Gardista, júl 1943 (V/148-173)
1943-07-01 / nr. 148
Ročník V., číslo 148 Vrahovia katedrál R — Žilina, 30. júna. DokiaF stála taWjner ešte neporušená nádherná kolínska katedrála, človek si mohol myslieť, že anglosaskí teroristi azda sa ] ;n neodvážia vztiahnuť svoje vražedné ruky na tento najslávnejší a zaiste najdokonalejší výtvor gotického chrámy stavajúceho umenia. K tomuto predčasnému optimizmu nebolo síce tajkmer nijakých predpokladov, lebo veď doterajšie zločiny, páchané týmito teroristami na najcennejších kultúrnych pajniatkoch nemeckého tivorčieho ducha, poukazujú na vopred vypracovaný pekelný plán vyničenia všetkého, čo tento nemecký genius z hĺbky svojho mohutného rozpätia svetu dal, — jednaät len akosi nechcelo sa veriť, že by ich nenávisť odvážila sa siahnuť i na kolínsku katedrálu, ktorá nielen nemeckému, ale i celému kresťanskému svetu je drahá. V božom dóme kolínskom dosiahol kresťanský mysticizmus gotických staviteľov svojho najvznešenejšieho vrcholu, v ňom je uložené všetko zbožné, ušľachtilé cítenie vtedajších vekov a každý kúsok kameňa tohto dómu, každý štvorcový meter pod jeho závratnými klenbami predstavuje samotnú posvätnosť. Teraz prídu vrahovia bezbranných žien, detí a starcov, vrahovia katedrál, kostolov, nemocníc, krásnych palácov i prostých obydlí a s úškľabikom samotného satana hodia bomby na to, čo by ešte veky malo neporušené stáť a hlásať pozdným generáciám víťazný, s r ebesami zasnúbený, vzlet kresťanského ducha: na kolínsku katedrálu. Bombat-dve a v rujmovišti sa nachádza Všetka táto zázračná nádhera, niet jej viac, alebo je tak porúchaná, že sa to rovná úplnému jej zničeniu. Nuž čo povedať na ducha, ktorý sa tohto do neba volajúceho zločinu dopustil, ako charakterizovať túto ohavnú vraždu na kolínskej katedrále. Aké môžu byt srdcia týchto ľudí, aké môže byť ich myslenie? A aký strašný musí byť pohľad do hlbín duše oného sveta, ktorý v stovkách, tisíckach vysiela svojich splodencov na najpo* dlejšie vražedné výpravy!. Zničenie kolínskej katedrály však dokonale nám odhaľuje i pravú tvár nepriateľa a dáva nám tušiť, čo by čakalo na europskú vzdelanosť a na europský kontinent samotný, keby sa mu plány vydarlly. A ak si dosiaľ niekto azda myslel, že ti Angličania a Američania sú jednak len slušnejší ľudia a snížili by sa k pohaneniu svojho vlastného, tak usilovne propagovaného gentlemanstva, po kolínskom zločine iste sa fcnu otvoria oči a utvidí ich v ich duševnej nahote. Nuž aký tu rozdiel medzi barbarizmom východu a západu, aký rozdiel medzi „kultúrnym“ Anglosasom a necivilizovaným boľševikom? U oboch vládne zákon ničenia a hanebného prelievania krvi, obaja sú naprosto rovnakí! Ak by mala vzísť zo zničenia kolínskeho dómu aspoň nejaiká svetlá stránka, tak by to mohol byť len hlas, vyšľahnuvší zo zúbožených už, ale tým posvätnejších jeho lodí a volajúci k celému kresťanskému svetu: „Hľaďte, čo zo Imňa spravili! Nedovoľte teda, aby zlomil vašu odolnosť a zvíťazil nad vami!“ Je to zaiste krutý úder, ktorý utrpel nemecký národ zničením svojej najnádhernejšej katedrály — my to tak dobre ani nevieme precítiť — ale ak v nepriateľských metropolách a v nepriateľských generálnych štáboch predpokladajú, že ho tento úder omámi a pomaly na kolená donúti, dožijú sa pravého opaku. Kolínsky zločin ešte silnejšieho ducha odporu vleje do zarmútených nemeckých duší a konečný výsledok bude ten, ktorý prorokoval staručký, ale pevnej vôle Knut Hamsun na viedenskom kongrese Únie europských novinárov: Nie Neyaecko. ale Anglicko uvidíme na koleT.áchl Tri nové momenty v lerajšej situácii — Svet stojí bezprostredne pred novým, azda rozhodujúcim obdobím vojny Berlín, 30. júna. Vojenský dopisovateľ Nemeckej zpravodajskej kancelárie piše: Pri posudzovaní terajšej vojnovej situácie zisťujeme po posledných zprávach z europských frontov a frontov na Ďalekom východe tri rozhodné nové momenty. V čiernom mori operujú od nedávna po prvý raz aj nemecké ponorky, čo má eminentný vojenský význam. Nechybíme, keď povieme, že nemecké vojnové vedenie venuje tejto oblasti zvýšenú pozornosť. Zvyškom sovietskeho vojnového a obchodného loďstva, skrývajúcim sa pri kaukazskom pobreží, má byť znemožnené rnšiť prípadné nemecké akcie v oblastiach pri tejto námornej oblasti. Prítomnosť nemeckých ponoriek v týchto vodách dokazuje nenarušenosť nemeckého súčasného zosilnenia ofenzívneho ducha za všetkých defenzívnych pozícii. Dnešná zpráva nemeckej brannej moci hlási po prvý raz úspešná dosadenie silného sväzu ťažkých nemeckých bojových lietadiel proti nepriateľským lodným cieľom v severoafrickej pobrežnej oblasti. Zdôraznenie okolnosti, že išlo o silný svSz, naznačuje, že letectvo Osi napriek dosadeniu na iných frontoch, vie tvoriť ťažištia aj v oblasti Stredozemného mora. Je pochopiteľné, že Os neprepína svoje letectvo v tejto oblasti. Angloamerický protivník, ktorého sústredenie v oblasti Stredozemného mora sa v posledných týždňoch zvSčšilo, poskytuje veľmi vhodné ciele, pri ktorých sa oplatí šetriť vlastnými silami, aby bolo možno použiť ich s najväčším dôrazom v rozhodnom okamihu. Pritom neslobodno zabúdať, že protivník, ktorý sa tam pripravuje zaútočiť, sa musí usilovať dosiahnuť leteckej prevahy. Nemecké vojenské kruhy sa nevyslovujú o tom, aké výhľady má toto úsilie nepriateľa. Za europskými vojnovými kulisami pripravujú sa na Ďalekom východe, nebadané svetovou verejnosťou, na strane japonského spojenca rozhodnutia, naznačované poslednými ťažkými a úspešnými náletmi na Port Darwin. Po prvý raz tam operuje pri japonských veľkoútokoch nielen námorné letectvo, ale aj vojenské letectvo, čo naznačuje, ako veľmi pokročilý japonské ofenzívne prípravy proti Austrálii, takže možno očakávať v krátkom čase veľké udalosti, ktoré otvoria celkom novú situácia v pacifickej vojne. Vojenskí pozorovatelia z tbho všetkého usudzujú, že svet stoji bezprostredne pred novým a azda rozhodujúcim obdobím tejto globálnej vojny. „Vybudovať nové Rusko“ — hlavný cieľ oslobodzujúceho hnutia generála Vlasova - Celý ruský národ musí sa zúčastniť boja proti boľševikom Telefonické zpráva našej berlinskef redo kole 6 — Berlín, 30. júna. Po prvých krátkoch a kusných zprávach o jestvovaní Vlasovovej armády, ktorá už aj bojovala na rozličných miestach ako časť nemeckej armády, nastalo opäť ticho okolo tejto zaujímavej okolnosti, ktorá ostatný raz bola spomenutá v úvodnom článku „Premena“ nemeckého Natlonalzeitungu. Na otázky príslušné nemecké miesta neodpovedajú a nepodávajú nijaké bližšie informácie ani o počte, vývine alebo činnosti tejto ruskej protiboľševickej armá. dy. Keďže táto vec Je naozaj zaujímavá, po rozhovore generála Vlasova s Istým srbským novinárom, ktorý sme boli v Gardistovi už uverejnili, prinášame opäť zprávy o generálovi Vlasovovi a Jeho cieľoch, ktoré uverejňujeme bez komentára. V ruskej tlači obsadených východných oblastí uverejnili totiž otvorený list generála Vlasova pod titulom PREČO SOM ZAČAL BOJ PROTI BOĽŠEVIZMU?: Vlasov je sedliacky syn z nižnijnovgorodského gubernátu, má vyššie školské vzdelanie, zúčastnil sa na rnskej revolúcii, od roku 1930 bol členom boľševickej strany a 24 rokov slúžil v červenej armáde od jednoduchého vojaka až po veliteľa druhej útočnej armády a zastupujúceho hlavného veliteľa armádnej jednotky Volchov. Jeho obzvláštnu usilovnosť honorovall prepožičaním vysokých vyznačení: Leninovho, vyznačenia červenej zástavy a pamätnej mince „dvadsať rokov červenej armády“. V rokoch 1938-39 vykonával Vlasov činnosť vojenského poradcu u čankajška v člne, teda v tom čase, keď Stalin zničil vyššie vedenie červenej armády. Ak Vlasov teraz ako syn ruského národa volá svoj celý národ do boja proti boľševizmu, nejde ta o osobnú pomstu. „Musim zdôrazniť, že sovietska vláda nebola voči mne nikdy nespravodlivá“, píše vo svojom otvorenom liste. Životný cieľ Vlasova už od prvopočiatku m.k kal9 seÄUiJMvi dať i«ho sem, ruskému robotníkovi ľahší život a celému ruskému národu poskytnúť jasnejšia budúcnosť“. V tejto vojne bojoval pri Przemysle a Ľvove, pri Kijévé a napokon s veľkým úspechom pri Moskve, kde zastavil nemecký útok a neskoršie a) prerazil nemecký front, potom však sám i so svojou armádou bol obkolesený nemeckými jednotkami a padol do zajatia. „Až do ostatnej chvíle ostal som pri vojakoch a dôstojníkoch mojej armády; zostalo nás iba priehrštie a my sme splnili svoju povinnosť až do konca ako vojaci.“ O svojom vnútornom vývojt hovorí sám Vlasov: PRED VOJNOU Tu som spoznal, že nič z toho, za čo v občianskej vojne bojoval ruský ľud, neuskutočnilo sa po víťazstve boľševizmu. Videl som ťažký život ruského roľníka, ako prinútili sedliakov do kolchozov, ako odstránili milióny Rusov, ako ich zatkli bez súdneho rozsudku a vyšetrovania. ZA VOJNY V čase rozhodných bojov pri Moskve videl som, že vlasť poskytla frontu každú pomoc, no práve tak ako vojak na tronte, každý robotník a iný občan robil to len vo viere, že bránil vlasť. A neraz musel som zaháňať otázkou, ktorá sa mi vždy vynárala: počkať, či bránim vôbec vlasť, za ňu posielam ľudí do smrti, a nielen pre boľševizmus, ktorý sa skrýva za svätým menom vlasti? V ZAJATÍ V tom čase v celom rozsahu vystúpila otázka do popredia: Má sa i naďalej prelievať krv ruského národa? Za čo bojuje ruský národ? Jasne som spoznal, že ruský národ bol vtiahnutý do vojny boľševizmom za zánjmy cudzích mocí, anglo-amerického kapitalizmu. A tam v lesoch a barlnách prišiel som lc rozhodnutiu, že moja povinnosť väzi v tom, aby som ruský národ volal do boja proti zničeniu boľševického panstva, lebo Ide tu o mier pre ruský ľud a za nové . 70 hal. Hlavný redaktor MILO URBAN Smn* vedteki-buBni«- vKočtcu* tiM Z. 59 W Štvrtok, 1. júla 1943 Rusko, v ktorom každý Rus bude môcť šťastne žiť. POMER K NEMECKU Prišiel som k pevnému presvedčeniu, že úlohy, ktoré má splniť rnský ľud, môžn sa riešiť Iba v styku a spoluprácou s Nemeckom. Boľševizmus odlúčil ruský ľud nepreklenuteľným múrom od ostatných národov Európy. Chcel našu vla>sť uzavrieť pred vedúcimi europskými národmi. Spolu s nemeckým národom musí ruský národ odstrániť tento múr nenávisti a nedôvery. NOVÉ RUSKO Vyše pol roka strávil som v zajatí. Ako zajatec za ostnatým drótom nespreneveril som sa vôbec svojmu rozhodnutiu, naopak, moje presvedčenie sa len upevnilo. Na statočnej základni — na základni úprimného presvedčenia, v plnom vedomí svojej zodpovednosti za svoje člny pred vlasťou, národom a dejinami, volám národ do boja a sám si kladiem úloha, vybudovať nové Rusko. Skér, ako padne lístie? Najnovšie Chupohlllovo proroctvo o priebehu vojny Amsterdam, 30. júna. Ako oznamuje britská zpravodajská služba, Winston Churchill mal dnes z príležitosti svojho vymenovania za čestného občana mesta Londýna reč, v ktorej začal proroctvom, že skôr ako spadne listie na jeseň, dôjde k ťažkým bojom v Stredozemnom mori a Inde. Ďalej opakoval, že Anglicko chce žiadať od svojich protivhikov bezpodmienečné podrobenie sa a že sa musia podrobiť absolútne jeho právu a milosti. Anglicko samo, tak potom pokračoval, nehľadá nijaký zisk, nechce nijaké územia alebo zväčšenie, neočakáva nijakú odmenu a neprijme nijaký kompromis. Keď potom prehovoril o údajných stratách ponoriek mocností Osi v mesiaci máji, vyhlásil v súvislosti s bombardovaním, že len čo sa noci predĺžia a vzdušná flota Spojených štátov zväčší, nebude v Nemecku nijakého priemyslu alebo vojenského cieľa, čo by nebol nanajvýš vystavený útokom. Eden hrozí bombardovaním Ríma Lisabon, 30. júna. Britský minister zahraničných vecí Eden vyhlásil na otázku v britskej Dolnej snemovni, že britská vláda neurobila nijaké kroky u talianskej vlády, aby ju pohla odstrániť všetky vojenské objekty z Ríma, že britská vláda nemá ani v úmysle podniknúť tajkýto krok. Pri tejto príležitosti zopakoval britský minister zahraničia svoje predošlé vyhlásenie, že RAF nebude váhať Rím podľa svojich najväčších síl a čo možno najťažšie bombardovať, keď priebeh vojny vyžiada takúto akciu. Konflikt vo vláde USA Berlín, 30. júna Konflikt medzi americkým viceprezidentom Wallaceom a v jeho funkcii predsedu úradu pre hospodárske vedenie vojny ministrom obchodu Jesse Jonesom považujú v berlínskych politických kruhoch za zaujímavý fenomen pre posúdenie terajšej situácie USA.. Podľa úsudku Wilhelmstrasse, ide pri tomto spore o veľmi vážny konflikt medzi odborníkmi a politickými diletantmi o otázke, či a ako sa môžu bohaté surovinové ložiska USA využiť pre vojenské účely. Pritom zreteľne sa ukazuje pokus politických diletantov svaliť vinu za nesplnené alebo nesplniteľné predpovede na poli vojnovej produkcie na odborníkov USA, ktorí stále vystríhali pred prehnaným optimizmom. Toto nové napätio, ktoré sa rysuje na veľmi vážnom pozadí, nachádza podľa náhľadu berlínskych politických kruhov svoje doplnenie v sciálnycfa napätiach, prejavujúcich sa terajšími štrajkami. Za zvlášť dôležitú označujú v tejto suvi. slosti v Berlíne skutočnosť, že Roosevelt a jeho vojenskí a politickí poradcovia neboli doteraz vstave tieto neporádky odstrániť.