Expres, ianuarie-martie 1977 (Anul 9, nr. 1-13)
1977-01-01 / nr. 1
S OPTIMIZMOM DO NOVÉHO! (Dokončenie z 1. strany) tívou, že viac ako skromná večera bý nám pripomínala bezmocnosť nezamestnaného, na ktorého sa obracajú nič nechápajúce detské oči s výčitkou. Máte pravdu! Preludy zašlých čias, ale nie všade v dnešnom svete. Dozaista, nič nového. Veď dnes sa informácie slovom i obrazom šíria doslova rýchlosťou blesku a ťažko čo kde utajiť. Napriek tomu si však myslíme, že práve občan našej spoločnosti by to mal vnímať s osobitným zaujatím. Dozaista sme všetci za mierové spolužitie, ktoré tak významne poznamenalo život najmä v Európe po úspešnom zavŕšení konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Helsinkách. Vážime si mierové podmienky, v ktorých môžeme uplatňovať svoje schopnosti, vedomosti, i zručnosť. Dokonca si uvedomujeme obapolne výhodnú vzájomnú spoluprácu národov na tak preludnenom, v podstate malom a len donedávna hermeticky rozdelenom kontinente. No už menej často si uvedomujeme, že na pozitívnom vývoji máme sami ako jednotlivci, hocako neraz v tom zložitom súkolí naoko bezvýznamní ľudia, tiež významný podiel, a to práve preto, že žijeme v socialistickej spoločnosti. A najmä preto, že jej odovzdávame všetok svoj um i dôvtip, neraz i naviac, už menej možno s pocitom takého významného vedomia, akým je socialistické vlastenectvo. To nie je sentimentalita. To je skôr morálka. Čiže čosi také, ako kaď sa človek usiluje žiť, teda aj pracovať nielen v súlade so svojím najsubjektívne jším vedomím a svedomím, zdedeným i získaným životnými skúsenosťami, ale aj v súlade so záujmami spoločnosti v ktorej žije. Cosi také, ako keď sa človek pokúša neraz prekonať sám seba, lebo chápe, že spoločnosť v určitej situácii (velmi často v pracovnom procese) by očakávala od neho iný spôsob konania alebo rozhodovania, aj keď je to zvyčajne tá menej vydláždená cesta. Neidealizujeme! Skôr nám chodí po mysli .nepríjemný osud“ nemála tých, čo nešetria kritikou, no sami si pred vlastným prahom nezametú. Ani keby naša spoločnosť bola rozdelená na tých, čo by mali robiť poctivo, a na druhých, ktorí by ich. mali len kritickým okom kontrolovať. Ani keby každú nepríjemnosť, s ktorou sa stretnŕníB, nemal bia svedomí takmer každý jeden z nás. Bumerang! Neraz tvrdo dopadá na naše plecia a vôbec sme si nevšimli, že bol iba nedávno v našich rukách. í'ó je ako kolotoč, ktorý ťažko zastavíš. V medzinárodných vzťahoch sa to prejavuje v určitej zámernej zotrvačnosti, pohodlnej a zákernej súčasne, lebo napríklad, oživovaním ovzdušia politiky studenej vojny v rámci zabehanej mašinérie sa otravuje ovzdušie zmierňovania mediznárodného napätia najmä kvôli tomu, že hŕstka mlliťaristov nahráva tučné zisky obchodníkom so zbraňami, ktorí nie sú ochotní rozlúčiť sa s doterajším prepychom. Ak dnas nútime ich predstaviteľov, aby po podpísaní Záverečného aktu z Hedsínk znovu chytili pero do ruky a najmenej tak okázalo ako v paláci Finlandia zoškrtali vojenské rozpočty, tak žiadame, aby sa prispôsobili záujmom európskych národov. To nie je ‘sentimentalita! To je skôr morálka. V tomto prípáde plnenie morálnopolitického zóŕäzku z Helsínk. Aby obhájili svoje neudržateľné pozície začali však opäť rozvíjať dohre známu demagógiu o „sovietskom nebezpečenstve“, ani keby celý svet nepoznal sústredené úsilie práve Sovietskeho - zväzu v odzbrojovacom procese, snahu socialistického spoločenstva uviesť uvoľnen ia napätia aj do vojenskej oblasti. - • , . , Malý i veľký svet. Bližší i vzdialenejší a predsa toľko spoločných kvalitatívnych faktorov, ktorých analógia, naoko násilná má predsa len niečo spoločného v samej svojej životnej podstate. Ak sa totiž socialistickému spoločenstvu podarilo prinútiť kapitalistický svet k prijatiu alternatívy politického realizmu, ktorú dnes aj tí naši najväčší ideologickí odporcovia považujú za jedinú v atómovom veku,, tak len kvôli tomu, že sme sa stali mocensky ich partnermi. A ak ich máme prinútiť, aby prikročili aj k ďalšiemu kroku, k odzbrojeniu, tak musíme svoj ekonomický,* ale aj politický potenciál ešte viac zveľadiť. A to sa týka tak už spomínaného osobitného zaujatia, ako aj dôležitosti každého člena našej spoločnosti a najmä jeho vzťahu k spoločenským záujmom. Zamyslenie, myslíme si, vonkonbom nie neužitočné, najmä ak si uvedomíme, že takmer všetko so všetkým súvisí. Nuž teda, šťastlivý a veselýl A najmä veľa zdravia a životného optimizmu pri plnení náročných úloh. ET. M'erkl Snímky sú z privítania generálneho tajomníka KS Chile súdruha L. Corvalána v Moskve a z jeho stretnutia a rokovaní s generálnym tajomníkom OV KSSZ L. I. Brežnevom. Telefoto TASS-ČSTK extpres ^i SILA SOLIDARITY Prepustenie generálneho tajomníka KS Chile L. Gorvalána Je dalším dôkazom toho, že solidarita stúpencov pokroku, demokracie a socializmu a ich zomknutosť je neporovnateľne silnejšia ako aliancia reakcie. Toto velké víťazstvo svedčí o tom, že medzinárodná jednota nestratila ani v našom období nič zo svojho významu — na* opak, môže byť silnejšia a Je potrebné, aby bola ešte silnejšia. Za súdruha Corvalána bojovali v prvých radoch jeho druhovia, komunisti z celého sveta, ktorí týmto spôsobom vyjadrili najvlastnejší prvok revolučného robotníckeho hnutia, a to proletársku internacionálnu solidaritu. Táto solidarita zohrala veľkú úlohu a] v tom, že väznitelia L. Corvalána nemohli proti nemu vykonštruovať proces, nemohli ho nechať „zmiznúť“ a neodvážili sa ho zavraždiť. Vy* slobodením súdruha Corvalána sa však boj za Chile ešte neskončil. Teraz však už pokračuje spoločne so slobodným Corvalánom, ktorého príklad je povzbudením k ďalšiemu boju a novým podnetom k upevneniu medzinárodnej solidarity a zomknutosti. Népszabadság, Budapešť Nová stránka vietnamských dejín Štvrtý zjazd Komunistickej strany Vietnamu sa stal historickým medzníkom vo vývoji tejto krajiny, a to ako v živote vietnamského ľudu, talk aj Vietnamskej socialistickej republiky, ktorej sa tým otvorila široká cesta k socializmu a ikomuoizmu. Charakteristickým rysom zjazdu sa stala jednota a jednomyseľnosť. Vietnamskí komunisti dokázali, že odkaz Ho Či-mima nielen splnili, ale že sú aj pevne rozhodnutí pokračovať vo výstavbe socializmu, pričom Zá-kladom je vernosť myšlienkam marxizmu-Tentnizmu a proletárskeho internacionalizmu. Zjazd, na ktorom bola stra*, na premenovaná na (komunistickú potvrdil, že predvoj vietnamských pracujúcich má veľkú autoritu vo Vietname a vysokú prestíž medzi bratskými stranami. Rabotničesko delo, Sofia Nezmyselná politika Živý záujem, ktorý vyvolali výsledky bukureštského zasadania Politického poradného výboru členských štátov Varšavskej. zmluvy sa vysvetľuje tým, že socJŕi'j&tické krajiny navrhujú národom takú cestu riešenia hlavnej otázky súčasnosti — obmedzenia horúčkovitého zbrojenia — ktorá zodpovedá záujmom národov. Na Západe sú však sily, ktoré za každú cenu sa snažia ľudstvu vnútiť zbrojenie. Ukazuje sa však, že napríklad v Spojených štátoch je stále viac ľudí, ktorí pokladajú horúčkovité zbrojenie rozpútané Severoatlantickým paktom za nezmyselné a bezperspektívne. A nielen to — čoraz viac ľudí odmieta takúto politiku podporovať. Ako nedávno napísal americký časopis Political Science, nie je ďaleko deň, keď bude zbytočné „schvaľovať akékoľvek výdavky na zbrojenie z toho dôvodu, že sa nenájde dosť ľudí, ktorí by mali chuť chopiť sa vyrobených zbraní...“ Najreakčnejšie kruhy teraz veľmi často vyzývajú, aby sa začala masová kampaň s vysvetlova* ním čo je NATO a „načo ho potrebujeme“. Skôr alebo neskôr si však tieto kruhy budú musieť uvedomiť, že ich klamstvo, ktorým chcú odôvodniť náklady na zbrojenie, je príliš priehľadné. Stále viac ľudí totiž vidí, že iba čestná, dôsledná a konštruktívna politika socialistických krajín ukazuje východisko zo slepej uličky. Pravda, Moskva Kto brzdí úspech viedenských rozhovorov Milióny ľudí krajín európskeho kontinentu s nádejou ale aj s obavami očakávali príchod nového roku. Čo im prinesie? Životnú a pracovnú istotu, zabezpečenie sociálnych potrieb alebo zvyšovanie nezamestnanosti, infláciu a beznádej, ktorých príčinou je kapitalistická honba za ziskom? Jednou z hlavných požiadaviek mierového a demokratického hnutia je obmedzenie pretekov v zbrojení, ktoré sa stalo základnou položkou rozpočtu európskych kapitalistických štátov. Je to kľúčový problém, ktorého pozitívne riešenie znamená mier, život a nové perspektívy pre národy celého sveta. Koncom septembra sa vo viedenskom paláci Hofburgu znovu rozprúdili rozhovory predstaviteľov 19. krajín o znižovaní počtu ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe. Trvajú už takmer tri roky: je to obdobie dosť dlhé na to, aby nielen jedna, ale obe strany prešli od objasňovania svojich pozícií a od počiatočných „tvrdých“ variantov návrhov k iniciatíve, schopnej vyviesť viedenské rozhovory zo slepej uličky a stať sa reálnym základom obojstranne prijateľnej konštruktívnej dohody. Vyžaduje si to celosvetový záujem mieru. Nevyužitie priaznivých podmienok pre uvoľňovanie vojenského napätia v tejto oblasti, ktoré vznikli po úspešnom zavŕšení helsinskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, bude nepochopiteľné. Na zabezpečenie rozhodného kroku hofburských stretnutí je nevyhnutné prísne dodržiavať princípy dohodnuté počas prípravných konzultácií: obmedzenie zbrojenia a ozbrojených síl nesmie spôsobiť ujmu na bezpečnosti ani jednej zo zúčastnených strán, musí ho charakterizovať vzájomnosť a možností jednostrannej vylúčenie výhody na účet druhého. A práve takýto prístup prísne dodržiava Sovietsky zväz spolu s ostatnými socialistickými krajinami zúčastňujúcimi sa viedenských rozhovorov. Na dosiahnutie rozumného kompromisu socialistické štáty vo svojich návrhoch z 19. februára 1976 roku súhlasili v prvej etape s obmedzením vojenského potenciálu ZSSR USA, rozmiestneného v strednej a Európe, na čom nástojili delegácie krajín NATO. Toto obmedzenie sa malo uskutočniť už roku 1976. V tejto etape mali ostatní priami účastníci rozhovorov iba „zmraziť“ počty svojich ozbrojených síl. Do samotného procesu obmedzenia vojenského potenciálu sa majú zapojiť až v druhej etape, v rokoch 1977 — 1978. Avšak ani tento logický návrh zatiaľ Západ neprijal. Počas celého roku 1976 NATO pokračovalo v horúčkovitom zbrojení a zvyšovaní údernej sily svojich bojových jednotiek v strednej Európe. Vojenské výdavky krajín NATO sa za roky 1971 — 1975 viac ako zdvojnásobili. V snahe oddialiť na neurčito obmedzenie zbrojenia a ozbrojených síl európskych účastníkov bloku, západní Severoatlantického vorov tvrdošijne partneri rozhoodmietajú prijať čo len najvšeobecnejšie záväzky o termínoch a objeme ich obmedzenia v druhej etape. Ak máme hovoriť o základnom omyle západného prístupu, treba si uvedomiť, že sa zakladá na falošnej propagandistickej myšlienke domnelej prevahy síl Varšavskej zmluvy v strednej Európe. Vychádzajúc z tohto presvedčenia, západné delegácie odmietajú naše odôvodnené návrhy o proporcionálnom obmedzení a snažia sa o súhlas socialistických štátov s uskutočnením „asymetrického obmedzenia.“ V skutočnosti by to znamenalo, že ZSSR, NDR, PĽR a ČSSR by boli nútené obmedziť svoje vojenské sily a výzbroj v strednej Európe skoro trojnásobne v porovnaní s USA, Veľkou Britániou, NSR, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom... Prirodzene, taká pozícia sa nezhoduje so základným princípom odmietania akýchkoľvek pokusov o získanie jednostranných výhod vojenského charakteru, Ako podčiarkol generálny tajomník OV KSSZ L. I. Brežnev, „ak máme hovoriť o strednej Európe, veľké rozdiely v poč-toch ozbrojených síl krajín Varšavskej zmluvy a NATO nie sú. Existuje už veľa rokov približne rovnaká úroveň (s určitým rozdielom v profile každej zo strán). A západné mocnosti to vedia takisto dobre, ako my.“ Krajiny NATO doteraz neodpovedali na predloženie číselných údajov o celkovom počte ozbrojených síl krajín skej zmluvy v strednej VaršavEurópe zo strany socialistických štátov z júna minulého roku. Kde sú príčiny takéhoto zdržania? Nie náhodou v tom, že výmena pravdivých údajov o počte vojsk Varšavskej zmluvy a NATO by iba potvrdila západnej verejnosti falošnosť tvrdenia o „prevahe“ síl Varšavskej zmluvy? Pochybná je aj pozícia západných partnerov vo vzťahu k obmedzeniu pozemných síl. Krajinám Varšavskej zmluvy navrhujú stiahnuť zo stredne] Európy veľké vojenské formácie pre seba rezervujú právo obmea dzovať len počet vojenského personálu a zamestnancov z pomocných služieb. Návrhy socialistických štátov, ak ich máme posúdiť objektívne, sú dostatočne dobrým základom na pokračovanie rozhovorov a pre praktické rozpracovanie textu ozbrojených zmluvy o obmedzení síl a výzbroje v strednej Európe. Teraz je rad na Západe. Ak naši západní partneri prestanú s bezperspektívnymi pokusmi o dosiahnutie jednostranných vojenských výhod, úspech viedenských rozhovorov nebude treba dlho očakávať. OGOŇOK 48/7B, Moskva (spracované) Očakávanie miliónov y t P