňoch dožil sa 55. ro­kov pw,f. dr. techn. Ing. JOZEF TOM­KO, DrSc., vedúci Katedry jarma­­kognózie a botaniky Farmaceutic­kej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Jubilant spája pedagogický proces s výchovným pôsobením a účinne vplýva na utváranie správneho sve­tového názoru študentov. Chápanie proletárskeho internacionalizmu a medzinárodnej spolupráce v oblas­ti vedy dokumentuje v praxi nadvä­zovaním úzkych kontaktov s odbor­níkmi a vedcami socialistických kra­jín. Pod jeho vedením vytýčila sl katedra veľmi progresívne ciele a pedagogicko-výchovné úlohy. Pri pl­není týchto zámerov ide sám prí­kladom. V oblasti izolácie a delenia prí­rodných látok vrátane prírodných liečiv je profesor TOMKO uznáva­ným odborníkom, známym t v za­hraničí, kam ho často pozývajú na prednáškové pobyty a výmeny skú­seností. Má hlboké teoretické vedo­mosti, ktoré ochotne odovzdáva svo­jim spolupracovníkom. Vychováva mladých vedeckých a výskumných pracovníkov, je školiteľom viacerých ašpirantov. Má rozsiahle praktíčké skúsenosti z dlhoročnej vedeckový­skumnej experimentálnej práce na Chemickom ústave SA!/, kde bol ve­dúcim vedeckým pracovníkom. Vý­sledky jeho práce sa realizovali v praxi; v n. p. SlavakaJarma zaviedol nový technologický postup na Izo­láciu morfínových alkaloidov z ma­­kovlny, čím sa zaslúžil o zväčšenie výtažku alkaloidov, a tým a/ o vzrast vývozu a získanie devíz pre naše národné hospodárstvo. Výsledky svo­jej vedeckovýskumnej práce pravi­delne zverejňuje v odbornej tlači a referuje o nich na vedecko-adbor­­ných fórach, sympóziách, konferen­ciách a zjazdoch u nás i v zahrani­čí. Osobitne vysoko treba hodnotit jeho prínos pre farmakognóziu ako vedný farmaceutický odbor a tým aj pre fakultu. Príchod proj. TOMKU na katedru (1971) znamenal prínos progresív­nych a moderných prvkov aj do pe­­dagogicko-výchovného procesu a zmenu koncepcie disciplín farma­­kognózie ako vyučovacích profilo­vých predmetov štúdia farmácie. Za svoju dlhoročnú vedeckový­skumnú, organizátorskú a pedago­gicko-v ý chovnú prácu dostal prof. TOMKO viacero uznaní a ocenení. PhDr. JOZEF MALACKÝ Čo s mestskou dopravou v Bratislave RUDO KRÁLIK Rozvoj Bratislavy napreduje tak rýchlo, že zaostávajú niektoré dôle­žité veci ovplyvňujúce kvalitu živo­ta v nej. Na poprednom mieste jé napríklad mestská hromadná dopra­va (MHD). Roku 1975 použilo ju takmer štvrť miliardy osôb, o 40 mi. liónov viac ako rok predtým, a ka­pacitné nároky na ňu rýchlo rastú. Vzrastá aj hybnosť obyvatelstva mesta. Roku 1959 pripadlo v prie­mere 44 ciest na obyvateľa, roku 1975 až 150. Pre tisíce obyvateľov sídlisk pr§­­dlžili sa cesty do prácé a späť. Pe­šo sa to nedá zvládnuť. Mestská do­prava, najmä v čase dopravných ná. valov, nevládze dostatočne rýchlo ani dostatočne pohodlne ľudí od­viezť. Čoraz viac obyvateľov mesta sadá si teda za volant automobilu a takto Ide! do práce, ale aj za ná­kupmi, zábavou a kultúrou. Ulice V centre mesta preplňajú sa vozidla­mi. Automobily si navzájom preká­žajú a spomaľujú aj MHD. Stupňujú sa priestorové požiadavky na par­koviská, ovzdušie v meste sa zahus. ťujé. Roku 1959 predstavoval podiel automobilov na celomestskej dopra­ve 9 %, roku 1975 už 22 % a stálé vzrastá. Prúd osobných' automobilov v cen­tre sa žiada rozriediť. Bolo by to možné, keby MHD svojou rýchlos­ťou, pohotovosťou a pohodlím bola schopná konkurovať osobným vozid­lám, t. j., keby sa občan radšej od­viezol do centra električkou alebo autobusom, než by sa mal vystavo­vať nervovému vypätiu za volantom v preplnených uliciach. Onedlho pribudne povinnosť rých­lo a pohodlne dopravovať na vzdia­lené pracoviská a späť zväčšujúci sa počet obyvateľov Petržalky. Vy­skytol sa aj návrh riešiť tento prob­lém vybudovaním vyššieho systému, koľajnicovej dopravy. Prevláda však názor, že Petržalčanov budú voziť do centra a cez centrum autobusy. Najprv však treba postaviť v Petr­žalke komunikácie. Podľa Informá­cií z Dopravného podniku mesta Bra­tislavy je na 6. päťročnicu v pláne výstavba a obnova týchto tratí MHD: 1. Postaví sa električková trať po priečnej osi z Radlinského cez Ste­­fanovičovu k hlavnej stanici ČSD ako náhrada za trať cez ulicu Ob­rancov mieru (ktorá sa zruší). Po­staví sa trať Karlova Ves—Dúbrav­ka, ktorá bude stavbou mládeže. Za­čne sa výstavba západo-východnébo spojenia z Hurbanovho námestia cez Októbrové námestlé, Kapucínsku uli­cu a tumel pod hradom na Nábrežie arm. gén. L. Svobodu. V druhej eta­pe sa postaví trať Radlinského— Obchodná—Hurbanovo námestie. 2. Na autobusy pripadá úloha za­­bezpSšavať dopravu v nových síd­liskách Otvoria sa nové expresné linky zavedením veľkokapacitných autobusov, ktoré majú roku 1980 predstavovať aspoň polovicu pre­pravnej autobusovej kapacity. 3. Obnoví sa trolejbusový spoj na Kramáře, len čo sa dokončí výstav­ba autostrády na Pražskej ulici. Za­vedie sa nový spoj po Drotárskej ulici na Machmáč a z Prievozu cez ulice Mierová—Prievozská—Mlynské Nivy—29. augusta—Cintorínska— Rajská na Dunajskú a späť. Pod­mienkou však je’ dokončenie výstav­by ma Cintorínskej, aby sa uvoľnila táto ulica pre trolejbusovú trať. Strach a rešpekt primitívnych ľu­dí voči nevysvětlitelným prírodným Úkazom vplývali aj na ľudskú obra­zotvornost. Vznikli bájky o drakoch a či šarkanoch a iných strašidel­ných, krvilačných a odporných ob­ludách. Občasné nálezy fosílnych zvyškov vyhynutých živočíchov túto obrazotvornost len podporovali. Vie­ra v drakov prešla hlboko do myslí ľudí. Napokon sa o nich nielen ho­vorilo, ale často ich učenci opisova­li ako skutočne žijúce zvieratá. Zakladatel modernej zoológfe, švajčiarsky humanista CONRAD GESSNER (1516—1565) uviedol vo svojom diele História animalium z roku 1553 í stat o drakoch — De dracone. Drakov tu opísal tak ako iné zvieratá a rozdelil ich na tri zá­kladné druhy. GESSNER uverejnil dokonca aj kresby štyroch drakov. V tom čase aj francúzsky prírodo­vedec a cestovatel PIERRE BELON 11517—1564), tvrdil, že videl lietal draka. Podobne aj učený jezuita ATHA­­NAS KIRCHE R (1602—1680) zaobe­ral sa existenciou drakov. Roku 1665 vydal prácu o podzemnom svete — Mundus subterraneus —, kde opí­sal jednak štvornohého draka s krídlami, ktorého údajne zabili roku 1345 na ostrove Rhodos a jednak dvojnohého veľ jaštera bez krídel, ktorého malt chytit a vypreparovat v Taliansku. Okrem toho tu opísal KIRCHER ešte dva typy drakov. Všetkých týchto drakov uverejnil vo svojom diele aj v kresbách. Aj u nás nájdeme zmienky o dra­koch. levočský mestský kronikár GAŠPAR HAIN opísal veľké zeme­trasenie, ktoré dňa 6. augusta 1662 postihlo oblast Vysokých Tatier. V tomto zápise uviedol HAIN t to, že s obrovským lejakom priletel aj veli­ký drak, ktorý sa usalašil pri Štrbe. Prešovský mestský lekár JOHANN PATERSON HAIN (1615—16751 kt0' rý sa do našich končín prtstahoval z Pruska cez Poľsko, zaoberal sa okrem medicíny aj problémami z chémie, optiky, mineralógie a pa­leontológie. Svoje poznatky a obja­vy uverejňoval v podobe listov, kto­ré vychádzali v Lipsku v zbierkach I lekárskych, fyzikálnych a prírodo­ Dračie jaskyne RNDr. ĽUBOMÍR VILIAM PRIKRYL, CSc. vedeckých zvláštností Miscellanea euriosa. Roku 1672 vyšli dva z tých­to Ustav, v ktorých sa tiež zmie­ňoval o drakoch na území Sloven­ska. Teraz však išlo o opis skutoč­ných nálezov — kostí — v rozlič­ných jaskyniach. Keďže nájdené kosti nekorešpondovali s nijakým u nás žijúcim zverom, neostalo v tom čase iné vysvetlenie ako to, že ide o kosti draka. JOHANN PATERSON HAIN dost podrobne opísal viacero nálezov ta­kýchto dračích-kostí. Boli to naprí­klad kosti, ktoré on sám roku 1665 poslal do Varšavy kapitánovi SIPA­­SIENSKÉMU, t kosti, ktoré akýs[ vidiečan doniesol priamo z jaskyne grófovi LADISLAVOVI RÁKOCZIMU. Povesti o liečivých účinkoch týchto kosa potvrdil JOHANN PATERSON HAIN na základe vlastných zistení. Napokon kosti aj nakreslil. Podlá nálezov opísal ako dračie jaskyne jaskyňu pri Haligovciaoh a jedmi z jaskýň v Demänovskej do­line. Pri Haligovskej jaskyni spome­nul tradovanú príhodu, podlá ktorej vraj prišiel kedysi k otvoru tejto jaskyne nejaký Talian, magickými fígľami vyviedol draka z Jaskyne, sa­dol si naň a vo výškach na ňom od­išiel. Významný spišský prírodovedec GEORG BUCHHOLTZ mladší (1688 až 1737), ktorý pôsobil istý čas v Paludzí ako rektor tamojšej latin­skej školy, robil výskumy v demä­novských jaskyniach. Do svojho den­níka napísal, že kancom apríla 1718 videl lettet ponad Laztšte akéhost draka. Kosti, ktoré nachádzal v de­mänovských Jaskyniach, pokladal aj on za dračie — ossa Draconum. Kežmarský mestský lekár — fyzi­­kus — DANIEL FISCHER (1695 až 1746) tiež navštívil Jaskyňu pri Ha­­llgovciach. Z dračích kostí, ktoré tam našiel,, zostavil celú kostru. Tú potom daroval cisárovi LEOPOLDO­VI I., za čo dostál zemianstvo a ti­tul Aulae íamiliaris. Podobný čin spravil aj G. BUCH­HOLTZ ml., ktorý poslal zasa celú ft kostru draka do technického múzea v Dráždanoch. Saský kurfirst AU­GUST SILNÝ poslal mu za to veľkú zlatú medailu s vyobrazením Dráž­ďan a so svojím portrétom. O demänovských jaskyniach 'ako b príbytkoch drakov a ako o ich pohrebiskách písal roku 1721 aj poľ­ský jezuita, prírodovedec a básnik GABRIEL RZACZýNSKI (1664 až 1737). Rektor evanjelického lýcea v Kež­marku JURAJ BOHUS (1687—1722J tiež navštívil jaskyne prt Haligov­­ciach, ale on už pochyboval o tom, že by nájdené kosti malt patřit dra­kom. Významný slovenský polyhistor, historik, geograf a filológ MATEJ BEL (1684—1749 )písal však vo svo­jom diele o týchto neznámych kos­tiach z jaskýň tiež ako o dračích. Na začiatku XIX. storočia doká­zali nemecký lekár jOHANN CHRIS­TIAN ROSENMÜLLER (1771—1820) a francúzsky zoológ a paleontológ GEORGES LEOPOLD CHRETIEN FRE­DERIC DAGOBERT CUVIER (1769 až 1832J, že dračie kosti, ktoré nakres­lil JOHANN PATERSON HAIN, patri­li druhu mohutných jaskynných medveďov (Ursus spelaeus), ktoré žili v ľadovej dobe. Pri tom im boli velmi dobrou pomôckou práve ver­né kresby JOHANNA PATERSONA HAINA. Roku 1724 navštívil demänovské poskyne nemecký lekár a cestova­tel z dainosaského Wolfenbilttelu FRANZ ERNST BRÜCKMANN (1697 až 1753]. On tiež nakreslil tieto „dračie“ kosti, ale napísal už o nich, že sú to kostí medveďov. Po F. E. BRÜCKMANNOV1 bol tu roku 1793 anglický lekár a cestova­teľ ROBERT TOWNSON, ktorý tiež zamietol, že ide o kosti drakov. Sú­hlasne s J. G. ROSENMÜLLEROM tvrdil, že ide o kostí jaskynného medveďa, ale nevylučoval ani mož­nost, že by to mohli byt kosti ľado­vého medveďa, ktorý ešte dosial žije. Dnes už sa nad takýmito názormi iba pousmejeme. Bájky o drakoch pripomínajú nám v súčasnosti už iba názvy niektorých jaskýň. ROČNÍK XXV — ČÍSLO 1 — 1977 2 TECHNICKÉ NOVINY, poznámky ' ЫТШа ' Tlstý • obľasy KOMÍNOVÁ KLAPKA NESMIE SA CELKOM ZATVORIŤ! V TN 23/76 uverejnili sme vrub. rlke Sprav si sám návod na jed­noduchú komínovú klapku pre lo­kálne spotrebiče pevných palív od autora J. MRÄZA. Na náš dopyt Ústav pre výskum a využitie palív v Bčchoviciach k tomu upozorňu­jú, že podľa znenia ČSN 068 601 „musí mať klapka v uzatvorenej polohe otvor na priechod spalín veľkosti minimálne 25 °/o prierezu odťahového hrdla“. Prosíme čitate­ľov, aby si spomenutý návo'd v tomto zmysle doplnili, Súčasne ďa­kujeme čitateľom, ktorí na túto problematiku reagovali listami. TN ZAUJÍMATE SA O DEJINY VIED A TECHNIKY? Pre širokú veřejnost je určený^ podnetný dlhodobý popularizačný cyklus prednášok a seminár na té­mu „Dejiny vedy, techniky a kniž­nej kultúry na Slovensku“, ktorý usporadúva v Bratislave Slovenská spoločnost pre dejiny vied a techni­ky spolu s bratislavskou Univerzit­nou knižnicou a s Historickým ústa­vom SAV.. Ide o podujatie rozpláno­vané na dva roky. Jeho cieľom je poskytnút predovšetkým prehľadný obraz o celkovom vývoji vedných a technických odborov na našom úze­mí v európskom kontexte od čias feudalizmu po dnešok, a to s po­stupným čoraz väčším koncentrova­ním sa na najvýznamnejšie javy a osobnosti. Osilie organizátorov cyk­lu pod vedením PhDr. JÁNA TIBEN­­SKEHO, DrSc., možno označit za zá. služný priekopnícky čin, pretože sám historický výskum v tejto ob­lasti je u nás vlastne v začiatkoch. Raz do mesiaca môžu st záujem­covia vypočul v Červenom kútiku Univerzitnej knižnice v Bratislave ■ krátky, no obsažný vecný referát zameraný na niektoré konkrétne obdobie vývoja vedeckého a tech­nického myslenia u nás i koreferát z oblasti rozvoja knižnej kultúry, knihovedy a knižníc. Každú tému do­pĺňajú pripravené stručné diskusné príspevky, zacielené na „atraktívnej­šie“ historické javy a či okolnosti alebo načrtávajúce všeobecný po­hľad na niektorú vednú cdebo tech­nickú disciplínu v danom období. Cyklus otvorili 11. novembra 1975 úvodnými preanáškamt. Prvé kon­krétne historické témy odzneli 15. decembra 1976: bol to referát dr. f. TIBENSKĚHO „Cesta k zrodeniu hu­manistickej vedy na Slovensku‘ a koreferát dr. J. SOPKU, CSc., o prob­lémoch slovenskej kodtkológíe (dis­ciplíny zaoberajúcej sa rukopisnými knihami] a o stredovekých kóde­xoch s prírodovedeckou tematikou o našich končinách. Dr. M. BOKESO­­VA-UHEROVÄ, CSc., predniesla dis­kusný príspevok týkajúci sa výsku­mu zdravotníctva a medicíny na Slo­vensku v stredoveku. Na programe ďalšej časti cyklu, v polovici januára 1977, sú neme­nej přitažlivé témy. Pôjde tu o sú­borný pohľad na obdobie od chýr­nej Academie Istrapolitana po tr­navskú univerzitu (dr. T1BEŇSK?), a o stav t problémy výskumu inku­nábul (prvotlačíj na Slovensku (dr. I. KOTVANJ. Nazdávame sa, že by si nemali dat ujst příležitost zúčastnit sa na týchto prednáškach tí z čitateľov TECHNICKÝCH NOVÍN (najmä bý­vajúci v Bratislave), ktorým sa po­znávanie národnej histórie vied a techniky stalo už vecou srdca. Pres­ný termín ■prednášok dozvedia sa záujemcovia zakaždým včas z bra­tislavského Večerníka, prípadne aj z TECHNICKÝCH NOVÍN (v rámci uzávierkových možností časopisu). Po prvých dvoch úspešných častiach cyklu konštatujeme, že podujatie je nanajvýš hodnotné a spoločensky významné a že účast na ňom mož­no každému vskutku odporúčal. JOZEF ZAVARSKÝ cích návrhov pochádza od pracov­níkov technickej preVádzkárne. V Mestskom stavebnom podnikli prijali 37 zlepšovacích návrhov, a 28 z nich už aj realizovali. V Kovo­službě bolo podaných 23 zlepšova­cích návrhov, z toho 17 na riešenie tematických úloh, týkajúcich sa naj. mä rozvoja služieb a tak plnenia plánu tržieb od obyvateľstva. Spolo­čenský prospech z realizácie’ zlep­šovacích návrhov v tomto podniku' predstavuje za tri štvrťroky lanské­ho roka 140 200 Kčs. Zlepšovateľom vyplatili v odmenách 8839 Kčs, re­alizátorom 4400 Kčs, za rlešenlé te­matických úloh vyplatili 11190 Kčs. V Komunálnych službách Košlcd prijali 16 zlepšovacích návrhov (z toho dva došli na rozšírenie z iných organizácií). Spoločenský prospech’ dosiahnutý v tomto podniku využí­vaním zlepšovacích návrhov za tri štvrťroky 1976 predstavuje sumu 37 058 Kčs. Zlepšovateľom v odme­nách vyplatili 4577 Kčs. Ing. LADISLAV FALAT ZLEPŠOVATEĽSTVO V HOSPODÁRSTVE MsNV KOŠICE Do neinvestičného technického rozvoja patri aj využívanie tvori­vých iniciatívnych návrhov našich zlepšovateľov. V hospodárstve ria­denom MsNV v Košiciach podľa vý­sledkov za tri štvrťroky roka 1976 najlepšie si počínali zlepšovatelia v Dopravnom podniku mesta Košíc, Mestskom stavebnom podniku. Kovo. službe a Komunálnych službách Ko­šice. V Dopravnom podniku bolo poda­ných 72 zlepšovacích návrhov, na ktorých významný podiel malí zvä­­záci podniku. Z podaných zlepšo­vacích návrhov bolo 31 prijatých. Dovedna 28 z podaných zlepšova­ MERKÚRIUM 9 1. medzinárodné zasadnutie o agregátoch obrábacích strojov. Poz­naň, PĽR — I. štvrťrok 1977. 9 IFAC j— sympózium Medziná­rodnej federácie pre automatické riadenie. Sydney, Austrália — 21. až 25. 2. 1977. 9 2. medzinárodné sympózium o diskrétnych systémoch. Lipsko, NDR — 15. až 18. 3. 1977. 9 Zimná škola Jadrové) a mole­kulovej fyziky. Terst, Taliansko, —­26. 1. až 18. 3. 1977. 9 RAI ’77, národná prehliadka osobných motorových vozidiel, Am­sterdam, Holandsko — 10. až 20. 2. 1977. ' (š) ČO KDE BUDE V odbore aplikovanej kybernetiky bude v dňoch od 18. do 20. januá­ra 1977 v Českom Krumlove celo­štátny seminár o združení užívate­ľov minlpočítačov ADT radu 4000 a v dňoch od 31. januára do 4. feb­ruára 1977 tiež v Českom Krumlove celoštátny kurz o metóde GUHÁ; ktorá je schopná systematicky ge­nerovať hypotézy na základe dané­ho súboru dát.

Next