Technické Noviny, leden-červen 1977 (XXV/1-26)
1977-01-04 / No. 1
Výskumník, organizátor a pedagóg V minulých dňoch dožil sa 55. rokov pw,f. dr. techn. Ing. JOZEF TOMKO, DrSc., vedúci Katedry jarmakognózie a botaniky Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Jubilant spája pedagogický proces s výchovným pôsobením a účinne vplýva na utváranie správneho svetového názoru študentov. Chápanie proletárskeho internacionalizmu a medzinárodnej spolupráce v oblasti vedy dokumentuje v praxi nadväzovaním úzkych kontaktov s odborníkmi a vedcami socialistických krajín. Pod jeho vedením vytýčila sl katedra veľmi progresívne ciele a pedagogicko-výchovné úlohy. Pri plnení týchto zámerov ide sám príkladom. V oblasti izolácie a delenia prírodných látok vrátane prírodných liečiv je profesor TOMKO uznávaným odborníkom, známym t v zahraničí, kam ho často pozývajú na prednáškové pobyty a výmeny skúseností. Má hlboké teoretické vedomosti, ktoré ochotne odovzdáva svojim spolupracovníkom. Vychováva mladých vedeckých a výskumných pracovníkov, je školiteľom viacerých ašpirantov. Má rozsiahle praktíčké skúsenosti z dlhoročnej vedeckovýskumnej experimentálnej práce na Chemickom ústave SA!/, kde bol vedúcim vedeckým pracovníkom. Výsledky jeho práce sa realizovali v praxi; v n. p. SlavakaJarma zaviedol nový technologický postup na Izoláciu morfínových alkaloidov z makovlny, čím sa zaslúžil o zväčšenie výtažku alkaloidov, a tým a/ o vzrast vývozu a získanie devíz pre naše národné hospodárstvo. Výsledky svojej vedeckovýskumnej práce pravidelne zverejňuje v odbornej tlači a referuje o nich na vedecko-adborných fórach, sympóziách, konferenciách a zjazdoch u nás i v zahraničí. Osobitne vysoko treba hodnotit jeho prínos pre farmakognóziu ako vedný farmaceutický odbor a tým aj pre fakultu. Príchod proj. TOMKU na katedru (1971) znamenal prínos progresívnych a moderných prvkov aj do pedagogicko-výchovného procesu a zmenu koncepcie disciplín farmakognózie ako vyučovacích profilových predmetov štúdia farmácie. Za svoju dlhoročnú vedeckovýskumnú, organizátorskú a pedagogicko-v ý chovnú prácu dostal prof. TOMKO viacero uznaní a ocenení. PhDr. JOZEF MALACKÝ Čo s mestskou dopravou v Bratislave RUDO KRÁLIK Rozvoj Bratislavy napreduje tak rýchlo, že zaostávajú niektoré dôležité veci ovplyvňujúce kvalitu života v nej. Na poprednom mieste jé napríklad mestská hromadná doprava (MHD). Roku 1975 použilo ju takmer štvrť miliardy osôb, o 40 mi. liónov viac ako rok predtým, a kapacitné nároky na ňu rýchlo rastú. Vzrastá aj hybnosť obyvatelstva mesta. Roku 1959 pripadlo v priemere 44 ciest na obyvateľa, roku 1975 až 150. Pre tisíce obyvateľov sídlisk pr§dlžili sa cesty do prácé a späť. Pešo sa to nedá zvládnuť. Mestská doprava, najmä v čase dopravných ná. valov, nevládze dostatočne rýchlo ani dostatočne pohodlne ľudí odviezť. Čoraz viac obyvateľov mesta sadá si teda za volant automobilu a takto Ide! do práce, ale aj za nákupmi, zábavou a kultúrou. Ulice V centre mesta preplňajú sa vozidlami. Automobily si navzájom prekážajú a spomaľujú aj MHD. Stupňujú sa priestorové požiadavky na parkoviská, ovzdušie v meste sa zahus. ťujé. Roku 1959 predstavoval podiel automobilov na celomestskej doprave 9 %, roku 1975 už 22 % a stálé vzrastá. Prúd osobných' automobilov v centre sa žiada rozriediť. Bolo by to možné, keby MHD svojou rýchlosťou, pohotovosťou a pohodlím bola schopná konkurovať osobným vozidlám, t. j., keby sa občan radšej odviezol do centra električkou alebo autobusom, než by sa mal vystavovať nervovému vypätiu za volantom v preplnených uliciach. Onedlho pribudne povinnosť rýchlo a pohodlne dopravovať na vzdialené pracoviská a späť zväčšujúci sa počet obyvateľov Petržalky. Vyskytol sa aj návrh riešiť tento problém vybudovaním vyššieho systému, koľajnicovej dopravy. Prevláda však názor, že Petržalčanov budú voziť do centra a cez centrum autobusy. Najprv však treba postaviť v Petržalke komunikácie. Podľa Informácií z Dopravného podniku mesta Bratislavy je na 6. päťročnicu v pláne výstavba a obnova týchto tratí MHD: 1. Postaví sa električková trať po priečnej osi z Radlinského cez Stefanovičovu k hlavnej stanici ČSD ako náhrada za trať cez ulicu Obrancov mieru (ktorá sa zruší). Postaví sa trať Karlova Ves—Dúbravka, ktorá bude stavbou mládeže. Začne sa výstavba západo-východnébo spojenia z Hurbanovho námestia cez Októbrové námestlé, Kapucínsku ulicu a tumel pod hradom na Nábrežie arm. gén. L. Svobodu. V druhej etape sa postaví trať Radlinského— Obchodná—Hurbanovo námestie. 2. Na autobusy pripadá úloha zabezpSšavať dopravu v nových sídliskách Otvoria sa nové expresné linky zavedením veľkokapacitných autobusov, ktoré majú roku 1980 predstavovať aspoň polovicu prepravnej autobusovej kapacity. 3. Obnoví sa trolejbusový spoj na Kramáře, len čo sa dokončí výstavba autostrády na Pražskej ulici. Zavedie sa nový spoj po Drotárskej ulici na Machmáč a z Prievozu cez ulice Mierová—Prievozská—Mlynské Nivy—29. augusta—Cintorínska— Rajská na Dunajskú a späť. Podmienkou však je’ dokončenie výstavby ma Cintorínskej, aby sa uvoľnila táto ulica pre trolejbusovú trať. Strach a rešpekt primitívnych ľudí voči nevysvětlitelným prírodným Úkazom vplývali aj na ľudskú obrazotvornost. Vznikli bájky o drakoch a či šarkanoch a iných strašidelných, krvilačných a odporných obludách. Občasné nálezy fosílnych zvyškov vyhynutých živočíchov túto obrazotvornost len podporovali. Viera v drakov prešla hlboko do myslí ľudí. Napokon sa o nich nielen hovorilo, ale často ich učenci opisovali ako skutočne žijúce zvieratá. Zakladatel modernej zoológfe, švajčiarsky humanista CONRAD GESSNER (1516—1565) uviedol vo svojom diele História animalium z roku 1553 í stat o drakoch — De dracone. Drakov tu opísal tak ako iné zvieratá a rozdelil ich na tri základné druhy. GESSNER uverejnil dokonca aj kresby štyroch drakov. V tom čase aj francúzsky prírodovedec a cestovatel PIERRE BELON 11517—1564), tvrdil, že videl lietal draka. Podobne aj učený jezuita ATHANAS KIRCHE R (1602—1680) zaoberal sa existenciou drakov. Roku 1665 vydal prácu o podzemnom svete — Mundus subterraneus —, kde opísal jednak štvornohého draka s krídlami, ktorého údajne zabili roku 1345 na ostrove Rhodos a jednak dvojnohého veľ jaštera bez krídel, ktorého malt chytit a vypreparovat v Taliansku. Okrem toho tu opísal KIRCHER ešte dva typy drakov. Všetkých týchto drakov uverejnil vo svojom diele aj v kresbách. Aj u nás nájdeme zmienky o drakoch. levočský mestský kronikár GAŠPAR HAIN opísal veľké zemetrasenie, ktoré dňa 6. augusta 1662 postihlo oblast Vysokých Tatier. V tomto zápise uviedol HAIN t to, že s obrovským lejakom priletel aj veliký drak, ktorý sa usalašil pri Štrbe. Prešovský mestský lekár JOHANN PATERSON HAIN (1615—16751 kt0' rý sa do našich končín prtstahoval z Pruska cez Poľsko, zaoberal sa okrem medicíny aj problémami z chémie, optiky, mineralógie a paleontológie. Svoje poznatky a objavy uverejňoval v podobe listov, ktoré vychádzali v Lipsku v zbierkach I lekárskych, fyzikálnych a prírodo Dračie jaskyne RNDr. ĽUBOMÍR VILIAM PRIKRYL, CSc. vedeckých zvláštností Miscellanea euriosa. Roku 1672 vyšli dva z týchto Ustav, v ktorých sa tiež zmieňoval o drakoch na území Slovenska. Teraz však išlo o opis skutočných nálezov — kostí — v rozličných jaskyniach. Keďže nájdené kosti nekorešpondovali s nijakým u nás žijúcim zverom, neostalo v tom čase iné vysvetlenie ako to, že ide o kosti draka. JOHANN PATERSON HAIN dost podrobne opísal viacero nálezov takýchto dračích-kostí. Boli to napríklad kosti, ktoré on sám roku 1665 poslal do Varšavy kapitánovi SIPASIENSKÉMU, t kosti, ktoré akýs[ vidiečan doniesol priamo z jaskyne grófovi LADISLAVOVI RÁKOCZIMU. Povesti o liečivých účinkoch týchto kosa potvrdil JOHANN PATERSON HAIN na základe vlastných zistení. Napokon kosti aj nakreslil. Podlá nálezov opísal ako dračie jaskyne jaskyňu pri Haligovciaoh a jedmi z jaskýň v Demänovskej doline. Pri Haligovskej jaskyni spomenul tradovanú príhodu, podlá ktorej vraj prišiel kedysi k otvoru tejto jaskyne nejaký Talian, magickými fígľami vyviedol draka z Jaskyne, sadol si naň a vo výškach na ňom odišiel. Významný spišský prírodovedec GEORG BUCHHOLTZ mladší (1688 až 1737), ktorý pôsobil istý čas v Paludzí ako rektor tamojšej latinskej školy, robil výskumy v demänovských jaskyniach. Do svojho denníka napísal, že kancom apríla 1718 videl lettet ponad Laztšte akéhost draka. Kosti, ktoré nachádzal v demänovských Jaskyniach, pokladal aj on za dračie — ossa Draconum. Kežmarský mestský lekár — fyzikus — DANIEL FISCHER (1695 až 1746) tiež navštívil Jaskyňu pri Hallgovciach. Z dračích kostí, ktoré tam našiel,, zostavil celú kostru. Tú potom daroval cisárovi LEOPOLDOVI I., za čo dostál zemianstvo a titul Aulae íamiliaris. Podobný čin spravil aj G. BUCHHOLTZ ml., ktorý poslal zasa celú ft kostru draka do technického múzea v Dráždanoch. Saský kurfirst AUGUST SILNÝ poslal mu za to veľkú zlatú medailu s vyobrazením Drážďan a so svojím portrétom. O demänovských jaskyniach 'ako b príbytkoch drakov a ako o ich pohrebiskách písal roku 1721 aj poľský jezuita, prírodovedec a básnik GABRIEL RZACZýNSKI (1664 až 1737). Rektor evanjelického lýcea v Kežmarku JURAJ BOHUS (1687—1722J tiež navštívil jaskyne prt Haligovciach, ale on už pochyboval o tom, že by nájdené kosti malt patřit drakom. Významný slovenský polyhistor, historik, geograf a filológ MATEJ BEL (1684—1749 )písal však vo svojom diele o týchto neznámych kostiach z jaskýň tiež ako o dračích. Na začiatku XIX. storočia dokázali nemecký lekár jOHANN CHRISTIAN ROSENMÜLLER (1771—1820) a francúzsky zoológ a paleontológ GEORGES LEOPOLD CHRETIEN FREDERIC DAGOBERT CUVIER (1769 až 1832J, že dračie kosti, ktoré nakreslil JOHANN PATERSON HAIN, patrili druhu mohutných jaskynných medveďov (Ursus spelaeus), ktoré žili v ľadovej dobe. Pri tom im boli velmi dobrou pomôckou práve verné kresby JOHANNA PATERSONA HAINA. Roku 1724 navštívil demänovské poskyne nemecký lekár a cestovatel z dainosaského Wolfenbilttelu FRANZ ERNST BRÜCKMANN (1697 až 1753]. On tiež nakreslil tieto „dračie“ kosti, ale napísal už o nich, že sú to kostí medveďov. Po F. E. BRÜCKMANNOV1 bol tu roku 1793 anglický lekár a cestovateľ ROBERT TOWNSON, ktorý tiež zamietol, že ide o kosti drakov. Súhlasne s J. G. ROSENMÜLLEROM tvrdil, že ide o kostí jaskynného medveďa, ale nevylučoval ani možnost, že by to mohli byt kosti ľadového medveďa, ktorý ešte dosial žije. Dnes už sa nad takýmito názormi iba pousmejeme. Bájky o drakoch pripomínajú nám v súčasnosti už iba názvy niektorých jaskýň. ROČNÍK XXV — ČÍSLO 1 — 1977 2 TECHNICKÉ NOVINY, poznámky ' ЫТШа ' Tlstý • obľasy KOMÍNOVÁ KLAPKA NESMIE SA CELKOM ZATVORIŤ! V TN 23/76 uverejnili sme vrub. rlke Sprav si sám návod na jednoduchú komínovú klapku pre lokálne spotrebiče pevných palív od autora J. MRÄZA. Na náš dopyt Ústav pre výskum a využitie palív v Bčchoviciach k tomu upozorňujú, že podľa znenia ČSN 068 601 „musí mať klapka v uzatvorenej polohe otvor na priechod spalín veľkosti minimálne 25 °/o prierezu odťahového hrdla“. Prosíme čitateľov, aby si spomenutý návo'd v tomto zmysle doplnili, Súčasne ďakujeme čitateľom, ktorí na túto problematiku reagovali listami. TN ZAUJÍMATE SA O DEJINY VIED A TECHNIKY? Pre širokú veřejnost je určený^ podnetný dlhodobý popularizačný cyklus prednášok a seminár na tému „Dejiny vedy, techniky a knižnej kultúry na Slovensku“, ktorý usporadúva v Bratislave Slovenská spoločnost pre dejiny vied a techniky spolu s bratislavskou Univerzitnou knižnicou a s Historickým ústavom SAV.. Ide o podujatie rozplánované na dva roky. Jeho cieľom je poskytnút predovšetkým prehľadný obraz o celkovom vývoji vedných a technických odborov na našom území v európskom kontexte od čias feudalizmu po dnešok, a to s postupným čoraz väčším koncentrovaním sa na najvýznamnejšie javy a osobnosti. Osilie organizátorov cyklu pod vedením PhDr. JÁNA TIBENSKEHO, DrSc., možno označit za zá. služný priekopnícky čin, pretože sám historický výskum v tejto oblasti je u nás vlastne v začiatkoch. Raz do mesiaca môžu st záujemcovia vypočul v Červenom kútiku Univerzitnej knižnice v Bratislave ■ krátky, no obsažný vecný referát zameraný na niektoré konkrétne obdobie vývoja vedeckého a technického myslenia u nás i koreferát z oblasti rozvoja knižnej kultúry, knihovedy a knižníc. Každú tému dopĺňajú pripravené stručné diskusné príspevky, zacielené na „atraktívnejšie“ historické javy a či okolnosti alebo načrtávajúce všeobecný pohľad na niektorú vednú cdebo technickú disciplínu v danom období. Cyklus otvorili 11. novembra 1975 úvodnými preanáškamt. Prvé konkrétne historické témy odzneli 15. decembra 1976: bol to referát dr. f. TIBENSKĚHO „Cesta k zrodeniu humanistickej vedy na Slovensku‘ a koreferát dr. J. SOPKU, CSc., o problémoch slovenskej kodtkológíe (disciplíny zaoberajúcej sa rukopisnými knihami] a o stredovekých kódexoch s prírodovedeckou tematikou o našich končinách. Dr. M. BOKESOVA-UHEROVÄ, CSc., predniesla diskusný príspevok týkajúci sa výskumu zdravotníctva a medicíny na Slovensku v stredoveku. Na programe ďalšej časti cyklu, v polovici januára 1977, sú nemenej přitažlivé témy. Pôjde tu o súborný pohľad na obdobie od chýrnej Academie Istrapolitana po trnavskú univerzitu (dr. T1BEŇSK?), a o stav t problémy výskumu inkunábul (prvotlačíj na Slovensku (dr. I. KOTVANJ. Nazdávame sa, že by si nemali dat ujst příležitost zúčastnit sa na týchto prednáškach tí z čitateľov TECHNICKÝCH NOVÍN (najmä bývajúci v Bratislave), ktorým sa poznávanie národnej histórie vied a techniky stalo už vecou srdca. Presný termín ■prednášok dozvedia sa záujemcovia zakaždým včas z bratislavského Večerníka, prípadne aj z TECHNICKÝCH NOVÍN (v rámci uzávierkových možností časopisu). Po prvých dvoch úspešných častiach cyklu konštatujeme, že podujatie je nanajvýš hodnotné a spoločensky významné a že účast na ňom možno každému vskutku odporúčal. JOZEF ZAVARSKÝ cích návrhov pochádza od pracovníkov technickej preVádzkárne. V Mestskom stavebnom podnikli prijali 37 zlepšovacích návrhov, a 28 z nich už aj realizovali. V Kovoslužbě bolo podaných 23 zlepšovacích návrhov, z toho 17 na riešenie tematických úloh, týkajúcich sa naj. mä rozvoja služieb a tak plnenia plánu tržieb od obyvateľstva. Spoločenský prospech z realizácie’ zlepšovacích návrhov v tomto podniku' predstavuje za tri štvrťroky lanského roka 140 200 Kčs. Zlepšovateľom vyplatili v odmenách 8839 Kčs, realizátorom 4400 Kčs, za rlešenlé tematických úloh vyplatili 11190 Kčs. V Komunálnych službách Košlcd prijali 16 zlepšovacích návrhov (z toho dva došli na rozšírenie z iných organizácií). Spoločenský prospech’ dosiahnutý v tomto podniku využívaním zlepšovacích návrhov za tri štvrťroky 1976 predstavuje sumu 37 058 Kčs. Zlepšovateľom v odmenách vyplatili 4577 Kčs. Ing. LADISLAV FALAT ZLEPŠOVATEĽSTVO V HOSPODÁRSTVE MsNV KOŠICE Do neinvestičného technického rozvoja patri aj využívanie tvorivých iniciatívnych návrhov našich zlepšovateľov. V hospodárstve riadenom MsNV v Košiciach podľa výsledkov za tri štvrťroky roka 1976 najlepšie si počínali zlepšovatelia v Dopravnom podniku mesta Košíc, Mestskom stavebnom podniku. Kovo. službe a Komunálnych službách Košice. V Dopravnom podniku bolo podaných 72 zlepšovacích návrhov, na ktorých významný podiel malí zväzáci podniku. Z podaných zlepšovacích návrhov bolo 31 prijatých. Dovedna 28 z podaných zlepšova MERKÚRIUM 9 1. medzinárodné zasadnutie o agregátoch obrábacích strojov. Poznaň, PĽR — I. štvrťrok 1977. 9 IFAC j— sympózium Medzinárodnej federácie pre automatické riadenie. Sydney, Austrália — 21. až 25. 2. 1977. 9 2. medzinárodné sympózium o diskrétnych systémoch. Lipsko, NDR — 15. až 18. 3. 1977. 9 Zimná škola Jadrové) a molekulovej fyziky. Terst, Taliansko, —26. 1. až 18. 3. 1977. 9 RAI ’77, národná prehliadka osobných motorových vozidiel, Amsterdam, Holandsko — 10. až 20. 2. 1977. ' (š) ČO KDE BUDE V odbore aplikovanej kybernetiky bude v dňoch od 18. do 20. januára 1977 v Českom Krumlove celoštátny seminár o združení užívateľov minlpočítačov ADT radu 4000 a v dňoch od 31. januára do 4. februára 1977 tiež v Českom Krumlove celoštátny kurz o metóde GUHÁ; ktorá je schopná systematicky generovať hypotézy na základe daného súboru dát.