Hlas Ĺudu, marec 1973 (XX/51-77)

1973-03-22 / No. 69

PROLETÁR! VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SÄ! Odporučili opQf L Svobodu PRAHA (ČSTK) Včera v poludňajších hodi­nách bolo vo Vladislavskej sále Pražského hra­du zasadanie Ostredného výboru Komunistickej strany Československa. Na základe návrhu Predsedníctva, ktorý predniesol generálny tajomník ÜV KSČ súdruh Gustáv Husák, Ostredný výbor KSC jednomyseľ­ne schválil odporučiť na opätovné zvolenie do funkcie prezidenta -Československej socialistic­kej republiky člena Predsedníctva Ov KSČ sú­druha Ludvíka Svobodu. Ústredný výbor Komunistickej strany Česko­slovenska prerokoval aj niektoré kádrové ná­vrhy. Zvolil svojho člena súdruha Jana Baryla do funkcie tajomníka a člena sekretariátu Gv KSČ a predsedu Komisie (Ostredného výboru KSČ) pre poľnohospodárstvo a výživu. Ostredný výbor KSČ uctil pamiatku svojich tragicky zahynulých členov — súdruhov Radka Kasku a Michala Kudzeja. Zasadanie zakončili Internacionálou. S údruh RSDr. Jan B a - r y 1 sa narodil dňa 20. decembra 1925 v Olomouci. Pochádza z robotníckej rodi­ny. Vyučil sa za strojnéhi? zámočníka a pracoval v Stro­járňach v Gottwaldove. V ro­ku 1950 nastúpil na OV KSČ ÍSvit v Gottwaldove ako in­­, Struktur a neskoršie ako. ta­jomník OV KSČ. V rokoch 1951—1953 zastával funkciu vedúceho oddelenia Krajské­ho výboru KSČ v Gottwaldo­ve. Odtiaľ prešiel študovať na Vysokú stranícku školu OV KSČ v Prahe, ktorú ukončil v roku 1956. Po ab­solvovaní Vysokej straníckej školy ŰV KSČ nastúpil na , Ostredný výbor KSČ, Na XIV. zjazde KSČ ho opäť zvolili za člena ÚV KSČ. Od júla roku 1970 pra­cuje vo funkcii vedúceho Ekonomického oddelenia ÜV KSČ.-­Je nositeľom štátneho vy­znamenania Za zásluhy výstavbu, Památné) medaily o k 100. výročiu narodenia V. I. Lenina, Pamätnej medaily k 50. výročiu založenia KSQ/ a Pamätnej medaily k 25? výročiu Víťazného februára. DNES 12 STRAN ROČNÍK XIX ČÍSLO 69 ŠTVRTOK 22. III. 1973 1 Kčs PRAHA (ČSTK) — Plenárne za­sadanie Ostredného výboru Národ­ného frontu Československej so­cialistickej republiky sa včera po­poludní zišlo v zasadacej sieni Sne­movne^ národov v novej budove Federálneho zhromaždenia v Pra­he. "SchOdzu viedol predseda ŰV NF ČSSR a generálny tajomník ÜV KSČ Gustáv Husák. Na rokovaní boli prítomní členovia Predsedníc­tva ,ÜV KSČ Karel Hoffmann. Alois Indra, Antonín Kapek. Josef Kemp­­ný, Jozef Lenárt a Lubomír Stran gal, ŕatnmník ÜV' KSC Frs/tli OndHch, predstavitelia ostatných politických strán a spoločenských organizácií Národného frontu a d’aläl činitelia. Správu Predsedníctva OV NF ČSSR predniesol podpredseda ŰV . NF ČSSR prof. MUDr. Tomáš Tráv­­\níček. V nej zhodnotil prácu Národné­ho frontu pri plnení záverov XIV. zjazdu KSČ. Po vystúpení podpredsedu Ov NF ČSSR prof. Tamása Trávnička nasledovala diskusia. Tajomník 0RO Bedřich Kačírek v nej hovoril o výsledkoch odbo­rárskej aktivity, socialistického súťaženia, záväzkového hnutia a o výchove a starostlivosti o pracu­júcich v organizáciách ROH. Podpredseda ŰV SZM Jindřich Poledník o. i. uviedol, že v súčas­- nosti je u nás už každý tretí mla­­íPoy^b člene1-,. R ŽNI a p P .prvý raz v histórii nášho jednotného mládežníckeho hnutia sú v ňom najpočetnejšou skupinou mladí robotníci. O zameraní práce Okresného výboru Zväzu družstevných roľní­kov v Prešove po celoštátnom zjazde JRD informovala plénum členka JRD v Uzovciach Slivka Frajtová. Členovia Čs. strany ludovej vy­tvorili vlani svojou dobrovoľnou pracovnou iniciatívou dielo v hod­note viac ako 31 mil. korún a tiež tohto roku reprezentujú ich záväz­ky na počesť Víťazného februára už vyše 15 mii. korún, povedal vo svojom diskusnom príspevku Karel Holub. K angažovanému, iniciatívnemu plneniu úloh voleb­ných programov Národného fron­tu sa vo svojich vystúpeniach pri­hlásili aj ústredný tajomník Stra­ny slovenskej obrody jtt. ->f ■' oläk a ústredný tajomník Čs. strany socialistickej Jiří Fleyberk. Podpredseda OV ČSTV dr. Miro­slav Hlaváček sa upriamil na do­terajšie výsledky i doteraz nevy­užité rezervy pri rozvoji masovej telesnej výchovy a športu. Podpredsedníčka Cs. rady žien dr. Olga Vacková označila uply­nulé ročné obdobie za školu kon­kretizácie záverov XIV. zjazdu KSČ v podmienkach ženského hnutia. O rastúcich možnostiach uplat­nenia družstevného hnutia v Ná­rodnom fronte a o jeho širokom podiele pri realizácii volebných programov hovoril podpredseda ÜRD dr. Pavol Tonhauzer. Diskusiu uzavrel súdruh Gustáv Husák. Ocenil úsilie členov funkcionárov najmä masových or­a ganizácií i všetkých ostatných zložiek Národného frontu o kon­krétne uplatňovanie záverov XIV. zjazdu KSČ pri rozvoji našej eko­nomiky a celého spoločenského života. Potom schválili účastníci ple­nárneho zasadania Správu Pred­sedníctva ÚV NF ČSSR o činnosti Národného frontu od XIV. zjazdu KSČ s tým, že úlohy z nej vyplý­vajúce tvoria dlhodobú smernicu pre dälší postup všetkých orgá­nov a organizácií Národného fron­tu. Ústredný výbor Národného fron­tu ČSSR prijal aj uznesenie k zme­nám v zložení Predsedníctva pléna ÚV NF ČSSR. Do funkcie a člena Predsedníctva ÚV NF ČSSR bol schválený dr. Ing. Leopold Kovalčík, ktorý sa súčasne stal členom pléna ÚV NF ČSSR. Zá členov pléna schválilo zasa­danie na návrh ÚV NF SSR Ing. Jána Bandžáka, na návrh ROH Bedřicha Kacírka, Terezu Bodovú a iôžefa Zbihleja, na návrh ÚV SZM Jindřicha Poledníka a Micha­la Znzuláka a na návrh Federálne­ho výboru Zväzu požiarnej ochra­ny ČSSR Karla Navrátila a Štefa­na Majora. tu Ústredný výbor Národného fron­Československej socialistickej republiky na včerajšom plenár­nom zasadaní v Prahe prerokoval návrh Ostredného výboru KSČ na funkciu prezidenta ČSSR a roz­hodol, aby do funkcie prezidenta ČSSR bol ako jediný kandidát Národného frontu navrhnutý člen Predsedníctva ÚV KSČ a doteraj­ší prezident armádny generál Ludvík Svoboda. Návrh predložil generálny ta­jomník ÚV KSČ a predseda OV NF ČSSR Gustáv Hasák, ktorý zhod­notil život, prácu a zásluhy súdru­ha Ludvíka Svobodu o oslobode­nie Československa od fašizmu a o budovanie socialistickej spoloč­nosti a zdôvodnil prečo Ústredný výbor Komunistickej strany Čes­koslovenska návrh predkladá. K návrhu ÚV KSČ sa v diskusii vyjadrili z poverenia svojich čle­nov predstavitelia všetkých spolo­čenských organizácií a politických strán, ktoré sú združené v Národ­nom fronte. Za d alsi rozvil msei spoločnosti SPOLOČNÍ KANDIDAT ÜV KSČ A OV NF ČSSR PRE VOLBO PREZIDENTA ČSSR SÚDRUH LUDVIK SVOBODA. Dotyky s umením tláBedz; základné ciele, ktoré sleduje komunistická strana vo ĚWĚ svojom dlhodobom programe budovania socialistickej a ko­­aw" munistickej spoločnosti, patri zvyšovanie kultúrnej úrov­ne všetkého ľudu, rozvoj duševných schopnosti všetkých obča­nov, ich vymanenie sa z čisto hmotárskych záujmov, formovanie ľudského charakteru do harmonického celku, aby sa v plnom rozsahu naplnili slová Maxima Gorkého: Človek — to znie hrdo. Vlastnosti a schopností osobnosti sa ukúvajú najmä v pracov­nom procese, lenže v období intenzívneho napredovania vedecko­­technickej revolúcie má nesmierny význam i činnost vo voľnom čase. Oblast záujmovo umelecká ako prejav kul­túrnej aktivity obyvateľstva predstavuje širokú škálu možností a foriem — spája individuálne záľuby s celospoločenskými, umožňuje estetické sebavyjadrovanie človeka, zušľachťuje jeho fantáziu, kultivuje zmyslovú sféru. Navyše doplňuje profesionál­ne umenie, ]e uchovávateľom národných, revolučných a ľudových tradícií, obohacuje náš život tvorivým nepokojom. Leninova myšlienka — přiblížit umenie ľudu a ľud umeniu — podčiarkuje predovšetkým aktívnu spoluúčast všetkých členov spoločnosti na tvorbe a „spotrebe“ kultúrnych a umeleckých hod­nôt. Inak povedané, dotyky s umením neslobodno zužovat iba na pasívne prijímanie, ale s umocnenou intenzitou treba položit akcent na voľný rozlet tvorivého ducha. Práve z tohto aspektu vystupuje mimoriadne do popredia záujmová umelecká činnost. Žiaľ, i tu ešte doznievajú, rovnako ako v profesionálnej sfére, neduhy z-nedávnych rokov. Vieme dobre, čo sa vtedy nosilo: jednostranný návrat k modernizmu, k rozličným izmom, aby sa vzápätí odmietal nielen socialistický realizmus, ale í realizmus vôbec, ako o súčasnosti prekonaná historická kategória. Začalo sa postupne viac a viac lipnúí na imanentnom, od spoločenskej skutočnosti nezávislom vývoji umenia, na ničím nedeterminova­­nej sebarealizácii umelca s plným právom na takmer absolútnu slobodu tvorby. Často vznikali samoúčelné experimenty pre expe­rimenty, ktoré sa neraz vydávali za obdivuhodné umelecké diela. Odôvodňovalo sa to tým, že niet inej cesty na odstránenie obme­dzení dogmatizmu z päťdesiatych rokov. a e prirodzené, že takéto tendencie zasiahli i do záujmovo J umeleckej sféry. Dajme napríklad pod drobnohľad p o p u­­» lárnu hudbu, ktorá neprestajne prekvitá. Vi dlhé ro­ky v nej kraľuje západná móda, kraľuje bezvýhradne a despo­ticky, ale jej sladký tenor už ani nevnímame, privykli sme si — a to je práve zle. Len sa zamyslime nad tým, koľko len v našom kraji vzniklo všakových hudobných skupín s krkolomnými cudzí­mi názvami, ktorým nerozumeli a nevedel isprávne vyslovovat predovšetkým ich nositelia. Bolí to zväčša krikľúni a revúni, vydávajúci kakofonické zvuky, ktoré trhali ušné bubienky. Ex­trémne sa obliekali a ich zovňajšok nepôsobil práve najpríjem­nejšie. Mladí ľudia to hltali, holdovali diskotékam a iným škod­livým výstrelkom. Netreba akiste zdôrazňovať, aké neblahé dô­sledky to zanechalo na politickom a morálnom profile mladej generácie. Veď už John F. Kennedy poukazoval, že „keď pre­nikneme s divokou hudbou na Východ, získame tamojšiu mlá­dež“. Niet pochýb o tom, že buržoázni ideológovia z tejto veľkej pravdy maximálne fažilt a my sme tomuto tlaku primerane ne­­čelili. Veľa nezdravého sa vyskytovalo aj vo v ý t v a r n o m umení. Amatérski umelci sa usilovali napodobňoval profesio­nálov, čo sa odzrkadlilo v deštrukcii ideových, výsostrie angažo­vaných prvkov. Dominovala nezmyselná abstrakcia, bujnel for­malizmus, výrazové prostriedky sa podriaďovali snobizmu a ex­trémnemu modernizmu. Preferovala sa myšlienka odcudzenia človeka, jeho rezignácia voči osudu. Ostáva nepopierateľným fak­tom, že v minulosti sme na výstavách obrazov v krajovom me­radle videli nemálo absurdnej sklerotičnosti a vyumelkovanosti. Výrazne sme pocltovo.lt absenciu pocitového stvárnenia socialis­tickej epochy. Tieto pomýlené zámery sa premietali do všet­kých oblastí záujmovej umeleckej činnosti, či už išlo o tanec, divadelníctvo, výtvarnú fotografiu atď. Pravda, nemožno však generalizoval a nespomenúť svetlé strán­ky. Nedávno som navštívil Ľudovíta Kameníka, ľudového umelca z Trnavy. Jeho tvorba — maľba na sklo — bola vždy rýdza, čis­tá, nepoškvrnená, vytryskujúca priamo zo srdca. Bolo cítit, že každé dielko prešlo cez prizmu osobného cítenia, bytostne v ňom splynula ozvena národnej tradície s vlastným špecifickým vide ním. Podobných príkladov by sme našli viacero. V tom sa zračí nazdávam sa, i určitá přednost pred profesionálnou tvorbou Práve o takýchto umelcov sa musíme opierat pri ďalšom rozvi jani a pestovaní záujmovej umeleckej činnosti ( Prichodí mi konštatoval, že v tomto smere sme dosiahli v po slednom čase podstatný kvalitatívny zlom. V oblasti tvorivej SLOVO TÝŽDŇA aktivity občanov nastal markantný posun k vyhranenej ideovosti a socialistickej angažovanosti. V podmienkach Západoslovenské­ho kraja si to môžeme ilustrovat na obrodení a skvalitnení prá­ce mnohých súborov a krúžkov, na nespočetných verejných vy­stúpeniach kolektívov i jednotlivcov pri príležitosti významných jubileí. Je potešiteľné, že citlivý pulz našej strany, realizácia zá­verov XIV. zjazdu a uznesení ÜV KSC nachádza živnú pôdu aj na tomto úseku. r rpeli by sme však vlčou tmou, keby sme tvrdili, že niet už čo naprával. Ustavične si treba připomínat slová súdruha Vasila Biľaka, ktoré predniesol na októbrovom plenárnom zasadaní OV KSČ v roku 1972: „Kultúra a umenie, ak majú byť skutočne veľké a hodnotné, nemôžu stáť bokom od gigantického zápasu, v ktorom sa rozhoduje o osude ľudstva, o jeho prechode od kapitalizmu ku komunizmu.“ Bohaté plány a predsavzatia sa už realizujú v praxi. Významným ohnivkom v ich kontexte je konkrétna koncepcia súťaže záujmovej umeleckej činnosti na ro­ky 1972—1976. Teraz bude záležat len na Krajskom osvetovom stredisku v Bratislave, okresných národných výboroch a okres­ných osvetových strediskách, ako sa zhostia tejto náročnej úlo­hy. Nie je totiž jednoduché poskytnúť priestor a možnosti pre fundované konftrontácie ochotníckych divadelných súborov, ma­lých javiskových foriem, umeleckého prednesu, speváckych zbo­rov, dychových orchestrov, tanečných a folklórnych súborov, spo­ločenského tanca, výtvarnej, fotografickej a filmovej tvorby. Žia­da si to nemálo úsilia, vytrvalosti a obetavosti. Bolo by chybou, keby sme túto skutočnosť opomenuli. Niet inej cesty, ak chceme, aby náš človek socialisticky myslel a konal a aby naše umenie bolo veľké,, strhujúce, mnohofarebné, krásne a predovšetkým dobré. PAVOL DINKA Plénum komunistických poslancov PRAHA (ČSTK) — V Prahe M včera zišla v novej budove Fede­rálneho zhromaždenia plenárna schôdza Klubu komunistických po slancov Federálneho zhromažde­nia, na ktorej sa zúčastnili aj po­slanci druhých politických strán, Národného frontu a poslanci bez straníckej príslušnosti. Podpredseda Klubu komunistic­kých poslancov poši. Vladimír Vedra, ktorý schôdzu viedol, pri­vítal v úvode členov a kandidátov Předsednictva a sekretariátu Ostredného výboru Komunistickej strany Československa na čele s generálnym tajomníkom OV KSČ Gustávom Husákom. V programovej časti sehôďte prerokovali poslanci komunisti spoločne s polancami ostatných politických strán a poslanci bez straníckej príslušnosti návrh na voľbu prezidenta Československej socialistickej republiky, ku ktoré­mu výklad podal generálny tajom­ník Ostredného výboru Komunis­tickej strany Československa Gus­táv Husák. Potom jednomyseine prijali uznesenie, v ktorom sa uvá­dza. že Klub komunistických po­slancov Federálneho zhromažde­nia spoločne s poslancami dru­hých politických strán Národné­ho frontu a poslanci bez straníc­kej príslušnosti jednoznačne pod­porujú návrh Ostredného výboru Komunistickej strany Českosloven­ska a Ostredného výboru Národ­ného frontu ČSSR. aby za prezi­denta Československej socialistic­kej republiky bol opäť zvolený ar­mádny generál Ludvík Svoboda. HOVORILI SME Vojtechom Horonským o masovopolitickej práci XIV, zjazd KSČ zdôraznil veľký význam masovopolitickej práce, ktorej úlohou je predovšetkým mobilizovat najširšie masy pre úspešné plnenie úloh, vyplývajú­cich z uznesení XIV. zjazdu KSC a volebných programov NF. Ako sa yám podarilo splniť zámery v ob­lasti masovopolitickej práce, hlav­ne však na úseku názornej agitá­cie? — Celjcovü prácu v oblasti ma­sovopolitickej činnosti treba hod­notiť kladne. V minulom roku celú masovopolítickú prácu ,v meste úspešne riadila 9-členná masovo­­politická komisia MsV KSS, jej sekcie názornej agitácie v úzkej spolupráci s odborom školstva a kultúry MsNV Komárno, jednotli­vé akcie sme usporiadali za po­moci agitačných stredísk, ktorých v našom meste pracuje cetkom deväť. £ Čo by sie dodali na margo ich úspešnej činnosti? ho — Zásluhou dobre premyslené­systému sme dosiahli mnohé pozitívne výsledky, z ktorých spo­meniem aspoň niektoré. Zorgani­zovali sme 5 živých novín, zosta­vili sieť agitačných dvojíc pre ce­lé mesto, ktoré sa úspešne podie­ľali na dvoch agitačných dňoch. Vydali sme 30000 aktuálnych s predsedom MsV KSS v Komárne bleskoviek, vyše 700 pásových he­siel, zorganizovali sme 30 výstav, odvysielali sme okolo 300 relácií a pod. Aj vďaka dobrej masovopo­litickej práci sa nám podarilo vy­budovať 2 športové ihriská pre de­ti v celkovej hodnote 1,5 mil. Kčs. ® Aké úlohy 9á zahrnuté y pláne na rok 1973? — Od začiatku roku 1973 spres­ňujeme zoznam agitačných dvojíc, upřesnili sme členov štábov agl­­íačných stredísk, pripravujeme jarné stretnutia s občanmi, v kaž­dom agitačnom stredisku zorgani­zujeme 4 poslanecké dni, pripra­víme ďalšie živé noviny, z ktorých sme už mali jednu tému Február a kniha,- ďalšiu chystáme na tému Žena, rodina a spoločnosť. Zorga­nizujeme sériu besied s mládežou na tému Úloha národných výbo­rov a plnenie volebných progra­mov. Seriózne sa budeme naďalej venovať všetkým formám názor­nej agitácie. Za pomoci ZO KSS, spoločenských organizácií, peda­gógov a mnohých ďalších aktivis­tov sa vynasnažíme o to, aby sme účelnou masovopolitickou práoou mobiljzqvalí každého občana do činorodej, verejno-prospešnej kultúrno-výchovnej práce v záuj­a me úspešného rozvoja nášho mes­ta. Štefan BENDE, Komárna

Next