Východoslovenské Noviny, august 1968 (XVII/182-209)

1968-08-01 / No. 182

Tito a Muhri jednotní v názoroch no ČSSR i. Russell vyzýva k našej podpore V i e d B ň (Spravodajca ČSTK) — Ústredný orgán Komunistickej strany Rakúska Volksstimme uve­rejnil včera rozhovor s predse­dom KSR Franzom Muhrim, kto­rý sa v utorok vrátil z Juhoslá­vie. Muhri vyhlásil, že mal s pre­zidentom Tltom rozhovory o me­dzinárodnom vývoji, v ktorých popredí stáli otázky svetového ko­munistického hnutia. „Dospeli sme k názoru,“ vyhlásil predseda KSR, „že nové vedenie KSČS si zaslu­huje dôveru a plnú podporu a že v ČSSR nie je nijaké akútne ne­bezpečenstvo kontrarevolúcie.“ Mnhrl vyslovil mienku, že pro­ces socialistickej demokratizácie v ČSSR by nemal byť sťažovaný zbytočným dramatizovaním. Komunistická strana Rakúska zastáva názor, vyhlásil Franz Muhri, že kritika Juhoslávie, ob­siahnutá v záveroch konferencie 81 komunistických a robotníckych strán z roku I960, je nesprávna, a teda nielen de facto, ale jj for­málne má byť revidovaná. Muhri zdôraznil, že jeho rozhovor s Ti­­tom prebiehal vo vermi srdečnom a priateľskom ovzduší. Londýn — Slávny britský fi­lozof Bertrand Russell vyzval ľa­vicu na celom svete, aby okam­žite organizovala podpisovú akciu pod petíciu, ktorá sa má poslať predsedovi Rady ministrov ZSSR Alexejovi Kosyginovi. My podpísaní socialisti a komu­nisti Vás naliehavo žiadame, eby ste verejne vyhlásili, že Soviet­sky zväz nemá v úmysle použiť v Československu vojenskú silu. Staviame sa rozhodne proti aké­mukoľvek pokusu, aby sa v Čes­koslovensku znovu nastolil kapi­talizmus alebo stalinizmns, hovor! sa v petici!. Predstavitelia tavioe na celom svete majú organizovat masovú podpisovú kampaú. O počte zhromaždených podpisov majú informovat Rnsseltovn mie­rovú nadácia, ktorá má sídlo v Londýne. Bukarest — Neobyčajný zá­­njem rumunskej verejnosti o vý­voj v Československu a v týchto dňoch konkrétne o rokovanie me­dzi predstaviteľmi Komunistickej strany Československa a Komunis­tickej strany Sovietskeho zväzu uspokojujú tlač, rozhlas a televí­ziu obsiahlym spravodajstvom od stálych alebo osobitných spravo­dajcov. Spravodajstvo je rýchle a aktuálne. K zásadným článkom, ktorých vyšlo v orgáne ÜV Ru­munskej komunistickej strany Scinteia k vývoju u nás nž nie­koľko, okrem článkov v periodic­kej tlači, pribudol v stredu váž­ny hlas redakčnej state Scinteie priamo k rokovania v Čiernej nad Tisou. Článok zdôrazňuje, že Rumun­ská komnnistická strana a všetci rnmunskí pracujúci ľudia sa po­ Rumunská protestná nóta Poľsku Bah uteší (Spravodajca ČSTK) — Stredajšia rumunská tlač publikuje nótu, ktorú zaslala rumunská vláda vláde Poľskej ľu­dovej republiky na protest proti tomu, že v poslednom čase sa v Poľsku skreslene vysvetľuje ru­munské stanovisko k vzťahom medzi socialistickými krajinami, k upevňovaniu svetovej socialis- Jicltej sústavy, k noimalizácll a ‘rozvoju vzťahov medzi európskymi štátmi a k zaručeniu európskej bezpečnosti. Uvádza sa konkrétne program varšavskej televízie, ve­novaný tézam k V. zjazdu Poľ­skej zjednotenej robotníckej stra­ny. Pódia rumunskej nóty v ňom vedúci predstavitelia poľskej tla­če tendenčne očierňovali a napá- Sopka pochováva San /osé f Č STK) — Costa­­rická sopka Arenal, ktorej vjjbuch zrovnal o pondelok so zemou jed­nu dedinu, pochoval 52 ľudí a ďalších 90 je nezvestných, je na­ďalej v činností. Podlá správ oči­tých svedkov sa pri výbuchu 1600 metrov vysokého „drtemajúceho“ vulkánu zrútilo celé jedno úbočie hory. Množstvo žeravej lávy, ka­­menta a popola pokrylo okolitú krajinu. Popol zo sopečného vý­buchu spadol aj o mestách, vzdia­lených až 250 kilometrov od sop­ky. Spolu z blízkosti sopky eva­kuovali 3500 ludí. Costarický pre­zident Trejos vyhlásil výnimočný stav a záchranné práce pokračujú. dali rumunskú zahraničnú politi­ku. Rumunská vláda konštatuje, že taký postup je zasahovaním do vnútorných vecí a je medzi so­cialistickými krajinami naprosto neprípustný. V nóte rumunskej vlády sa ho­vorí, že Rumunsko vychádza vo svojej zahraničnej politike zo ži­votných záujmov rumunského ľu­du a zo záujmov socializmu a reš­pektuje stanoviská spoločne do­hodnuté s bratskými stranami a štátmi, ako aj prijaté záväzky. „Súčasne sme toho názoru,“ ho­vorí sa v nóte, „že je a zostane neodňateľným právom každej stra­ny a každého štátu, aby si sám vypracoval svoju vnútornú a za­hraničnú politiku, a aby vlastným špecifickým spôsobom prispel k rozvoju a rastu vplyvu socializ­mu a k úsiliu o dosiahnutie mie­ru, priateľstva a spolupráce me­dzi národmi.“ Lietadlo príčinou požiaru W ashing ten (ČSTK) Tankovacie lietadlo americkýcl vzdušných ozbrojených síl typt KC-135 Stratotanker sa zrútilo ' utorok večer v hornatej oblasti ne daleko mesta Red Blufí v štáti Kalifornia ast 300 kilometrov se verne od San Francisca. v horia ctch troskách lietadla, ktorétn cena je niekoľko miliónov dolá tov a ktoré je vojenskou verziói známeho typu dopravného lietad la Boelng-707. zahynulo pravdepo dpbnp všetkých deväf členov po sádky. Po výbuchu lietadla sa vznietili pohonné látky a požiar zachvátil neskôr aj okolitý les. Výsadkovým jednotkám požiarni­kov sa však po krátkom boji po­darilo použitím chemických pro­striedkov požiar zlikvidovať. Vražda pre štyridsať mariek Bonn t ČSTK) — Pred súdon v západonemeckom meste Wetder v Hornom Palcku sa začal u uto rok proces s dvoma príslušnlkm americkej armády v NSR — 24 ročným Thomasom S. O. Verkon a 20-ročným Larrym A. Míllerom ktorí v decembri 1967 zavraždil a olúpili taxikára W. Datzka : Ambergu. Obvinení sa chcel zmocnit auta a ulúpil taxikárov tržbu. Overko, predstierajúci náh­le žalúdočné kfče, prinútil taxiká­ra zastavit a usmrtil ho dvoma ranami zo služobnej pištole. Auto, ktorým sa obaja páchatelia sna­žili z miesta ujst, však začalo i vydávat poplašný signál, ktorý Overka i Mtllera prinútili na útek. Overko sa neskoršie k autu vrá­til a obral zavraždeného taxikára o 40 mariek. zerajú na novátorské zmeny v Čes­koslovensku so sympatiami ako na prínos celej veci socializmu vo svete. Redakčný článok Scinteie vyslovuje presvedčenie, že jestvu­júce (ažkosti, ktoré sa v Česko­slovensku vyskytujú — ako vy­plýva zo straníckych vyhlásení a dokumentov — prekoná strana sama. „Každý pokus o zasahova­nie, každý zásah do českosloven­ských záležitosti poškodzuje boj Komunistickej strany Českosloven­ska za prekonanie ťažkostí a usku­točnenie socialistickej výstavby, neslúži jednote socialistických krajín.“ <§• Polícia v Los Angeles v stre­du oznámila, že v utorok večer vybuchla pred budovou britského konzulátu v Los Angeles bomba, ktorá spôsobila značné hmotné škody. + Izrael včera znovu poprel, že deportuje alebo plánuje depor­táciu arabských utečencov z ute­čeneckého tábora Jabalia v oblas­ti Gazy, ktorého počet sa odha­duje na 50 000 ľudí. SEKUNDr 3SSVETA Lode zo Suezského prieplavu? Londýn (Spravodajca ČSTK) — Rozhovory o uvoľnení 15 ob­chodných lodí, ktoré sú zatvore­né v Suezskom prieplave od čias izraelsko-egyptského konfliktu, vý­znamne pokročili. Rokovania sa konajú v Londýne a zúčastňuje sa na nich za správu prieplavu dr. Hafnáví a za majiteľa lodí zá­stupcovia poisťovacej ftrray Lloyd. Oznámil to v stredu britský den­ník Times. Rozhovory sa týkajú len uvoľ­nenia lodí, ktoré už 14 mesiacov kotvia vo veľkom horúcom jazere a netýkajú sa všeobecných otá­zok znovuotvorenia Suezského prieplavu. V prieplave sú štyri britské lode, medzi ostatnými je aj jedna československá loď. Za uplynulých dvanásť mesiacov stra­tili britskí dokárl 500 000 libier šterlingov a ďalšie škody boli spôsobené na technickom stave lodí. Poisťovacia spoločnosť za­platila majiteľom lodí hodnotu to­varu, ktorý sa skazil. Na lodiach je aj značný náklad kovov o iné­ho tovaru. Léd! u Burgtbu Tnnis (Spravodajca ČSTK) — Nový československý veľvyslanec v Tuniska Ing. (an Ládi odovzdal včera poverovacie listiny tuniské­mu prezidentovi Hablbovi Borgl­­bovi. Odovzdanie listin nového veľvyslanca ČSSR bolo oproti oča kávacin urýchlené a konalo sa r Bnrgibovom letnom sidle asi 15i km od Tunisn. Pozorovatelia osu dznjú, že príčinou je terajšia si tnácia v Československa, ktorí vzbudzuje živý záujem tnniskýcl politických kruhov aj verejnosti. V NDR stále proti Berlín (Spravodajca ČSTK) — Oficiálne miesta NDR vyslovu­jú v týchto dňoch želanie, aby tlačové oddelenie veľvyslanectva ■ ČSSR v Berlíne nevyhovovalo žia­■ dostíam niektorých občanov NDR r a nedávalo im k dispozícii ne­­, raecký preklad stanoviska Pred­- sedníctva ÜV KSŰS na varšavský > list piatich. Tie Isté miesta sú­­í časne zasiahli v Dome českoslo­­. venskej kultúry v Berlíne a ener­- gícky žiadali bezodkladné odstrá­­r nenie pražských, novín „Volkszei­tung“ z verejnej čitárne česko-slovenského kultúrneho zaria­denia. V týchto dňoch začala rozhla­sová stanica NDR „Radio DDR In­ternational“ pravidelne dvakrát denne vysielať v českej reči. Ide o spravodajské relácie a komen­táre. Programy sú ostro zamerané proti vývoju v ČSSR. V stredaj­šom vysielaní polemizovala stani­ca s redakciou pražského rozhla­su na článok uvetejneáý v pon­delňajšom čísle denníka Neues Deutschland, ktorý sa dovolával varovania z Terezina a Lidíc. (Dokončenie z 1. strany.) novtny a z nich aj tu na vás kričí titu­lok, v ktorom je meno, či slovo Dubček, a v ktorom je skratka Československej socialistickej republiky. Cestoval som po západných európskych krajinách ležadlovým vozňom. Vždy v no­ci. Neskoro večer, s pľuzgiermi na no­hách, s hladným, prázdnym žalúdkom. Tre­ba si niečo pripravil na variči. Zohrial si obsah guľášovej konzervy, alebo si od­krojil už zoschnutý chleb a natrtet si ho paštétou z konzervy, ktorá sa cez deň tak zohriala, že paštéta sa leje, akoby ju človek bol predtým ohrieval na roz­pálenom vartól. Zapálite si štartku zo zásob, ktoré ste si doniesli v dostatočnom množstve z do­mu z Košíc, zapnete si tranzistorák a po­čúvate rozhlasovú stanicu Slobodnej Eu­rópy, lebo naše stanice za toho boha ne­chytíte. Zato chytíte východný Berlín češtine alebo v slovenčine, alebo ulapíie v Moskvu. Čert ako diabol. Tam skresľujú sprava, tam zľava. Ak by ste nepočuli, že teraz hovorí ten a ten rozhlas, ťažko by ste rozlíšili, či Slobodná Európa je Mosk­va, alebo MoskvčTJB Slobodná Európa. Nuž~ ako byt spokojným, ako môžete v pokoji pozorovat žtvot v Paríži, v Marseil­li, alebo ako môžete bezstarostne vychut­návat výmenu oyparádenej stráže pred sídlom trpasličieho štátu monackého knie­žaťa v Monte Carlu—Monacu, keď my­seľ musí zabiehať domov, do tej krajiny, ktorá je stredobodom viac, ako veľkej po­zornosti nielen západného Nemecka, Švaj­čiarska, Francúzska, keď sa o Českoslo­vensku hovorí nielen aj vo svetoznámom kasíne o Monte Carlu, ale doslova v ce­lom svete? V noci nemôžete zaspat. Zošuchnete sa z ležadla, vyjdete na chodbu rýchlika, ktorý uháňa s vami stoštyridsatkilomet­­rovou rýchlosťou do Lúrd pod Pyreneje už neďaleko francúzsko španielskych hranie a kladiete si všelijaké otázky. Ako je možné, že došlo až k takým veľkým a vážnym nedorozumeniam? je niekto na tej druhej strane až príliš zle Informovaný, alebo je to obava, dokonca strach z nových jariem výstavby soctalis­­ttekej spoločnosti, z takých fortém, ktoré druhej strane nevyhovujú iba preto, že aj keď tam vlaky chodia po koľajniciach ši­rokého rozchodu, ale myslenie by sa vtes­nalo medzi koľaje pionierskej železnice v Cermeľskom údolí? Hrozí tragédia, alebo rokovania, o kto­rých je toľko protichodných a zveličovaných správ vo všetkých zámerne týchto zahraničných novinách, sa uskutočnia a prinesú pozttívne výsledky? Staneme sa novou Juhosláviou, alebo dôjde druhá strana k rozumu? Čo je ■ pravda a čo nie? Som v Miláne, je jedenásť hodín ve­čer. Po Lurdoch a či Benátkach je to veľký rozdiel. V jednom meste sá desať­­itsíce ľudí modlí k bohu a svätej Berna­dette, chorí, telesne t duševne ťažko po­značení ľudia, ktorých tlačia na vozíkoch, zbožne mädlia v rukách ruženec a pijú „zázračnú“ vodu — v druhom takisto de­saťtisíce ľudí obdivuje dóžací palác a chrám svätého Marka, prevážajú sa na gondolách a motorových člnoch. Na polU tiku a medzinárodnú situáciu myslia me­nej. Ale ty, občan československý, ak ti čo len trošku záleží na dobrom vlasti, myslíš na to všetko i tu. osude No v Miláne obzvlášť. Blíži sa k polnoci a na námestí pri la Scalle, čože je to vlastne? Demonštrá­cia? Bitka? Niel To iba Taliani — Milán­čania ukrutne náruživo diskutujú o všet­kom možnom z medzinárodnej situácie. Sú tu robotníci, remeselníci, úradníci, po­slanci, komunisti, socialisti a čo ja viem príslušníci akých iných strán. Vymieňajú si tak hlasno a s takými gestikuláciami jeden druhému pred nosom akékoľvek ná­zory, že má človek dojem, akoby sa už schyľovalo k tretej svetovej vojne. To je zvyk, to je tu miesto, kde si najradšej Milánčania povedia okomkoľvek a komu­koľvek i čokoľvek svoje, čo si myslia. Slová Československo, Dubček, Breinev, Kosygin, Rusko, padajú z úst veľavrav­ných a hlučnovravných Talianov tak rých­lo, že ich náš človek takmer vôbec ne­stačí sledovat. Čo je pravda a čo lož? Koľko je na týchto správach reálnosti, objektivity a koľko toho druhého? Ostávam ešte viac nespokojný a netrpezlivý. Prichádzam domov napnutý ako do kraj­nosti natiahnutá struna a koža na bubne. Sú naoza/ sovietske vojska ešte u nás doma, sú naozaj dokonca v pohotovosti i na celých našich západných hraniciach, sú západné vojská pripravené pri našich hraniciach, dá sa naša strana zastrašit, ustupuje z nastúpenej cesty? Z tej ťažko, urputne ťažko nastúpenej cesty? Len niekoľko málo hodin som doma. Sem na môj stôl z Čiernej nad Tisou pri­chádzajú všelijaké správy. Som však na­priek lomu pokojnejší a šiastný, že som už doma vo vlasti. Cenzúru nemáme, svojim čitateľom pre dostlerame seriózne správy. Nemáme zá­ujem na dráždení čitateľa a obyvateľa. Ma­me a musíme mať záujem všetci na tom, aby Sme takými formami, aké sme si predsavzali, postavili vskutku ľudský de­mokratický, humánny socializmus, spo­ločnosť. Napriek tomu, že to druhý part­ner chápe nielen podľa neho dko poblú­denie, ale zídenie z cesty socializmu. Čierna nad Tisou vari len pomôže veci správne pochopiť. Zahraničné novtny budú mat opäť sen­zácie. Náš človek môže potom spokojne stráviť štrnásť dní v kapitalistickom za­hraničí. Štrnásť dní mu potom bude veľ­mi krátkych. / Stále bez záverečného vyhlásenia (Dokončenie z 1. strany.) io do večerných hodín. K ro­kovaciemu stoln potom opäf za­sadlo celé Predsedníctvo ÜV KSČS a Politické byro KSSZ. Ako sme sa dozvedeli, na do­terajšom rokovaní bola súdruž­­ská výmena názorov, hoci nie­ktoré noviny priniesli správu o tom, že sa búchalo po stole. Nič takého sa vraj nestalo, aj keď sa občas zvýšil tón. Dis­kusia prebieha bez riadiaceho predsedu, diskutéři sa prihla­sujú o slovo voľne. Obidve delegácie spávajú stravujú sa v železničných va­a gónoch v priebehu celého ro­kovania. V Čiernej na základe toho prevláda názor, že je to nedôstojné pre konferenciu na takejto úrovni. Keď sme na ulici stretli po­náhľajúceho sa kuchára, zasta­vili sme ho na slovo. Opýtali sme sa ho, čo mala naša de­legácia dnes k obedu. Obedo­vali polievku s ryžou a s mä­som, potom cigánsku roštenku so zemiakmi, namiesto múčni­ka boli sušienky a káva. Na večeru mali pripravený syr, karbonátky a chlieb. Medzi ro­kovaním im podávajú občerst­venie. Niektorí členovia dele­gácie sa o tom vraj vyjadrili asi tak, „že im už tie párky lezú krkom ,.. “ Zásobovanie kuchyne, ktorá sa stará o stra­vu členov našej delegácie je dobré, hoci všetko musia do­vážať. Varilo sa v hoteli Úsvit a stravu dopravovali do želez­ničných vozňov. Včera večer na spestrenie jedálneho lístka pri­pravili päf opekaných prasia­tok. Podľa správy z ČSTK, ktorú sme dostali pred polnocou, ne­vydali z rokovania v Čiernej nad Tisou žiadne správy a ro­kovanie dnes ráno pokračuje. Prídu sa presvedčiť? VSŽ POZÝVAJÚ HUTNÍKOV ZO ZSSR, POĽSKA, NDR, MAĎARSKA A BULHARSKA Košice (jmč) — Najväčší podnik v našom kraji — Výcho­doslovenské železiarne dostáva po tieto dnt desiatky telegramov a rezolúcií najmä zo závodov v So­vietskom sväze, v ktorých sa zdô­razňuje naše priateľstvo, spečate­né v boji proti fašizmu. Podnikový výbor VSŽ sa týmito telegramami zaoberal na svojom zasadnutí. Rozhodol, že druhého septembra t. r. pozvú do Výcho­doslovenských železiarní predse­dov Ústredného výboru kovoprie­myslu ZSSR, predsedov odboro­vých organizácií a družobných zá­vodov v Sovietskom zväze, Poľ­sku, NDR, Maďarsku a Bulharsku a predsedov odborových organizá­cii zo všetkých závodov, ktoré im poslali telegramy a rezolúcie. Cie­ľom pozvania je presvedčiť zá­stupcov pracujúcich, že v Česko­slovensku nikto nechce kontrare­volúciu a že nechceme ani upus­tiť od budovania socializmu v Čes­koslovensku. Pravda, socializmus chceme budovať v novom demo­kratickom duchu, bez zasahovania iných. Súdruh I. Jesenský, pred­seda PV ROH. toto pozvanie ko­mentoval slovami: „Nech sa prí­du na vlastné oči presvedčiť, že to, čo robíme, robíme pre lepši život našich pracujúcich.“ Podnikový výbor ROH pri VSŽ počíta s tým, že celkom pozve okolo 80 ľudí. Svojim hosťom umožnia navštíviť prevádzky a ho vorif s ľuďmi — robotníkmi. Pre všetkých pozvaných hostí poskyt­nú bezplatný pobyt. Vyhodnotili fotosúťaž----------------------­„Prešov vo fotografii Tretia cena pre Štefana Košča Prešov — Deväťčlenné porota posúdila začiatkom tohto týždňa na MsNV v Prešove výsledky sú­­ťaže „Prešov vo fotografií“, do ktorej zaslalo 12 autorov vyše 400 snímok. Prvú cenu prisúdila poro­ta Petrovi Oswaldovi za snímka „Prešovská strecha“. O tri druhé ceny sa delia: Milan Kaľavský za seriál farebných diapozitívov, Jo­zef Mundík za snímku „Večer v uliciach Prešova“ a Peter Oswald za fotografiu „Gotické okno“. Tre­tie ceny získali snímky „Prešovské korzo po daždi“ od Vladimíra Kna­­píka, „Pohľad z veže“ od M. Ka favského, „Starý dvor“ od P. Os­­waída, „Historická cesta“ od náš­ho redaktora Štefana Košča, „Po­hľad na renesančné domy“ V. Kna­píka a „Dlažba histórie“ od Dio­nýza Dugasa, Porota konštatovala, že medzi zaslanými snímkami chýbajú zábe­ry nového Prešova, fotografie nie ktoi^ch dominánt mesta a snímky v oblasti kultúry. Pre pripravova­nú publikáciu „Prešov vo fotogra­fii“ vybrala porota 65 čierno-bie­­lych fotografii a seriál farebných diapozitívov. Teraz sa komisia za oberá prípravou výstavy fotografií v Prešove, ktorá bude na budúci rok súčasťou osláv 50. výročia vzniku Slovenskej republiky rád v Prešove. Na túto výstavu môžu ešte fotografisti zasiaf snímky o Prešove a jeho okolí riaditeľstvo Galérie výtvarného umenia v Pre­šove. Ing. M. Kormaník, predseda 0N¥ vo Vranove Michalovce (ela) — Vče­ra zasadalo v Michalovciach plé­num ONV. V súvislosti s realizá­ciou zákonného opatrenia Pred­sedníctva NZ zo dňa 11. júla 1968 o vytvorení nového ONV vo Vrano­ve prerokúvali poslanci nutné or­ganizačné a kádrové opatrenia. Vytvorením Vranovského okresu sa odčlenilo od Michalovského 40 obcí a 28 volebných obvodov ONV, čim sa znížil počet volebných ob ­vodov v Michalovskom na 72. Po­tom poslanci pléna jednohlasne poverlli do funkcie predsedu ONV Ing. Mikuláša Kormaníka, do funk­cie tajomníka QNV Jozefa Haberu a Júliusa Cukala zvolili za pred­sedu komisie výstavby. Zasadnu­tie pléna ONV sa zúčastnil i ta­jomník OV KSS Ján Pirč, ktorý odstupujúcemu predsedovi RnPr. Jánovi Grumelovl odovzdal ďakov­ný list Predsedníctva OV KSS za doterajšiu prácu. V závere plénum schválil text rezolúcie na podporu politiky ÚV KSCS, ktorú odoslali priamo do Čiernej nad Tisou. Dnes zasadá plénum ONV vo Vranove, na kto­rom zvolia nových funkcionárov. Oživený Riaditeľovi ľubovnianskeho múzea na hrade a jeho spolu­pracovníkovi podarilo sa obja­viť v krakovskom múzeu boha­tý písomný materiál, ktorý do­kresľuje spišskú históriu. Vzác­ne rukopisy prefotografujú na film. V opravených priestoroch pod Ľubovnianskym hradom zriadili teraz depozitář pre mú­zeá východného Slovenska. Tre ba však povedať, že zachovalé miestnosti í ďalšie hradné prie­story by mohli byť lepšie vyu­ hrad žité v záujme rozvoja turistic­kého ruchu v tomto kraji. Hrad z roku 1280 i neďaleký Jarabin­­ský prielom — chránený prí­rodný výtvor, sú dobrým „ťahá­kom“ pre návštevníkov z cu­dziny. Preto by bolo správne ve­novať hradu väčšiu pozornosť. Urýchlene upraviť cestu k hra­du, Jednota by nemala len u­­važovať, ale už zriadiť hradnú reštauráciu a podporu si zaslú­ži iniciativa mládeže — umiest­niť na hrade klubovňu. J. KIŠ Proti kaviarenským.strakánY' V kritickej glose, uverejnenej v našich novinách dňa 12. júla pod titniom ROZPTÝLENIE, sme písali o neporiadku, ktorým sú postihimtí hostia kaviarni, ktorí by sa chcel! vn vorných chvíľach roztýlif čítaním novín a obrázko­vých časopisov. Išlo konkrétne o košickú kaviareň Slávia. Na po­známku sme dostali ohlas podni­kového riaditeľstva Reštaurácií v Košiciach. Okrem iného uvádza­jú presne, názvové a počtové, koľ­ko novin a časopisov dochádza do spomínanej kaviarne. Mnsf sa uznať ich argument, že medzi návštevníkmi kaviarni je, žiaľ, ve­ra prílišných „milovníkov“ číta nia, ktorí sí noviny a najmä obrázkové časopisy „prisvojujú“, teda po slovensky — ukradnú. Pritom všetkom v glose uvedený nedostatok prejednali so zamest­nancami kaviarne.

Next