Večer, júl 1977 (IX/128-148)

1977-07-01 / No. 128

H HLÁSNIK ^ DNES blahoželám© Eubo­­f&m. zajtra bude Berty, e SLNKO zajtra ráno vyjde 3,37 hod., a zapadne o 19,41 hod. Aké bude počasie Polooblačno až oblačno, ojedinelé prehánky. Teplota navečer okolo 17 stupňov, k ránu poklesne na 11 až 15 stupňov. Mierny severný vietor. Vyhliadky na sobotn a ne­­dein: Polojasno až poloob lačno. Nočné teploty 7 až 12 stupňov, najvyššie denné teploty 21 až 26 stupňov, v nedeľu 24—28 stupňov. Historický kalendár NOVA OPRAVA PLATENIA Školného ■a stredných školách . .. Na bndúce stanovené jed­notné školné vo výške 200 Kčs za každého žiaka a oslo­bodení z tejto povinnosti bn­­dú len rodičia nemajetní. No­vá úprava má platit už za­čiatkom nového školského roku a bade uskutočnená vládnym nariadením, ktoré bode vydané ... (Slovenský Východ. 1. júla 1926, str. 3) • VČERA večer uskutoč­nil sa v barčlanskej aule SPTŠ tematický večer pri príležitosti 26 rokov brannej výchovy. Zúčastnilo sa na ňom viac ako 200 žiakov z miestnej mládeže 1 dospe­lých občanov obvodu. Očast­­nícl sa najviac tešili bese­de s majsterkou športu v streľbe Katkou Pastorovou, ktorá okrem Iného prisľúbi la, že príde medzi žiakov ZDŠ na strelecký krúžok. Bo­la tp pekná vydarená akcia, ktorú pripravilo OSMK za spolupráce s MV Zvázarmu a ObNV. A. K. • K HODNOTNÝM záväz kom Gymnázia na Kováčskej ul. 30 patri aj 2000 brigád­nických hodín, ktoré študen­ti majú odpracovať v rámci brigád rozličným podnikom mesta Košíc. Žiaci 3. D spo­lu so žiakmi z Ekonomickej školy na Opatovskej ul/ vie ra pracovali v Hydlnérskyeh závodoch. Činili sa vo vajtč­­kárnl, pri prekládke hydiny a- pásovej linke. Každý štu dent tu odpracoval 5 bri­gádnických hodín. Ďalšie triedy z Gymnázia na Ko­váčskej 30 pracovali v Les­­hom závode. Vlado Blahovský • MIESTNY odbor Matice slovenskej v spolupráci s ve­dením ZDŠ na Kótayho ul. uskutočnil v Izbe revoluč­ných tradícii pri príležitosti 105. výročia narodenia K. Podjavorinskej a k 75. naro­deninám Ľ. Ondrejova spo­mienkovú besedu. K vyše 50 zúčastneným pionierom pre­hovorila spisovateľka Darina Harmanová. Prednáška bola zaujímavá, pútavá, preto po nej nasledovala aj vydarená beseda. Ľ. J. • ŠKOLENIE účtovníkov usporiadal včera predpolud­ním v DPaM v Novom meste finančný odbor MsNV. In­štruktáž pracovníkom pod­riadených rozpočtových or­ganizácií bola zameraná na uskutočnenie polročnej uzá vlerky podľa novej účtovnej osnovy. vb. • MINULÉ dni patrila aj Barca mládeži. Neustále sa ulicami ozývalo známe „Gau­deamus“. To študenti miest­nej SPTŠ sa lúčili s mes­tom, kde pobudli plné štyri roky. Okrem rozlúčky v ško­le so spolužiakmi prišil sa štvrtáci rozlúčiť aj na ObNV, kde Ich prijal predseda Ing. Anton Kocúrek. Poďakoval im za vykonanú prácu v pro­spech obvodu pri zveľaďova­ní a odovzdal im pamätné plakety. Na záver sa zapi sali do pamätnej knihy ZPOZ-u. A. K. • VEĽKÝ nápor mali vče­ra na transfúznej stanici FN v Novom meste. Tridsaťdva pracovníkov Železničného staviteľstva darovalo krv. Ďalší zo 70 prihlásených one­dlho tiež navštívia transfúz­nu stanicu. Košické závody Železničného staviteľstva tak­to vysoko prekročia sľúbený počet darcov. vb. • (EDEN z našich čítate ľov nás prišiel upozorniť na plytvanie s krmivami. O lú­ky pod Bankovom sa nik nestará, nik trávu nepokosí. Pritom inde sa snažia za­chrániť každú piaď travna­tého porastu a vytvoriť do statočné zásoby krmív pre hospodárske zvieratá. Ozaj, nikto nemá o túto trávu zá­ujem? miš. • ROZLÚČKA s defmt v najvyššom oddelení má v Materskej škole v Zuzkinom parku už niekoľkoročnú tra­díciu. Mladší spolužiaci i tentoraz pripravili pre bu­dúcich školákov svojský kul­túrny program a každému z nich dali po kytičke. ZRPŠ prispelo spomienkovým dar­čekom. miš. • PODOBNÉ Informačné skrinky, aké sa nedávno ob­javili na hlavných triedach mesta, budú čoskoro aj na nových sídliskách. Potom pôjde o to, aby 200 nových skriniek malo vždy aktuálne Informácie. mis. • Časť programu zväzá­kov pracujúcich v ČSAD Ko­šice na zájazde v MĽR pat­rila prehliadke závodu VO­LÁN v Budapešti, kde sa oboznámili s organizáciou práce a so vzornou starost­livosťou o vozidlá a pracov­né prostredie. frp. • DEVÄTNÁSŤ mamičiek prežívalo za uplynulý deň a noc svoju veľkú chvílu v ko­šických pôrodniciach. Pri­a niesli na svet 11 chlapčekov 9 dievčeniec. V jednom prípade to totiž boli dvoj­­čntá-chlapcí. jabl. • V KLUBE dôchodcov v Novom meste sa uskutočnila milá slávnosť. Samospráva a klubu v spolupráci so ZPOZ odborom sociálnych veci pripravila pre desiatich ju­bilantov vecné dary. Prišli Ich pozdraviť aj Žiaci ZDŠ na ul. Slobody a pod vede­ním súdružky učiteľky Sto­­fančovej predviedli hodnot­ný kultúrny program. Po ňom sl všetci v priestoroch klubu priateľsky posedeli. bud. Tu /e všetko akosi hore nohami, to tak sa otočit? Zá­ber z programu, ktorý na záver Školského roku pripra­vil pre deti PKO. Foto: P. Mtňo STRATY A NÁLEZY V PONDELOK 27. júna na Dom. nám. — trh — našla naša čitateľka L. P. cestov­ný lístok DPMK (stály) na meno M. Lukáčová, Azovská 4. Majiteľke dáme adresu ná­­lezkyne v administrácii, Le ninova 59. šmc. PROSÍME poctivého nález­cu, ktorý našiel pánsku taš­tičku s dokladmi na meno Ján Takáč a s kľúčmi stra­tené v piatok popoludní v okolí nám. J. Kráľa, aby Ju za odmenu vrátil na adr. v dokladoch. Tk. - Vodorovne: A. rieka — základná Maďarská číslovka — drsný výraz na odchod. — B. Jedovatá rastlina — orgán sluchu — ochrana vo­jaka v polí. — C. Mesto vo Fínsku pri Botnlckom zálive — ukazovacie zámeno — maďarská sazková súťaž. — D. Nariekam, po básnicky — bývalý jednotkový ob­chod — rímsky bôžik lás­ky. — E. Indická dutá mie­ra — známe letovisko so­vietskych pionierov — ume­nie, po francúzsky. — F. Menšie časové úseky — bý­valý vynikajúci maďarský stolný tenista — otázka na prvý pád — G. Domáce strážne zviera — starší typ lietadiel — veľké množstvo ľudí. — H. Alkoholický ná­poj — časť koruny stromu — latinský pozdrav. — I. Bý­valý čs. reprezentant v há dzanej — pohnú — nie tej to. — J. Jasné osvetlenie ho rizontu pred východom ale­bo západom slnka — hamov­ka, brzda — podanie pri vo­lejbale. — K. 495 rímskymi číslicami — autoznačka Tu­recka — filipínska sopka — značka terbla — staročeské vzťažné zámeno. — L. An­glická dĺžková miera hnev, zlosť — liehovina — z ryže. — M. Známy sloven­ský spisovateľ a {politik — africký veftok — obloha. — N. Práca na poli — česká rieka , — organická zlúčeni­na. — O. Predložka — sve­tadiel — ja, po maďarsky. — P. Druh amerických mrav­cov — prijemný vetrík — R vlna 1 s kožou zvieraťa. — cu Severan — majúce tavia­vlastnosť — Ihličnatý strom vždy zelený. — S. Dvojhláska — zápasník s býkmi, pomáhajúci torero­­vl — latinská spojka. — T. Ženské meno (2. 2.) — pria­telia. Zvisle: 1. Pokračovanie tajničky. — 2. Druh palmy — slabá úroda — asfaltovaný chodník po stranách ulice. — 3. Rieka v Kongu — mys­lená línia, po ktorej sa de­je nejaký pohyb — starý hu­dobný nástroj — znáša utr­penie. — 4. Duša, po latin­sky — nedovolená pomôcka pri písaní školských úloh — spisovatel divadelných hier. — 5. Vnútri prázdna — so­­kolovltý vták — prestávajú horieť — ženské meno (24. 12.) — pojem duše u sta­rých Egypťanov. — 6. Začia­tok tajničky. — 7. Praoby­vatelia Japonska — mesto v Malajsku — predmet pre­mršteného obdivu — rieka v NSR, prítok Dunaja — oz­načenie áut Alžírska. — 8. Tajný list z väzenia — ne­zložený slovesný tvar vy­jadrujúci minulý dej — sta­9 rogrécky lyrický básnik. — Máličko — poplatky od­vádzané štátnej pokladnici — druh listnatého stromu — rána, po rusky. — 10. Otá­čavá časť dynama — ta­lianska krčma — dvojročie. — 11. Ukončenie tajničky. Pomôcky: A. ZALA. — C. KEMI. — F. BARNA. - P. ATT A. — S. UT. — 7. AINO. — 8. ANAKREON. Správne znenie tajničky krížovky v č. 123 z 24. júna znlé: „Každý dobrý oápad si zasluhuje urýchlenú rea­lizáciu.“ Knižné odmeny posielame týmto trom vylosovaným správnym lúštiteľom: Jánovi Suchému. Leninova 55, Kat­ke Ištokovej, tr. SNP 52, Viere Tančibokovej, čierno­morská 2/9. Rozlúštenie dnešnej krí­žovky nám pošlite do stre­dy budúceho týždňa. gn. í Z 3 4 5 6 7 Ô 9 40 \\ Na margo Medzinárodného organového festivalu Zanechali v nás dobré dojmy Na otváracom koncerte VII. medzinárodného organového festivalu účinkovali Jiří Ro­te* a Ivan Snknl. orchester Štátnej filharmónie s diri­gentom B podaní sme Režnchom. V ich počuli diela z tvorby G. F. Händla. j. Roí tex hral Koncert pre o^gan a d mol op. 7 č. 4 s pa­tričnou dávkou muzikantské­ho majstrovstva, avšak do je­ho vrcholu sa dostal určitý nekľud a nevyrovnanost, čím do určitej miery porušil svo­ju logicky koncipovanú vý­stavbu. Sokolovo podanie koncertu pre organ a orches­ter g mol op. 4. č. 1 bolo demonštrovaním prirodzenej muzikanty, suverénnosti a zdravého Intelektuálneho umocnenia, Idúceho vždy a jednoznačne v prospech In­terpretovaného diela. Z vý­konu bolo cítiť perfektné technické zvládnutie, umelec­kú definitívnosť a hlboko cí­tenú muzika bola stvárnená s krásou 1 zvukovou šírkou. Orchester Štátnej filharmó­nie a dirigent B. Režucha sa svojej úlohy zhostili zodpo­vedne a prispeli k dobrej úrovni koncertu. V Ich poda­ní odznelo aj Concerto grosso D dur op. 8 č. 5. Poťský organista Marek Kudlicki sa predstavil valmi sympaticky a upútal z via­cerých hťadísk. Ukázal, že je osobnosťou schopnou svoj­ského pohľadu na náplň jed­notlivých skladieb, že je sku­točným objaviteľom nových inšpiračných zdrojov. Kudlicki v dielach j. S. Bacha, F. Men­­delssohna — Bartholdyho, T. Taclorkiewicza a C. Francka plne zaujal a svojím prvým vystúpením v Košiciach zane­chal ten najlepší dojem. Vystúpenie Irmy Skuhrovej malo znaky štýlového cítenia a bolo technicky dobre fun­dované. Dramaturgia jej pro­gramu poukazuje na širokú rozhľadenosť a snahu ukázať poslucháčovi čo najväčší ob­zor organovej tvorby. I keď niektoré skladby postrádali väčšiu skĺbenosf a koncen­trovanosť, ako celok vyznel jej koncert prijateľne. Koncert maďarského orga­nistu Jézsefa Kárpátiho ne­splnil naše očakávanie, ani predstavy v porovnaní s už doteraz účinkujúcimi umel­cami. jeho výkon v sklad­bách I. S. Bacha, C. Francka, Z. Kodálya a F. Liszta bol veľmi strohý, rytmicky rozko­lísaný a nesúrodý. Chýbal mu spoločný stmeľujúci pr­vok, ktorý by bol držal po­zornosť poslucháča v napätí. Naproti tomu v hre Hansa — Chrislopha Schuslera (NSR) sme obdivovali majstrovské ovládanie nástroja, ale aj je­ho mmzikalitn a veľký zmy­sel pre štýl. Technická do­konalosť a rytmická vyrovna­nosť — to sú silné klady je­ho hry. Jeho výkon charakte­rizovalo perfektné technické zvládnutie interpretovaných skladieb (Ch. M. Widor, C. Eranck, (. Bonnet. L. Vierne), hlboko cítená hudba bola stvárnená s krásou a zvuko­vou šírkou. Sovietsky organista Oleg (ančenko sa uviedol ako vy­soko výbujný a temperám***» ný umelec, ale sympatický aj ako hudobný skladateľ. Jeho hra je virtuózna, technicky exponovaná, no v niektorých momentoch až na hranici při­jatelnosti pre štýlovosť a rvtmickú vyrovnanosť. Je majstrom svojho nástroja a dokonalo pozná jeho mož­nosti. Rozmyslenou dynamic­kou stavbou sledoval zákon kontrastu a dramatického na­pätia. V dielach j. S. Bacha sa nechal až veľmi uniesť svojou výbušnosťou, čo v nie­ktorých momentoch ubralo na rytmickej vyrovnanosti a ucelenosti skladby. Hans Günther Wauar (NDR) v dielach N. Rrnhnsa, G­­Böhma, J. S. Bacha, G. Lige­­fiho potvrdil svoje technické dispozície, jednotlivé diela hral v rozvážne volených tempách, avšak v miestach technicky exponovaných obra­li z celkového dojme určité rytmické výkyvy, jeho hra však ako celok postrádala vnútorné napätie, čo do Istej miery ubralo z celkového efektu koncertu. Wauer programe koncertu sa uviedol v aj ako Improvizátor, jeho Im­provizácie na dve dané té­my však nemali patričné znaky tvorivého majstrovstva, ale boli výsledkom a do istej miery prejavom rutinérstva. la. K Prázdninovému vlaku prispeli krúžky Prázdninový vlak — bol názov programu ua záver školského roku, v ktorom dve hodiny zabávali v am­fiteátri žiakov košických škôl spevom, hudbou, tan­com — ľudovým, ským, baletom, — spoločen­členovia krúžkov záujmovej a ume­leckej činnosti pri PKO Košiciach. Konferovanie roz­v právkových postáv. akým! holt drak, ležlbaba, král a gašparko, bolo vtipné a ozrejmilo odvíjajúci sa daj. Rozprávkové bytosti boli pri­nútené vzdať sa čarovania a kraľovania a výkony de­tí presvedčili obecenstvo, že v boji o zachovanie mie­ru a radostného dneška zví­ťazia len vzdelaní, telesne zdatní a uvedomelí bojovní­ci. V podstate bol program prehliadkou celoročnej prá­ce krúžkov záujmovej umeleckej činnosti pri PKO a a každý krúžok prispel tým najlepším, čo mal vo svo­jom repertoári. Zásluhu na tomto progra­me má A. Ferenczyová, kto­rá napísala scenár, usmer­nila štáb spolupracovníka* a Prázdninový vlak režiro* vala. Vychovala k disciplí­ne a zodpovednosti deti, s ktorými pracuje tak, že sa môže na ne spoľahnúť. Vý­sledok aj je] práce možno vidieť na mnohých kultúr­nych alebo športových po­dujatiach v meste. V, Ivanové jubileum TECHFIIMU Sústredil a posúdit naj­novšie filmové informácie o vedeckotechnickom pokro­ku je cieťom 15. medziná­rodného festivalu TECHFILM 77, ktorý sa bude tohto ro­ku konat v dňoch 20.—28. októbra v Pardubiciach. Ťažisko TECHF1LMU 77 bu­de v medzinárodnej festiva­lovej súťaži. V nej budú premietať predovšetkým fil­my venované rozhodujúcim a perspektívnym odborom vedy a techniky a reagujú­ce na naliehavé potreby ná­rodohospodárskej praxe. Ide o najmä o filmové informácie vývoji nových energetic­kých zdrojov a racionalizá­ciu spotreby všetkých zdro­jov energie, o rozširovanie a plnšie využívanie surovi­nových možnosti a využitie nových materiálov, o výro­bu účinnejších pracovných nástrojov a zdokonaťovame technických procesov, atď. Súťaži bude predchádzať prehliadka čs. vedeckých a technicko-informačných fil­mov vytvorených v posled nýeh dvoch rokoch. V pred večer výročia VOSR bude jeden deň festivalu venova­ný sovietskej vede a tech­nike vo filme. 15. jubileum TECHFILMU pripomenú fil­my, ktoré v minulých roč rnkoch ziskali najvyššie ce­ny festivalu. Stretnutím tvo­rivých pracovníkov v tejto oblasti sa na stane konferencia TECHFILME o tvorbe a využití filmov s vedeckou a technickou tematikou. MASKA — kombinovaná tech nika. Z výstavy ludových vý robkov kraja Gottbus o NDK vo Vsi múzeu. Foto: ka troch t rambouillet- ■ O skýoh' dňoch návšte­vy súdruha Leonida Brežneva, bohato vyplne­ných rokovaním s najvyšší­mi francúzskymi predstavi­­tefmi, ktoré vyvrcholili pod­pisom šiestich spoločných dokumentov, venujú sa teraz franoúzske politické kruhy a zahraniční politickí pozo­rovatelia hodnoteniu tejto nesporne najvýznamnejšej tohtoročnej zahraničnej náv­števy vo Francúzsku. Prvé reakcie naznačujú posilnenie realistických ten­dencií v prístupoch k zá­kladným svetovým otázkam, k zvýšeniu pocitu spoluzod­povednosti za mierový vý­voj sveta. Spravodajca S. Maffert v novinách Figaro vyjadruje názory francúz­skej zahraničnej politiky po rokovaní v Ramboulllete ako uvedomenie sl skúsenosti, že „Európa a svet“ sú po­stavené pred volbu bud vy­trvale sa usilovať o zlepše­nie vzfahov medzi krajina­mi alebo skupinami krajín s rôznymi spoločenskými systémami, alebo organizo­vať zrážku — to, čo sa svoj­ho času nazývalo studenou vojnou. Pre spravodajcu buržoáz­neho Figara je nepochybné, že Francúzsko môže zvoliť jedine politiku uvoťňovania, čo znamená podfa jeho ná­zoru na prvôm mieste reš­pektovať základné princípy medzinárodných vzťahov, tak ako boli prijaté v Zá­verečnom akte helsinskej konferencie. Figaro v tejto súvislosti dáva najavo, že na rozdiel napríklad od ame­rického prezidenta šéf fran­cúzskeho štátu mieni dôsled­ne dodržiavať princip neza­sahovania do vnútorných zá­ležitosti iných štátov. Tie isté noviny v tejto súvislos­ti považujú za veľmi vý­znamný dôsledok ramboui­­lletských rokovaní skutoč­nosť, že Francúzsko pro­stredníctvom svojich dob­rých vzťahov so ZSSR zlep­šuje a vyhodnocuje i svoje medzinárodné postavenie, je zrejmé, že to niektorým štá­tom NATO práve nie je milé. Časopis Nouvel Observa­­teur vidi ako hlavný výsle­dok návštevy L. Brežneva to, čo sa mnohé reakčné kruhy a oznamovacie pro­a striedky v západnej Európe USA usilovali v nom čase popierať: posled­„Uvoľ­nenie existuje a v posled­ných desiatich rokoch sa CO Pí S O INI neprestalo rozvíjať, je to za­písané v textoch podpísa­ných hlavou jednej z hlav­ných kapitalistických kra­jín." Denník l’Humaníté ozna­čuje ramboullletskú diplo­maciu za „jednoznačne po­zitívnu“, za „potvrdenie spo­ločnej vôle ZSSR a Francúz­ska pokračovať vo svojej spolupráci a prispievať k upevneniu uvolnenla napä tia“. Noviny po zhodnotení podpísaných dokumentov rokovaní najvyšších predsta a viteľov uvádzajú, že „Leonld Brežnev správne považoval svoju návštevu vo Francúz­sku za užitočnú.“ Na druhej strane pouka zuje l’Humanité na to. že francúzska politika teraz musí proklamovanou vôťou prispieť k ďalšiemu postupu uvoľňovania vo svete po­tvrdiť novými, konkrétnymi krokmi. Tak, aBy bola víťaz­ne materializovaná tá „no­vá citlivosť k otázkam od­zbrojenia“. o ktorej hovoril prezident Glscard po roko­vaní s L. Brežnevom. Pouka žujú na to vo svojom ko­mentári, považujúcom za najdôležitejšiu časf rozhovo ru práve otázky odzbrojenia noviny Le Monde. Odzbrojenie, uvoľňovanie napätia, dorozumenie medzi národmi majd pachopiteťne vo svete a tiež vo Francúz­sko stálych nepriateľov Pre jevilo sa to aj v očividnej snahe oznamovacích pro strledknv kapitalistických krajín všelijako význam Rambouilleto 1977 spochyb­ňovať a znižovať. Tak napríklad britské no­viny Times označili síce návštevu L. Brežneva vo Francúzsku za „zaujímavú“, ale zdá sa Im, že by „ne­mala hlbšie ovplyvniť beh udalosti.“ Svojim spôsobom na to od­povedal komentár francúz­skeho časopisu France Nou­­velle. „Pre našu krajinu je vefml významné, že fran­cúzska vláda prijala takéto záväzky,“ komentuje podpis prezidenta Gtscarda d’Es­­taing pod deklaráciami o uvoľnení napätia, rťerozši­­rovanf jadrových zbrapí a všeobecnou deklaráciou, ktorej sa zaväzuje prispievať v k úsiliu o medzinárodné uvol­­nenie, na presadzovanie zá­sad Záverečného aktu z Hel. sĺnk do praxe, k prijatiu rozhodujúcich Iniciatív smé­­rujúclch k odzbrojeniu, k podpore dorozumenia medzi národmi. „Nemožno teda v žiadnom prípade pristupovať k podpísaným textom pohŕ­davo. ani podceňovať mož­nosti. ktoré sa nimi ponúka­jú.“ zdftrazŕui |e France Nou­­vo"e Sú to síce slová, ur­čené francúzske) verejnosti, ale mail by zaznieť v mno­hých ušiach aj za hranica­mi Francúzska. (Prevzaté z Rudého práva) •Writ za Rainliolieiam

Next