Slovenský Východ, jún 1921 (III/123-147)
1921-06-10 / No. 131
mam iöchod VYÍHOD! KÄN© ©KRIM PONDELKA. j ČÍSLO ZA SO HALIEROV. V NEDEĽU A VO SVIATOK ZA 1 Kž. REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, TORDASSY-HO ULICA, ČÍSLO 3, H. POSCHODIE. — TELEFON REDAKCIE ČÍSLO 206. TELEFON ADMINISTRÁCIE ČÍSLO 55. Číslo poštovej spořitelně 400.562. — PREDPLATOK: na mesiac 16 Kč, na štvrť roka 48 Kč, na pol roka 96 Kč, na celý rok 192 Kč. — Pre Košice s donáškou 18 Kč mes. — Do cudzozemska 36 Kč mes. ľľľ w .. “ŠTT VYDAVATEĽ: ZODPOVEDNÝ REDAKTOR: .S.I.L «fT awwZT III. ročník. 1921. CSslo 131. ján kudláček. hugo fílla. Kowce* pnatok >0. £8^na. v Nezamestnanosť Podkarpatskej Rusi. Nezamestnanosť v Podkarpatskej Rusi je tá samá ako inde. Ale príčiny tejto nezamestnanosti predsa vykazuje istá charakteristika, ktorá nie je rovnaká s našimi. Vojna pôsobila v Podkarp. Rusi dlhšiu dobu a priamo v zemi pôsobila zkazu a tak aj prevraty povojnové, ktoré musela Podkarp. Rus prežiť, boly častejšie. A nie na poslednom mieste je i tá okolnosť, že obyvateľstvo dlho nevedelo, kde bude pridelené. Samozrejme obyvateľstvo maďarskej národnosti túžilo zpät k Maďarsku a židovské stavalo sa na tú stranu, kde cítilo viacej sily a energie. Že nestavalo vždy nad stranu Československej republiky, vieme veľmi dobre. Z tejto nevyjasnenej situácie rástla aj nedôvera k republike a čiastočne táto nedôvera bola aj oprávnená, lebo vláda, súc veľmi zaujatá vnútornými otázkami, hoci často osobného a nedôležitého rázu, nemala tušenie, čo sa robí v tak vzdialenom kútku republiky. Tieto p ôfiieiý Spätne pwsobily na podnikavosť priemyselníctva, lebo nechceb vrhnúť sa do väčších prác v dobe, keď politická neujasnenosť bola tak veľká a nevšímavosť našej vlády [za celých 9 mesiacov v r. 1920 prišiel na pr. jediný minister na 10 minút do Mukačeva] bola tak nevysvětlitelná. A ani peňazí na znovuzapočatie výroby nebolo. Nekolkované peniaze klesaly rapídne, kolkované boly napospol falošné a s výmenou peňazí [p;avda na úkor štátuj započalo sa až v polovici lanského roku. Priemysel prežíval stagnáciu, ktorá znamenala v mnohých prípadoch zkazu. Nezamestnanosť následkom toho stúpala rapídne a k zúbožnosti pomerov prispela aj nemálo úžera, ktorá najviacej bujela v Podkarp. Rusi a nebolo nikoho, kto by sa jej bol postavil do cesty. Mýlil by sa však, kto by myslel, že tieto pomery sú „tempi passati.“ Aj dnešná nezamestnanosť má tie samé príčiny. Náprava bude umožnená vredy, keď obyvateľstvo bude pevne presvedčené o tom, že Podkarp. Rusi raz na vždy je organicky pričlenená k Československej republike a hoci by jej bola daná autonómia, ktorá jej dľa mierovej smluvy prináleží, predsa zostane s sesterskou zemou Československa. A druhá ešte dôležitejšia vec, je tá, aby politické boja Podkarpatskej Rusi boly uvedené na rozumnú cestu a aby vlády sa chopili ľudia skutočne pevnej, železnej ruky. Poriadok v zemi je najlepšou zárukou priemyslu, že môže rozvíjať svoju činnosť nerušene. A života schopný priemysel zamestná všetko robotníctvo, ktoré dnes v Podkarpatskej Rusi je bez zamestnania a stáva sa tak nepokojným živlom. Len za takých pomerov môže sa najlepšie bojovať proti nezamestnanosti a môže sa aj napraviť to, čo nie len povojnové pomery, ale vojna sama v Podkarpatskej Rusi poškodila. Košice, 9. júna 1921. M. Protirevolúcia v Rusku. Paríž, 9. VI. Časopisy oznamujú, že situácia v Rusku je opäť pre boľševikov zhoršená. Z vidieckých mest odjíždäjú sovietski komisarovia, poneváč protirevolúcia proti vláde stále rastie. Nad Moskvou bol vyhlásený vojenný stav. V Petrohrade a v Moskve došlo opäť k hladovým demonštráciám. Sovietová vláda má vládný archív pripravený k odvezeniu do bezpečia. Situácia v Hontom Sliezsku. Situácia v Hor. Sliezsku sa vyjasňuje? Berlín, 9. VI. Vodca hornosliezskej sebaobrany gen. Hofer vyhlásil k zástupcom tlače, že pokladá obsadenie Hlivice anglickým vojskom za počiatok vyčisťovacej akcie. Keby spojenecké oddiely nestačily, bola by nemecká sebaobrana ochotná podriadiť sa spojeneckému vedeniu. Generál vyhlásil ďalej, že odovzdal všetky plány a pozície anglickému hlavnému veliteľstvu a že hraje s odkrytými kartami. Korfaníy je spojencom komunistov. Berlín, 9. VI. Noviny oznamujú, že vodca poľských vzbúrencov v Hor. Sliezsku spojil sa s komunistmi, ktorí chcú cez Horné Sliezske rozšíriť boľševickú revolúciu do strednej Európy. Vodca ruských komunistov Radek bol v Hor. Sliezsku a vyjednával s Kor- Eantym. Štrajk úradníkov v Taliansku. Rím, 9. VI. Stávkové hnutie italského úradníctva ss zostruje. Učitelia sa usniesli zahájiť stávku 11. t. m. Vláda a úradnlctvo. Rím, 9. VI. Ked sa včera večer poštovní zamestnanci vrátili zo schôdzky, našli kancelárie obsadené políciou. Vo vyhláške ministerstva pošt bolo podané vysvetlenie, že policajné opatrenie bolo učinené na ochranu pracujúceho úradníctva vzhľadom na hrozby krajných živlov stávkových. Vo vyhláške sa vraví ďalej, že úradníci budú do služby pripustení len vtedy, ked sa písomne zaviažu, že budú službu zastávať pravidelne, Domáce zvesti. Zdravotný stav p. prezidenta. Capri, 9. VI. Zdravotný stav pána prezidenta je veľmi priaznivý. Pán prezident podniká pešky tiež dlhšie vychádzky. Zastavenie roboty v textil, priemysle. Bratislava, 9. Ví. Včera tu bola anketa o hroziacom zastavení roboty v textilovom a papierovom priemysle v Ružomberku. Na porade sa zúčastnili zástupcovia robotníckych odborových organizácií a zástupcovia tovarníkov ako i zástupcovia vlády. , K dohode predbežne nedošlo a dnes sa v rokovaní pokračuje v Piešťanoch. Zástupcovia robotníctva vyslovili zásadný súhlas na zastavení práce v papierne ružomberskej na kratšiu dobu, ak bude potom práca zahájená za podmienok robotníckych, zamestnávatelia trvajú stále na snížení platov. Robotníctvu sa dostalo informácií o ťažkej situácii priemyslovej. Podľa dosavádneho priebehu rokovania sa zdá, že k dohode dojde. Právnická fakulta Komenského univerzity Bratislava, 9. VI. zaháji svoju činnosť počiatkom študijného roku 1921—1922 otvorením prvého oddielu študijného. O otvorení druhého študijného oddielu bude rozhodnuté na počiatku semestru 1921 —1922. Nove vymenovaní profesori sriadili sa ako profesorský sbor di a 4. t. m. a zvolili dekanom právnickej fakulty riadneho profesora dra Augusta Ratha,. poddekanom riadneho profesora dra Karla Laštovku. Vyznamenanie čs. generálov. Praha. 9. VI. Generál Syrový, Čeček a plukovník Janu boli vyznamenaní japonským rádom. Práca kovorobotníkov opät zahájena, Praha, 9. VI. V utorók a včera dostavily sa tcvárňové výbory do závodov, v ktorých bola stávka alebo výluka kovorobotníkov, a dohodli sa so správami závodov o opätnom zahájení roboty. V mnohých závodoch začína sa pracovať už dnes a v závodoch iných dohodli sa správy závodov s dôverníkmi robotníctva, aby sa do robots' nastúpilo až budúci pondelok, poneváč je treba vykonať ešte niektoré prípravné práce. Zo Sväzú zamestnávateľov sa oznamuje : Dňa 8 t. m. bola plenárna schôdzka sväzu zamestnávateľov pri sdružení kovodělného priemyslu v Československu, na ktorej po dlhej a veľmi obšírnej debate bol schválený návrh na kolektívnu smluvu robotnícku i so všetkými dodatkami, v znení predloženom prezídiom sväzu. Prezidium bolo splnomocnené, aby smluvu podpísalo. Zároveň bolo porobované o otázke stávky po prípade výluky a s postupom vyjednávajúcej komisie prejavený bol úplný súhlas. Ratifikácia minoritnej smluvy. Praha, 9. VI. Francúzska snemovňa ratifikovala 7. i m. 490 proti 75 hlasom minoritné smluvy s Československom, Juhosláviou a Rumunskom. Vymenovanie. Praha, 9. VI, Prezident republiky vymenoval na právnickej fakulte Komenského univerzity v Bratislave odborového prednostu JUDra Augusta Ratha riadnym profesorom práva občianského. Zo zápisníka. V Prahe. (K študentskej výprave do Prahy). [Pokračovanie.] Od stanice na byt. Po jednodňovom cestovaní, k tomu ešte i cez noc, ráno kolo piatej zaviezol nás vlak pod akési baraky — na Masarykovo nádražie. Ale sme vyzerali. Oci sa kaž dému blíštaly, ani kocúrovi tvár sme mal ani kominári; háby zaprášené ., . atd. , . nuž a takto sme sa museli predstaviť ma tičke — Prahe. Ale nič. Tá nám odpustila poneváč vie uznať, že kto cestuje zo Slo venska osobným vlakom, ktorého rušeň je nemocný, ten do Prahy fešácky prísť nemôže. Potom sme sa o to ani nestarali. Nám predovšetkým dobi é raňajky boly na ume, ktoré by jaksi posilnily človeka ku ďalšiemu vandrovaniu po Prahe. O to sa však pražania postarali. Istý pán nás zaviedol do Obecného domu, kde sme sa mohli umyť. Ale to dobre padlo, umývať sa v pražskej vode, k tomu o piatej ráno . . . To sa previedlo bez akéjkoľvek katastrofy, iba čo náš Jožo vrazil hlavu do vodovodu, pričom tak zaujímavé zahrešil, že sme sa všetcia zasmiali. Prišiel hned k nám i vodca výpravy, aby sme šli na raňajky. „S radosťou“ — si myslím. Však áno, ale pripomenul, aby sme niektorý obetovali raňajky, bo vraj jeden z nás musí zostať na „poste“ u batožiny. „Ja veru nie“ som povedal p. profesorovi, že takého blázna medzi nami nenajde. Tedy zmenil vyraz a vraj, len nech tu zostane niekto, kým ho zamenia, potom už dostane raňajky. Zostal som teda ja. Odišli všetcia a ja som počal rozmyšíaf, tak mnoho by som bol vedel vtedy písať, ale inkúst sa mi vo vlaku rozlial, tužka sa mi vylomila a nôž — ten náhodou — som stratil. „Tě Búh“ myslím sebe. Ha som sa zlobil. Ani som už nedočkal iného strážnika, ale som sa pobral dó jedálne reprezentačného domu. Eoly znamenite, kellner však pripomenul „pánové vemte si jenom po dvoch rožkách“. Nič to — ja som sa doraňájkoval potom v akejsi „kavárni“, Po raňajkách — poneváč každý bol zvedavý, čo bude dial, rozdali nám bytové legitimácie. Nazdali sme sa, že každého z nás už aj zavedú na .byť, alebo aspoň dôkladne označia smer, kde sa máme rušiť. Ale čerta. Cliodte kde sa vám páči, o dvoch sa síjdite u prašnéj brány. — Všetko krásne. Každý pošiel svojou stranou. Blúdil ako slepý v labyrinte. Takto sa ani do súdneho dňa nedostaneme domov. Poďme kúpiť mapu Prahy. Ale zas, kde jest knihkupectvo? — To dalo štvrthodinovej práce. Dopytovaf sme sa nič nechceli, že sami pochodime celú Prahu. Nuž a kto sa v mape vyzná, ten to ľahko prevedie. Ja som sa dostal na byt kdesi na Žižkov s mojim Jožom. To sa mi páčilo. Vyprášili sme sa a o deviatej sme zas kadili Prahou. V Prahe večer. Jaksi smutno. Síce automobil a elektrický vozeň stále vyrušoval kľud, predsa mimo toho ticho bolo všade. Blúdili sme dvaja ako stratené ovce. Z našich chlapcov nenašli sme nikoho. Jožo navrhoval, aby sme sa presvedčili o vľúdnosti pražských dievčat. Však jednak nemáme inej práce, teda môžeme zdrapnúť jednu pražáčku, ktorá by nás trochu bavila. Ale ako ? Počkaj“ — povedá Jožo — „tuná ide jedno „hezké dievčatko“ — a už stal uneho — „Pardon slečna, prosím vás, neviete kde ideme my teraz