Ľudové Noviny, január-jún 2002 (XLVI/1-26)
2002-06-20 / No. 25
ludove@axelero.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Regionálne kultúrne stredisko vo Veňarci Vo Veňarci založilo 27 súkromných osôb Združenie novohradských a hevešských Slovákov a regionálne kultúrne stredisko. Zakladatelia dúfajú, že sa k nim pripojí vyše dvadsať slovenských menšinových samospráv a občianskych organizácií z obidvoch žúp. S podporou Celoštátnej slovenskej samosprávy podobné slovenské združenia pôsobia v Pilisi, na Dolnej zemi, v Zemplíne a v súčasnosti sa takáto organizácia vytvára v bakonských slovenských obciach. Cieľom nového združenia je zosúladenie záujmov slovenského menšinového obyvateľstva, pestovanie a rozvíjanie kultúry. To bude teda poslaním Regionálneho kultúrneho strediska vo Veňarci, ktorého založenie podporil aj miestny zastupiteľský zbor. Zakladatelia nového slovenského združenia prijali uznesenie, že po súdnom zaregistrovaní sa pripoja k najpočetnejšej slovenskej organizácii - Zväzu Slovákov v Maďarsku. (css-ok) Divadlo PIKI s Pipi Dlhou Pančuchou v Budapešti Pipi nie je podľa dospelákov „dobré” decko, predsa jej všetky deti závidia. Viac o jej „návšteve” v Budapešti sa dočítate na 6. strane. S Helenou Opäť sa nám naskytla príležitosť zhovárať sa s referentkou pre národné a etnické menšiny sekretariátu Mestského úradu v Békešskej Čabe Helenou Somogyiovou. V prvom rade sme hovorili o tom, aká je (z jej hľadiska) aktivita miestnych Slovákov. Je všeobecne známe, že Čaba bola po desaťročia jednou z metropolí Slovače v Maďarsku. - Neviem presne, koľkí sa dnes v meste hlásia k slovenskému pôvodu, - hovorí pani Helena, - snáď štvrtina obyvateľstva, takmer pätnásť tisíc Čabanov, ale možno aj viac, alebo menej. Za týchto okolností nie je ľahké organizovať. Na podujatia chodieva päťdesiat až sto záujemcov, oni tvoria akési slovenské jadro. Ostatní prídu hádam raz - dvakrát ročne. Bolo by treba získať tie pasívne tisíce, aby prejavili záujem o svojich predkov, aby nezabudli svoj materinský jazyk. Lebo ako sa v Čabe vraví:,Starí rodičia ešte dobre rozprávajú po slovensky, teda po čabiansky, ale my už len rozumieme pár slov ” A čo potom deti a vnuci? - Jednako situácia nie je beznádejná a je aj mojou úlohou, aby ňou nebola. Pani Helena poznamená, že na sekretariáte pôsobí práve jedenásť rokov ako referentka pre národnostné záležitosti. Za ten čas získala veľmi veľa skúseností a tie sú spoľahlivým vodidlom na ďalšej ceste. Všetko za mesto Keby sme si prečítali opis práce pani Heleny, mohli by sme povedať, že by plne zamestnal aj dvoch ľudí. Pani referentka sa nad tým len pousmeje - už roky sa snaží urobiť maximum pre svoje milované mesto a jeho menšiny. Zaoberá sa totiž nielen príslušníkmi slovenskej, ale aj rumunskej národnosti a rómskymi občanmi - jej úlohou je predkladať príslušnému výboru návrhy, ktoré by mal realizovať. Národnostná referentka organizuje aj vydávanie publikácií v slovenčine, harmonizuje národnostné programy, a ak treba, prekladá a tlmočí. O týchto úlohách nehovorí ako o povinnostiach, pokladá ich za svoje poslanie, srdcovú záležitosť. Tak sa aj ťažkosti ľahšie zdolávajú - tvrdí... Ako sa v meste prejavuje slovenský živel teraz, v roku 2002? Ťažká to otázka, keďže zdanie môže odviesť človeka od reality, a konštatovať všeobecnosti za veľa nestojí. Lepšie zostať pri zlatej strednej ceste. - Pokojne môžem povedať, že v tomto meste žije veľa ľudí so silnou identitou, ktorí považujú za svoju povinnosť vykonať niečo v záujme tunajších Slovákov, Čabianska organizácia Slovákov a slovenská menšinová samospráva sú v tomto ohľade rozhodujúcimi činiteľmi, ba povedala by som, čoraz rozhodujúcejšími. Dobre poznajú svoje úlohy a vyvíjajú aktívnu činnosť. To, že menšinová samospráva prevzala od mesta slovenský oblastný dom a obnovila ho, nie je maličkosť. Potrebné prostriedky zabezpečila z vlastných zdrojov. Bilancia je čoraz pôsobivejšia. Reč nie je o tom, kto čo urobil, všetko je výsledok spolupráce. Čulý ruch panuje v Dome slovenskej kultúry, hoci väčšina podujatí prerástla tamojšie priestory. V Čabe pôsobia štyri spevácke zbory: jaminský Orgován, mederský ženský zbor, zbor slovenského klubu a zbor Ružička, ktorý vedie Jozef Rázga. Šíritelia slovenskej kultúry - Ak vymenujem, čo všetko predstavuje v meste slovenskú kultúru, sama sa prekvapím. Je tu napríklad citarová kapela Boleráz, ktorá nedávno zožala veľký úspech na Slovensku, ďalej Tanečný súbor Čaba, alebo skupina Kistabán, pozostávajúca zo žiakov základnej školy. V rozhovore prejdeme na zahraničné styky mesta. Je to jeden z najobľúbenejších úsekov činnosti pani Heleny. (Pokračovanie na 3. strane) Somogyiovou z Békešskej Čaby Kontinuita slovenského živlu je zabezpečená Začiatkom júna sa v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe konala regionálna porada slovenských samospráv dolnozemského regiónu, účastníci ktorej bilancovali činnosť zborov v tomto volebnom cykle a prerokovali úlohy súvisiace s blížiacimi sa voľbami menšinových samospráv. Úvodom regionálna radkyňa Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Helena Čičeľová informovala prítomných o činnosti CSS, potom odznel výber z hodnotenia ombudsmana, ktoré sa týkalo jednotlivých oblastí národnostného života. Problémy miestnej a regionálnej kultúry sa v tomto cykle v dolnozemskom regióne prehĺbili. Naďalej neexistuje systém, zásady v oblasti pestovania tradícií, médií a verejného vzdelávania, ako ani garancie na ich financovanie. Nie je definovaný ani len pojem regionálnych domov. Finančné zabezpečenie národnostného kultúrneho života sa v dolnozemskom regióne drasticky zhoršilo. Okrem konštatovania faktu a prípadného nesúhlasu s touto tendenciou sa predstavitelia regiónu v uplynulom období týmto problémom nezaoberali. Účastníci porady sa zhodli v tom, že v tomto smere treba postúpiť. Hovorilo sa aj o tom, že treba premyslieť štruktúru CSS. V rámci toho niektorí trvali na tom, aby bol počet členov Valného zhromaždenia CSS znížený na maximum 35 osôb, iní súhlasili s terajším stavom. Účastníci porady dospeli k názoru, že je potrebná kvalitnejšia príprava volieb než tomu bolo doteraz, súčasťou čoho je aj vypracovaný návrh na etický kódex. Pedagogický ústav Békešskej župy za finančnej podpory Ministerstva školstva MR každoročne organizuje doškoľovania slovenských národnostných pedagógov. Tohoročného sa zúčastnili pedagógovia z Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša, Poľného Berinčoku a Kétšoproňu. Akreditované doškoľovanie sa konalo v sídle Békešskej župy. Účastníci si vypočuli prednášky s národnostnou tematikou, všetky boli na vysokej úrovni. Doškoľovanie pokračovalo Krompachoch na Slovensku vlastiv vedným a národopisným programom. Jeho súčasťou boh návštevy miestnej materskej a základnej školy, spojené s besedou s pedagógmi. Účastníci kurzu absolvovali prehliadku Spišského hradu, Spišskej kapituly, Levoče, Kežmarku a Košíc. Doškoľovanie sa skončí odovzdaním písomných prác účastníkov. Organizátori budú v budúcnosti tesnejšie spolupracovať s Výchovno-vzdelávacím výborom CSS. • • • Slovenská menšinová samospráva Békešskej Čaby tradične organizuje na Deň pedagógov slávnostné stretnutie. V tomto roku sa v zrekonštruovanom Čabianskom oblastnom dome zišlo približne päťdesiat pozvaných učiteľov mesta, ktorí vyučovali alebo vyučujú v slovenskom jazyku. Pedagógov pozdravili študenti slovenského gymnázia krátkym kultúrnym programom. Stretnutie sa skončilo poďakovaním za obetavú prácu a pohostením. A. K. L DOLNOZEMSKÁ MOZAIKA E Qj&saibjw (StavtttyMtvá komusk expertov Stretaiffitiie kiailitir Dwflftä&ftázske dSnužsÉvcu P'oilkuftak Výstava kr^jjoivaQiýek bábuk GCtabás&vý festival! v Gereaiášŕ s»ffe i&m • • • FOTO: JÁN HALAť