Obzor, 1864 (II/1-36)
1864-05-05 / No. 13
Tento časopis vychádza : 5, 15 a 25-ho každého mesiaca. * Predplatná cena s počtou : na celý rok 3 zlaté r. polročná 172l. 50 kr. X pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. V Skalici, dňa 5 mája 1864. Ročník II KZ Všetkým výtiskom čísla tohoto pridané je: Náveštie o kalendári pre lud slovenský na r. 1865. Red. Myšlenky o zahradnictve vôbec, a o štepárstve obzvlášte. (Pokračovanie z čísla 12.) II. B. Prechádzam na to pole, kde by Slovák obzvlášte mohol byť doma, a ktoréby mu mohlo tisícnásobné výhody donášať, keby ho chcel a vedel užiť. Rozumievam štepárstvo vôbec nemá príčiny báť sa, žeby jej víno severné krajiny, na pr. Švédska, Sasská, Polská atd. zo svetového trhu vytisly: podobným spósobom nemá sa obávať Slovensko, že niekdy z ohládu štepárstva na . Tak jako uhorská zem dolnej zemi Uhorska nebezpečného soka dostane. Strom ovocný ani v lietavom piesku, ani v tučnej prsti dariť sa nebude; výborne mu ale hovia čarovné doliny Slovenska. Nachádzajú sa síce jednotlivé obce slovenské, ktoré štepárstvom vynikajú , tiež niektorí mužovia, jako na pr. pán kanonik U; sbánek, mnohí pp. farári a v novejšom čase i niektorí pp. národní učitelovia v ohläde tomto mnoho chvalitebného vykonali a dnešní deň konajú : lež toto všetko ani tôňa nie je toho, čo by na Slovensku byť mohlo a malo. Vo vzdelaných krajinách ovocnými stromi najšláchetnejších druhov vysadené sú zahrady, ulice, lúky, obrúbené sú cesty a jednotlivé role. Každý strom má, svojeho vlastného pána, už či jednotlivého hospodára, či celú obec. Z tolkého ovocia znamenitý výtežok každoročne vyplýva, a poneváč tam 1 ostatné druhy hospodárstva v rovnakej dokonalosti vyvinuté sú: všetko to ináč vyzerá, nežli u nás. Obyvatelia tamejší sú majetní, čistotne zaodení , príbytky jejich sú pohodlné, skvostné: jejich dediny krajšie nežli naše mestá. Poplatkov občianskych jesto tam viac, nežli u nás, a predca platí sa lahko všetko, bo sa má z kädial. Aj v samom mocnárstve našom nacho dia sa kraje, kde štepárstvo výborne kvitne, tak v Cechách a v horních Rakúsoch. Ba v samom Uhorsku, menovite v zadunajskom kraji, znám obce, ktoré z ovocia od jakživa nie len krajinské dane vypl: icajú, lež mimo toho i jiným mnohým potrebám vyhovet v stave sú. Hlä, čoho sa i my, a síce bez znamenitých výdavkov, bez ťažkej práce, tak rečeno len zábavným zaneprázdnením istotne dočakať môžeme, jestli múdre príklady svedomite nasledovať dovedeme! Nie je síce nemožno, aj z naších plánok po horách a po poli z vlastných jadier, kostiek alebo koreňových výstrelkov množiacich sa, kroz opakované presádzanie stromy, šlechetnú ovocinu rodiace, dochovat; lež spôsob tento je zdlhavý a nejistý. Preto najbezpečnejšie je ošlächtiť plánky naše domáce očkami alebo hánkami — vrúblami — prenesenými zo stromov, ktoré budto u nás šťastlivou náhodou sošlechtené boly, alebo ktorýchžto druhy — čo sa z vätšej čiasti dialo — z iných teplejších krajov, a najme z prednej Azie niekdy na tieto strany prenesené boly : ačpráve jesto 13 K I VÁ M] "0 © Číslo 13. 13.