Demokrat, december 1945 (I/126-145)

1945-12-01 / nr. 126

DEMOKRAT vychodí denne okrem pondelka v ranných hodinách. Zodpovedný red­aktor Ing. Jozeí Styk. Red­akcia a administrácia: Koši­ce, Rašínova 2. 352, administrácie Tel. redakcie 350. Ücet n Pôšt. sporiteľne číslo 7588. Mesačné predplatné Kčs 33. Pov. vydalo Obi. veliteľstvo NB v Košiciach nod číslom 6764/1945 prez. — Tlačí kníh­­tlačiareň W I K O, Košice. Roč. I. - Čís. 126 - Cena Kčs 1 50 BEZ SLOBODY NIET DEMOKRACIE- .. . A . . bez demokracie niet slobody i Kosice, sobota 1. decernbifCS 1945 Juhoslávia Republikou Vo štvľtok večer bola vyhlásená Juhoslovanská federatívna ľudová re­publika — Postoj londýnskych kruhov — Rozhlasový prejav kráľa Petra II. Už pri vypísaní všeobecných volieb v Juhoslávii bolo všeobecne známe, že voľby sú v podstate plebiscitom pre monarchiu alebo pre republiku. Priebeh volieb a najmä ich vý­sledok jasne nasvedčovaly budúci vývoj vnútropolitických udalostí, ktoré sa musia stáť hneď na prvom zasadnutí juhoslovanského parlamentu. Juhoslovanský parlament sa sišiel 29. novembra v deň 2. výročia prvého zasadnutia juhoslovanského podzemného parlamen­tu v mestečku Jajce. Rozhlas oznámil utvorenie juhoslovanskej íederatívnej ľudovej republiky o 16.30 ho­dine. Úradná zpráva o tom hovorí: ..Juhoslovanské ústavodamé shromaždenie na spoločnom zasadnutí s federálnou skupšči-^ nou a snemovňou národností sa na základe zákonných rozhodnutí usnieslo, že: I. Demokratická federálna Juhoslávia sa vyhlasuje za ľudovú republiku pod názvom: Juhoslávia, federatívna ľudová republika, ktorá je -štátom s republikánskym zriadením a spoločenstvom rovnoprávnych občanov, ktorí sa slobodne vyslovili, že chcú žiť v Juhoslávii. II. Týmto rozhodnutím sa monarchia v Juhoslávii menom juhoslovanských národov zrušuje a Peter II. Karaďordevič sa s celou dynastiou Karaďordevičovcov zbavuje práv a výsad, Karaďordevičovcom predtým udelených. Dané v Belehrade, v hlavnom meste Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky, dňa 29. novembra 1945." Reuter k tejto zpráve dodáva, že kráľ Peter TI. nastúpil na trón v októbri roku 1934, keď ho náhle povolali zo štúdií na anglických školách, aby stal sa nástupcom svojho otca Alexandra, ktorého zavraždili macedónski te­roristi a ustašisti v Marseilles. Kráľ Peter je teraz v Anglicku a bol na vidieku, keď bele­hradský rozhlas vysielal svoju úradnú zprávu. Kráľov pobočník oznámil zpravodajcovi, že bude kráľa informovať. ROZHLASOVÝ PREJAV KRÁĽA PETRA II. Teraz už bývalý juhoslovanský kráľ Poter II. hneď po rozho dnutí Juhoslovan -ského parlamentu o vyhlásení Juhoslávie za republiku, mal v londýnskom rozhlase nrejav, v ktorom obvinil terajší režim v Juhoslávii z totalitných nábehov. Kráľ Peter vyhlásil, že Tento krok juhoslovan­ského parlamentu sa dal očakávať po do­terajších akciách maršala Tita a jeho vlády, ktorá vybrala všetkú moc z rúk ľudu a preniesla iu na tzv. vlastenecký front. Kráľ Peter uviedol ďalej v pochyb­nosť čistotu juhoslovanských volieb a vy­hlásil, že neprestane hovoriť do tej do- Pckračovauie r.a 2. strane. Vina Nemcov —mh— Mierumilovné národy sveta po­­trebovaly niekoľko rokov k tomu, aby mo'hly poznať cieľ a zameranie nacistic­kej ideológie, hlásanej Hitlerom a usku­točňovanej jeho; najbližšími priateľmi a celým nemeckým národom. Tvrdíme to bez preháňky, čo najlepšie dokazuje aj priebeh norimberského procesu nad me­dzinárodnými vojnovými zločincami. Nie je to iba shoda okolností, že na lavici obžalovaných sedia najbližší spolupra­covníci a kamaráti krvilačného Hitlera.' To je iba fakt, že dostali sa tam právom a podľa zásluh v prospech nemeckého ná­roda, s ktorým spoločne a rukou neroz­dielnou obrali najmä Európu o výkvet ľudského umenia, tvorby a o desiatky miliónov ľudí na mŕtvych, ranených a zbedačených. Pred súdom skoro všetci vyhovárajú sa shodne v tom smysle, že oni za nič ne­môžu, že oni pomáhali iba ubiedeným, že zmierňovali bolesti postihnutých a že všetko robili iba podľa príkazov a rozka­zov svojho Adolf a. Azda práve preto, že o Adolfovi niet doteraz rukolapných dô­kazov o tom, či je medzi živými a či me­dzi mŕtvymi, svaľujú všetku vinu na je­ho ramená, na jeho bedrá. Zabúdajú však na jedno. Stačí sa nám vrátiť iba do ne­dávnej minulosti, aby sme "rišli podstate na koreň veci. Veď to nebolo ani tak dávno, keď práve tí, čo teraz sedia na la­vici obžalovaných v Norimberku, nechce­li porovnávať , svojho Hitlera ani s Bo­hom. Pamätáme sa na to, že bol to práve Streicher, ktorý’ v svojich prednáškach o Hitlerovi sa vyjadroval, že Hitler je až príliš veľký na to, ,abv sme ho mohli1 po­rovnávať s Bohom. Tak Streicher, ako aj všetci tí, ktorých dnes súdi pokojamilov­­ný svet, dávali na prvé miesto Hitlera, potom ďaleko nič, neprehľadná púšť, hlboké more a až potom mohla prísť aká­si tzv. »prozreteľnosť«. K tejto »prozre­teľnosti« obracali sa Hitlerovi spolupra­covníci a on sám až vtedy, keď sa pohol front od Stalingradu smerom na Berlín. Len vtedy začínali poznávať kdesi v kú­tiku svojej čiernej duše a srdca, že je­stvujú na svete vyššie hodnoty ako Hitler a že jestvuje bytosť, ktorú podľa krestan­­skej vierouky nazývame Boh. Áno, ve­dúci nemeckého nacizmu spolu so sfana­tizovaným nemeckým národom mašli sa iba vtedy, keď už bolo neskoro. Poznali vyššie hodnoty a vyššie bytosti, ako bol Hitler. Jednako ešte verili v zázraky, ve­rili vo víťazstvo svojho cigánstva nad spravodlivosťou a pravdou, hoci deň za dňom strácali pôdu pod nohami a išli v ústrety vlastnej záhube. V poslednej chvíli sa v ničom nepolep­šili, trebárs priznali, že pravda a spravo­dlivosť je na strane nimi utlačovraných národov. Nespamätali sa zo svojej beštia­lity a brutality. Zákony morálne, mrav­né, etické a božské pre nich neplatily. Šliapali ich všetkými prostriedkami ne­milosrdne. Akýkoľvek pokus, ktorý bol v súvise s nesúhlasom nemeckej panovač­nej ideológie, potierali a trestali brutál­ne. Desiatky miliónov ľudi, desiatky mi­liónov domov, ktoré padlý za obeť ich vandalizmu žalujú . jasne. Obžaluvávajú ich z tých najhroznejších trestných činov, akých sa vôbec mohol dopustiť človek proti svoimu blížnemu a proti jeho najdrahším a najcennejším hodnotám. Obžaluvávajú ich pre privodenie najväčšieho utrpenia pre národy Európy, Afriky, Ázie a Ame­riky. Lebo nebyť panovačnej nemeckej ideológie so všetkými jej prostriedkami k dosiahnutiu absolútnej moci nad Euró­pou a potom nad celým svetom, nezrodily bv sa ani rozpínavé mocnosti talianskeho fašizmu a cisárskeho Japonska. Z Nemec­ka vyšlo zlo, ktorého krídla obchvátily ceb'1- svet a ktorého dôsledky sú teraz ne­­dozierne a strašné pre samotný nemecký národ. Každý príslušník nemeckého národa sa umýva. Vraj, on za nič nemôže, to> vše-tko robil iba Hitler a jeho najvernejší spolupracovníci. Takto hovorí Nemec, kto­­rý do poslednej chvíle »heiloval« a so zbraňou v ruke vraždil nevinné deti, že­­nv a civilné obyvateľstvo. Lenže mieru­milovné národy sveta malý dobrú mož­nosť poznať vinu celého Nemecka, celé­ho nemeckého národa a podľa toho budú ho súdiť spravodlivo. Z toho všetkého vyplýva jasné poznanie. Nielen Hitler je vinný, ale celý nemecký národ, lebo to, čo Hitler hlásal, nemecký národ do dô­sledkov uskutočnil. (To> je čistá pravda: pozn. sadzača.) Preto musí primerane svo­jej vine aj spravodlivo svoj trest odpy­kať! Ministerský predseda Zd Fierlinger: Cenový indes i r. 1938 sa ztrojnásobní Ministerský predseda Zd. Fierlinger prijal vo štvrtok večer zástupcov českých a slovenských novinárov, ktorých infor­moval o najaktuálnejších otázkach a pro­blémoch vnútropolitického života. Zmie­nil sa o tom, že hoci najväčšie starostí nám, spôsobuje problém dopravy, predsa na každom sektore hospodárskeho ,a so­ciálneho' života sú zjavné viditeľné zna­ky zlepšenia. V súvislosti s menovou ú­­pravou vyhlásil, že do 15. decembra majú byť upravené platy a mzdy so zretéľom na skutočnosť, že cenový index z roku 1938 bude ztrojnásobnený. Nie je to nijaká inflácia — pokračoval ministerský pred­seda —, je to iba dôsledok toho vojnové­ho ničenia, ktoré nám zostalo n.a poli |hospodárskom( a sociálnom. Ďalej ptom zdôraznil potrebu definitívne! dohody o pomere Čechov a Slovákov. Na poli hos­podárskom ,a priemyselnom budeme mať — hovoril predseda vlády — spoločný plán a Slováci nám v tomto ohľade ne­smú zazlievať, lebo ani my, Česi, nemá­me na ružiach ustlané. Po XII. zasodnutí DNS Konečné voľby predsedníctva Dočasného národného shromaždenla Ako sme včera už stručne oznámili, previedlo Dočasné národné shromaždenie pod predsedníctvom nám. predsedu Msgr Andreja Cvinčeka konečná voľby pred-, súdnictva DNS. Podpredseda Cvinček pred denným poradom oznámil snemovni, že predseda Jozef David poslal do Belehradu Juhoslovanskému národnému sh.ro­­maždeniu pozdravný telegram v mene národa českého a slovenského, v ktorom uisťuje bratský národ juhoslovanský, že už nikdy nedopustíme, aby s,a pre nás mohol opakovať smutný náš spoločný osud zpred 7 rokov. Pri voľbách búl 218 hlasmi zvolený s konečnou platnosťou za predsedu DNS Jozef David, poslanec strany národne-socialistickej. Predsedníctva sa ujal znovuzvolený predseda David, ktorý poďakoval po­slancom za dôveru. Oznámil, že sa rád uiíma úradu, načrtol dosavádnu prácu DNS, ktoré sa len teraz bude môcť roz­behnúť do plnej práce, keď si utvorilo snemovRé výbory. Napokon zdôraznil, že bezpodmienečne nutným predpokladom úsp echu i e svorná spolupráca, duch dô­very, úcta k presvedčeniu iného aj pri samozrejmej rozdielnosti názorov, vyplý­vajúcich už z demokratickej formy. Veľ­ké úlohy parlamentu bude možno; zvlád­nuť len vtedy, ak zostaneme svorní a jed­notní— vyhlásil záverom predseda David. Za podpredsedov boli právoplatne zvo­lení: poslanci Go tier, Petr, Týmeš, Hodi­nová a Msgr. Cvinček. Ako sme už oznámili, najbližšia schô­dzka DNS bude v utorok 11. decembra. Komentár dňa ESTE RAZ KOŠICKÝ PIVOVAR. V stredu sme v Komentári dňa písali v súvislosti s ob­­j a vetrím stáčacieho aparátu v košickom pivo­vare. Východoslovenská pravda nás vo štvr­tok učila pravdomluvirosti, nuž prichodí sa s vecou nanovo zaoberať už aj preto, lebo sme vo štvrtok podvečer mali možnosť presvedčiť sa o tom, že v košickom pivovare je ovzdušie — až na nepatrné výnimky — maďarské a ma­­ďarónske. Stretli sme sa v pivovare s ozaj slovenský­mi zamestnancami. Je ich len hŕstka. Prítomný bol aj zástupca Východoslovenskej pravdy, aby sa aj on mohol presvedčiť, čo hovoria „podľa nášho náhľadu, teda podľa bývalého i terajšieho správania Slováci" a nie tí, čo sa za Slovákov vydávajú, ale ani svojimi skut­kami v minulosti, ani terajším svojím správa­ním svoju slovenskosť neosvedčili. Boli medzi tými dobrými Slovákmi aj členovia KSS, ktorí s najväčším rozhorčením odmietali úzke stran­ícke a ideologické stanovisko zástupcu VP, ktorý v Maďaroch a maďarónoch v pivovare, v uzurpátoroch moci videl len vlažných Slo­vákov, ktorým bolo treba povedať, aby ho­vorili slovensky. (Pekný Slovák, čo mu treba pripomenúť, aby hovoril slovensky. I to sa však stalo. V závode je zákaz hovoriť maďar­sky. ale ten sa nedodržuje). Počul som, ako si sťažoval člen zahraničnej armády, ktorý s nasadením života odletel do SSSR, bojoval v CA a našiel teraz zamestna­nie v pivovare, že ho Závodný výbor bral na­krátko, kto ho prijal, počul som, že tých nie­koľko Slovákov denne počuje narážky od Ma­ďarov, že „im tu cudzí rozkazovať nebudú", počul som výstražné slová českého montéra z plzenskej Škodovky, adresované na margo pomerov v pivovare (Hovoril: Zdálo se mi. že jsem v Budapešti, když jsem sem prijel. Jak­­mile se dva se tkali, miuvili jen maďarsky), počul som od ďalšieho Slováka rozprávať, že sa našli aj'takí výtečníci, čo vyhlásili, že až sa vráti pán Bauernebl, robotníci sa postavia za neho a fabrika mu bude vrátená. (Akiste bol spravodlivý ku svojim robotníkom, keď sa tak stavajú zaneho. — vyhlásil zástupca VP), počul som, že v prvom závodnom výbore bol aj Slovák, ktorého vysánkovali, lebo trval na tom, že treba hovoriť po slovensky. Zkrátka, v košickom pivovare sú neudržateľné pomery, na ktoré upozorňujeme patričné úradné miesta. Nevieme, ako mohli Maďari voliť Závodný vý­bor, nevieme, ako môže Závodný výbor pozo­stávať z ľudí ešte nepreverených a nevieme, či bude za takýchto okolností možné zmeniť Závodný výbor, lebo Slováci sú v podniku v mizivej menšine. Pokiaľ ide o vec samotnú, stáčací aparát sa našiel skutočne až 24. novembra, i keď bol azda inveníovaný (vieme, ako to býva pri in­­ventovaní). Jedno je však tiež isté: na otázku, či podnik nemá stáčacieho ručného aparátu, znela odpoveď predsedu Závodného výboru záporne a okrem toho vieme o úradnom prí­pise zpred niekoľkých málo dní, v ktorom ro­botníci (ale ktorí?) okrem iného píšu: „Podnik nemá stáčacieho aparátu, nuž po­zastavujeme sa nad tým, že práve teraz, v naj­drahší čas, kupujú sa fľašky po 2 Kčs za kus!" Prípis, v ktorom sa o. i. konštatuje aj toto, podpísalo 57 zamestnancov pivovaru na čele s predsedom Závodného výboru. Naši Slováci h0 nepodpísali. Tak teda! Bol v podniku stáčaci aparát, ale­bo nebol. Vedeli o ňom tí, čo v jeden deň tvrdia, že bol inventovaný a v druhý deň úradne hlásia, že podnik takého nemá?! Mal „Demokrat" pravdu, alebo nemal?! Nám neide o osoby. Ani 0 národného správ­cu, ani o nikoho iného. Ide o zásadu, od kto­rej neustúpime, či sa to niekomu bude páčiť, alebo nie. Lebo, pokiaľ vieme, tak KSS, ako aj DS podpísaly košický vládny program, kto­rý predvída národný štát Cechov a Slovákov. Preto sa znárodňuje predovšetkým majetok Neslovanov a preto nestrpíme, aby na úkor statočných Slovákov vládol v Košiciach cudzi (Pokračovanie na 2. strane, 2. a 3. stĺpci.)

Next