Expres, ianuarie-martie 1977 (Anul 9, nr. 1-13)

1977-01-01 / nr. 1

m­m 1S9* 1. JANUÁRA 1977 / CENA KčI 4 ROČNÍK IX. .v TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT A ZAUJÍMAVOSTÍ V našom živote uplynul opäť rok, krátky úsek v hi9tórli ľudstva. Bol to už 31. rok po skončení II. svetovej voj= ny, 31. rok vzniku svetovej socialistic­kej sústavy. Zamyslime sa teraz nad tým, s akým kontom vstupujú socialis­tické krajiny do nového roku, do roku 1977. V oceáne medzinárodných vzťahov najnádejnejšie trasy vyznačujú koráby socialistickej zahraničnej politiky. Zjed­nocujú bratské krajiny a orientujú sa na také žiarivé majáky, ako sú princí­py Internacionalizmu, vzájomnej pomo­ci a podpory, úcty a nezasahovania do vnútorných záležitostí, solidarity v boji za spoločné ciele. Vzájomné vzťahy socialistických kra­jín — politické, ekonomické, ideologic­ké alebo týkajúce sa obrany — sa roz­víjajú na dvojstrannom a mnohostran­nom základe. Doplňujúc sa navzájom utvárajú neobyčajne pevnú medzinárod­nú štruktúru — svetové socialistické spoločenstvo. Plodné vzťahy Uplynulý rok bol mimoriadne plod­ným v oblasti prehlbovania spolupráce socialistických krajín. Ak v prvom pol­roku bola vrcholom politických vzťahov účasť najvyšších straníckych činiteľov na XXV. zjazde KSSZ a na zjazdoch ostatných bratských strán, druhý polrok uplynul v znamení dvojstranných roz­hovorov v hlavných mestách európ­skych socialistických krajín, a napokon, v znamení nedávneho zasadania Politic­kého poradného výboru štátov — čle­nov Varšavskej zmluvy. je prirodzený veľký záujem, s ktorým boli všade vo svete prijímané stretnutia L. I. Brežneva a ostatných sovietskych predstaviteľov s mongolskou straníckou a vládnou delegáciou na čele s prvým tajomníkom ÚV MoERS, predsedom pre­zídia Veľkého ľudového churalu MoĽR J. Cedenbalom, stretnutie s generálnym tajomníkom ÚV KSČ prezidentom ČSSR G. Husákom, rozhovory s poľskou stra­níckou a vládnou delegáciou na čele Dohrá štartovacia základňa socialistických štátov CESTY NÁDEJI s prvým tajomníkom ÚV PZRS E. Glere­­kom, stretnutie na juhoslovanskej pôde s prezidentom SFRJ, predsedom ZKJ J. Brozom Titom, rozhovory v Bukurešti s generálnym tajomníkom, prezidentom RSR N. Ceaušescom, a pod. Tieto stretnutia znova demonštrovali pevnosť bratského zväzku socialistic­kých krajín, srdečnosť ich priateľských vzťahov, úprimnosť a dôveru, ktoré spá­jajú národy idúce cestou socializmu a podnietili úprimnú ozvenu v celom so­cialistickom spoločenstve. Zrútili sa vý­mysly buržoáznych pisáľkov o „ťažkos­tiach“ socialistických vzájomných vzťa hov. V júli tohto roku sa konalo XXX. za­sadanie Rady RVHP. Na programe bola diskusia o takých grandióznych úlohách, ako je rozpracovanie generálnej šché my perspektívneho rozvoja zjednotené­ho energetického systému a dlhodobých cieľových programov spolupráce. Mnohostranná spolupráca Rôznorodé bratské vzájomné vzťahy v hospodárskej oblasti utvárajú osobit­nú štartovaciu základňu, z ktorej socia­listické krajiny spoločne útočia na ves­mírny priestor. Ako bolo odsúhlasené v septembri tohto roku, predstavitelia všetkých krajín zainteresovaných na programe Interkozmos sa zúčastnia le­tov sovietskych vesmírnych lodí. Politika, podčiarkol L. I. Brežnev, je ikoncentrované vyjadrenie ekonomiky. Koncentrovaným výrazom mnohostran­nej politickej spolupráce v rámci sveto­vého socializmu sa stalo zasadanie Po­litického poradného výboru štátov — členov Varšavskej zmluvy v Bukurešti. Na svojom konte má Varšavská zmlu­va nemálo dobrých skutkov, ktoré na­pomáhajú premene Európy na svetadiel mieru a spolupráce. Z iniciatívy socialistických krajín sa zrodila kolektívna výzva o uskutočnenie celoeurópske] konferencie o bezpečnosti a spolupráci. Bolo to takmer pred 12 rokmi, v januári roku 1965. Táto ini­ciatíva rozhodla o po liti akom ovzduší v Európe na celé desaťročia dopredu. Dôležitá výzva V Bukurešti najvyšší predstavitelia Varšavskej zmluvy potvrdili rozhodnosť pevne dodržiavať a uskutočňovať všetky body Záverečného aktu konferencie v Helsinkách a vystúpili s novým návr­hom, vyzývajúcim všetky štáty, ktoré podpísali Záverečný akt, podpísať zmlu­vu, v ktorej by sa zaviazali - nepoužiť ako prví atómové zbrane. Udalosti roku 1976, ako aj mnohých predchádzajúcich rokov ukazujú, aký veľký prínos pre upevnenie bratskej spolupráce socialistických krajín, utvr­denie atmosféry dôvery, priateľstva a jednoty, medzinárodnej solidarity a triednej zomknutosti, vnáša KSSZ a osobne generálny tajomník ÚV KSSZ L. I. Brežnev. S hrdosťou v srdci národy všetkých socialistických krajín prijímajú výsled­ky stretnutí a rozhovorov predstavite­ľov svojich strán a vlád, pretože každé takéto stretnutie znamená nový krok dopredu na ceste budovania veľkého komunistického .bratstva národov. OGOftOK 49/76, Moskva (spracované) t Nový deň, nový rok str. 3 Dievča z BAM -n str. 5 V srdci pralesa str. 6 Jean Effel o sebe str. 17 Tunel (poviedka) str. 20 Krížovka s cenami str. 23 $ OPTIMIZMOM DO NOVÍHO! Nuž teda, šťastlivý a veselý) Zvyčajne sa nezabudne ešte pridať: Aj najmä vela zdra­via vám i vašim najbližším! Dozaista nie fráza, ale úprimné želanie, vyplývajúce z prirodzeného pocitu, že sa niečo skončilo a začína sa nové. Nevie sa aké, nuž preto „šťastnú cestu“! Alebo to vyplýva z pocitu akejsi potreby zamyslieť sa na prelome ro­kov nad tým, čo práve uplynulo a vlieva sa celkom plynulo do niečoho, čo nás ešte čaká? I keď by sme mohli napokon vyús­tit naše rozmýšľanie do záveru, že ide vlastne o formalitu, lebo čas plynie práve tak ako celý rok, nuž prečo sme mali dô­vod zrazu zastať a zamýšľať sa, predsa len to má dačo do seba. Čosi, čo nás opráv­ňuje, ba núti obzrieť sa, zamyslieť sa nad hoci len krátkym úsekom života, hoci len zo zvedavosti, alebo celkom úmyselne, aby sme získali pocit, že kráčame správnym smerom, povedzme, v súlade so svojím ve­domím i svedomím. Alebo je to prejav toho známeho ľud­ského egocentrizmu, ktorý buď mieri okiadzaniu y samoľúbosti, alebo k seba- k trýzneniu len preto, aby to tí druhí naši priatelia, mali možnost všestranne vyvra­cať? Pravda, ľudia sme rôzni. No predpo­kladajme, že všetky novoročné prípitky i želania sme mysleli naozí j úprimne, že vy­tryskli z otvorenej mysle a čistého srdca. Dokonca, že aj naše zamyslenie bolo po­učné a z toho plynúce predsavzatie úp­rimne myslené. A predsa ešte je tu dačo, na čo sme, možno, v kruhu novoročnej po­hody celkom pochopiteľne mohli aj zt budnút. Na svet okolo nás, v bezprostred­nom susedstve našej vlasti, alebo ešte vzdialenejší, ktorý je vďaka technike z ro­ka na rok menší a tým aj stále viac ako­by aj náš. Osudy ľudí sú si tiež akoby stále bližšie i keď sa prizeráme na drámu prírodnej ka­tastrofy, ktorú vnímame v teplých papu­čiach z televíznej obrazovky, možno neraz dosť nezúčastnene. No pocit spoluúčasti na nešťastí, aj keď nežijeme v oblasti tajíänov či častého pohybu zemskej kôry, uviazne v mysli ako tŕň. Pri najbližšej podobnej príležitosti ho opäť pocítime, najmä ak ide o taký druh zlého osudu, ktorý povedzme iba nedávno bol aj v našej oblasti viac ako častým javom. Veru tak, k čomu by boli naše želania i naše predsavzatia, ke­by sme nemali to šťastie vkročiť nž do tŕidsiatehodruhého mierového roku, čo je pre náš kontinent fponútajte sa starších) skôr vzácna výnimka. Určite iný obsah by mali aj naše novoročné vinšovačky. keby nám bolo treba rátať aj s takn„ altnrna­(Dokončenie na 2. strane)

Next