Budovateľ, január-jún 1948 (X/1-26)
1948-01-02 / nr. 1
H OS Ročník X. Číslo 1« PO DABSKYT t Ž DENNIK Bratislava, Nový rok 1948 Cena Kčs 4« Zmenené predpoklady plnenia 2-RP Skutočný vývoj hospodárstva zodpovedá vcelku plánovaným úlohám — Stupňujúce sa ťažkosti v zahraničnom obchode — Určené úlohy na Írok 1948 vo všetkých odvetviach zvýšené — Plnenie íplánu v íroku 1948 bude vyžadovať väčšieho vypätia síl ako v roku 1947 Dr. Ing. Eduard Outrata - Praha, 1. januára. Pripomienky slovenských hospodárskych odborníkov k uskutočňovaniu a. výsledkom plnenia dvojročného plánu v minulom reku a tiež kritické stanovisko k operatívnym plánom pre rok 1948, najmä so stanoviska slovenského, uverejnili sme vo Vianočnom čísle „Budovateľa“. Zhodnotenie výsledkov dvojročnice v roku 1947 i predpokladov plnenia plánu v roku 1948 so stanoviska celoštátneho, a, to od činiteľa najpovolanejšieho, generálneho sekretára Hospodárskej rady a predsedu Üstrednejplánovacej komisie. Dr. Ing. Eduarda O utratu, uverejňujeme nižšie podľa jeho výkladu, ktorý dal k dispozícii tlačí cestou úradnej zpravodajskej kancelárie, — Red. Výsledky plnenia dvcjročnice za rok 1947 S ohľadom .n.a to, že sme pristúpili k plánovanému hospodárstvu bez domácich skúsieností, .možno povedať, že — vďaka reálnosti, s akou sa dvojročný plán sostavioval — až na určité výnimky zodpovedá skutočný vývoj hospodárstva plánovaným úlohám. Pokiaľ boly v niektorých odboroch hospodárske úlohy splnené nedostatočne, na príčine sú z veľkej časti vplyvy, zvládnutie ktorých nebolo a nie je v našej moci. Sú to najmä .vplyvy mimoriadneho siucha, vplyvy hospodárskych i politických pomerov medzinárodných a pod. Vcelku možno o roku i A7 povedať, že priem y s e’ sp'uvi s v je výrobné úlohy vo váženor. . i ier aer, ia sto percent. Najmä dôležité je t plnenie’Janu v hlavných ‘kľúčov, en odvr «tvoÉth výrobyinvestičných Tsta '< i sp. ............. no\ aná čast priemyselnej výroby sa vy vi.ŕ j pomt nie priaznivé, o čom svedčia na- P’ c. čísla o stúpajúcom odbyte. Hodnota ce’ íého priemyselného odbytu za tretí štvrťrok 1947 dosiahla už vyše 60 miliárd Kčs, kým pred .rokom za to isté- obdobie činila iba niečo cez 41 miliárd. Celkový objem priemyselnej výroby dosiahol v jesenných mesiacoch 1947 už 95 percent výrobného objemu z roku 1937, čo zodpovedá viac ako 90 percentám najvyššej predvojnovej úrovne z doby vysokej konjunktúry 1929. Ak uvážime, že po prvej svetovej vojne trvalo plných desať rokov, než priemyselná výroba dosiahla vysokej úrovne .z roku 1929, zatiaľ čo sa po druhej svetovej vojne poklesli výroba zotavila z 50 percent na 95 percent výroby predvojnovej za dobu asi 2% roku, je to nesporne úspech temer nečakaný. Poľnohospodárska výroba splnila vplyvom mimoriadneho sucha výrobný cieľ v priemere iba na 60 až 65 percent. Pritom splnily sa však úlohy, pokiaľ ide o osev, kdežto .slabá 'e úroda, ktorá, prirodzene. nie je v moci plánovacích miest. V dvojročnom pláne slabinu máme v úseku stavebníctva. T" '-“->•1 plán splnený v priemere iba asi ~ DolôVe> z torejných stavieb na 74 percent, u priemyselných stavieb na 47 percent, u poľnohospodárskych stavieb na 45 perceňt a u dopravných stavieb na 76 percent. rD o p r av a splnila určené úlohy mierou vynikajúcou, hoc; vybavenie našich dopravných zariadení nie je vôbec dostatočné. Výkon železníc v nákladnej doprave, meraný počtom hrubých tonových km, zodpovedá 114 percentám plánu a 105 percentám výkonu z roku 1937. Keď uvážime, že tohto výkonu dosiahla železničná doprava s počtom vagónov, ktorý zodpovedá asi dvom tretinám počtu predvojnového, je to výsledok znamenitý. Po stránke materiálovej bola naša výroba zásobovaná vo všeobecnosti plynulé až na určité výnimky, kde odstraňovanie ťažkostí nie ie vždy v našej moci. Mám tu na mysli stupňujúce sa ťažkosti v zahraničnom obchode s niektorými krajinami, a najmä s dovozom niektorých potrebných statkov. Celkový objem zahraničného obchodu nedosiahol preto tiež .plánovanej výšky; dovoz i vývoz dosiahne za celý rok čiastky iba 27 až 28 miliárd Kčs, kým plán počítal s vývozom asi 41% miliardy a s dovozom necelých 38 miliárd Kčs, pričom však bol dopredu určený koeficient opatrnostný vo výške 25 percent plánovaných čísel. Problém zahraničného obchodu netkvie však len v jeho absolútnom rozsahu, ale zároveň v jeho geografickej orientácii a z toho plynúcej devízvej situácii. Pri rastúcom objeme výrobnom stupňovala sa naša pasivita so západnými dodávateľskými krajinami s voľným platobným stykom. Po stránke investičnej nebol plán takisto splnený v rozsahu, ako sa predpokladalo. Pokiaľ ide o stavebné investície, na príčine sú tie isté dôvody, pre ktoré nebol splnený plán v stavebníctve vôbec. Pokiaľ ide o strojové investície, .hlavnou príčinou nesplnenia plánu je nesplnenie predpísaných výrobných a dodacích lehôt. Preto väčš časť "nvestícií, určených pre rok lr*47. presunie sa do roV-.u 1941- Vynikájú- I bol splnený predpoklad rnobism-v . 'ľ? a uspokv še poľnohospodárstvo a stavebnici . laznivé výsledky vývoja hospodársra sa odrážajú tiež na peňažnom a kapitáiťom trhu v štátnych financiách, čiastočne . systéme cenovom a mzdovom. Až v druhej plovici v roku vplyvom neúrody a vplyvom horše sých výsledkov zahraničného obchod ĺ bola .porušená predchádzajúca tendenciíncnového vývoja. Cenový index úradný zdáva síce štabilizo Do desiateho roku M. Dado Ak sme neboli výslovne donútení, nepísali a nehovorili sme na stĺpcoch tohto časopisu ani na iných, miestach o „Budovateli“ — afoi sme mu nerobili reklámu, ani sme ho nehájili. Desiaty rok takmer nepretržitého vychádzania jedného časopisu je však v dneši»ých pomeroch vec tak vzácna, že sa oddá, keď „Budovateľ“ vstupuje týmto číslom do svojho desiateho ročníka, venovať mu niekoľko riadkov. „Budovateľ“ prežil dva štátne prevraty a vychádza už za tretieho režimu. To preto, že svoje poslanie nikdy nevidel v oblasti politickej, ale hlavnou, a vlastne jedinou jeho líniou bola a je snaha o uplatnenie hospodárskych záujmov Slovenska, teda v posledných dôsledkoch o udržanie a zvýšenie životnej úrovne slovenského obyvateľstva ako celku. Čo tejto snahe vyhovovalo a vyhovuje, to „Budovateľ“ napomáhal a napomáha, a čo jej odporovalo a odporuje, to „Budovateľ“ odmietal a odmieta. A úsilie o čím vyššiu životnú úroveň obyvateľstva je, alebo aspoň má byť cieľom každého štátneho a vládneho usporiadania. Mohol by azda niekto povedať, že neveľmi na tom záleží, čo „Budovateľ“ schvaľuje, alebo čo odmieta. Myslíme, že to nie je celkom tak. Za deväť predošlých rokov svojej existencie vybudoval si tento časopis také meno a taký vplyv vo všetkých vrstvách nášho obyvateľstva, a najmä tiež na rozhodujúcich miestach hospodárskych, politických a iných, že jeho mienka zavár.nr.i'žho tlačového orgánu hoci častejšie vychádzajúceho alebo s niekoľkonásobne väčším nákladom. Svedčí o tom nielen živý styk a úzky vzťah čitatelov „Budovateľa“ s jeho redakciou, ale aj celý rad prípadov, v ktorých sa „Budovateľa použilo ako argumentu (pro alebo contra — to je prirodzené) v parlamente, vo vl.,n’ae. v Slovenskej národnej rade, v Sbor povereníkov a na iných rozhoduj’..r: n miestach. Teší nás tiež, že „Budova! e i _ nachádza patričný ohlas aj v ústredných úradoch, hospodárskych a iných -inštitúciách v Prahe, ba aj na viacerý c’n našich i cudzích fórach v zahraničí. Túto svoju pozíciu nadobudol si „Bud .ovateľ“ svojím objektívnym zpravo ijsť , om ... serióznym referovaním. a naj m; tým, že pravdivo a bez ohľadu napravo a lebo naľavo vyjadroval skutočnú mienku nášho obyvateľstva a odborných iiruhov hospodárskych. Mohli sme sa, pr.rodzenn aj my dopustiť chyby a mol. snu aj v „Budovateli“ chápať nie. dmre veci mýlne. Nikdy sme však nepísali vedome nepravdu a nikdy sme sa neopomenuli sami opraviť, keď sme zistili, že sme sa mýlili, .alebo keď sme boh na chybu upozronení. „Budovateľ“ je tiež jedným z mála časopisov, čo za celý čas svojho trvania nemusely uverejniť ani jednu tlačovú opravu alebo odvolanie. „Budovateľ“ začal vychádzať 1. januára 1939 ako podnikový časopis, ako „časopis podnikavej práce“. Pretože rámec jedného podniku stal sa čoskoro priúzkym pre snahy. ktoré pisateľ týchto riadkov v „Budovateli“ sledoval, vyslovil na stĺpcoch „Budovateľa“ viackrát potrebu hospodárskeho časopisu celoslovenského a celohospodárskeho. K realizovaniu tejto myšlienky došlo na jeseň 1941. Tak vychádza „Budovateľ“ od 1. decembra 1941 v dnešnej svojej forme a s dnešným svojím poslaním. Keď sa .v lete 1944 ukázalo, že „Budovateľ“ nemôže plniť svoju úlohu, pretože Slovensko úplne prestalo byť pánom svojho hospodárstva, bolo vydávanie „Budovateľa“ v polovici septembra 1944 prerušené až do prechodu frontu, presnejšie povedané do polovice júna 1945. Od toho času vychádza „Budovateľ“ opäť, a to už nielen ako časopis celoslovenský, ale ako časopis, venovaný otázkam celoštátneho hospodárstva československého, pravda, s osobitným zreteľom na hospodárstvo slovenské. V poslednom čase bola naša verejnosť častejšie upozorňovaná na „Budovateľa“ aj na stĺpcoch iných časopisov. Boly to nielen prejavy súhlasu, ale aj prejavy kritiky a útokov, mnoho ráz neopodstatnených. Neozývali sme sa vždy na ne, pretože sme na to nemali ani miesta ani času, ani by to nebolo bývalo malo ceny. Myslíme však, že pri tejto príležitosti nebude odveci, keď si týchto prejavov všimneme súhrnne a zau j merne k nim svoje stanovisko. V chronologickom poradí vzaté,- žačaly sa „Budovateľovi“ vytýkať najprv tzv. tendencia separatistická, a to v súvislosti s .kritickým jeho stanoviskom k tzv. pomoci Slovensku v druhej polovici roku 1945, resp. k zásielkam denných potrieb, surovín a zariadení, sľúbených Slovensku vládou v Prahe. Psychóza pomoci, ktorá sa obratom ruky mení v psychózu doplácania a početné sľuby, ktoré sa zanedlho dostávajú do kolízie so skutočnými výsledkami, zjavy to, -ktoré sa tiahnu ako červená niť našimi povojnovými dejinami, majú teda už tuná svoj začiatok. Vítali sme pomoc, ale bez reklamy už na jeseň roku 1945, cenili sme si prispenie nášho českého obyvateľstva, ale nie na úkor národnej dôstojnosti slovenského človeka. Honorovali sme snahu ústrednej vlády, ale tvrdili sme, že dodávky sa oneskorujú. Od toho času vyskytlo sa. pravda, viac prípadov opomenutia, ba aj vysloveného poškodzovania hospodárskych záujmov Slovenska, nie ani tak zo zlej vôle na českej strane, ale skôr z nedbalosti aj na českej aj na slovenskej strane. Takmer v každom čísle „Budovateľa“ nájdeme na to doklady: využívanie odlišného zásobovacieho systému na .Slovensku hromadnými nákupmi pre české krajiny; participácia z dodávok UNRRA; neúmernosť v prídeloch z peňažného výťažku tovarov UNRRA; uvoľňovanie viazaných vkladov v českých krajinách a na Slovensku; vyššia mzdová úroveň v českých krajinách; nižšie dotácie samosprávnych sväzkoiv na Slovensku; preventívna zdravotná starostlivosť o mládež v českých krajinách a na Slovensku; vyvezený textil, ktorý mal byť dodaný na Slovensko, centralizácia nášho exportu v ústrediach znárodnených podnikov, napriek jasnej dohode o účasti Slovenska atď., atď., to sú zjavy, na ktoré treba sústavne upozorňovať, a to nielen na adresu českú, ale aj slovenskú, a to nie z príčin separatistických, ale práve pre zdravý vývoj celého hospodárstva československého, najmä vtedy, keď sa to iným orgánom a azda povolanejším činiteľom nedarí z príčin osobných, stranníckopolitických alebo podobných. Ďalšou výčitkou, ktorou bol „Budovateľ“ až donedávna častovaný, bola výčitka, že nemá kladného vzťahu k znárodneniu, hoci aj pisateľ týchto riadkov aj jeho spolupracovníci práve na stránkach tohto časopisu aj inde viac ráz jasne konštatovali, že za stavu, v akom naše priemyselné podniky zanechala vojna, odsun Nemcov a konfiškácie, znárodnenie bolo jedine možným a jedine logickým riešením. Čo však „Budovateľ“ od začiatku vytýkal, bol spôsob, .ako sa znárodnenie u nás vykonalo ako sa udržuje: ako by len v záujme jednej vrstvy a s vylúčením ostatného obyvateľstva. Dôsledok je ten, že generálny tajomník Ústredného sväzu československého priemyslu Ing. Dr. Fukátko ešte v decembri 1947 musel na schôdzke poradného sboru tejto inštitúcie konštatovať, že najzávažnejším nedostatkom nášho priemyslu, ktorý je zo 70% znárodnený, je stále nehospodárnosť, ktorá sa prejavuje zbytočnými miliardovými stratami, nielen vo výrobe, ale aj v správe a v distribúcii. Čo to iného znarpená ako ľubovôľu mnohých zamestnancov, slabú ich pracovnú morálku, modré pondelky, vedúce miesta obsadené neodborníkmi, manifestácie a štrajky v pracovnom čase, nedostatok'výrobkov na trhu a na vývoz, vysoké ich ceny, ešte v mnohých prípadoch nevyhovujúca kvalita, zvýšenie dane nás všetkých a nedostatočne rýchle zvyšovanie životnej úrovne? Akým by to bol „Budovateľ“ hospodárskym časopisom, keby na tieto zjavy neupozorňoval? Napokon sa vytýkalo „Budovateľovi“ jeho vraj záporné stanovisko k dvojročnici. Nevieme, kde sa táto fáma vzala. Bol to totiž práve „Budovateľ“, ktorý azda ako. jediný slovenský a československý časopis napísal, že hoci dvojročnica Slovensko preferuje, najmä v investíciách,musí ju Slovensko nielen splniť, ale ešte povýšiť, ak sa má relatívne vyrovnať v hospeá kom ohľade českým krajinám. No. tak on pri znárodnenom priemysle, varoval: snu „i pri uskutočňovaní dvojročníce pred zjav .n, ktoré ju môžu poškodiť, najmä pr< d ; xou politických strán. Pri nástupe k uskutočneniu dvojročného plánu pred rokom, najnástojcivejším bol problém mobilizácie pracovných síl a problém pracovného výkonu. Vytýkali sme ostatne shodne s vedúcim úradu predsedníctva vlády, čelným členom Ústrednej nlánovacej komisie a vtedy ešte aj poslancom, Ing. Reimanom, že — ako to povedal v rozpočtovej debate parlamentu v decembri 1946 — najväčšou prekážkou pri rozbehu do dvojročnice sú nesplnené predpoklady organizačné, predpoklady, ktoré mala splniť vláda, Národný front, jednotlivé politické strany a ústredné úrady. Išlo o zameškané opatrenia pre mobilizáciu pracovných síl, pre ustavenie orgánov znárodneného priemyslu a iné nedostatky, väziace v oportunizme, poťažne v neochote k dohode niektorých politických strán. Tieto nedostatky sme nazvali najužším profilom dvojročnice. Ing. Reiman za tieto upozornenia stržil potlesk v parlamente a my v niektorých časopisoch názov ruiny, poťažne pliesne dvojročnice. , No hlavná vec je, že sa dvojročnica vcelku darí, či už sikôr preto že sa upozorňuje na chyby a na to, kde k chybám môže dôjsť, alebo preto, že sa povbudzuje k výsledkom, bez ohľadu na ťažkosti a prekážky, ktoré sa môžu vyskytnúť. Keď však väčšina našich časopisov, najmä populárnych, vykonáva túto druhú úlohu, a len túto druhú úlohu, súdime, že je potrebné, aby niektoré, najmä hospodárske časopisy, vykonávaly aj uvedenú úlohu prvú. Celkove ani túto poslednú ani prvé dve kategórie ‘kritík „Budovateľa“ neberieme tragicky, ba pokladáme ich za užitočné. Aj my a iste aj tieto kritiky sledujú ten istý cieľ: hospodársky osoh Slovenska a zvýšenie životnej úrovne nášho obyvateľstva.