Gardista, február 1941 (III/26-49)
1941-02-01 / nr. 26
Ročník III, číslo 26 Hlavný redaktor MILO URBAN Bratislava, sobota t februára 1941 Hold HG Adolfovi Hitlerovi Hlavný veliteľ HG Mach: Víťaznú cestu nár. socializmu nič néz at arasí Bratislava, 31. januára Slávnostný prejav hlavného veliteľa HG ku gardistom na deň 30. januára 1941: Dnes má nemecký národ veľký sviatok. Tento deň víťazstva oslavuje s ním i náš národ slovenský a v prvom rade Hlinková garda. Dnešné výročie prevzatia moci Vodcom Adolfom Hitlerom a všetko, čo tomuto slávnemu dňu predchádzalo i čo prišlo po ňom, nech je pre váa, gardisti, poučením a povzbudením. Tvrdý bol boj vodcu národných socialistov, ale tým väčšie bolo jeho víťazstvo. V jeho víťazstve kynie lepšia budúcnosť nemeckému národu, i všetkým tým národom, ktoré sa posbavily po bok národa nemeckého a na líniu zásad A. Hitlera. Dnes je až jasné, že víťaznú cestu národného socializmu nič nemôže zatarasiť. Najväčší odporcovia Adolfa Hitlera a národného socializmu sú donútení prijímať predbežne národ no socialistické metódy, aby udržali seba nad vodou. Anglickí lordi, židobaróni už odmietli metódy demokracie a chceli by svoju zapadajúcu moc zachrániť metódami toho systému, protj ktorému vlastne vyhlásili vojnu, a pred kto. rým choeü, vraj, zachrániť svet. Lenže iný je národný socializmus keď ho vedie Adolf Hitler a iný je, keď metódy národnosociaiistické užíva Church ill. Národný socializmus nie sú slová a metódy. To sú skutky, to je smer pracovníkov a bojovníkov za nový spravodlivý poriadok sveta. Hlinkovej garde sme dali úlohu železného vojska slovenského národného socializmu. Hlinkovou gardou sa celý národ náš čo raz väčšmi včleňuje do víťazného pochodu národného socializmu a Hlinková garda je usmerňovateľom revolučného prerodu, z ktorého celý náš národ vyjde nový, ale pritom verný štúrovskej a hlínkovskej tradícii. Gardisti, buďte hrdí na svoje poriamé v národe, buďte hrdí na to, že vy ste nositeľmi ducha slovenskej samostatnosti a uskutočňovateľmi zásad národného socializmu. Pozdravujeme nórodn(Socialist ick é Nemecko vo veľký sviatok národného socializmu. Vzdajte hold Vodcovi národného socializmu a novej Európy, Adolfovi Hitlerovi Na stráž! 4 v' .ť* ‘ -v.. Pred rozkazom k útoku G — Bratislava, 31. januára Rozhodné slovo v roku rozhodnutia. Takto možno vari najkratšie a najvýstižnejšie charakterizovať včerajší Filhrerov prejav. AJto každý jeho prejav, { tento skladal sa z dvoch časti. Z časti historieko-politickej, z ktorej potom ako nutný, príčinný dôsledok vyplynula časť druhá, pojednávajúca o súčasnej dobe. V prvej časti svojej reči pojednal Führer o vzniku anglického impéria, o anglickej politike, o histórii európskej a svetovej politiky pred svetovou vojnou a ukázal, aké sily a aká politika zapríčinily svetovú vojnu. Ba shrnul do tejto časti aj udalosti a vývin rokov povojnových až do roku 1933, kedy dostalo sa k mocj a k slovu v Nemeckej ríši obrodné hnutie národniosocialistické. Túto, skoro politicko-vedeckú časf prejavu urobil Adolf Hitler preto, aby ešte raz poukázal na príi’ny súčasného vojnového konfliktu, na pravú tvár Anglicka a vôbec takzvanej demokracie. Druhá časť prejavu bola však už úplne v znamení súčasných udalostí, obsahovala niekoľko náznakov a viet, ktoré naznačujú budúci vývin a dávajú aspoň približne tušiť budúce udalosti. Je len prirodzené, že verejnosť, ktorá sledovala Filhrerov prejav s napätou pozornosťou a ktorá ho starostlivé rozoberá, venuje tejto druhej časti prejavu neobyčajne veľkú pozornosť a pripisuje jej historický význam. Tri hody vynikajú z tohto odseku Ftthrerovho prejavu: 1. Ohlásenie konečného útokn, 2. Odpoveď na anglofilskú vojnovú politiku Spojených štátov severoamerických a 3. Upozornenie niektorým európskym štátom. „Vybodovali sme «1 určité základne a až príde hodina, uderíme. Že ča> doteraz smr využili, to páni v tomto rokn spoznajú. Každú možnosť sme vopred vykalkuloval L" Týmito slovami ohlásil Führer veľké udalosti, ktoré sa stanú v najbližšej budúcnosti. Ba, v ďalšej časti svojej reči hovoril ešte konkrétnejšie. „Kde len môžeme Anglicko poraziť, tam ho porazíme. Na jar začneme na mori vojna s podmorskými člnmi a potom naši nepriatelia uvidia, že sme nespali.” A že Nemecko vojenskú ofenzívu nielenže začne, ale ju aj víťazne skonči, toho vyznaním sú nasledovné historické »lóvá FBhrerove: „Rok 1941 bude historickým rokom vefkého xn o v u u s p o ri a d a n i a E n r o p y. Tento rok dopomôže zaistiť skutočné základy spojenie národov a týmto aj mier medzi národmi. Osud Anglicka je spečatený, lebo „rok, ktorý je za nami, prakticky túto vojnu už rozhodol”. Anglicko je už vlastne porazené a márne sa Idú niektoré národy, či štáty namáhať svojou pomocou Anglicka, nič už nemôže odvrátiť konečnú porážku posledného nepriafela Nemeckej ríše a nového poriadku. A v tejto súvislosti zacitujeme výstražné varovné slová Führerove, adresované Spojeným štátom severoamerickým, hlavne istej klike v nich, ktorej akosi príliš záleží na tom, aby vohnala do skazonosnej vojny aj Spojené štáty. Týmto pánkom Führer odkázal: „K to si mysli, že mnsi pomáhať Angličan o m. nech si uvedom í: Každú loď, či významnú, či nie, ktorá sa dostane pred naše torpédové rúry, bude me torpédovať.” Sú to tvrdé, ale spravodlivé slová a nik nemôže proti nim nič namietať. Nemecko sa úzkostlivo vyhýbalo miešať sa do amerických veci, má teda plné právo žiadať to isté od Ameriky. Nie menej dôležité sú varovné slová, adresované istým europským štátom, súčasne však aj Anglicka. „Kde sa zjaví Anglicko, všadehonapadnemea sme na to dosť silní!” Že tieto slová nie sú iba frázon, to dokázaly udalosti v Poľsku, v Nórsku, Holandsku a Belgicku, i všade. Je teda len v záujme mimo vejny stojacich štátov (prakticky ide tu hlavne o štáty juhovýchodnej Europyk aby nedovolily nijaký anglický vplyv alebo nátlak na svoja politika, lebo mohlo by to mať ďalekosiahle následky. Uvedené prípady, ku ktorým sa čoskoro pridruží aj varovný prípad Grécka, nech sú mementom. Na začiatku ôsmeho roku národnosocialistického Nemecka povedal Hitler rozhodné slovo. Hodina rozhodnutia sa blíži a nik jej príchod neoddiali, ani Amerika, ani Austrália, ani vojnové udalosti v Severnej Afrike, či kdekoľvek inde. Lebo vývin, zdravý život, ten zastaviť nemožno. Možno, bade to trocha symbolické: Tak, ako po zime, ▼ ktorej sa práve nachádzame, po zime, t ktorej zmĺkol život v prírode, vytryskne z jara nový elán, nový radostný život, — lebo darmo sa drží zima, mnsi popustiť, — takisto darmo sa drží starý svet, bude musieť popustiť, bude musieť ustúpiť miesto novému po dobrom či po zlom. A víťazná nemecká armáda, ktorá čaká na povel, dnes-zajtra už nastúpi, aby odstránila s cesty aj posledné prekážky, stojace v ceste nového poriadku, nového života. Rozhodné slovo padlo, teraz pridá rozkaz k útoku... Obnovené útoky na Londýn Skončilo sa „letecké ticho“ nad Anglickom Aj ďalekonosné delostrelectvo zasahuje STK — Berlin, 31. jann&ra Londýn mal 30. januára znova ťažký deň. Od predpoludnia až do zotmenia stále preletovaly nad mostom a napádaly ho nemecké bojové lietadlá, takže oelý deň bol tam letecký poplach. Nemecké lietadlá shodily obrovský poéet bômb. Na spiatočnom nálete došlo kde-tu k útokom britských stíhačov. Nemecké lietadlá však vrátily sa i napriek tomu neporušené na svoje letiská. STK — Berlín, 31. januára Hlavné veliteľstvo brannej moci oznamuje: Jedna z našich ponoriek potopila 30.000 brt. lodného priestoru nepriateľských obchodných lodí. Bojové lietadlá zasypaly aj včera v neprestávajúcich útokoch trhacími a zápalnými bombami v Londvne ciele, dôležité pre vojnu. Odvážné ojedinelé útoky v nepatrnej výške smerovaly na letiská, vojenské cvičištia, pozície protilietadlového delostrelectva, kolóny nákladných automobilov, továrenské zariadenia a železničné trate v juhovýchodnom Anglicku. Pritom viaceré bomby za siahly bojové lietadlá typu Bristol- Blenhci m na zemi. Na istom vojenakom evičišti severovýchodne od Jyondýna vyletelo do vzdnehu skladisko streliva. Bombové zásahy zni- Čily továrenské haly východne od Cambridge pri Storfordc a Nottinghamu. Bojové lietadlá potopily vo vzdialenosti asi 400 km západne od Donogalského zálivu obchodnú loď Austvard o 8.677 brt. a južne od ústia rieky Humber menšiu loď. Ďalekonosné bojové delostrelectvo pokračovalo tiež v ostreľovaní pre vojnu dôležitých cieľov v juhovýchodnom Anglicku. Nepriateľ nevnikol ani na ríšske, ani na obsadené územie. Nemeckí stíhači sostrelili nad Do- verőm 5 a nad Londýnom 7 uzavierajúcich balónov. Jedno vlastné lietadlo je nezvcetné. • Britské ministerstvo letectva a ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť vydaly spoločné komuniké, rozšírené anglickým rozhlasom o činnosti nemeckej leteckej zbrane nad Anglickom vo štvrtok a okrem už vydanej zprávy ešte oznámili, že nepriateľské lietadlá na Londýn shodily veľké množstvo zápalných a trhacích bômb. Jedno nemecké lietadlo na istú štvrť Londýna zaútočilo iba asi z 300-metrovej výšky. Association Press dodatkom ešte oznámila, že nepriateľské stroje sostrelily vo štvrtok poobede aj horiace uzatvárajúce balóny. Nemecké stroje, tak oznamuje napokon rozhlas, shodily bomby cez deň aj na východný Midland. Tu povstaly „isté škody na budovách”. Kto shodil prvú bombu? STK — Berlín, 31. januára Z patričného miesta oznamujú: Britský štátny poď tajomník Balfour na poslednom zasadnutí Dolnej snemovne tvrdil, že nemecká letecká zbraň prvá začala pri nočných útokoch shadrovat bomby n* mestá. To je nie pravda! V boji medzi Vefkou Britániou a Nemeckom prvé bomby na vidiecku osadu »hodila britská letecká zbraň v noci na 12. januára 1910 a to na mesto Westerland na ostrove Sylte. Prvá nemecká bomba na britské územie spadla 16. marca 1940. Bola svrhnutá pri útokn na britské vojenné lode, kotviace^ pr| Orkneyských ostrovoch a to na batériu protilietadlového delostreletva, ktorú aj umlčala. Nato v noci na 20. marca nasledoval väčší britský útok na ostrov Sylt, ktorý britské ministerstvo Informácii verejne označilo ako odvetný útok za nemecké útokv na britské oporné body na Orkneyských ostrovoch. Dňa 25. apríla 1940 nasledovaly opäť útoky n« otvorené nemecké mestá bez vojenského významu. Ba britské lietadlá vnikly nad berlínsku perifériu a bombardovaly vilovú štvrť. Y noci na L aug. shadzovaly bomby na stred Hannoverit, ďaleko od každého vojenského objektu. V noci na 6. august shodilv len na mestskú oblasť Hamburgu 345 bômb a v noci na 12. august nasledoval krajne zákerný útok a fosforovýml zápaľnýmt platničkami na ďaieké oblasti severozápadného Nemecka, ktorý útok platil obilnej úrode, sedliackym gazdovstvám a Len keď britskí mocipáni odmietli mierovú ponuku Vodcovu a vo svojej neblahej zaslepenosti pokračovali v bombovom útokn proti eivilnémn obyvateľstvu, prišiel nemecký protiútok. Tieto skutočnosti sú nepopierateľné dôkazy. sú na to historické dokumenty,_ že Vodca i®« po nespočetných britských výzvach sa rozhodol viesť leteckú vojnu v plnej ostrosti. Z užšieho predsedníctva sírany STK — Bratislava, 61. januára V piatok predpoludním 31. januára t r. o 10. hod. zasadalo v prezidentskom paláci užšie predsedníctvo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany pod vedením prezidenta Republiky a predsedu strany, Dr. Jozefa Tisu. Na zasadnutí sa zúčastnili predseda vlády. Dr. Vojtech Tuka, predseda Snemu, Dr. Martin Sokol a generálny tajomník minister Dr. Gejza Medrický. Hlavným predmetom rokovania boly elaboráty, ktoré sa týkajú vnútropolitických a ústavných otázok. Po referát« predsedu Snemu Dr. Matrina Sokola, a po obšírnej rozprave, na ktorej sa zúčastnili všetci členovia, poveril predseda strany, Dr. Jozef Tiso, predsedu vlády. Dr. Vojtecha Tu.ku, aby s predsedom Snemu, Dr. Martinom Sokolom, pripravili pre najbližšie zasadnutie predsedníctva konkrétne návrhy. Užšie predsedníctvo strany s radosťou a s veľkou povďačnostou vzalo na vedomie, že prezident Republiky a predseda strany Dr. Jozef Tiso založil Fond pre výchovu politických funkcionárov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vo výške 500 tisíc Ks. Po prerokovaní tlačových, organizačných a disciplinárnych vecí zasadnutie užšieho predsedníctva sa skončilo o 13. hodine.