Učiteľské Noviny, 1971 (XXI/1-52)
1971-10-28 / No. 43
28. OKTÓBER Každoročne sa vraciame k významnému medzníku našich národných dejín — k vzniku spoločného štátu Cechov a Slovákov. Na jeho vytvorení malo podiel viacero objektívnych 1 subjektívnych faktorov, s ktorých rozhodujúco pOsoblll najma myšlienky Vefkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku a Ich realizácia domácim revolučným hnutím. 2tal, najmé v krízovom období rokov 1968/1969, došlo k značnému skreslovaniu telto dejinnej udalosti, pričom v rozpore s marzisticko-leninskou teóriou pOsoblll tendencie, ktoré podceňovali úlohu más v dejinách, vplyv Októbrovej revolúcie a nekriticky vyzdvihovali a Idealizovali úlohu T. G. Masaryka a Iných člnltelov buržoázneho odboja. Prirodzene, že tieto tendencie v maskované! podobe, oživovaním masarykizmu pomáhali oživovať a Idealizovať buržoáznu demokraciu vôbec. Ak sl chceme zachovať zmysel pre objektívnu historickú pravdu (a o to nám ide) nemôžeme nevidieť, že buržoázna demokracia síce proklamovala slobodu prejavu, zhromažďovania a pod., v prípade potreby, najmä ak Išlo o upevnenie panstva buržoázie, siahla aj k likvidácii spomínaných slobôd, ba dokázala vládnuť t brutálnymi metódami, o čom svedčia desiatky mŕtvych a stovky ranených. Spomínaná rozpornosť a na druhel strane počestnosť a sila československého proletariátu boli zdrojom neustáleho .napätia, v ktorom robotnícka trieda vedená KSČ dosiahla významné úspechy. Vznik CSR zasiahol do všetkých oblastí života spoločnosti. Na Slovensku razom prestal maďarizačný útlak, umožnilo sa uplatnente národnej Inteligencie v úradoch, doprave a kultúre. Rok 1918 urýchlil aj dotváranie národného povedomia Slovákov, povznesenia ich sebavedomia a bol začiatkom prvej výrazne] etapy uplatňovania vlastnej inteligencie. Znamenal nebývalý rozvoj školstva a kultúry. V dôsledku slobodnejšieho podnikania a zvyšovania stavebného ruchu zmenila sa sociálna štruktúra, zvýšil sa počet zamestnancov v priemysle a znížil podiel nekvalifikovaných sll v pracovnom procese. Republika napriek svojej rozpornosti poskytovala širší priestor pre všestrannejší rozvoj našich národov. Historickým pokrokom bolo aj spojenie Slovákov v spoločnom štáte s Čechmi, ktoré bolo výsledkom čoraz užšieho zbližovania oboch národov v národnooslobodzovacom zápase. Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov na jeseň 1918 znamenal nový kvalitatívny stupeň aj v živote našej robotníckej triedy. Robotnícka trieda — čerpajúc z výsledkov Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, prežíva prevrat vo svojej ideológii, pre ktorú bolo charakteristické víťazstvo leninizmu v medzinárodnom robotníckom hnutí a s tým súvisiaci rast triedneho vedomia proletariátu. Avšak tieto zmenv sa u nás ešte roku 1918 neprejavili spočiatku natoľko ako v niektorých Iných krajinách. Naša prvá národná a demokratická revolúcia z roku 1918 neprerástla v socialistickú revolúciu v dôsledku toho, že československé) robotnícke) triede, hoci mala revolučnú náladu pre uchopenie moci, chýbala kvalitatívne nová politická marxistická strana, ktorá by dokázala nielen určovať ciele, ale realizovať aj cestu k týmto cieľom. Oportunistlcké vedenie sociálne] demokracie nebolo schopné plniť tieto úlohy, ba naopak, po roku 1918 nastúpilo cestu otvorenej zrady na robotníckom hnutí a urobilo z neho prívesok buržoázie. Okolo 28. októbra 1918 vznikol v buržoáznej republike celý rad falošných legiend, ktoré tendenčne zdôrazňovali osloboditeľskú úlohu T. G. Masaryka, zásluhy domácich buržoáznych a reformistických politikov (A. Švehlu, A. Rašlna, J. Stříbrného, atď.) a „pochopenie“ vlád Francúzska. Veľkej Británie a USA pre národné túžby českého a slovenského ľudu. Historickým faktom však zostáva, že rozhodujúci vplyv na vytvorenie samostatnej ČSR malo národnooslobodzovacie hnutie širokých más pracujúcich, inšpirované víťaznou Októbrovou revolúciou v Rusku, ktoré nielenže významne prispelo k rozkladu Rakúsko-Uhorskej monarchie, ale skrížilo aj plány dohodových mocností, ktoré kalkulovali so zachovaním monarchie ako federalizovaného štátu. A predovšetkým pod týmto zorným uhlom hodnotíme dnes význam 28. októbra 1918 ako dôležitého medzníka v dejinách našich národov. -rek-Treba veľmi uvítať knihu Vasila Bifaka „Pravda zostala pravdou“, v ktorej vychádzajú jeho prejavy a články z obdobia od októbra 1967 do decembra 1970. (Vydalo nakladateľstvo Pravda, Bratislava, september 1971.) Zborník je nielen veľmi významným, ale aj veľmi potrebným základným 1 zásadným príspevkom k analýze doby, udalosti, tvorcov i hercov tzv. československej jari. Aj keď Ide o prejavy a články z najpohnutejšieho obdobia dejín našej strany, zborník je myšlienkovo a ideovo organickým celkom. Autor v ňom na marxisticko-leninskej osnove odvíja dejinnú drámu, chvalabohu, bez tragického posledného dejstva. Už 22. mája 1968 na zasadnutí ŰV KSS autor veľmi naliehavo upozorňoval: „Kontrarevolúcia sa nezačína vtedy, keď sa začne strieľať a vešať. Tým sa kontrarevolúcia konči. Kontrarevolúcia dlho a trpezlivo zhromažďuje sily, rozleptáva jednotu ladu, národov, a v socialistickej spoločnosti, akou je naša, najmä jednotu strany a ľudu.“ Predjanuárové obdobie — ako prvé dejstvo drámy — ozrejmuje autor, keď hovorí, prečo musel prísť január. Len zriedkavo nájdete také vecné zdôvodnenie o jeho nevyhnutnosti, ako to vyjadril Vasil Bil.ik na plenárnom zasadnutí ÜV KSS 22. mája 1968: „Marxisticko-leninské učenie jasne ukazuje dialektiku vývoja spoločnosti, jsj rozpornosť medzi novým, rodiacim sa a starým, dožívajúcim. Táto marxistická poučka sa v posledných rokoch nerešpektovala. Januárové plénum muselo riešiť tieto problémy nielen preto, že sa nahromadili chyby, ktoré sa teraz tak vypukle prejavujú a často i jednostranne ukazujú, ale najmä preto, aby všetko nové, čo prinášala rozvinutá socialistická spoločnosť, sa malo premeniť na novú kvalitu, aby sa vytvoril priestor pre uplatnenie všetkých zdravých prosocialtstických síl, aby sa plnšie mohla uplatňovať vedúca úloha strany, zodpovedajúca daným podmienkam.“ Na iných miestach knihy autor formuluje naliehavosť januára ešte výraznejšie, keď obrazne hovorí, že „pod kotlom bolo už tak prekúrené, že hrozila explózia“ (str. 109, 122). V zborníku je mnoho dokladov na to, že Vasil Biľak v zápase proti novotnovskému vedeniu stál v prvých šancoch. Preto o druhom dejstve tejto drámy na plenárnom zasadnutí ÚV KSČ 14. novembra 1968 celkom oprávnene konštatuje: „Som jedným z tých, čo nesú svoj podiel na tom, čo sa stalo v januári na ústrednom výbore KSČ. Som jedným z tých, čo stáli dosť blízko tomu, čomu sa hovorí „pojanuárová politika“. Zúčastnil som sa na rôznych poradách, vypočul som dôverné 1 tie najtajnejšie návrhy, rady a upozornenia., Kladiem si otázku a hľadám odpoveď, kde a v čom sú plríčiny tých mnohých, priamo neuveriteľných zvratov a obratov 1 tých udalostí, ktoré sa stali po januári v politike našej strany. V čom bol január 1968 víťazstvom — a on skutočne víťazstvom bol — a v čom je prehrou.“ Vasil Biľak však nezostáva len pri tomto konštatovaní, pretože na mnohých miestach svojej knihy osvetľuje, ako januárové vedenie strany, pretože v ňom mali väčšinu pravicoví oportunisti a revizionisti, nebolo vôbec akcieschopné a že to bola práve neschopnosť vedenia energicky riešiť nahromadené chyby a nedostatky. O tom, ako hlboko zasiahli našu verejnosť antisocialístické a antisovietske živly, nechajme zasa hovoriť priamo autora. Na plenárnom zasadnutí ÚV KSČ 14. novembra 1968 povedal: „Už na januárovom pléne ústredného výboru sme niekoľko ráz zdôrazňovali, že otázka nášho priateľstva k Sovietskemu zväzu nie je a nikdy nebude •ÚSTAV PAVLOVIC, ft.t*í-KO**ÍPnVD*NT UT * i záležitosťou jednotlivca ani úzkej skupiny ľudí, že to je vec srdca a rozumu našich národov, a nič na svete nemôže toto naše priateľstvo narušiť. Tisíckrát bola táto pravda opakovaná, ale to, čo sa stalo v auguste, nám plasticky ukázalo, ako hlboko našu verejnosť zasiahla nepriateľská antisovietska propaganda, ktorá tu pôsobila celé mesiace a v auguste sa prejavila v celej svojej zvrátenosti.“ Ale tu už prechádzame do tretieho dejstva, v ktorom mala dráma vrcholiť v krvavej tragédii. Prišli však spojenecké vojská, aby splnili svoju internacionálnu povinnosť. Zasa je najpresvedčivejšie svedectvo autora z prejavu na okresnom aktíve komunistov v Prešove z 3. júla 1969: „I v Moskve nám súdruhovia hovorili: áno, mohli sme prísť neskôr, o mesiac, o dva, keby bol už' celý svet kričal, aby sa zasiahlo, keby boli už hory mŕtvol. Kládli sme si otázku: máme prísť skôr, ako nás o to prosia tisíce komunistov, členov ÚV KSČ i vlády, a zachrániť tisíce poctivých ľudí v Československu, i keď nás svet hneď nepochopí, alebo prídeme neskôr, až budú hory mŕtvol.“ Pomoc našich spojencov bola príkladom internacionálnej pomoci, ktorá zabránila antisocialistickým silám dokončiť dejinnú drámu. Bola jediným riešením, ktoré zabránilo bratovražednému boju. V moskovskej Pravde 1. marca 1970 Vasil Biľak napísal: „Československé udalosti roku 1968 vstúpili do histórie socialistického Internacionalizmu ako jeden z vrcholných príkladov triednej solidarity a triednej jednoty socialistických krajín. Pokiaľ táto jednota bude trvať, rozbije sa o ňu každá snaha svetového imperializmu o oslobodenie svetovej socialistickej sústavy“ V tomto zamyslení bude na prospech doplniť niekoľko črt k osobnosti autora. Smrkovský, Kriegel a Šik sa veľmi usilovali o to, aby s nimi šiel aj Vasll Biľak, kreslili mu vidiny svetového politika. Odmietol (porov. príspevok na plenárnom zasadnutí ÚV KSS 14. novembra 1968). Keď sa sem-tam ozývali hlasy, že ako prvý tajomník ÚV KSS brzdi demokratizačný proces na Slovensku, žiadal Ústredný výbor KSS qa jeho plenárnom zasadnutí 18. júla 1968 vec zvážiť. V záverečnom slovo povedal: „Ja totiž nemôžem robiť populárnu politiku, to nie je v mojom programe. Posluhovať by sa dalo hocičo, ale to ja nemôžem. ja neskrývam svoju bezvýhradnú oddanosť ľudu t Sovietskemu zväzu, ja to neskrývam, a to nemusí byť vždy populárne.“ Veľmi charakteristicky sa vyjadril v období rokovania v Čiernej nad Tisou: „Kladiem si otázku, ako postupovať. Ak poviem pravdu, pošliapu mňa a moju rodinu, ak nepoviem pravdu, pošliapem svoje svedomie i záujmy medzinárodného komunistického hnutia.“ A v prejave vo Federálnom zhromaždení 31. januára 1969 vyhlásil: „Ak je zradou láska k tejto prvej socialistickej krajine, úcta k ľudu Sovietskeho zväzu a jeho komunistickej strane, snaha nezhoršovat vzťahy, ale čo najskôr prekonať nedorozumenia, tak sa k takejto „zrade“ prihlasujem.“ Vždy vedel, kde je jeho miesto. Vždy nepoddajné stál na socialistickej strane medzinárodného triedneho frontu. Aj keď to často nebolo ľahké. Už 22. mája 1968 na plenárnom zasadnutí ÚV KSS povedal: „Byť ozajstným komunistom, ktorý obetavo pracuje pre ľud, pohotovo a na každom mieste obhajuje marxisticko-lenfnskú Ideológiu, princípy výstavby socializmu, nie je ľahké ani pohodlné, ale je to jedine spoľahlivá a trvanlivá cesta, aby mohla naša strana ako najorganizovanejšia spoločenská sila, najobjektívnejšie vyiadrujúca záujmy nášho štátu, splniť svoje historické poslanie.“ Knihu napísal nielen komunistický politik, nielen marxistický mysliteľ, ale aj statočný a obetavý človek, nielen vynikajúci politický praktik, ale aj vynikajúci marxistický teoretik. Dobu i pohnuté udalosti marxisticky nielen hlboko premyslel, ale aj hlboko precítil, iebo ich ako aktívny účastník intenzívne prežíval. Bol na prvom mieste medzi tými, ktorí nepoddajné ako komunisti hľadali východisko z dejinnej krízy tejto doby. Len si povšimnite, ako vždy nielen referuje, ale najmä húževnato hľadá, uvažuje: kladie si otázky, úporne hľadá marxistickú odpoveď, povšimnite si, ako často tvrdo „rozpráva sám so sebou“. Bola to doba vzrušujúca. Ani kniha nie je napísaná bez citového prístupu k problémom. Naopak, je plná citu. Ale to jej racionálnu stránku ešte prehlbuje. Vasil Biľak je hodnoverný svedok. Ľudovít Pezlár v zasvätenom úvode k zborníku výstižne napísal: „Vasil Biľak sa sial akýmsi protipólom „dubčekovskej“ politiky na Slovensku v období, ked pravicová časť predsedníctva ÚV KSČ z nej urobila heslo československej kontrarevolúcie“ (str. 10). Odporúčať knihu do učiteľských knižníc je málo, lebo knihu by mal preštudovať nielen každý učiteľ, ale každý vychovávateľ, nielen každý rodič, ale aj každý mladý človek. Mali by sme ju preštudovať všetci. Hodnoverný svedok vydáva v nej hodnoverné svedectvo. Nad knihou V. Biľaka: Pravda «ustala pravdou HODNOVERNÉ SVEDECTVO O predvolebnom živote na východnom Slovensku sa dočítate v článku Kým poviete áno na strane 4. Foto: UN — Milán Markovič