Večer, január 1975 (VII/1-22)

1975-01-02 / No. 1

DNES blahoželáme Alexan­drám. Zajtra bude Daniely. o SLNKO zajtra ráno vyjde 7,28 hod. a zapadne o 15,51 hod. Aké bude počasie Velká oblačnosť až zamra­čené, časom slabé sneženie. Teplota večer okolo minus 1 stupeň, v noci poklesne na mínus 2 až mínus 3 stupne. Slabý severozápadný vietor. Historický kalendár Pred 30 rokmi zomrel v Krosclenku pri Dukle syn akademika Nejedlého, zakla­dateľ Armádneho umelecké­ho súboru Vit Nejedlý. Bol hudobným organizátorom a príkladom uvedomelého bo­jovníka. Komponoval symfo­­nickú hudbu, vokálne i ko­morné skladby, napísal ope­ru Tkáči. V období 2. sveto­vej vojny bol v Sovietskom zväze, kde založil umelecký súbor z vojakov £s. jedno­tiek. • PODNIKY VHJ Priemy­selné staviteľstvo majú v tom­to roku dokončiť o 842 by­tov viac ako v minulom, po­pri ďalších veľkých stavbách, určených pre rôzne rezorty nášho národného hospodár­stva. miš. • NAPRIEK tomu, že vlá­du drží v rukách kráľovná zima, v ČSAD už rozmýšľa­jú nad letnou turistickou se­zónou. Po úspechu „kývad­­lovky“ do Etorla Nord v Ru­munsku chcú túto formu pre­pravy našich občanov do za­hraničia ešte rozšíriť. miš. • CHLAPCI Veles — Sabo, ako jediná brigádnické dvo­jica predavačov rýb v Koši­ciach, ktorí mali stanoviště na Luníku VII, na požiada nie zákazníkov kapra zabili, vypitvali, ba 1 stiahli kožu. S takouto službou museli byt gazdinky viac než spokojné. kht. Čo nám urobí sta­roba, keď sme v dvo­jici? Stendhal TÝM, ČO SA PÝŤfltT Hovorí sa, že hádka je vý­buch, ktorým sa vôbec nič nevyrieši, je vlastne preja­vom bezradnosti a dôkazom, že človek nedokáže ovládať svoje city. Dospelý človek by sa mal ovládať a vyriešiť všetko v pokoji. Ale čo s na­pätím a agresívnymi pocitmi, ktoré máme niekedy voči partnerovi a ktoré potrebu­jeme nejakým spôsobom od­reagovať? Jednou z ciest je hľadať nejaký iný objekt, čim narobíme najviac chýb. Jedna z mnohých technik v príprave ľudí na manželstvo je „naučiť sa hádať“. Hádať sa tak, aby nedochádzalo k väčšiemu odcudzeniu, na­opak, aby sa. podporovala vzájomná otvorenosť a inti­mita. Predovšetkým by sme si mail uvedomiť, o čo nám vlastne ide, čo chceme do­siahnuť. Ďalej treba partnera upozorniť, že sa nechceme há dať, že máme proti nemu ur­čité výhrady. Ďalej, — há­dať sa treba v súkromí, nik­dy nie pred deťmi alebo Iný­mi ľuďmi. Ďalšie pravidlá kladú dôraz na čestnosť v manželskom súboji, že ne­smieme používať argumenty, ktoré nemajú nič spoločné s danou situáciou a ktoré ma­jú len zraniť partnera. Ne­majú sa spomínať ani dávne prehrešky a nesmie sa zo­všeobecňovať. Pri dodržiava­ní týchto pravidiel ti, ktorí sú na takej úrovni, že to do kážu, môžu sl povedať, čo si myslia, kritizovať, prejaviť svoje pocity a tak sa odrea­govať. Dôležité je vedieť hádku dobre ukončiť. Doká­zať podať ruku na zmierenie a partnerovi dať možnosť na čestný ústup. Obidvaja part­neri sa majú zamyslieť nad svojimi chybami, snažiť sa pochopiť stanovisko druhého, pripadne požiadať o prepá­čenie. Na druhej sírane tre­ba vedieť aj oceniť I pochvá­liť druhého za to, čo sa nám na ňom páči. • POD TITULKOM „Blaho­želať“ sme uverejnili 10. de­cembra kritickú poznámku nášho spolupracovníka o ne­dostatku rezaných kvetov. Ako nám napísal riaditeľ Zá­hradníckeho a sadovníckeho podniku, napriek tomu, že majú vysadených 230 000 ku­sov koreňov klinčekov, vply­vom poveternostných pod­mienok je u nich vegetácia a celkom Iná ako po Iné roky tiež množstvo kvetov z jedného koreňa je menšie. Napriek tomu v troch decem­brových týždňoch vyrezali a dodali na trh 30 000 kusov klinčekov. Podnik však záso­buje kvetmi nielen Košice, ale celý Východoslovenský kraj, a teda čiastočne musí uspokojiť dopyt aj v Iných mestách kraja. Situáciu sťa­žuje aj tá skutočnosť, že sme prestali nakupovať kvety v zahraničí a vlastné výpestky pri tomto nevhodnom počasí nestačia pokryť záujem spo­trebiteľov. šg. • VIACERÍ spotrebitelia sa nám v posledných dňoch roka sťažovali, že pred Via­nocami nakúpili mlieko, kto­ré sa zvarilo. Riaditeľ závo­du Vsi. mllekárnl súdruh Ga­­žovský nám túto skutočnosť vysvetlil tým, že v nedeľu pred sviatkami predajne po­travín odvolali 8500 litrov mlieka, pripraveného na ex­pedíciu, ktoré potom museli rozviezť v pondelok. Okrem toho robili prísun mlieka z Bardejova, Kráľovského Chlm­­ca, Michaloviec a Veľkých Kapušian, aby sa zvládol zvýšený dobyt. Týmto prísu­nom a tvorením zásob sa stalo, že niektoré dodávky neboli také čerstvé, aby sa dalo mlieko prevariť. šg. • U2 28. DECEMBRA moh­li niektorí cestujúci cestovať na januárový „mesačník“. Toto uprednostnenie sa do­stalo tým, ktorí mail pred­platnú známku aj na decem­ber. Noví záujemcovia predplatný lístok museli po­o čkať až do 31. decembra. šg­• PO SKONČENÍ pléna ObNV Nové Mesto dňa 28. decembra 1974 uskutočnilo sa pravidelné školenie poslan­cov. O tvorbe a ochrane ži­votného prostredia prednášal vedúci odboru výstavby MsNV Anton Olexa. šg. • OBYVATELIA mesta Ko­šíc a okresu Košlce-vtdlek uložili do Štátnej sporiteľne v priebehu roka do 15. de­cembra 1974 dohromady 180 636 000 KČS. rc. • SEDEM ženíchov a jed­ nu nevestu uvítali zo včera na dnes v košických pôrod­niciach. jabi. POTRAPTE SA! ROHÁČIK 1. Pás na prepásanle v drieku. — 2. Záchranca pri zoskoku z lietadla. — 3. Muž­ské meno. — 4. Osamotený. — 5. Označenie čs. lietadiel. — 6. Značka draslíka. >1 ‘NO ‘m§s ‘tnepv ‘n?ped Hosedo :aiues8|i euagjd$ ČO Píšu INÍ Najvyššie zastupiteľské or­gány ľudu v socialistických krajinách prerokovali v uply­nulých dňoch výsledky hos­podárskeho vývoja vlaňajšie­ho roka a zároveň prijali úlohy na tento rok, ktorý bude vyvrchelentm päťroč­ných plánov. Priebeh roz­práv i odozva medzi pracujú­cimi nkázali, že prijaté zá­very plne zodpovedajú potre­bám spoločenského vývoja a životným zánjmom obyvate­ľov štátov socialistického spoločenstva. Azda najmarkantnejším ukazovateľom správnosti so­cialistickej cesty je skutoč­nosť, že v každej z bratských krajín neustále rastie životná úroveň ľudu. Zatiaľ čo kapi­talizmus prežíva hlbokú krí­zu, ktorá sa prejavuje v In­flácii, stagnácii 1 poklese priemyselnej výroby a v ras­te nezamestnanosti, socialis­tické spoločenstvo ako celok 1 každá jeho časť rozvíjala Karusellsta Ján Gally zo závodu tvarovacích strojov VSS sa zvýšenou mierou podieľal na pracovnom finiši svojho závodu. Pracuje v predĺžených směnách a na vý­zvu základnej organizácie SZM nastúpil na smenú aj v sobotu. Ničia sa veľké hodnoty Pracujem ako majsterka odvozu domových odpadkov v TSMK. Mrzí ma, že niektorí Judla, íl ui z nevedomosti, alebo ľahostajnosti nevedta, že nie všetko patri do kon­tajnera a ničia tak veľké spoločenské hodnoty. Videla som napríklad, ako na Bri­gádnickej ul. č. 6 vyšiel do­spelý mul s plným vedrom tehál o ruke a hádzal Ich do kontajnera. Keď som ho upo­zornila, vraj čo sa do toho starám Náš nákladný voz chodí dvakrát v týldnl po Novom Meste zberal také veci, čo do kontajnera nepatria. Tie. treba pololtt vedľa ná­doby na zem. Železné pred­mety, stoličky, práčky, WC misy, rozobraté časti motor­ky, kamene, tehly. Nepatri tam ani seno, ktoré často ob­čania po skosení do kontaj­nera natlačia. A sú aj prí­pady, že chlapci úmyselne pokradnú kolesá alebo odho­dia horiacu zápalku a celý kontajner zhorí. Sú to veľké škody a sú to naše peniaze, ktoré musia TSMK vynaložit na opravu týchto mechaniz­mov, aby mohli naďalej slú­žil svojmu účelu. Márta Chromá Študentská vianočná dekora Opát vyšli do predvianoč­ných ulíc v úlohe predavačov rýb. Podaktorí ul skúsení, ostrieľaní. A opát sršalo ostrovtipom Intelektu, opát Išli kapry na svoju konečnú pút s humorom. Mail divákov ako na divadelnom predsta­vení, preto z času na čas oboznamovali obecenstvo, že divadlo je za rohom a pred­predaj na Petrovovej. Oživo vált návrat Fltppera, v záujme kapra samého sa dožadovali jeho odbornej „pitvy° a sku­točne v praxi ju prekvapujú­co dokázali predvlest. Ďalší za knižným pultom, asi mys­liac na svojteh kolegov pri nádobách s vodou, deklamo­vali významné heslo: Viano­ce bez knihy, ako ryba bez vody. A tak sa to krútilo v predvianočné dnt v Starom t Novom Meste. Studentt vy­sokoškoláci dali výrečne sebe vedtet. Občan často po o tláčal dobrosrdečný úsmev, ba možno bol na vysokoškol­ských „rybárov“ svojho mes­ta nevdojak aj hrdý. Sku­točne. Vypestovali st peknú tradíciu tak, že človek neľu­tuje v tom predsvtatočnom zhone postavu sa do radu hod aj ako osemdesiaty šiesty. No keď tak stojí a zabáva sa, zase náhodne ho napadne, prečo tt našt štu­denti dávajú o sebe vediet v dobrom tak málo, keď — ako sa vraví na štadióne — „ma­jú na to“. dr. Z rozprávania dirigenta Maria Klemensa Dediny na mori a ťažné veže Sedeli sme pri pohári do­máceho vína, konštatovali, že výborného a rozprávali sa. Vlastne, ja som počúva­la a rozprával náš hosť, di­rigent Štátnej filharmónie Mario Klemens, ktorý šn vrátil zo zájazdu v Soviet­skom zväze priam „nabitý” dojmami, nakoľko bol v mes­tách, ktoré doteraz poznal Iba z blúdenia prstom po glóbuse a z odbornej geo­grafickej literatúry. Jeho roz­právanie bolo natoľko far­­bisté, že som pred sebou vi­dela kľukaté uličky starého Baku 1 jeho novú výstavbu, fontánu a na nej amorka v nohavičkách i dediny na mo­ri. Napokon posúďte sa­mi . . „... Baku? Orient i súčas­nosť. Stred mesta je vlastne múzeum. Obývané. Czke uličky, balkóny a balkóniky, z ktorých si náprotivní síi­­sedia môžu podávať ruky. To je minulbsť. Súčasnosť je nové Baku s obrovskou pane­lovou výstavbou, najmä však zeleňou. V živote som nikde nevidel toľko sadov, parkov a stromov. Jedným slovom krása ..." U nás bola novembrová pľušť, hmly a mrazy, v Baku sem-tam dážď, ale 1 slnko, predovšetkým vš^k dvadsať a viac stupňov nad nulou a ľudia kúpajúci sa v mori. Mario Klemens dirigoval dva koncerty, pod jeho taktov­kou hrala Filharmónia imeni Gadžlbekova a on sa stretol s národným umelcom Azer­bajdžanskej SSR Mjazlm. „ ... filharmónia má nž svoju tradíciu. Pred tridsia­timi rokmi ju založil starý otec národného umelca a te­rajšieho riaditeľa filharmó­nie Nijaziho. Práve bol cho­rý, ležal v nemocnici, nav­štívil som ho a počul veľa zaujímavého. Majster Nijazi je predsedom pobočky snviet­­sko-československého pria­teľstva v Baku, má u nás ce­lú kopu známych, bol zve­davý čo robia a predovšet­kým spomínal na Talicha. Čo som ešte videl v Bake? Tak predovšetkým operu, predstavenie Traviaty a, čo bolo ohromne zaujímavé, azerbajdžanskú národnú ope­ru Skála nevin. Príbeh roz­právkový, ale tá muzika ..., krása. Predstav sl symľonic­­kú hudbu kombinovanú hrou na ľudové nástroje. Di­s vadlo bolo napchaté do pos­ledného miesta, mamky s deckami na rukách, mládef i dedkovia a ich reakcie, to by som želal našim umel­com, aby ich pri každom vý­stupe vítal taký spontánny aplauz ...” Pre väčšinu z nás je Baku spojené s predstavou ťaž­ných naftových veží a ropo­vodu. „... nafta je všade, na mo­ri i na pláži, desiatky, stov­ky vrtných vežf a kilometre potrubf. Videla si dedinu na mori? Ja áno, v Baku. Dom­čeky postavená na koloch, všade okolo more, na koloch cesty a chodníky, miniatúrne záhradky, na ktoré si ľudia vozia z pevniny hlinu a pes­tujú zeleninu, kvety i meló­ny ... ” Z Baku sa prenesieme spo­lu s dirigentom Klemensom do Rigy. Lietadlom trvá ces­ta niekoľko hodín, a to už, ako by sme boli doma, lebo aj tu vtedy bolo také počasie ako u nás. „ ... dirigoval som or­chester lotyšského rozhlasu a televízie, vynikajúce tele­so, obrovská disciplina, nád­herné koncertné sály, výbor­né dychy, hornista je vffa­­znm tohtornčnej súťaže na Pražskej jari. Rižský hudob­ný život? Čo ti mám hovoriť. Filharmónia usporadúva den­ne dva koncerty. Výchovný a komorný. V ten istý deň keď som dirigoval orchester lo­tyšského rozhlasu a televízie vystupoval v druhej koncert­nej sále Dljanovský orches­ter s Requiem W. A. Mozarta. Oba koncerty boli plné do posledného miesta. Rižská filharmónia má pri mori am­fiteáter, robia tam letné hu­dobné festivaly, amfiteáter je zastrešený s vynikajúcou akustikou. Čo im chýba? Sú­časná skladateľská generá­cia. Závidia nám situáciu n nás... Dopili sme poslednú kvap­ku vína, na oblohe sa obja­vil mesiac. Pripomínal ml v tom okamihu rižský jantár. kz. V hlavnom meste Gruzínskej SSR Tbilisi je Múzeum det­ského umenia, v ktorom je do 1500 prác šesťsto mla­dých „umelcov“. Autormi vystavených malieb, grafik, sôch a úžitkového umenia sú žiaci všeobecnovzdeláva­cích škôl Gruzínskej SSR. Záber z obrazovej galérie. ČSTK—APN NEVIDITEĽNÉ SA STALO VIDITEĽNÝM Nový pristroj, ktorý umož­ňuje vidieť infračervené lúče a vysokofrekvenčné rádiové vlny nedostupné ľudskému oku, sa volá rádiovlzor. Vyvi­nula ho skupina pracovníkov Fyzikálneho ústavu P. N. Le­bedeva Akadémie vied ZSSR. Rádiovlzor umožňuje určo­vať charakteristiku zdrojov žiarenia v rozsahu vín od jedného mikrónu po tri cen­timetre. Oblasť použitia prístroja je veľmi široká. Možno ním na­stavovať Infračervené lasery, určovať štruktúru Ich lúčov, justovať a modelovať vysie­lacie systémy, robiť hologra­­flu, defektoskoplu a lntro­­skoplu, čo je dôležité najmä pre kontrolu kvality nových materiálov a výrobkov. Hus­tota záznamov žiarenia je od jedného miliwattu po jeden watt na štvorcový centime­ter. Princíp rádíovlzora spočíva v použití špeciálnych lumi­niscenčných obrazoviek priemere 9 a 12 centimetrov, o vysokocitlivých na tepelné pôsobenie zaznamenávaného žiarenia. Obrazovka rádíovlzora vy­žaruje rovnomerný žltozele­ný svit. V tých miestach ob­razovky, na ktoré dopadá zväzok neviditeľných lúčov, svit slabne, a preráža výraz­ný negatívny obraz skúma­ného poľa, ktoré možno po­zorovať okom a fotografo­vať. Rádiovlzor je Jednoduchý a spoľahlivý prístroj, s kto­rým sa ľahko manipuluje. V Sovietskom zväze ho už začali sériovo vyrábať. APN/SŰTI Optimistickí WIM výrobu a zvyšovala životnú úroveň ľudu. Do prevádzky sa uviedli stovky nových podnikov, pokračoval rast ťažby palív a ďalších suro­vín, zvýšila sa produkcia poľ­nohospodárstva. Ruka v ru­ke s týmito výsledkami krá­ča potom zvyšujúca sa kúpna sila obyvateľstva 1 širšie možnosti kultúrneho rozvoja každého človeka. V plánoch na tento rok sa venuje najväčšia pozornosť rozvoju národného hospodár­stva v každej socialistickej krajine. Tak napríklad v roz­počte ZSSR činf túto polož­ka takmer polovicu, pričom sa zvyšuje oproti minnlémn roku o 7 miliárd rnbľov. Tie­to prostriedky sa venujú predovšetkým na vytvorenie veľkých výrobných komple­xov petrochemického a meta­lurgického charakteru, ale 1 na rozvo) spotrebného prie­myslu. Podobne napr. v Bul­harsku je z celkovej sumy | 9.1 miliardy leva výdavkov štátneho rozpočtu určených ire národné hospodárstvo viac ako polovica — 4,7 miliardy. Investície do národného hospodárstva sú zároveň spojené s neustálym rastom produktivity práce a národ­ného dôchodku. Napríklad v NDR je plánovaná vyššia pro­duktivita o 5,6 pere., v ZSSR o viac ako 8 percent. V ČSSR vzrastie tohto roku národný dôchodok o 5,6 percenta, v MĽR o 5—5,5 percenta. V NDR o 5,5 percenta, v ZSSR o 6,5 percenta. Bezkrlzový vývoj socialis­­kých krajín ukazuje pred­nosti reálneho socializmu. Nie náhodou poukaznjú po­krokové sily v kapitalistic­kých krajinách n* to, že so-cialistické štáty riešia prob­lémy surovín a energie, ras­túce ceny niektorého tovaru na svetových trhoch tak, aby neklesala životná úroveň pra­cujúcich. Preto naše krajiny kladú v plánoch na tento rok dôraz na lepšie zhodnocova­nie surovín, vyššiu efektiv nost výroby a rast kvality výrobkov. Uvoľňovanie napätia na svete sa prejavuje 1 vzrasta­júcim zahraničným obcho­dom medzi štátmi s rozdiel­nym spoločenským zriade­ním. Hospodárske styky sú dôležitým činiteľom v medzi­národných vzťahoch, politic­ké uvoľňovanie napätia tre­ba doplniť hospodárskou spoluprácou. Socialistické krajiny vy­kročili do posledného roku päťročníc, do rozhodujúceho roku pre ich celkové splne­nie. Ako ukazujú výsledky doterajších štyroch rokov I plány na tento rok, vstúpili do tohto obdobia s optimis­tickým výhľadom. Prevzaté z Rudého práva Z KULTÚRY ■ V PRAŽSKOM kine Své­­tozor sa od 20. do 27. feb­ruára uskutoční festival čes­kých a slovenských filmov pri príležitostí osláv 27. vý­ročia Víťazného februára. Festival českých a sloven­ských filmov Praha 1975 bu­de najvýznamnejšou kultúr­­no-oolltlckou filmovou ak­ciou v tomto roku. Jasným svedectvom novej cesty čs. kinematografie v súčasnosti, ale i zdrojom námetov pre ďalšiu prácu tvorcov 1 pra­covníkov filmovej distribú­cie. BI TVORBA Českosloven­ského armádneho filmu sa v týchto dňoch plne zameria­va k 30. výročiu oslobodenia Československa a na pomoc bojovej a politickej príprave v ČSĽA. K 30. výročiu oslo­bodenia sa dokončuje celove­černý film Zrodenie slobody, ktorý umelecko-dokumentár­­nou formou vystihne prie­beh 1 v súvislosti bojov náš­ho ľudu proti fašizmu od Mníchova do mája 1945. Bu­de v ňom spracovaných veľa tisíc metrov pôvodných ar­chívnych snímok. Skoro tretina historických a umeleckých pamiatok v Ta­liansku utrpela v posledných rokoch také škody, že nie­ktoré z nich už nemožno zachrániť. Hlavnými príčinami poškodenia sú vlhkosť, plyny spaľovacích motorov, otrasy pôdy spôsobené dopravou, ale tiež nedostatočná starostli­vosť a údržba. Najviac poškodené sú stavby z mramoru, fresky a maľby na dreve. Už dva roky je uzatvorené pre turistov svetoznáme rímske Koloseum. Ešte niekoľko ro­kov uplynie, kým bude znovu sprístupnené, lebo opravy sl vyžadujú náklady vo výške najmenej 5 miliárd Hr. Hustá doprava, ktorá vedie okolo (na snímke), však ďa­lej nlčl to, čo ešte nebolo ani opravené. ČSTK

Next