Čas, máj 1945-1946 (III/113-114)

1946-05-19 / nr. 113

Dnes nedeľná príloha „Čas v obrazoch" ■Kölnik m. ■■■■ma Redakcia a administrácia: Bratislava, Baza. ntaká cl. č. 4yc, Telefon ý. 64,41, 72.08. Pmtaká redakcia „öasa”: Praha II^ Vodič, kov» «. 26. Telefon ô. 266ď>4, trčet Post, sporiteľne: 7441, Majiteľ a vydavateľ: Demokratická strana. Hlavný redaktor Karol HuSofe, zodpovedný redaktor 8 veto. ■ár Krosák. Tlači 81 »v. Qraßa, Bratislava, I/ttaxetská nl. 4/e. Vychádza každý deň. Ved, týkajúce aa predplatného a Inzercie, vybavuje administrácia. Rukopisy, zaslané redakcii, sa nevracajú, Predpláca as me. ■A»] 40 Kčs a Pondelnfk 10 Kö». D». kBadad post, úrad Bratislava *, Ústredný orgán Demokrallckej : . .: ľ: y čisto m Pravda víťazí! Cena Kčs 3*— DemokratieJrá strana nelraďe rozbi» jať národ nábožensky, ani stavovsky. O to nech nemá nikto obavy. Preto, že je stranou celonárodnou, bude vo svo» joan lone spája í katolíkov s evanjelika mi, roľníkov s robotníkmi, obchodmi* kov, remeselníkov, živnostníkov a podniká teľov so súkromnými a verejnými aamestnaneami. Z týchto sloáiek po®o» stáva národ. Záujmy všetkých složiek, čo sú ako protichodné, dajú sa zladil Predseda SNR B>r. J. Lettrich. Bratislava, nedeľa 19. mája 1946 ANDREJ CVINČEK, kanonik, HUredh. DS: Slovenskej verejnosti Z različných krajov Slovenska dostávame zprávy, že činitelia a úradníci strany Slobody zavádzajú verejnosť mojím menom a vyhlasujú, že som vystúpil % DS, že chystám verejné vyhlásenie, že Demokrafccká strana nedodržala dohodu, že som sa zapredal luteránom a pod. a že slovenským katolíkom odporúčam, aby vo voľbách hlasovali na stranu Slobody. Podobné cigánstva rozširujú aj o našich najvyšších cirkevných predstaviteľoch. Keďže tu ide o nezodpovedné zavádzanie verejností, keďže ide o také tvrdenia, ktoré sň úplne nepravdivé, a keďže je tu do týchto vymyslených a poľutovaniahodných politický eh klebiet zaplietané a zneužívané moje meno a moja česť, som nútený čo najdôraznejšie sa proti všetkým týmto zjavom ohradiť a vyhlásiť ich za vyložené lži! Nech si verejnosť teraz sama utvorí obraz a úsudok o všetkých tých ľuďoch, ktorí tieto zprávy rozširovali a rozširujú. Lož je posledným argumentom a kto tento argument používa. musí byt slabý vo svojej pravde. Ako disciplinovaný kňaz po zákaze slovenského biskupského »boru, že kňazom nie je dovalené rečniť na verejných ľudových shromazdendaeh a že nesmú kandidovať, odmlôal sem nosťou. Po tom všetkom, sa pred verejčo sa dne» vo volebnej agitácii odohráva, nútený som sa ozvať a znovu vyhlásiť, že y týchto voťháah., keď sa vlastne rozhotkije a novej ústave OSR, si nesmiernu dcvo’íj trieštenie síl, lebo ide o celý náš budnei život. Aká bude ústava, taká bude naša sloboda a naša budúenosť. To je hlavný a jediný zreteľ, na ktorý pri týchto voľbách musíme brať ohľad. K*ď Republika nedostane demokratickú ústava, vtedy bude márne naše volanie i po cirkevných školách, i po osobnej bezpečnosti, i po občianskych právach. Vo voľbách sa rozhodne, či tu bude vláda jednej diktátorskej strany, alebo demokratická spolupráca všetkých strán- Mne nik nemôže vytýkať, že rohim politickú kariéru, veď do parlamentu nekandidujem, ale pokiaľ môžem, musím radii lebo 'cítim zodpovednosť pred Bohom, i národom a jeho budúcimi generáciami, aby sa rozhodoval správne. Obra ciam sa preto na každého Slováka, aby sd uvážil, ktorú stranu voliť. Tu aa dnes rozhoduje medzi dvoma partnermi: demokratmi a komunistami. Ostatní sú len ochotní prisluhovači. Strana Slobody, ktorá dnes zneužíva veľké yecá, chybuje v tom, že triešti demokratický front v čase, keď ide o budúcnosť nás všetkých. Neeh vás nemýli písanie ich časopisu a hlásenie najIcatoKckojšio ho programu. Práve v tom je ten najväčší Mam. Uvažujte, prečo ich komunisti nenapádajú a prečo oni tak všade šetria komunistov? Komunisti považujú za jedine vážneho protivníka lep Demokratickú stranu a v nej najmä tých katolíkov, ktorí mali príležitosť poznať ich úmysly. Aké úmysly sledujú vedúci strany Slobody, ukázali vtedy, keď hlasovali s komunistami za biela lístky. Keď to spravili raz, kde je záruka, že nepôjdu s komunistami i vtedy, keď pôjdo o ústavu. A v záujme veci treba konštatovať i to, že časopis „Sloboda ie celkom iný, ako politika, vedenie tejto si rany. A to je to nebezpečenstvo, ktoré ai musí uvážiť každý, i ten, čo doteraz priaznivým okom hľadel na túto stranu a č» nadával na DS. Dnes je hiftvm vec vyhrať volebný hoj o ústavu. Mu line sa preto povzniesť všetci nad >;'. íy c; bné n miesime. Keď toto vy• -'-vie, potom je •’osi‘feen ua všetky po litické účty. S trail a Slobody podporovaním komunistov bojuje aj proti sebe a zneužíva k tomu i slovenský ľud. Dosiaľ ničím nepresvedčila verejnosť, že nejde s komunistami, a to nech otvorí oči každému. . Ozvať som sn musel v záujme pravdy. Bolo ai to mojon povintsosfo« povedať, že dnes potrebu jeme jednotu, viac ako kedykoľvek predtým, a preto zanechajme to. čo nás dedilo v prvej Repbillko, povznesme sa 1 nad poníženia a krivuy a vystúpme všetci spoJečne, leba ide o nás všetkých, e náš slobodný život a našu slobodnú bu- . dáfflOsfl V Nitre 16. mája 1946. Ján Liohner: Qol o slovenských katolíkov Nte j« vota národov. u ktorých try boto náboženstvo tak «rasti 6 «o Životom kultúrnym a sociálnym, oko práve a Slovákov. A nie div. Ved u nás nielen v časoch Hotlého^ Féncfiyho e Bemotäke, eäe Seď v časoch Moysesa, Kuzmányho, Paflárke e Vajonského, be nebojím sa povedať 1 o minulej ČSR naše politické d tonie boly pod op pet é práve silným povedomím kresťanským, katolíckym. Hocikedy bolo • národom sojborilo, vždy to bola kros főnőké renesancia, ktorá bo vedela obodrií, posilniť. Pre podloženie ved stočí uviesť aspoň niekoľko národných protestov, na pozadí ktorých dominoval. ''My presvedčivá «»a viery. Spomeňme «i len na Lajos Komárno, Čemovú alebo Šurany. Ano, naše národné sebavedomie neraz Rio ruka v ruka • hlbokým náboženským prejavom. Tak bolo už v časoch rtie Veľkomojwekej. tok v ódofal surového maďarlzovanta a priam tak bolo «I za predmníchovskej ČSR. AJ vtedy sa mohlo veľa a veľa nedorozumení odstrániť, keby bola vedela Praha a menovite Jej reprezentanti na Slovensku, nájsf patričný pošta] k slovenskej katolíckej väčšine. Kladný vzťah fcu katolíkom sa veľmi nehľadal. To vybadal I politický historik Ferdinand Peroutka, trod v svojom diele Bu_ tíovaéní štátu nepísal: „Vypovedania boja slovenským katolíkom bol azda Jeden z najväčších omylov, akého » Vtéda mohlo dopusti f. Bola to vlastne práca proti Jednote štátu a pre odcudzenie Slovenska. A predsa, ani jeden skutočný a prezieravý štátnik nemohol tento stav nevidieť." Nedovolávatjme sa však toa Peroutka, zalistujeme v Šaldovom Zápisníku, v rečiach Dykových alebo Šrámkovýcti e dozvieme sa skotooiú podstatu vecí. Nuž a v politike m.nr lorouneg a rolicroŕne*). bv sme sa rovnako ríšU t podobnými zjavmi. O pokus „vytfsnôť batotfkov z poílttcknl arény" usilovali mnohí členovia NF I teraz, keď neust ále podčiiairovaJi, že v politike nepripustia konfesionálnej orientácie, hod na každom kroku museli vybadať (aspoň z vonkajších protestov katolíkov), že Je to želaním väčšiny národa a že Jednotný tábor katolíkov sa utužuje so dňa na deň väčšmi a väčšmi. Odtláčanfe katolíkov za politický plot teda neprospelo ani vnútorne] sile štátu, ani konsolidovaniu pomerov. Jasne sa to ukázalo doma I v zahraničí Pozerajme sa na svetovú politickú situáciu každý svojím spôsobom, majme pre to dôvody také, alebo onaké, fakt Je, že katolícke masy' v celom svete víťazia. Katolícke obrodné hnutie, bazírujúce na kresťanských zásod ách, mohutnie vo Francúzsku, Taliansku, Grécku, ba I v samotných Spojených štátoch. Túto skutočnosť nemôžu nebadať ani odporcovia katolíckej orientácie. Preto, ako by na povel počínajú s kurizovaním katolíkom. Tak Je Inde a tak je aj u ná®. Pravdaže, súdny pozorovateľ politickej situácie musí v cele] hre vybadať jasný cieľ a priezračnú taktiku. Katolícky tábor sa nedal rozmliaždiť hrozbou, nuž skúša sa cesta iná. O toto usilujú I naši protivníci, ktorí jednak na každom kroku zdôrazňujú náboženskú toleranciu, ako základ poriadku, jednak Strana slobody v zákulisí so starými odporcami slovenských katolíkov, a vždy nástrojmi pomýleného centralizmu, pre ktorých vzali a berú na seba akúkoľvek livrej, bez škrupúľ a zapýrení« sa. Nuž, slovenskí katolíci, dali by ste si veľmi zlé svedectvo, ak by ste súhlasili s tým, aby menom vaším hovorili takíto ľudia, práve v Ostavodamom shromaž. dení, ktoré má rozhodnúť o tom, aký bude náš štát, ako sa v ňom uplatnia Slovácikatolíci, slovom, aký bude celý náš ďalší život. Nuž, čím sme bližšie k 26. máiju, stúpa I predvolebná agitácia a politický zmätok. O slovenské katolícke hlasy usilujú odporcovia kresťanstva, ako aj staro-noví odporcovia slovenského vyrovnania. Jedni pod farbami ^anášanlivosti", druhí pod zástavou Sírany slobody, vraj „strany slovenských katolíkov", vraj patrónkymo a ochránkyne katolíckych úbohých a ponížených. Preto vás volajú, krásne vám -pievajú, ale po voľbách sa vám vysmejú. Takúto úlohu zahrali so slovenskými katolíkmi centralisti už neraz a preto nečakajte od nich nič iné ani po týchto voľbách, i keď ich strana sa vám zalieča v ba- Bančom rúchu. Katolíci, pozor! Nedajte sa pomýliť, nesadnite im na lep! Vaše vedenie rozhodlo spolupracovať za čestných podmienok s Demokratickou stranou, ktorá za vás na zvoliteľných miestach kandiduje 29 katolíkov do budúceho parlamentu. Mnohých z nich poznáte, čo sú za katolíci. Dnes keď ide o zápas dvoch politických a vývojových smerov, keď sa ide pred tvárou celého sveta rozhodnúť, či sa statočne pridáte ku kresťanským, konštruktívnym si-lám, hýbaijúcim terajším povojnovým svetom, alebo k silám zmätku, chaosu, neporiadku a politického hazardérstva, uvažujte dobre, konajte rozmyslené, s pocitom osobnej i národnej zodpovednosti! Nevoľte ani bielymi lístkami, ako vás k tomu navádza takzvané katolícke podzemie, operujúce menami Dr. Tisu, Aodreju Hlinku, alebo inýdh. Všetko je zaranžované tými, ktorí usilujú rozbiť katolícky tábor na skupiny a skupinky a tak ho ovládnuť. Všetko je len volebná ehytrístiika a politický fígeľ. Len z tohto dôvodu sa neštítia ani tých naijbanebnejšídh úskokov, podvodov a klamov. Uvážte, ide im o víťazstvo za každú cenu! My nie podzemnými akciami, ale čestne, na s t ránk ách novín, vám pripomíname kresťanskú povinnosť slovami sv. Otca, ktorý vo svojom veľkonočnom posolstve aij na vašu adresu volal:, .Žiadam vás, aby ste využili svojho volebného práva na uplatnenie náboženských a mravných zásad, a to v tej strane, ktorá Je bezpečnou zárukou vašich kresťanských a národných požiadaviek." Keď ste nateraz nemôWi docieliť strany svojej, strany s kresťanským svetovým názorom, lebo podmienky o prijatie do NF boly neprijateľné, spolupracujte s tou stranou, v ktorej ste vo väčšine a ktorá vám bude zárukou, že odčiní krivdy na katolíkoch spáchané. Demokratická strana je vašou! Stály sa chyby, ktoré dohodou katolíkov v rámci DS nechceme nijako ani zabudnúť, ani ospravedlniť. Každé chyba a každá nespravodlivosť musí byť a bude napravená Ale vy postrhnutí nestavajte teraz, keď ide o všetko, svoje rany a bolesti nad rany a bolesti času. Pousilujme sa všetko napraviť a novým ahybám predísť. Predšili-sme im my tu, pred. iďte im tiež vy v menších a drobných organizáciách. Nateraz nikomu nesmie ísť o hájenie osobných, alebo prestížnych pocrídl. Treba hájiť víťazstvo demokracie, občianskej slobody proti tyranB a totaliTnérry, útlaku. Len demokracia, poriadok a spravodlivosť vám môže zaručiť tie na j primitívnejšie zásady slobody, pre ktoré práve v minulej vojne vytieklo toľko krvi, pre ktoré muselo a mud toľko našich i statočných ľudí, znášať priekoria a podstupovať neraz tvrdé a veľmi ťažké skúšky. Demokratická strana vám môže zaistiť slobodu presvedčenia, slobodu podnikania, pre. Javu i harmonickej spolupráce všetkých stavov a občanov! Rozumie sa však, že len de» mokracia pravá, pravá kresťanská demokracia, bazírujúca na našej dvetisícročnej kresťanskej a slovanskej tradícii a národnej minulosti I Naša strana pousiluje aj o poslednú zásadu Atlantickej charty, o oslobodenie — od strachu, ktorý, bohužiaľ, ešte stále medzi nami méce a hrozí a ktorý je vari na j smutnej šim sprievodcom povojnových zjavov. Ted* nedajte sa pomýilfl - Dc. XtVtm Spárttk Členovia Heiraatschutzu pred ľudovým súdom Vo štvrtok 15. t. m. zodpovedal sa pred okresným ľudovým súdom v Bratislave Ján Svoboda z Račištorfu, Nemiec, ktorý ako öten H etmatschutzu zúčastnil sa v Prahe zatýkania českých ľudí. Odsúdený bol na S mesiace trestnice a 2 roky straty občäansikych práv. Hugo Koltscharsch z Petržalky, dielo, vedúci v tovární Semperit, za bývalého režimu ako člen tzv. Stosstruppe (závodná organizária) a nacista naháňal továrenských robotníkov k väčšiemu pracovnému výkonu pre .okupantov. Vzhľadom na jeho vysoký vek bol mu vymeraný treat iba vo výške 1 roku v trestnici a 2 rokov straty občianskych práv. Prvá ulica gen. Viesta na Slovensku Ako sa dozvedáme, v Luómei porne®»vbü jednu alien po generálovi R. V i e stovL mesto, Je oa čase, že sa našlo konečne ktoré týmto spôsobom, uctí pamáaitikni prvého vojeaistkého veliteľa slovenského národného povstania a treba preto z najväčším uznaním pochváliť iniciatívny návrh tých činiteľov. MNV v Lučenci, ktorí tento návrh reailifzwva.LL Dánsky tenorista v Bratislave predbežne nevystúpi ND oamamíuje, že polhositikmé vylfftrúrpenie Trygo Trygorusenn pre jeho ochorenie sa odkladá. Zakúpené lísitiky možno vrátiť v dannej pokladnici. Generál J. Ambruš a pplk. M. Polák prehovoria k vojakom 23. mája o 20. hod. vo veľkej sále Reduty Prečo volíme • Demokratickú stranu? Predovšetkým preto, že sme demokrati s že Demokratická strana je nám zárukou, 2» demokraciu u nás nielen zachovám«, ala že Ju budeme i prehlbovať. Demokratická strana je nám ďalej zárukou, že začlenenie Sloven», ska do Československej republiky t novom ústavodamom Národnom ahromaidenl bode sa diať pod zorným uhlom záujmov slovenského národa i celej našej Československej republiky, teda oboch národov: českého 1 stavénákéba. Naehoome, aby ta u nás trplaitfio. vaia totalita, diktát, ale •ž. adame voľný a slobodný prejav každého jednotlivého občana, Co «čakávame °d v°IlQt>? Näámu obyvateľstvom bol poskytnutý dostatočný čas na uváženie a rozmyslenie, na ktorú politickú stranu má odovzdať svoja hlasy. Veď od oslobodenia uplynulo už vyše roka. Tento rok vyhranil do veľkej miery politické rozvrstvenie nášho obyvateľstva, a to nielen na Slovensku, ale 1 v českých krajinách. Táto vyhranenosť sa pri voľbách isto prejaví ,a preto možno snáď už dnes robiť približné oc hady o výsledku volieb. Som toho názoru, že Demokratická strana vyjde z tých. to volieb čestne a že pozície Jej zodpoved. ných činiteľov či už vo vláde alebo v správe Slovenska budú upevnené a rozšírené. Co bode po voľbách? Po voľbách, prirodzene, ga. bude pokračovať v spoh práci všetkých strán. Táto spolupráca je žiadúca s hľadiska národného i.celoštátneho. Nemyslím, že by u nás po voľbách vznikla hneď- opozícia, hoci táto je predpokladom každej zdravej demokracie. Všetky naše politická strany musia m sebe vzdať zodpovednosť za ďalší vývoj u nás, aspoň po 2 ro-ky, kým úŕtavodamé Národné shnomaždení* neskončí svoja práca. SP prv zmiernenie vyostreného predvolebného boja Bratislava, 18. mája 1946. — Sbor povereníkov na svojom včerajšom zasadnutí ta jednomyseľne usniesol uložiť povereníkov vnútra, Dr. Viktorymu. aby vzhľadom na vyostrujúd sa predvolebný zápas pokračoval podľa platný oh právnych predpisov u tých prípadov, kde sa zisti, že rečníci Jednotlivých strán vo svojich prejavoch vyslovujú sa týra spôsobom, že by tieto mohly vyčerpať skutkovú podstatu trestných činov.