Demokrat, január 1947 (III/1-26)

1947-01-01 / nr. 1

-Svoje osobitne aoiezite pusiau» » «hum«.«a tovom i domácom. „A tia zemi pokoj ľuďom dobrej v(Me" za*!« vianočné posolstvo. Je teraz na nás všetkých, aby sme v novom roka toto posolstvo uskutočňovali a uskutočnili. Treba eskontovaf duševné 1 hmotné zmenky sľubov a zaumienení, príkazov 1 rozka­zov, treba vytvoriť ovzdušie, ktoré bude priazni­vé pre praktické stvárnenie všetkých tých krá*, nyeh ideí. myšlienok a plánov, ktoré sme sl doma pre seba a vládcovia sveta tphfo pre vzájomné spolunažívanie dohovorili a zásadne už aj pri­pravili. V zameraní svetovom má rok 1947 priniesť hroznou svetovou vojnou rokov 1939—1945 do­ráňanému ľudstvu oboch svetadieľov Istotu a zá­klady budúceho mieru. Keby sme chceli hodnotiť výsledky práve uplynuvšieho roku na tomto poľ svetovej spolupráce na zaistenie svetového, nao. zaj nedeliteľného a trvácneho mieru, zdaly by sa azda nedostatočné, chabé. No, nie Je tomu celkom tak. Treba chladno a triezvo uvážiť, že strojom mieru bo’o treba prekonávať zdanlivo neprekoná, teľné prekážky ^medz? nazleráafm Jednotlivých de­legácií.; že r a museli doslovne prehrýzť od bodu k bodu a že museli uvažovať o každom odtieni, k for v by sa mohol v budúcnosti vyskytnúť. Mno­hé trvdé oriešky sú už vyriešené, zbýva už Jen najtvrdší orech — Nemecko. Pri likvidovaní naj. väčšieho vojnového ohniska všetkých vekov bu­de treba mať na zreteli toľko spolurozhod ’ cfch č ptl-.Tíľr, . -j.í h - -f ";>c ii TTTrskovrlíá ťionf - 3 štyroch miiííštrov zahraničných ved, bud» medzi najvýznamnejšie v tomto roku, ktorý m má zapísať do novodobých dejín ľudstva, uky rak svetového mierového zákonodarstva, ktoré má ľudstvo uchrániť v budúcnosti pred hrôzam? vo­jen. lebo veď paralelne sa pracuje aj na dohovo­roch, ktoré smerujú ku kontrole atómovej ener. Kle, k všeobecnému odzbrojeniu a vôbec, k zne­možneniu akejkoľvek agresie. Ak sa táto nesmierne ťažká a dôležitá Úloha splní — a my všetci musíme veriť, že sa splní — potom sa podstatne uľahčí aj nášmu domácemu plánovaniu, ktoré je prirodzene závislé v mnohom ohľade na vývoji svetových pomerov, I bezpeč­nostných, i hospodárskych, Československom má v nastávajúcom roku zá­važné úlohy, ktorých Aosah sa naša verejnosť ani dostatočne neuvedomuje. Stojíme na prahu nielen našej vládnej konštruktívnej dvojročnlce, ale sto. flme predovšetkým pred prácami Ústavnými, — Pretože ústava štátu Je fundamentom, na ktorom stoji celá štátna budova, celé naše politické, hos­podárske. sociálne, kultúrne I spoločenské ústro­jenstvo, nemožno spustiť so zreteľa túto základná úlohu nášho štátu. Nová čsl. ústava má nadto ešte nadmieru dôležité poslanie: vyriešiť k ohapolnej spokojnosti Čechov i Slovákov a zlikvidovať tak raz navždy otázku československá. Nesmi* byť problému československého, Clara pacta, bonl amf. cí, hovorí starorímske príslovie, ktoré piati 1 dnes. Celú problematiku štátneho spolunažívania a ná. rodného vyžitia Čechov a Slovákov treba ústav­ne zakotviť v duchu absolútne] dôvery a poroz«, menia. Košický vládny program J* historicky dô­ležitým východiskom pri tvorení novej našej 6. stavy. Jeho duch musí byť rešpektovaný a Jedine Jeho duch je zárukou pevného stmelenia našej štátnej budúcnosť! v relácií vnútornej, lebo tento glue h vyplynul z triezveho hodnotenia osodovôho ■ooločenstva I spojenectva v dobách najťažších, H bojoch, v ktorých sa prelievala spoločná krv ■1 spoločnú a svätú vec. Hlas tejto krvi nemožno I neslobodno zradiť práve tak, ako nedopustime, ■by sa zrádzala Republika, aby sa oslabovala JeJ Bezpečnosť kýmkoľvek, kdekoľvek a akokoľvek. ■ Naša hospodárska dvojročniaca Je zameraná na ■vvíi'nie hospodárskej i sociálnej sily našich ná­­■odov, ale aj na zpäídobytle svetových odbyto. ■■ýeft trhov pre kvalitné (a v budúcnosti — ve­­íipq ■— aj cenove prístupné) československé prie. Riysíové výrobky. Sme si vedomí nesmiernej dô- Btžitosti hospodárskeho zotavenia, ale súčasne »me si vedomí aj toho, že primeraný a dokonca aj primárny dôraz bude treba klásť a] na mravnú, výchovnú stránku tohto plánu a procesu,.aby sme nm zaistili zdar a úspech. Slovensko si svoj po­diel splní statočn* a plne, toho zárukou Je už a| doterajšie pr.vovné úsilie a pracovné výsledky, ktoré nie sú zlé. Slovenský človek očakáva od nového r^ku pre seba všeličo. Neboj! sa práce, ktorá ho čaká, lebo Je zvyknutý pracovať, — najmä, keď má pre prácu primerané podmienky. Takýmito podmien­kami sú: usporiadaná administratíva bez zbytoč. nej a znechucujúcej príťaže byrokracie, usporia­daná distribúcia, ktorá neiavorlzuj* Isté triedy pracujúceho fudu, bezpečnosť osobnú I majetkovú, ktorá zahrfiuíe aj presné fixovanie hranice, po ktorú štát chce a bude zasahovať do súkromné­ho podnikania, zlepšenie sociálneho zabezpečenia cky U fi om i nit sh hodno bačom ne ale takú t visle kých kú fur Vys rodzer No, tti zaveden zabezpe rýíke i spevkon znášať i vlak ne J>o by s snahy, ! ktoré bi dd sncl n tkania. riešenú _________ ktorá na Slovensku ešte nebola do dôsledkov zlikvidovaná. Mravná, politická a národná očista — úfame — prinesie v novom rokn tiež želané, konečné ovocie. Demokratická strana niekoľko razy jasne vy­stavila svo] postoj k týmto časovým otázkam, Stojíme na prahu ďaliíeho roku nášho nového, slobodného žhrota. Jo dobrým zvykom robiť o takomto čase bilanciu roku uplynulého a sostavovaf rozpočet ore nasledujúci. Každý svedomitý človek, kresťan, národovec sa »»-..... ill, čo vykonal za preílý rok, hodnotí výsledky, ľ mohol fsf novým, lepším predsavzatí-5 do rokí V našom štátnepolitickom živote sn» s predsavzatím, s programom nečakali na koniec roku; stanovili sme sl ho do veľkej Nevidia vo voľbách udalosť tak dôležtú. lebo boli následkami, nie výsledkom vo hneď po voľbách zmeny vo verejnom živ republiky. Vytýkajú, že v politike nášho práve to je ten dôležitý následok volie? Prezident Or, Be hodo v do miery už dávnejšie (ústava, dvojročný plán), a spť No, nikdy neškodí pozrieť sa ma krátko na­­a vie zad a spytovať svedomie. ľudsk Najvýznamnejšou politickou udalosťou roku be pc 1946 boly Isteže parlamentné voľby. Náš Zhr ľud prvý raz po oslobodení prejavil svoju rozbo mienku priamo a dal smer budúcej politike viesť štátu. U nás na Slovensku je čiastka ľudí, da sy poctivých to československých vlasten v či na a demokratov, ktorí mi nedajú za práv trochu skiamanf. Posudzujú politiku Štátu český lokálne, s hľadiska čisto slovenského a celoštátneho a medzinárodného. Očaká' < najm? návrat k systému demokracie pi štátu »a mnoho nezmenilo. Zabúdajú, Žijeme y** e rozhodujúcej, á Druhou veľkou politickou udalosťou uply­nulého roku bola voľba prezidenta Republi­ky. Je značná spojitosť medzi voľbami par­lamentnými a voľbou prezidenta. Naše ná­rody, keď sa už rozhodly pre rozvážnosť pred experimentovaním, nemohly si postaviť na čelo muža iného, ako človeka, reprezen­tujúceho kontinuitu vývoja nášho štátu ód čias prvého odboja a oslobodenia. Je neoby­čajne dôležitou skutočnosťou, že Dr. Eduard Beneš bol zvolený za prezidenta jednohlas­ne celým Národným shromaždenlm. Na jed­nej strane vidno, že oba naSe národy, vSe­uiuuHionuí ua J lifcUltvlVU» umiuvu ľ>; rcpuuiiRH ^esKosiuvensKu, taK nem A- me ani du inej túžby, ako túto vlasť vybudovať vo večný a šftmtný domov spokojných a statoč­ných Slovitiov a Čechov, S takýmto predsavzatím vebázda Slovensko do nového oko do prvej polovice československej dvojročnice. iryís.. •••yluČ marxi m hu s ,;a di 1 fc < p < a u s ' ■' ?V: *' "■ "■ ččvt' y C . V, či nerá!n'č^ ^“1 rašin- štátneho živote, ÔvY ve>> u v.'viovi: roznoanutie, •II Pod zámienkou pomôcť maďarskej menšine Maďarskí dôstojníci chceli v Pražské „Svobodrié slovo“ uverejnilo vo sov túry AFP, podľa ktorej vojenské bezpečnostné ďarských dôstojníkov a vojakov, medzi nimi g< národnej obrany v debrecínskej vláde. Zpravod? zatnutf, ktorí patria k rôznym politickým strát maďarským menšinám“ na Slovensku, ktoré m; z neúradného prameňa vral nacionalizmmus tý< korlsfovaný provokačnými živlami, ktoré v sít skn samotnému. Hľa, nové „demokratické“ Mad

Next