Demokrat, september 1947 (III/199-223)
1947-09-02 / nr. 199
Záber zo zápasu Bratislava—arno Boľavé problémy pedagógov Treba konštatovať nesporný fakt, bádateľný v každode imoffl živote, že autorita učiteľského stavu vôbec v posledných rokoch silne poklesla a sosfupnÉ tendencia trvá dale]. Pripúšťame, že mnoho vlny na tomto neutešenom postavení na. šich pedagógov nesú minulé predvojnové, vojnové a terajšie povojnové pomery, ktoré svojím zvláštny m chaotickým rázom neprajné zasahovaly do celkc vej duševnej štruktúry jednotlivca v tom obiadé, že smysel pre duchovné hodnoty pod nevšednou naliehavosťou hmotných potrie ustupoval do poz idia. Nemožno však vinu na dnešnom posta, vení učiť eľského stavu pripísať len týmto neprajným okoänost iam rázu neosobného. Dnes je natoľko priazniv íjšia situácia pre učiteľa, 7© sa o jeho biede vie, že sa o nej verejne hovorí. Čo je teda príčinou toho, že vážnosť učiteľského stavu poklesla? Nespokojnosť s doterajším nedostačujúcim vzd daním učiteľa alebo neblahé katastrofálne hmôt né postavenie našich učiteľov a profesorov? Iste k aždý nezaujatý človek tni dá za pravdu, že nie n espokojnosí s výškou doterajšieho učiteľského v zdelania, ale dehonestujúce a priamo na ich stav urážlivé hmotné postavenie našich pedagógov privodilo túto situácin. Veď dospeli sme tak dali ;ko, že náš učiteľ aj profesor stáva sa dnes prs dmetom prejavov sústrasti kdekoľvek sa ukáže v spoločnosti. Niekto nám azda vytkne, j že sú t<! aj iné príčiny. Uznávame, ale žiada sa opäť zdôrazniť, že len hmotná úbohosť nášho pedagóga je tou prvotnou príčinou, ktorá už ten ako dru lo-radé symptony doviedla sebou ostatné I tienisté í t ranky niektorých učiteľských osobností. I Preto chytajme vec za správny koniec! Od. ■ stráň« - povestnú hmotnú Ŕiedtt pedagógov a až I potom učiteľa a profesora postavíme na tfi úro-I vr ktorá mu bude dôstojná, až odstránime z učiteľovho vedomia biľag menejcennosti a z jeho duše potit krivdy a takto získame jeho dôveru, ochotu potom začnime hovoriť o všetkom ostatnom, áno, aj o vysokoškolskom vzdelaní uči- I teľstva. Nie sme ani zďaleka proti myšlienke vysokoškolského vzdelania učiteľstva. Sme si vedomí, že prítomná doba požaduje od každého jednotlivca vyššiu vzdelanostnú úroveň. Tým viac teda od učiteľa. Ale sme proti nevyhovujúcej forme, ktorou sa nepremyslene učiteľovi vnucuje vysokoškolské vzdelanie, ktorého úroveň za takých ol oinosti bude problematická. Nehľadiac ani na vysoké hmotné obete, ktoré učiteľ z vlastných biednych prostriedkov! za týmto účelom bez výhľadu na ich rentovanie musí prinášať. Pozrime sa však na hmotné postavenie učite. •ľov toho stupňa, ktorí riadne vysokoškolské vzdelaní ä majú. Sú to naši stredoškolskí profesori, ktorí práve tak ako inžinieri, lekári, právnici, ba azda niekedy aj za ťažších študijných okolnosť í nadobudli vysokoškolské vzdelanie. Ich kolegovia z vysokoškolských štúdií, právnici, lekári, inžinieri sú na tom hmotne neporovnateľne lepšili. Takisto platový rozdiel medzi hotovým profesorom a učiteľom vôbec nezodpovedá 4 -5- ručnej r ámahe vysokoškolského štúdia. No ho ršie je, že sa o všetkom tom vie a spra. vodlivá náprava neprichádza. Hovorí a píše sa ďalej o tom, čo učiteľ má robiť, aký má byt, aký je jeho význam v národe, ale v jeho hmotnom postavení nijakých viditeľných zmien niet. Naďalej počí :a korunky od prvého do prvého, aj ďalej sa zrieka so svojou rodinou mnohého čo mu v prvom rade patrí, uvažuje, či si môže dovoliť kúpiť je dny noviny viac alebo menej, o odbor, nej liter atúre ani nehovoriac. Tu si nositeľ našej kultúry nemôže dovoliť čítaf! Vieme > čo sa nádm na uľahčenie zvykio servírovať Že učiteľstvo je málo ideálne, že zvýše. nie jehe i platov je s hľadiska štátneho hospodárenia n< :útiosné, že osnova nového platového zákona je už hotová, len trpezlivo čakaf, že učiteľstvu sa už pomohlo (zvýšené odmeny za nadpočetné hodiny, zrovnoprávnenie vydatých uči. teiiek, zvýšené skúšobné taxy atď.) Učiteľstvo všetky tie ťažkosti chápe, no nechápe, prečo to má byt práve ono, na ktorom si štátne hospodárenie môže pomôcť. Neobviňujeme z toho neutešeného stavu len dnešné časy, lenže trvalá latentná kríza v tomto ohľav dospela k dnešnému svojmu aktuálnemu stavu, Že sa musíme postaviť pred dilemu, alebo hmotne! zdvihneme pedagóga a zachránime aj íPokračovanie na 2. strane.) i.1 Roč. III. - Č. 199 - Cena Kčs 2-bez\s LÖeöbY híÉt Demokracie- BEZ lä^MOKRÄt^E NIET SLOBODYI Košice, utorok 2. sept. 1947 j Vydarený RoCnícky deň v Trebišove Kto stratí vieru v Boha, žife na úrovni zvieraťa V nedeľu 31. augusta bol v Trebišove Roľnícky deň, ktorý usporiadala okresná organizácia DS. Zúčastnili sa na ňom roľníci z celého okresu vo veľmi hojnom počte, aby tak dokázali svoju vernosť i k Demokratickej strane a ideám, ktoré ona hlása a postupne uskutočňuje. Slávnosť Roľníckeho dňa sa začala bohoslužbami v eboch kostoloch. Po bohoslužbách soradíl sa pri železničnej stanici sprievod, ktorý na čele s ministrom dopravy Dr. Ivanom Pietorom a poslancom Dr. Igorom Levkanlčom prešiel cez mesto za zvukov fanfár-a hudby na ihrisko Sokola, kde bolo verejné shromaédenie. Shromaždenie otvoril okresný predseda DS Jozef Straka, keď predtým pri zvukov hymny vztýčili štátnu zástavu. Po prívete prehovoril minister dopravy Dr. Ivan Pietor. V úvode svojej reči spomenul, že na Trebišov má veľmi milé spomienky, lebo v Trebišove po prvý raz rečnil ako politik pred dvoma a pol rokmi. Potom sa rozhovoril o ťažkostiach slovenského roľníka, najmä o neúrode, aká už nebola niekoľko rokov. V tejto súvislosti povedal: Draní priatelia, riadením osudu sa stalo, že dnes sme znovu v ťažkej situácii, ako pred troma rokmi, i keď nie v tak ťažkej. Lebo je jedno, ako sa náš nepriateľ volá. Či je jeho meno Nemec a či hlad, či sa menuje gestapo alebo núdza. Je našim nepriateľom, nepriateľom národa, lebo zdržuje naše napredovanie, škodí nášmu pokoju, zabíja naše deti. Veď je to jedno, či Nemci pre_ padnú našu obec a vyvraždia polovica chlapov, alebo či dajaká epidémia, strašná choroba príde a vyhubí vám ľudí, v prvom rade vaše deti. Uzná každý, že v takom prípade má štát právo požadovať od občanov pomoc 1 obete, obete hmotné, ale aj obete najvyššie. Občania, opakujem, znovu nás napadol nepriateľ. Znovu je ohrozený náš pokoj, náš pokrok, zdravie našich občanov, menovite detí slo-venských Tentoraz meno nepriateľa je neúroda. Nemožno ho zdolať inak, len tak, ako sme zdolali pred troma rokmi nepriateľa, ktorý sa menoval Nemec. Znovu sa musíme somknúť, znovu si musíme v boji navzájom pomáhať, znovu si Siovák Slovákovi musí byť skutočným bratom. A tu vy, roľníci, hráte prvú úlohu. Osud vás postavil do prvej línie tohto boja. Na vás je najväčšia ťarcha, ale vaša bude aj najväčšia zásluha. Vám bude vďačný každý rodič za každý kúsok chleba, ktorý odženie hlad od útleho tela svojho dieťaťa. Roľníci ste Slováci, ste kresťania, verím, že splníte svoju povinnosť. V ďalšej časti sa zaoberal minister Dr. Pietor o šmelinárstve a zdôrazni!, že sa zavádza prísny poriadok, aby tvrdá práca roľníkova sa nepremenila na nezaslúžené zisky šmelinárov. Zvlášť veľké šmelinárstvo a čierny obchod kvitne s priemysienými výrobkami. Je to potom zasa roľní, ktorý na tieto machinácie dopláca a DS sa stavia rozhodne na stanovisko, že každý šmelinár musí byť náležíte potrestaný. Mnoho sa novorí iste i medzi vami o vojne — pokračoval minister Dr. Pietor. Nepriatelia našej Republiky, skrytí u nás doma, možno si prajú, aby vojna bola, lebo upínajú v nej nádej, že sa po vojnovom neporiadku dostanú k moci. Obolií, krátkozrakí ľudia. Nevidia, že ani jeden z nich by vojnu neprežil, lebo nielen oni, ale aj.my všetci, by sme sa dostali medzi tých, ktorých by vojna najviac postihla. No, Chválabohu, nie je to vo svete tak zlé, aby nebezpečenstvo vojny skutočne hrozilo. Dnes nieto národa, počínajúc americkým a jej prezidentom Trumanom, ktorý by chcel znovu krvácať a nieto zodpovedného štátnika, ktorý by neurobil všetko, aby zabránil novej hrôze vojny. Vojna by len zväčšila ešte chudobu a biedu ľudstva a zväčšila by veľký morálny úpadok našich dôb. Už pred rokmi bolo zistené, že nieto na sve. te krízy surovín a odbytu, krízy finančnej a politickej. Bohužiaľ už roky panuje svetom veľká kríza mravnosti. Ľudstvo stráca vieru v Boha a tým stráca vlastne smyseľ života. Kto stratí vieru v nesmrteľnosť duše, v spravodlivú odplatu dobrých i zlých skutkov na druhom svete, ten klesá smyslom svojho života na úroveň zvieraťa, žije s hodiny na hodinu, žije len svojmu telu. Ten potom robí len také skutky, aké hovia jeho telesným chúťkam a pritom sa neštíti ničoho ani zločinu. Medziiným minister Dr. Pietor zapodieva! sa aj existenciou Strany slobody. Hovoril: ,,Ako vidíte, chcdia medzi vami zástupcovia Strany slobody, o ktorej človek vlastne ani nevie, čo je to za strana. Podľa jej reči a podľa skutkov mne pripadá ako nejaká maškariada na maškarnom plese. Sama nevie, čo chce. Len si predstavte, má troch reprezentantov, ktorí sa nevedia ti> hodnúf sami so sebou o stanovisku na novú ústavu. Jeden z nich chce Republiku predmníchovskú, druhý Republiku so Sborom povereníkov a ten tretí celú autonómiu pre Slovensko. Nuž len to porovnajte a uvažujte, čo je to zi strana. Je to mála strana, ale má veľa miliónov. Odkiaľ tie prostriedky berie, to nikto nevie. Pritom je zaujímavé, že tejto strane je všetko dovo-’ lené písať. Komunisti o nej mlčia. Zatiaľ do nás bijú so všetkých strán; že sme reakcionármi. Pravda však je taká, že nám ide o to, aby sme; v obnovenej Republike žil slobodne a šťastne slovenský národ a mal zaistené všetky svoje politické, hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Po prejave ministra Dr. Pietora, ktorého prejav tisícové zástupy roľníckeho ľudu často prerušovaly potleskom na znamenie súhlasu, prehovoril Dr. Igor Levkanič. Prevážim časť svojej reči venoval roľníckym otázkam a posledným roľníckym zákonom. Uisti! shromaždenvch roľníkov, že DS sleduje pri všetkých zákonoch to, aby náš roľník mohol slobodne pracovať na svojej pôde a aby bolo uchránené jeho súkromné vlastníctvo. Okresný predseda DS Straka odovzdal potom dožinkový veniec roľníkovi Michalovi Bodrogovi, ktorý v hlbokom dojatí prehovoril niekoľko úprimných slov k prítomným a podľa starého slovanského zvyku rozdelil peceň chleba medzi roľníka, remeselníka, úradníka a štvrtý diel dal ministrovi Dr. Pietrovi. Po tomto obrade okresný predseda JSSR Ján Nemzet prečítal re-: zolúciu roľníkov z trebišovského okresu, v ktorej okrem iného roľníci sa domáhajú zriadenia dvojročnej roľníckej školy v Trebišove. Slávnosť. bola potom zakončená .hymnickou piesňou ..Kto1 za pravdu horíA Maďarskí komunisti splnili očakávanie Neslýchané švindle pri voľbách v Maďarsko Zahraniční pozorovatelia, ktorí prizerá fi voľbám v rôznych čiastkach Maďarska vo svojich komentároch oznamujú, že členovia všetkých strán, a naimä sociálni demokrati obviňujú komunistov z nedodržiavania volebného poriadku a pripravujú oficiálny protest. Všetci maďarskí sociálne demokratickí ministri vystúpili z vlády, pretože pokladajú nedeľné voľby za komunistický švindél. Sociálne demokratická strana tvrdí, že za nedeľných volieb dochádzalo k systematickému zneužívaniu volebného práva. Členovia maďarskej vlády za sociálnu demokraciu sa rozhodli vystúpiť z vlády po prudkej debate na celonočnej schôdzke politického výboru strnay z nedele na pondelok. Minister pravosúdia, sociálny demokrat Ries oznámil, že polícia znemožňovala činnosť pozorovateľov, ktorých vysialo Ministerstvo pravosúdia na prekontrolovanie spočítania hlasov. Pohotovostné oddiely voličov chodily z jednej miestnosti do druhej a všade odovzdávaiy hlasy. Sociálne-demokratickí ministri sa nezúčastnia na ďalších schôdzk ach vlády a ich rezorty budú až do utvorenie novej vlády spravovať štátni tajomníci. (Obšírnejšie sa dočítate na 2. strane!) V B. Bystrici odhalili pamätnú tabuľu gen. Viestovi a Goliánovi Národ je vďačný tým, čo zaň položili životy Pri príležitosti osláv III, výročia Slovenského národného povstania bolo 31. augusta v Banskej Bystrici odhalenie pa- matnej tabuľe generálovi Viestovi a Goliánovi. Pri tomto slávnostnom akte mal predseda SNR Dr. Jozef Lettrich prejav. 7 ktorého prinášame: Shromaždili sme sa dnes pred budovou. v ktorej sa pripravilv vojenské plány Slovenského národného povstania, kde bolo hlavné veliteľstvo povstaleckej armády, vedenej najprv generálom Jánom Goliánom a potom generálom Rudolfom Vlestom. Budova táto predstavuje kus slovenskej a československej histórí. Generál Ján Golián ako náčelník štábu bývalého veliteľstva pozemných vôjsk venoval celý svoj čas a všetky svoje schoposti a skúsenosti organizácií a prípravám na Slovenské národné povstanie. Bez neho by sa táto dejinná skutočnosť sotva bola zdarila. Keď po ňom velenie prevzal generál Viest. Golián bol jeho pravou rukou i oddaným spolupracovníkom a zástupcom. Generál Golián bol členom SNR. Generál Viest bol po generálovi M. R. Štefánikovi prvým čsl. gerálom na Slovensku. Toto postavenie ho nútilo, aby pred vypuknutím druhej svetovej vojny odišiel do emigrácie a pomáhal sbierať vojenské sily druhého čs. zahraničného odboja. Po vypuknutí Slovenského národného povstania prezident Republiky Dr. E. Berieš v Londýne ho menoval veliteľom prvej čsl. armády, operujúcej na povstaleckom území na Slovensku. Do Banskej Bystrice prišiel 6. októbra 1944 a už na druhý deň sa ujal veliteľskej funkcie, ktorú vykonával až do konca Povstania, pofažne zajatia nemeckým vojskom. Generál Viest bol tiež členom SNR. Oba títo generáli prešli v zajatí v gestapáckych žalároch krutou životnou kalváriou. Obaja sa už nevrátili. Zahynuli v presne nezistenom čase a na neznámom mieste v Nemecku, kde našlo svoj hrob toľko významných ľudí, vlastencov a bojovníkov za slobodu, pravdu a spravodlivosť. Generál Viest a Golián zomreli, ale žije ich veľjcé dielo a ich životný odkaz, ktorý nám zanechali. Žije nová ČSR. za ktorú žili a bojovali, žije duch slávneho povstania, ktoré organizovali, žije slobodný slovenský národ. Nech táto pamätná tabuľa navždy pripomíná slovenskému potomstvu slávu a hrdinstvo a ľudské vzory, ktoré máme v umuč^n^ch veneráloch’ Viestovi a Goliánovi. ’ ■ Pozdravy predsedovi SNR Z príležitosti osláv výročia Slovenského národného povstania dostal predseda SNR Dr. J. Lettrich zo všetkých strán mnoho pozdravných listov a telegrafických adries. Obdiv pre padlých povstalcov pre politický význam Povs-tania v slovenských dejinách vyjadril holandský vyslanec v Prahe Allard Merens. taliansky vyslanec v Prahe Pacoli. rumunský generálny konzul v Bratislave Florescu a taliansky konzul v Bratislave Boschini. Ďalej došlý pozdravy od zámorských’ a tuzemských slovenských inštitúcií. mene Slovenského národného spolku zaV slal pozdrav jeho predseda Vendelín Plátek. Osobitný telegram zaslalo tiež Slovenské národné sdružene slovenských; podporných spolkov, klub Trojan a sokolská telocvičná jednota v Kanade. ...