Slovenský Východ, jún 1921 (III/123-147)

1921-06-10 / No. 131

mam iöchod VYÍHOD! KÄN© ©KRIM PONDELKA. j ČÍSLO ZA SO HALIEROV. V NEDEĽU A VO SVIATOK ZA 1 Kž. REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, TORDASSY-HO ULICA, ČÍSLO 3, H. POSCHODIE. — TELEFON REDAKCIE ČÍSLO 206. TELEFON ADMINISTRÁCIE ČÍSLO 55. Číslo poštovej spořitelně 400.562. — PREDPLATOK: na mesiac 16 Kč, na štvrť roka 48 Kč, na pol roka 96 Kč, na celý rok 192 Kč. — Pre Košice s donáškou 18 Kč mes. — Do cudzozemska 36 Kč mes. ľľľ w .. “ŠTT VYDAVATEĽ: ZODPOVEDNÝ REDAKTOR: .S.I.L «fT awwZT III. ročník. 1921. CSslo 131. ján kudláček. hugo fílla. Kowce* pnatok >0. £8^na. v Nezamestnanosť Podkarpatskej Rusi. Nezamestnanosť v Podkarpatskej Rusi je tá samá ako inde. Ale príčiny tejto nezamestnanosti predsa vykazuje istá charakteristika, ktorá nie je rovnaká s našimi. Vojna pôsobila v Podkarp. Rusi dlhšiu dobu a priamo v zemi pôsobila zkazu a tak aj prevraty povojnové, ktoré musela Podkarp. Rus prežiť, boly častej­šie. A nie na poslednom mieste je i tá okolnosť, že obyvateľstvo dlho nevedelo, kde bude pridelené. Samozrejme obyva­teľstvo maďarskej národnosti túžilo zpät k Maďarsku a židovské stavalo sa na tú stranu, kde cítilo viacej sily a ener­gie. Že nestavalo vždy nad stranu Česko­slovenskej republiky, vieme veľmi dobre. Z tejto nevyjasnenej situácie rástla aj nedôvera k republike a čiastočne táto nedôvera bola aj oprávnená, lebo vláda, súc veľmi zaujatá vnútornými otázkami, hoci často osobného a nedôležitého rázu, nemala tušenie, čo sa robí v tak vzdiale­nom kútku republiky. Tieto p ôfiieiý Spätne pwsobily na pod­nikavosť priemyselníctva, lebo nechceb vrhnúť sa do väčších prác v dobe, keď politická neujasnenosť bola tak veľká a nevšímavosť našej vlády [za celých 9 me­siacov v r. 1920 prišiel na pr. jediný minister na 10 minút do Mukačeva] bola tak nevysvětlitelná. A ani peňazí na zno­­vuzapočatie výroby nebolo. Nekolkované peniaze klesaly rapídne, kolkované boly napospol falošné a s výmenou peňazí [p;avda na úkor štátuj započalo sa až v polovici lanského roku. Priemysel pre­žíval stagnáciu, ktorá znamenala v mno­hých prípadoch zkazu. Nezamestnanosť následkom toho stúpala rapídne a k zú­­božnosti pomerov prispela aj nemálo úžera, ktorá najviacej bujela v Podkarp. Rusi a nebolo nikoho, kto by sa jej bol postavil do cesty. Mýlil by sa však, kto by myslel, že tieto pomery sú „tempi passati.“ Aj dneš­ná nezamestnanosť má tie samé príčiny. Náprava bude umožnená vredy, keď oby­vateľstvo bude pevne presvedčené o tom, že Podkarp. Rusi raz na vždy je orga­nicky pričlenená k Československej re­publike a hoci by jej bola daná autonó­mia, ktorá jej dľa mierovej smluvy pri­náleží, predsa zostane s sesterskou ze­mou Československa. A druhá ešte dô­ležitejšia vec, je tá, aby politické boja Podkarpatskej Rusi boly uvedené na ro­zumnú cestu a aby vlády sa chopili ľu­dia skutočne pevnej, železnej ruky. Po­riadok v zemi je najlepšou zárukou prie­myslu, že môže rozvíjať svoju činnosť nerušene. A života schopný priemysel zamestná všetko robotníctvo, ktoré dnes v Podkarpatskej Rusi je bez zamestna­nia a stáva sa tak nepokojným živlom. Len za takých pomerov môže sa naj­lepšie bojovať proti nezamestnanosti a môže sa aj napraviť to, čo nie len po­vojnové pomery, ale vojna sama v Pod­karpatskej Rusi poškodila. Košice, 9. júna 1921. M. Protirevolúcia v Rusku. Paríž, 9. VI. Časopisy oznamujú, že situácia v Rusku je opäť pre boľševikov zhoršená. Z vidie­­ckých mest odjíždäjú sovietski komisaro­­via, poneváč protirevolúcia proti vláde stále rastie. Nad Moskvou bol vyhlásený vojenný stav. V Petrohrade a v Moskve došlo opäť k hladovým demonštráciám. Sovietová vláda má vládný archív pripra­vený k odvezeniu do bezpečia. Situácia v Hontom Sliezsku. Situácia v Hor. Sliezsku sa vyjasňuje? Berlín, 9. VI. Vodca hornosliezskej sebaobrany gen. Hofer vyhlásil k zástupcom tlače, že po­kladá obsadenie Hlivice anglickým voj­skom za počiatok vyčisťovacej akcie. Keby spojenecké oddiely nestačily, bola by nemecká sebaobrana ochotná podria­diť sa spojeneckému vedeniu. Generál vyhlásil ďalej, že odovzdal všetky plány a pozície anglickému hlavnému veliteľ­stvu a že hraje s odkrytými kartami. Korfaníy je spojencom komunistov. Berlín, 9. VI. Noviny oznamujú, že vodca poľských vzbúrencov v Hor. Sliezsku spojil sa s komunistmi, ktorí chcú cez Horné Sliezske rozšíriť boľševickú revolúciu do strednej Európy. Vodca ruských komunistov Radek bol v Hor. Sliezsku a vyjednával s Kor- Eantym. Štrajk úradníkov v Taliansku. Rím, 9. VI. Stávkové hnutie italského úradníctva ss zostruje. Učitelia sa usniesli zahájiť stáv­ku 11. t. m. Vláda a úradnlctvo. Rím, 9. VI. Ked sa včera večer poštovní zamest­nanci vrátili zo schôdzky, našli kancelárie obsadené políciou. Vo vyhláške minister­stva pošt bolo podané vysvetlenie, že policajné opatrenie bolo učinené na ochranu pracujúceho úradníctva vzhľadom na hrozby krajných živlov stávkových. Vo vyhláške sa vraví ďalej, že úradníci budú do služby pripustení len vtedy, ked sa písomne zaviažu, že budú službu za­stávať pravidelne, Domáce zvesti. Zdravotný stav p. prezidenta. Capri, 9. VI. Zdravotný stav pána prezidenta je veľmi priaznivý. Pán prezident podniká pešky tiež dlhšie vychádzky. Zastavenie roboty v textil, priemysle. Bratislava, 9. Ví. Včera tu bola anketa o hroziacom za­stavení roboty v textilovom a papierovom priemysle v Ružomberku. Na porade sa zúčastnili zástupcovia robotníckych odbo­rových organizácií a zástupcovia tovarní­­kov ako i zástupcovia vlády. , K dohode predbežne nedošlo a dnes sa v rokovaní pokračuje v Piešťanoch. Zástupcovia ro­botníctva vyslovili zásadný súhlas na za­stavení práce v papierne ružomberskej na kratšiu dobu, ak bude potom práca zahájená za podmienok robotníckych, za­mestnávatelia trvajú stále na snížení pla­tov. Robotníctvu sa dostalo informácií o ťažkej situácii priemyslovej. Podľa dosa­­vádneho priebehu rokovania sa zdá, že k dohode dojde. Právnická fakulta Komenského univerzity Bratislava, 9. VI. zaháji svoju činnosť počiatkom študijného roku 1921—1922 otvorením prvého od­dielu študijného. O otvorení druhého štu­dijného oddielu bude rozhodnuté na po­čiatku semestru 1921 —1922. Nove vyme­novaní profesori sriadili sa ako profesor­ský sbor di a 4. t. m. a zvolili dekanom právnickej fakulty riadneho profesora dra Augusta Ratha,. poddekanom riadneho profesora dra Karla Laštovku. Vyznamenanie čs. generálov. Praha. 9. VI. Generál Syrový, Čeček a plukovník Janu boli vyznamenaní japonským rádom. Práca kovorobotníkov opät zahájena, Praha, 9. VI. V utorók a včera dostavily sa tcvár­­ňové výbory do závodov, v ktorých bola stávka alebo výluka kovorobotníkov, a do­hodli sa so správami závodov o opätnom zahájení roboty. V mnohých závodoch za­čína sa pracovať už dnes a v závodoch iných dohodli sa správy závodov s dô­verníkmi robotníctva, aby sa do robots' nastúpilo až budúci pondelok, poneváč je treba vykonať ešte niektoré prípravné práce. Zo Sväzú zamestnávateľov sa ozna­muje : Dňa 8 t. m. bola plenárna schôd­zka sväzu zamestnávateľov pri sdružení kovodělného priemyslu v Československu, na ktorej po dlhej a veľmi obšírnej de­bate bol schválený návrh na kolektívnu smluvu robotnícku i so všetkými dodat­kami, v znení predloženom prezídiom sväzu. Prezidium bolo splnomocnené, aby smluvu podpísalo. Zároveň bolo poro­bované o otázke stávky po prípade vý­luky a s postupom vyjednávajúcej komisie prejavený bol úplný súhlas. Ratifikácia minoritnej smluvy. Praha, 9. VI. Francúzska snemovňa ratifikovala 7. i m. 490 proti 75 hlasom minoritné smluvy s Československom, Juhosláviou a Ru­munskom. Vymenovanie. Praha, 9. VI, Prezident republiky vymenoval na práv­nickej fakulte Komenského univerzity v Bratislave odborového prednostu JUDra Augusta Ratha riadnym profesorom práva občianského. Zo zápisníka. V Prahe. (K študentskej výprave do Prahy). [Pokračovanie.] Od stanice na byt. Po jednodňovom cestovaní, k tomu ešte i cez noc, ráno kolo piatej zaviezol nás vlak pod akési baraky — na Masarykovo nádražie. Ale sme vyzerali. Oci sa kaž dému blíštaly, ani kocúrovi tvár sme mal ani kominári; háby zaprášené ., . atd. , . nuž a takto sme sa museli predstaviť ma tičke — Prahe. Ale nič. Tá nám odpustila poneváč vie uznať, že kto cestuje zo Slo venska osobným vlakom, ktorého rušeň je nemocný, ten do Prahy fešácky prísť ne­môže. Potom sme sa o to ani nestarali. Nám predovšetkým dobi é raňajky boly na ume, ktoré by jaksi posilnily človeka ku ďal­šiemu vandrovaniu po Prahe. O to sa však pražania postarali. Istý pán nás zaviedol do Obecného domu, kde sme sa mohli umyť. Ale to dobre padlo, umývať sa v pražskej vode, k tomu o piatej ráno . . . To sa previedlo bez akéjkoľvek katastrofy, iba čo náš Jožo vrazil hlavu do vodovodu, pričom tak zaujímavé zahrešil, že sme sa všetcia zasmiali. Prišiel hned k nám i vodca výpravy, aby sme šli na raňajky. „S radosťou“ — si myslím. Však áno, ale pripomenul, aby sme niektorý obetovali raňajky, bo vraj jeden z nás musí zostať na „poste“ u ba­tožiny. „Ja veru nie“ som povedal p. pro­fesorovi, že takého blázna medzi nami ne­najde. Tedy zmenil vyraz a vraj, len nech tu zostane niekto, kým ho zamenia, potom už dostane raňajky. Zostal som teda ja. Odišli všetcia a ja som počal rozmyšíaf, tak mnoho by som bol vedel vtedy písať, ale inkúst sa mi vo vlaku rozlial, tužka sa mi vylomila a nôž — ten náhodou — som stratil. „Tě Búh“ myslím sebe. Ha som sa zlobil. Ani som už nedočkal iného stráž­nika, ale som sa pobral dó jedálne re­prezentačného domu. Eoly znamenite, kell­­ner však pripomenul „pánové vemte si jenom po dvoch rožkách“. Nič to — ja som sa doraňájkoval potom v akejsi „kavárni“, Po raňajkách — poneváč každý bol zvedavý, čo bude dial, rozdali nám bytové legitimácie. Nazdali sme sa, že každého z nás už aj zavedú na .byť, alebo aspoň dôkladne označia smer, kde sa máme ru­šiť. Ale čerta. Cliodte kde sa vám páči, o dvoch sa síjdite u prašnéj brány. — Všetko krásne. Každý pošiel svojou stranou. Blúdil ako slepý v labyrinte. Takto sa ani do súd­neho dňa nedostaneme domov. Poďme kúpiť mapu Prahy. Ale zas, kde jest knih­kupectvo? — To dalo štvrthodinovej práce. Dopytovaf sme sa nič nechceli, že sami pochodime celú Prahu. Nuž a kto sa v mape vyzná, ten to ľahko prevedie. Ja som sa dostal na byt kdesi na Žižkov s mojim Jožom. To sa mi páčilo. Vyprášili sme sa a o deviatej sme zas kadili Prahou. V Prahe večer. Jaksi smutno. Síce automobil a elek­trický vozeň stále vyrušoval kľud, predsa mimo toho ticho bolo všade. Blúdili sme dvaja ako stratené ovce. Z našich chlap­cov nenašli sme nikoho. Jožo navrhoval, aby sme sa presvedčili o vľúdnosti praž­ských dievčat. Však jednak nemáme inej práce, teda môžeme zdrapnúť jednu pra­­žáčku, ktorá by nás trochu bavila. Ale ako ? Počkaj“ — povedá Jožo — „tuná ide jedno „hezké dievčatko“ — a už stal uneho — „Pardon slečna, prosím vás, neviete kde ideme my teraz

Next