Večerník, september 1971 (XVI/198-219)

1971-09-15 / No. 208

ta \ » u* Qid.­Ö Q r ,u ■ ■ ■ Essaee D (SL Zasadá ÚV KSČ Praha (ČSTK) — V Špa­nielskej sále Pražského hradu začalo sa dnes zasadanie Ústredného výboru KSC. Refe­rát o realizácii záverov XIV. zjazdu KSČ v strane a spoloč­nosti, úlohách strany v prí­pravách volieb a pri ďalšom formovaní členskej základne predniesol generálny tajomník ÜV KSČ dr. Gustáv Husák. Streda 15. sept^mbm 1971 © Roč.St 8 (4599) Kodes to Márni... Už sa nehovorí o náhode, ale o skvelom umení Tak­mer trojhodinový boj - a Ashe na lopatkách Zá­žitok, na aký sa nezabúda (ts) — Najlepší čs. tenista, 25-ročný študent Vysokej školy ekonomickej z Prahy, hráč Sparty Jan Kodeš, sa opäť postaral o senzáciu, keď v semifinále medzinárodných tenisových maj­strovstiev USA porazil favorizovaného čierneho Američana Arthura Asha 3:2. Je to najväčšia senzácia tohto šampionátu? Dnes už ani nie, lebo ešte vari väčšou bol vstup tohto tenistu do súťaže. Prišiel, zvíťazil nad finalis­tom Wimbledonu Newcombom — a mnohí vraveli, že to bolo šťastie, že využil slabší deň tohto skvelého Austrálčana. Po­tom však po úpornom boji po­razil Barthesa — a každý spo­zornel. Aj odborníci, ktorí Ko­­deša na tráve neuznávali. Po Barthesovi začali padať hlavy a Kodeš postupne vyradil šty­roch Američanov [z nich majú traja svetové meno) a prebo­joval sa až do finále. Stretnutie s Ashom trvalo dve hodiny 45 min. a Kodeš, dvojnásobný víťaz medzinárod­ných majstrovstiev Francúzska na Roland Garros potvrdil, že je rovnako veľkým hráčom na tráve ako na antuke. Bola to hotová dráma, v ktorej Kodeš vyhral veľmi dôležitý I. set. Za stavu 6:6 sa v tomto sete hral rozhodujúci game, v ktorom mali obaja súperi spolu 9 po­daní (tzv. tie break). Je to ga­me medzi tenistami nazývaný náhla smrť. Obyčajne v ňom vyhráva ten, kto má lepšie ner­vy. A Kodeš už po tretí raz vo Forest Hills dokázal, že ich má v poriadku, lebo aj Ashovi ušiel, viedol potom v setoch 1:0 — a po skvelom závere zaslúžene žal vavríny. Ani jeden z hráčov si vzá­jomne nič nedaroval: prudké podania, perfektné voleje, sme­če, taktické stopbaly, „preha­­dzováky“ i loby sa striedali po­dlá potreby a obecenstvo mohlo do sýtosti obdivovať krásu tej­to hry. Bol to zážitok, na ktorý sa nezabúda — to bolo motto názorov rozchádzajúceho sa obecenstva. ^ľ\l fhaY. I L Bratislavské podniky: naozaj nemáte „zbytočné" autá?S Hľadalo pomocné ruky ČSAD sú vraj na dne „Náš podnik poskytuje pod­statnú pomoc Doprastavu naj­mä na výstavbe autostrády. Vo dvoch směnách tu pracuje .v priemere 20—22 vozidiel. Celo­ročnú hospodársku zmluvu, ktorú máme s Doprastavom, sme už splnili za prvých sedem mesiacov tohto roku! Vynasna­žíme sa splniť požiadavky aj nad rámec hospodárskej zmlu­vy. Žiaľ, s Malinovského ulicou NEMÔŽEME NIC ROBIŤ. Nemáme kapacity a ani per­spektívy nie sú optimistickejšie: čaká nás repná kampaň, v kto­rej budeme musieť denne pre­praviť do cukrovarov tisíce ton repy. Vozidiel niet, a preto po­môcť urýchliť rekonštrukciu Malinovského ulice nemôže­me.“ IBA ŠTYRI VOZIDLA, ale potrebovali by aspoň desať ťažkotonážnych vozov — na prepravnú vzdialenosť desať ki­lometrov. Na tri týždne. Len vte­dy nadobudne ich záväzok — skrátiť rekonštrukciu Malinov­ského ul. o dvanásť mesiacov a odovzdať ju do užívania už kon­com roku 1972 — konkrétnejšie črty. V opačnom prípade je skrátenie termínu rekonštruk­cie bezpredmetné. Pravda, po­kiaľ by nemohli poskytnúť po­mocnú ruku ČSAD ostatné bra­tislavské podniky Malinovského: záležitosť všetkých! Bratislava (zár) — Malinovského ulica potrebuje pomoc! — to bolo resumé nášho vče­rajšieho článku „Šanca na Malinovského“. Po­ukázali sme v ňom na ťažkosti, ktoré majú pra­covníci Doprastavu: Československá automo- bilová doprava im nepristavuje nákladné autá na odvoz zbytkov stavebného materiálu. „Pre­čo?“ — s touto otázkou sme sa obrátili na Ing. Jaroslava K u p č u, vedúceho oddelenia ná­kladnej dopravy v ČSAD Je to škoda ... Škoda pre ce­lú Bratislavu, pretože rekon­štrukcia Malinovského ulice nie je len záležitosťou Doprastavu, ale všetkých mestských užíva­teľov cestnej siete. Nateraz ma­jú na stavbe s■■ Smer Bratislava (mi) — Zajtra sa začína v našom meste v po­sluchárňach Nových teoretických ústavov Lekárkej fakulty UK dvoj­dňová celoštátna vedecká konfe­rencia parazitológov s medziná­rodnou účasťou. Na programe sú aktuálne problémy humánnej pa­razitológie, predovšetkým choroby prenosné na človeka zo zvierat. Ill *19711 O ATRAKTÍV­NE PÜTACE, za­ujímavo výtvar­ne riešené, roz­­míesíujú po ce­lom našom mes­te. Spolu s pla­gátmi červenej farby a zlatým emblémom BHS dávajú jasne na známost, že ter­mín otvorenia Bratislavských hudobných sláv­ností 1971 sa nezadržateľne blíži. Ako sme už včera napí­sali, festival sa uskutoční prvý raz v jesennom termíne. Hoci sa práve dnes začína predpre­daj abonentiek značnú vstupeniek čast už vypredali. Snímka: V. Vránek — Večerník Dymil na lachte u vujti ••••#•§•§§••! Bratislava (vp) —- Dnes napoludnie odplávala z brati­slavského prístavu jachta IRIS s dvojčlennou posádkou, ktorú tvoria technik podniku Severo­moravský průmysl masný Ri­chard O p é 1 a a režisér — kameraman Československej te­levízie Jiří V r o ž i n a. Obaja sú z Ostravy. Po prúde Dunaja preplávajú 1850 kilometrov k Čiernemu moru. Ako sme sa dozvedeli z raz hovoru s Richardom Opálom nejde o ž i® dnu špeciálnu vý pravú. V podmienkach veľ to­ku, akým je Dunaj, ale i na mori v blízkosti posledného du­najského prístavu S u lina chcú vyskúšať tento typ jachty — Bermudský brig tyipu Lysam­­bar. Po --a ). Gfljdošíkovi Bratislava (jb) — Predse da Slovenskej národnej rady On drej Klokoč odovzdal dnes pod predsedovi SNR a členovi Pred sedníctva ÚV Strany slovenské obrody Jozefovi Gajdošíkov vysoké štátne vyznamenanie Rad práce, ktoré mu pri príležitosti zajtrajších 50. narodenín udelil prezident ČSSR Ludvík Svoboda Hovoríme s generálnym riaditeľom OMNIE Ing. M. UHR0PDÖM Veľké plány benjamínka Pribudol ďalší podnik zahraničného obchodu -fc- V popredí všeobecné a presné strojárenstvo Nádejné perspektívy rozvoja Bratislava (zár) — Závery XIV. zjazdu KSČ jednoznač­ne určili Ministerstvu zahraničného obchodu ČSSR úlohu vy­tvárať na území Slovenskej socialistickej republiky ďalšie podniky zahraničného obchodu s celoštátnou pôsobnosťou. Týmito závermi sa sleduje cieľ dobudovať na území Sloven­ska základňu podnikov, ktoré by sa zaoberali exportom a im­portom rôznych druhov tovaru. K necelej desiatke podnikov zahraničného obchodu, ktoré sídlia v Bra­tislave, pribu­dol tohto začiatkom mesiaca ďalší: OMNIA. Generálneho riaditeľa novo zriadeného PZO Ing. Miloslava Ukropca (na obr.) sme po­žiadali o rozhovor. — OMNIU, podnik zahranič­ného obchodu so sídlom v Bra­tislave, zriadil minister zahra­ničného obchodu ČSSR od 1. septembra 1971. Východiskovou základňou činnosti nášho nové­ho podniku je doterajšie opráv­nenie zahranično-obchodnej čin­nosti generálneho riaditeľstva 0 Najskôr by ste nám snáď mohli stručne predstaviť váš podnik výrobno-hospodárskej jednotky OMNIA, spojených strojární a smaltovní v Bratislave. Oriento vaf sa budeme najmä na za hraničný obchod s výrobkami všeobecného a presného stro járenstva. (Pokračovanie na 4. str.) # NA SÍDLISKU KARLOV A VĽS-Kútiky dokončuje kolektív Pozemných stavieb reprezentačné obchodné centrum. Objekt s 18 garážami, rôznymi predajňami a kaderníctvom už odovzdali, ďalší, s predajňami potravín a priemyselného tovaru plánujú odovzdal v októbri t. r. Snímka: I. Gaäparík ...o Dunapkej Autá už tri dni pauzujú. Chod­­ci chodia okolo Dunajskej ulice, ako okolo horúcej kaše, le­bo veď — no uznajte — kto by rád prišiel ku kvalifikovanému úrazu na ulici. .. Lopata, krom­páč, ale aj ťažké žlté mechaniz­my sú na tomto úseku pánmi situácie. Ruch je nebývalý, tu sa skutočne pracuje, niet problémov ako pri rekonštrukcii námestia. SNP. Veď ulica je do konca budú­ceho mesiaca uzavretá. „Veru — termín dokončenia do­držíme“ — sú slová stavebného dozorcu Ľudovíta Zákoviča, pra­covníka Mestskej správy komuni­kácií. Ako to vlastne bolo? Najprv vy­hodili starú dlažbu (tie nepopu­lárne žlté kocky . .znížili pô­vodné niveau o dobrých tridsať centimetrov a — začali voziť ka­meňte. Auto za autom, tony za tonami, lebo podklad — to musí byt ako dobrý „festung“. Potom si prišli na svoje valce. Sú tu dva: sovietsky dvadsattonový troj­­osový a jeho menší druh, ktorý vibračné upravuje najprv osem cen­timetrov obalovanej drvy a na záver štyri centimetre „PAB-u Clkové resumé? Motoristi a chodci si aj na tejto ulici prídu na svoje. Premávku zdvoj­­smernia a chodníky budú uprave­né — rovné. Presne tak, ako si to už roky prajeme. Takže dobré tempo a počaste, vám, pracovníci technických služieb -tc- H st ŕmu dún­Sondy do ekonomky Už päť dní prijímajú vstupné trakty štrnástich pavilónov XIII. medzinárodného strojárskeho veľtrhu v Brne desať­­tisícky zvedavých návštevníkov. Veľtrh je bohatou prehliad­kou umu, šikovnosti a technickej vyspelosti nielen našich, ale všetkých vyše 1500 vystavnvateľov. Význam veľtrhu nie je len v tom, že podáva globálny pohľad na novinky svetového stro­járskeho priemyslu, jeho ohromný prínos je aj vo sfére eko­nomiky. - “ riznajme si: kvalita ponuky tovaru, okorenená pútavou reklamou, sú tou najoptimálnejšou syntézou efektívnosti komercie. Žiaľ, táto alfa a omega zahraničného obchodu bola pre nás donedávna tabu. Samozrejme, na škodu zahraničného obchodu, dôležitej zložky štátneho rozpočtu. Preto ex cathed­ra: veľtrhy, výstavy, najrozmanitejšie expozície potrebujeme ako soľ. Tento trend nepriamo podmieňuje aj piata päťročnica. Smernice plánu rozvoja národného hospodárstva za roky 1971 až 1975 predpokladajú totiž vzrast zahraničného obchodu o vv­­še 40 percent! Záruk, na úspešnú realizáciu tohto zámeru je viac: nielen vo zvýšení úrovne celej n ašej ekonomiky, ale aj v prehĺ­bení medzinárodnej deľby práce členských krajín RVHP. V žiad­nom prípade však nemožno podceňovať ani technickoekono­­mický prínos kontraktov uzavretých či už na XIII. MBV alebo ďalších významných podujatiach. (zár)

Next