Demokrat, máj 1947 (III/100-123)

1947-05-01 / nr. 100

ORGÁN DEMOKRATICKEJ STRANY *00. oslov »»»na ťrahäŕ o»« % 6:1 (1:1). ligový zápas v Prahe v stredu pred návštevou 5000 ľudí. SK Žilina—FAC Wien 3:2 f 1:1). Priateľský zápas v Žiline, hraný v stredu. Výsledky majstrovstiev Európy v basketbale CSR—Maďarsko 52:48. Egypt—Poľsko 52:28. SSSR—Bulharsko 55:24. Francúzsko—Belgicko 17:10 stav pred uzávierkou nášho časopisu. Io®. III. - C. ISO - Cena Ičs 2* BEZ DEMOKRAC!>e"n?eT^SLO*BODY! Koiiee,, štvrtok 1. mája 1947 Náš 1. mái (EK) — Slovenské mozole, slovenská pracovi­tosť majú svoju až príslovečnú váhu- Slovákovi sa protiví o práci mnoho hovoril, dať sa kvôli prirodzenej piacovitosti oslavovať. Slováka ma­cošské pomery — í prírodné živené, í dejinné (národopolitické, hospodárske, sociálne a kultúr­ne) prinútily pracovať od svitu do súmraku, od útlej mladosti až k prahu hrobovému. Slovákovi, Slovenke a živelná nutnosť, ale aj uspokojujúca a utešujúca radosť z práce vstrebaly do krvi, práca a jej nutnosť sa v slovenských generá­ciách atavistický dedila ako drahé a cenné de­dičstvo, ktorým Boh udržal Slováka na celom svete, kamkoľvek ho hnala žitia nevôľa. Áno, pracovitosť slovenského človeka je prí­slovečná. To, čo dnes moderne menujeme vyso­kou pracovnou morálkou, to cical Slovák z pŕs matky pridájajúcej dieťatko svoje kdesi pri prúci na medzi, na snope a kde idne. Slovák pracuje bez pohoniča, bez súťaží a bez vyznamenaní a oslavných hymien, lebo si to pokladá za Bohom prikázanú povinnosť. Či s pluhom, či s kosou, či s pradenou, či s kladivom, pílou, perom alebo štetcom v ruke. Taká je naša prirodzenosť: pro­stá, jednoduchá, otvorná, ako na dlani, ale práve pre túto neumeikovanosť je ona taká milá a vzácna. Tým vzácnejšia a cennejšia, že slovenský člo­vek, keď šlo o jeho prácu, aby sa národ vyma­nil z rabstva, pracoval do úmoru pre tento cieľ- Keď šlo o zahľadenie stôp krvavej svetovej po­víchrice, o znovuvýstavbu vlasti svojej Repub­liky. nečakal na prísne rozkazy, sám sa chopii práce, lei?'* dobre vedel, že namiesto neho táto prácu iný nevykoná a že čím prv bude dielo hotové, tým lepšie pre celý národ, -i pre každého jedinca, Takýto vzťah má slovenský človek k práci, ktorú nepokladá za nutné zlo, za bič a trest Boží, ale za ušľachtilý prostriedok na zaistenie svojho živobytia celej existencie svojej rodiny. Náram­ne zjednodušené pojmy, však? Áno, ale to ne­znamená že by Slovák nerozmýšľal o svojom pomere k práci a o problémoch s ňou súvisiacich. Naopak. Rozmýšľa o nich a hľadí s menej namá­havou prácou vykonať viac a lepšie. Aj sa do­máha reforiem, zlepšenia svojho sociálneho po­stavenia. ale vždy a všade to robí s vedomím, že postať, na ktorú je postavený a povolaný ne­smie pritom utrpieť újmu. Toto je tá vysoká mo­rálka slovenského pracujúceho človeka, či už pracuje rukou alebo umom, A tu chceli hy sme sa dnes dotknúť a vzdať osobitnú úctu a poctu dvom kategóriám slovenského národa, vrstvám najnenáročoejších: roľníkovi, ktorý málokedy oslavuje, ale tým väčšmi pracuje, i keď sa prc­­často stretáva s neporozumením pre svoje po­žiadavky viac než oprávnené a keď býva ob­chádzaní pri poskytovaní výhod, hoci doslovne drhne, aby národ mal obživu a potom všetkým tým drobným ľudom, či štátnym, či iným zamest. nancom, čo pri 2—3000 korunovom plate konajú osožnú prácu, vychovajú detí, lopotia a nerepcú. A koľko je medzi nami takých, čo 13 rokov stra­sti, na prekonanie ktorých niet peňažných pro. striedkov. Slovom, náš slovenský a demokratický 1. máj vyznieva síce okázalo-parádne formalistický a oku lahodne, ien ako večná, nikým neodškrie­piteľná óda slovenskej pracovitosti, ktorá ob­stojí v každej súťaži, ktorá bez veľkých orácií i bez veľkých ovácií — budujúc na mravnom zá­kone — zabezpečuje nádoru lepšiu budúcnosť, zdravý vývoj a tvrvalý rozkvet. Česť a sláva tejto krásnej slovenskej priro­dzenosti. čs. delegácia v Ríme Čsl. delegácia na čele s odborovým Piednostom Ministerstva sociálnej sta­rostlivosti Dr. Kotkom a vedúcimi úrad­nými Ministerstva Dricestovala do Ríma. kdt prerokovala s talianskvmi úradmi otá.ky. týkajúce sa talianskych robotní­kov ktorí prídu do ČSR na prácu. Hlav­ným predmetom rokovaní bude prizna­nie Cenných „ prídavkov talianskym ro­­botnípm v ČSR. Čsl. vyslanec v Ríme Dr. Faulínv-Tóth predstavil čsl. delegá­ciu noému prednostovi talianskeho urä du prevvsfahovalec v t ori 'Ministerstve zahranených vecí. Rokovanie začali v utorok redpoijďnini. 35 Americká snemovňa snížila zahraničnú pomoc V. Británia raítiifcovala smluvy s bývalými safe if mi Nemecka — De Gaulle: Konflikt vo Francúzsku bude riešif fuď referendom Americká snemovňa reprezentantov odhlasovala 135 hlasmi proti 110 návrh, aby USA odmietly pomoc všetkým tým krajinám, ktoré nesúhlasia s prísnym dozorom USA nad použitím tejto pôžičky. V utorok v predbežnom hlasovaní odhlasovala aj sníženie zahraničnej pomoci z 350 miliónov na 200 miliónov dolárov. Tieto fondy sú určené pre pomocný program Európy a Číny v rokoch 1947—49. Senátor Vanderberg oznámil, že senát schváli! jednomyseľne pomocný program. Senátny výbor pre zahraničné záleži­tosti odmietol oznámiť, komu sú určené fondy, ale chystá formálnu zprávu štát. mini­sterstvu, ako jaj prehľad, z ktorého vyplýva, .že pomoc bude poskytnutá Taliansku, Ter­stu, Maďarsku, Rakúsku, Poľsku, Grécku a Číne. Pred odhlasovaním tohto zákona ozval sa poslanec Judd, ktorý povedal, že sníženie fondu znamená „zradu” v istom slova smysle št. sekr.. Marshalla, lebo miliónom ľudí v Europe, ktorí nenávidia komu­nizmus, poskytol nádeje Marshallov pevný postoj v Moskve. A aká bude teraz reakcia, keď snemovňa schváli ako prvé opatrenie po návrate Marshallovom sníženie? Medzi­iným uvažoval rokovací výbor senátu o 400 miliónovej pôžičke Turecku a Grécku. Ako sa dozvedá zpravodajca franc, tlačovej agentúry, bude ihneď po schválení americkej pomoci Turecku poslaneckou snemovňou roko­vanie v Ankare o turecko-americkej dohode. Americký veľvyslanec v Turecku Edwin Wil­son sa práve vrátil zo Spoj. štátov a mal roz­hovory s min. predsedom Pekerom a ministrom zahr. vecí Sakon. Do Ankary prišiel tiež z Washingt.onu odborový prednosta ministerstva za hr. vecí pre Turecko Lebreton. Bude skúmať, či postačí úver 100 miliónov dolárov. Súdi sa. že USA tento uver zvýšia. VANDERBERG O MARSHALLOVOM PRBJAVT t ‘ Predseda zahranično-politického výboru ame­rického senátu, republikánsky senátor Vander­berg vyhlásil v stredu, že súhlasí s obsahom rozhlasového prejavu amerického ministra za­hraničia Marshalla tvrdiac, že Marshall čestne sa pozrel skutočnosti do očú. Vanderberg pove­dal, že nastolenie mieru sa zdržuje preto, lebo sovieti trvajú na svojich požiadavkách, ktoré USA a ich ostatní spojenci nemôžu prijať. Zdô­raznil, že je hodno najvyššieho úsilia vynasna­žiť sa v najbližších mesiacoch dosiahnuť do­hody. Podporujúc Marshallovo stanoviska k zá­kladným zásadám, Vanderberg povedal, že Marshall mal pravdu i v tom prípade, keď úprimne vyhlásil, že USA nemuôžu do nekoneč­na dovoľovať, aby sa trieštily sily a tým ohro-žovaly výsledky zdravého úsilia. Musime sa usilovať a presadzovanie jednotného programu, ale ak je tento mimo dosah, nemôžeme príliš dlho čakať na mierový program, ktorý prinaj­menej sjednotí aspoň tých, ktorí sa vedia do­hodnúť, povedal nakoniec senátor Vanderberg. V. BRITÁNIA RATIFIKOVALA MIEROVÉ SMLUVY Veľká Británia ratifikovala v stredu mierové smluvy medzi ňou a Talianskom, Fínskom, Rumunskom, Bulharskom a Maďarskom. MES PÍŠU O ROZSIAHLOM ZATÝKANÍ TTMUNSKU Diplomatický dopisovateľ angl. Times upo­zorňuje na skutočnosť, že vláda y Rumunsku už od začiatku marca zaisťuje členov opozič­ných strán. V Rumunsku vládne tzv. nominál­na koalícia ľavicových strán. Komunisti držia klúčové ministerstvá, ako pravosúdie, vnútro a komunikácie. Po rozhodnutiach v Moskve v roku 1945 sa dostali do vlády i zástupcovia dvoch opozičných strán, národných liberálov a národnej sedliackej strany, ale moc zostala aj naďalej v pôvodných rukách. Po voľbách v no­vembri, proti ktorým protestovala tak Bri­tánia ako aj Amerika, opoziční členovia vlády podali demisiu. Rumunská opozícia sa zdá veľmi silná. — Zarážajúci je nedostatok informácii o dôvodoch zaistenia minister informácii na otázku Členov liberálnej strany odpovedal iba toľko, že tak robil na rozkaz. DE GAULLE O REKONŠTRUKCII NEMECKA Generál De Gaulle prehovoril pred vodcami svojej strany v jednotlivých departementoch. Povedal, že rekonštrukcia Nemecka bude sme­rovať k federalizmu a že nová francúzska stra­(Pokračovanie na 2. strane.) ČSR predurčené k vyrovnania západu s východom Stredajší úvodník Timesov zaoberá sa politickým a kultúrnym poslaním ČSR v povóinovej Europe a zisťuje, že lei prináleží úloha vyrovnávajúceho činiteľa medzi SSSR a Veľkou Britániou. ČSR ie k tomu poslaniu predurčené už tiež tým že tejto zemi dôveruje a váži si ju ako Anglicko, tak aj SSSR. V ČSR sa stretáva východ so západom. V predvečer slávnostného otvorenia čsl. filmového festivalu vítajú „Times“ čsl. účastníkov a zdôrazňujú, že tu ide o podnik, ktorý prispeje k utuženiu vzájomných kultúrnych vzťahov. Festival je najlepším svedectvom ob­novenia kultúrnych stykov medzi oboma štátmi. Z predsedníctva SNR Zriadi sa íísfav Nár. povstania Predsedníctvo SNR sišlo sa v utorok na svoju 13. schôdzku. Najskôr vypoču­lo referát vykonaných usneseniach z pre­došlého zasadnutia a prerokovalo legisla­tívne vecí. ďalej usnieslo sa poslať vláde na vyslpvenie súhlasu dva návrhy naria­dení SNR podané povereníkom pôdoho­spodárstva a pozemkovej reformv Dr. Kvetkom a to návrh nariadenia, ktorým sa zmocňuje povereník nôdohosn. a poz, reformv k opatreniam v pôdohospodár­skej vvrobe a návrh nariadenia, ktorým sa doplňuje nariadenie o štátnej záruke na roľnícky úver. Predsedníctvo SNR ro­kovalo aj o podaných nových návrhoch nariadení, menovite o návrhu nariadenia SNR o zriadení Ústavu Slov. národ po­vstania a o návrhu nariadenia, ktorým sa má doplniť nariadenie č. 51/1945 Sb. n. SNR o rozpustení a zakladaní snolkov. O oboch týchto osnovách rozhodne pred­sedníctvo na svojom najbližšom zasad­nutí. Potom predsedníctvo yvnočulo re­ferát o návrhoch noriem celoštátnej po­­vahv schválilo svstemizáciu služobných miest Úradu preds. SNR. rokovalo o umiestení zahraničných misií v Bratislave a vybavilo viacej personálnych vecí. ČSR dostane ďalšia zásielku UNRRA Kanada zakúpila pre účely pomocnei organizácie Spojených národov za 1 mil. dolárov rádium a slúčeninv. ktoré budú zaslané do ČSR, Poľska. Juhoslávie, Číny a ruskej Ukrajiny. Asi v polovici lari bude dodané do ČSR dodávka rádia v cene 225.110 dolárov. Dátum a hodnota dodávok iných štátov neholv ešte ozná­mené, bolo však oznámené, že loď ktorá povezie zásielku do ČSR a Poľska, ôo­­vezie tiež iné zásob v. ako pol mlFôna kilogramov kanadského konzervovaného mása. ölei z ľanového semena. elektrické motorv. noľ^oimcnodárske zariadenie, penicilín, banícke stroje, sústruhy, ktoré sú určené UNRRA pre tieto štáty. Pražský list i. Moje dojmy z prvej cesty do Prahy po oslo­bodení môžem s kľudným svedomím charakte­rizovať ako dobré. Shováral som sa s ľuďmi naj­vyššie i najnižšie postavenými, so starými i mladými, a môžem konštatovať, že tenorom ich reči. bola túžba po čím skoršej, konečnej a tr­valej úprave dobrého pom,eru oboch našich národov. Osobne si odnášam, dojem, že otázka utuženia československého bratstva je otázkou vzájomného poznávania. Toto bratstvo treba systematicky budovať od človeka k človeku, od srdca k srdcu. Pôda je pripravená, len oráčov aby bolo nadostač. Zistil som to sám na veľmi mnohých miestach, všade mi vychádzali s najväčšou ochotou v ústrety, keď začuli, že hovorím slovensky. * * * Hovoril som. napríklad s obchodníkom, ktorý bol vlani na Slovensku. Pochvaľoval si ochotu, s ktorou sa stretol, keď si chcel nakúpiť ne­jaké to živobytie, čo u nás bolo voľné. Kvitoval to ako ochotnú pomoc a dnes tento obchodník núkal pomoc mne, ako členovi bratského ná­roda, ktorý mu pomohol vlani. Toto je nad­mieru aktívna bilancia osobného styku Čechov a Slovákov, ľudí drobných, ale majúcich srdca na pravom mieste a nesputnaných predsudka­mi a už vonkoncom nie motúzami byrokracie a neštátnickej škrupvlóznosti a úzkoprsosti. * * * Ak sa na politických a administratívnych fó­rach stretáva slovenský človek s českým šovi­nizmom, ktorého sporadickí reprezentanti ne­chcú vziať na vedomie novú, zdravú a reálnu bázu československého spolunažívania, netreba to ešte pokládat za všeobecnú mienku a za ge­nerálny zjav. Pôjde o to, aby práve tá rozumná česká väčšina vyplela tieto pozostelé výhonky starej pomýlenosti, ktorá — celkom zbytočne — mohla by šarapatiť a kaliť utvárajúci sa úprimný pomer na košickej báze. Som presved­čenú že keby mal o všeličom rozhodovať ľud, nebolo by toľko škriepok a zdĺhavých rokova­­čiek medzi „vybitými“ odborníkmi, — omnoho ľahšie by so došlo k cieľu. * + * Treba len vítať akciu Československej spo­ločnosti a Sväzu starostlivosti o mládež, ktorá má na mysli výmenu českej a slovenskej mlá­deže cez prázdniny. Na takýto spôsob nadviažu sa tisíce nových osobných známostí, ktoré zas stvoria podmienky pre nové známosti a tým aj pre hlbšie a širšie vzájomné poznávanie Če­chov a Slovákov. Po niekoľkých rokoch bude­me môcť z tohto titulu vykázat zaiste aktívnu bilanciu prelínania. Nušime si totiž priznať, že odlišný historický vývoj v oboch čiastkach nášho štátu zanechal aj v dušiach našich náro­dov do istej miery odlišné povahové znaky, čo však nemôže byť na škodu, lež práve naopak — najmä pri vzájomnom poznávaní, chápaní a asimilovaní dobrých znakov — na osoh nielen čs. spolunažívaniu, ale aj novému, tvoriacemu sa spoločnému už charakteru, vo svojich zá­kladoch jednako len spoločne formovanému, lebo veď aj pri odlišnom historickom vývoji duchovný a ideový zápas bol zväčša spoločný obom národom. * ♦ * A keď sme už pri tejto výmene, išiel hy som e.šle ďap-j. Sú tu možnosti výmeny mladých úradníkov v jednotlivých rezortoch štátnej

Next