Letectví + Kosmonautika, 1969 (XLV/1-24)
1969 / No. 10
a chce odist z miestnosti. V tom sa mu do cesty postaví menší pobledlý podporučík v bielej uniforme letcov. Povie: „Môj generál, vaše dispozície práve teraz ulolené nebudú mat očakávaný úspech.“ Generál je konsternovaný podporučíkovou smelostou. Foch sa zmôže iba na otázku: „A prečo?“ Odpoveď je stručná: „Zajtra bude pršat, môj generáli“ Táto epizódka je z memoárov bývalého poslanca dr. lána Hally. Počul ju od neskoršie slávneho maršála Focha, ktorý ju rozprával pri svojej návšteve v Bratislave. Podľa maršálových slov sa okamžite všetko vysvetlilo. Podporučík uviedol, že je povolaným astronómom a že okolo roku 1907 podnikol niekoľko výstupov na Mont Blanc, kde žil mnoho dní v improvizovanej hvezdárni a pozoroval Slnko; za tajomstvom Slnka precestoval takmer celý svet, Turkestan, Tahiti, Ecuador i Afriku. V Chamonix uskutočnil celý rad pokusov s meteorologickými drakmi a v roku 1908 z týchto výskumov čerpal pre svoju prvú meteorologickú štúdiu o vzniku krupobitia a cyklónov. Mladý podporučík tiež priznal, že dlhé roky bol blízkym spolupracovníkom slávneho hvezdára fanssena v Mendonu u Paríža; ak nepozná Foch Janssena ako astronoma, potom iste z francúzskych vojnových dejín — bol hrdinom obliehaného Paríža roku 1871, kedy vystúpil balónom, aby pozoroval pruské vojská a ich opevnenia. „Foch okamžite uznal,“ pokračuje v memoároch Ján Halia, „význam meteorológie pre vojenské operácie a poveril Štefánika, aby organizoval povětrnostně zpravodajstvo na celom úseku fronty Dohody. Tým sa Štefánik opát dostal do popredia a upozornil na seba i vo vojenských kruhoch.“ Epizóda s Fochom odpovedá Štefánikovef priamostí i povahe. Po rokoch celá historka dostala určitú príchut nadnesenej legendy. Isté je, že Štefánik mal zámer zriadil podobnú meteorologickú službu. Ak zalistujeme v cestovných dátach M. R. Štefánika, ktoré s veľkou starostlivostou a strohou věcnost ou dokumentu zistil neskoršie Jozef Bartúšek, prečítame si toto: 31. mája odchádza do Paríža. 3. júna sa vrátil z Paríža. Od toho dfta každý večer posiela meteorologickú zprávu do štábu generála Focha. 7. júna o 18. a 19. hodine sa vzniesol s Bourdonom do veľkej výšky k Arrasu, aby vyskúšali palubné meteorologické prístroje. 8. júna s Bourdonom letí k parku č. 7. pre materiál na výstavbu meteorologickej stanice. Potiaľ Bartúškové záznamy, týkajúce sa Štefánikovej meteorologickej činnosti na frontu. Sú strohé a v ďalších dokumentoch sa zprávy o tejto činnosti už neobjavujú. Nie preto, že by už v tejto oblasti Štefánik nebol činný. Bez preháňania možno tvrdit, že vtedajší podporučík z Fochovho príkazu založil vojenskú meteorológiu u dohodových vojsk. Hoci sa mu nepodarilo v tak krátkom čase zriadil takéto stanice na celom fronte, jeho iniciatívu nasledovali a význam meteorológie bol najmä vysoko docenený u vojenského letectva. O podobnú meteorologickú sief sa Štefánik pokúšal dokonca i v Taliansku, kde určité obdobie slúžil ako vojenský letec. V období prvej Československej republiky boli určité pokusy nadmernej glorifikácie jeho zásluh, ale nik nemôže popriet jeho nemalé zásluhy práve na úseku meteorológie. Do oblasti nedokázateľných tvrdení patrí historka o tom, ako Štefánik odmietol raz na francúzskom fronte Startovat. Vraj o chvíľu spadne hmla. V ten deň mala jeho eskadrilla MF 54 a vraj aj iné uskutočnil veľké prieskumné a bombardovacie lety nad nemeckými pozíctami. Veliteľ eskadrtlly vraj prijal Štefánikove argumenty a neštartovalo sa. Hmla ozaj spadla. U ostatných leteckých jednotiek boli tažké straty. Iní autori nehovoria o hmle, ale o veľkej víchrici. V roku 1827 odpovie na dotaz o tejto príhode Štefánikov mechanik Maurice Bourdon: „Musí to byt dajaký omyl, čo sa týka tej hroznej víchrice v roku 1915 pred veľkou bitvou. Nepamätám sa na ňu, a moje poznámky, ktoré som písal každý deň počas celej vojny, o niečom podobnom nehovoria.“ Ako sa zdá, predchádzajúce tvrdenia sú vyvrátené osobou najpovolanejšou, mužom, ktorý bol so Štefánikom ako pilotom deň čo deň. Ak hovoríme o Štefánikovi ako o zakladateľovi československého vojenského letectva, nemožno pomlčal o prvých krokoch českých letcov v bývalom c. k. rakúskom letectvu, ktorí hneď po prevrate v roku 1918 zafarbili na trupoch lietadiel cisárske znaky a vymenili ich za červenobiele farby. Pokračovanie M. R. Štefánika s fúzami a bradou by sme asi nepoznali. Na snímke ako desiatnik francúzskej armády V uniforme majora francúzskej armády vo Washingtone s predstavitefmi krajanského hnutia Štefánik, ako už generál, v Jekatérinburku