Tatranské Hlasy, 1940 (VII/1-51)

1940-01-06 / No. 1

•««iára 1240čisló 4 Nepolitický spoločenský týždenník Hlavný red. Julius Maguth, poslanec — Zodpovedný red. Ján Kodaň, obv. tajomník HSĽS Podací poštový úrad Spišská Nová Ves. Používa­nie novin, známok povolené poriad, čís. 130373-11/139 Vychádzajú každú sobotu. Adresa redakcie : Obv. sekre­tariát Hlinkovej slov. Indovej strany (strany slov. národnej jednoty» v Spiš. Novej Vsi, Levoíská u. 34. Tel. č. 36. Predplatné: štvrtročne 10'— Ks, na celý rok 40'— Ks Tlačí „KULTÚRA“ kníhtlačiareň v Spišskej Novej Vsi. Prehliadka svetom Zraky svoje predovšetkým obra­­ciame na pomery, ktoré vládnu okolo nás. Sme v bezprostrednom susedstve Nemecka a veľkého Ruska, s ktorými štátmi máme tie najlepšie politické a hospodárske styky. Hoci tieto štáty dnes sú vo vojnovom stave, my stojíme na základe neutrality a na stráži, aby pokojný vývoj nášho mladého štátu bol zabezpečený. Vojenské operácie spomenutých dvoch štátov majú za následok roztrie­denie europských štátov. Na jednej strane je anglicko-francúzska dohoda, ktorá chce prekonal Nemecko a chcela j by pre svoje zámery získať severné ! a južné štáty Európy. Na juhu podá- j rilo sa im získať Turecko a na severe 1 všemožne sa usilujú podporovať Finsko, aby vydržalo nápor Ruska čím dlhšie, čím by boly ohrožené škandinávske štáty a vtiahnuté do vojny pri ich boku. Tieto však dnes vidia oné zá­mery a pridržujú sa úplnej neutrality, hoci najciteľnejšie sú zasiahnuté ná­mornou blokádou Anglicka. Pakt Anglicka s Tureckom dáva nám do budúcnosti tie najhoršie tu­šenie, lebo ním je zas najviac ohrožo­­vaný námorný záujem Ruska, ktoré na mori malo by takto byť uzavreté. Proti tomu bude smerovať Ruský zá­­már, čo dostatočne chápe Taliansko a preto je neutrálne, ale pripravené, aby balkánske štáty neboly vtiahnuté do tejto krvavej vojny. Turecko vidí do čoho vpadlo, preto usiluje za získať okolo seba prednoa ziské štáty oproti Rusku. V tejto európskej situácii India využíva slabosť Anglicka a všemožne sa usiluje využiť pomery pre svoje oslobodenia a osamostatnenie. Násled­kom toho je tam stály pohyb a vrenie. Rumunsku sa podarilo sostave­­ním novej vlády zmeniť svoj politický vývoj. Kedže tie udalosti sa odehrávajú tiež okolo neho, odklonilo sa od zá­padných mocností a hlása úplnú neutra­litu. Preto na čas utichol pohyb jeho susedov. Následkom čoho uzavrelo hospodársku smluvu s Nemeckom, ale preto sý tam sabotáže, ktorých stopy vedú do Anglicka. ročnej prestávke máme zas župné sriade­­nie, pravda odlišné od zriadenia pred prevratom (1918t. Kým župy predprevra­tové v maďarskom usporiadaní boly téri (orálne menšie, niektoré takmer života neschopné a siúžily hlavne tajnému cielu: hajit dŕžavu moci pánov, maďarskej šľachty a tým hungarizmu, zatiaľ nastáva­júce župy sú teritoriálne o mnoho väčšie, rika vypovedala hospodársku smluvu Japonsku. Pomer nateraz je nevyja­snený. Japonsko preto hľadá odbytisko na trhu v Rusku, preto s týmto hospo­dársky vyjednáva, čo má za následok aj politické sbližovanie obi dvoch štátov. Následkom takýchto pomerov vstu­pujeme do nového roku s neistotou a nevieme, že kde sa skrýva nové hniezdo nepokoja. Preto v takejto sple­titej situácii ostáva pre nás jediná cesta, ktorá vedie z Nazaretu do Betle­hema. Koloman Slušný, župan fatranskej župy: Na prahu nového roku Po rušnom, pre nás Slovákov lak šťastlivom roku 1939 prechádzame do nového roku 1940. Rok 1939 vyoral v histórii Sloven­ského národa doteraz tú najhlbšiu brázdu. Tisíc ročná túžba národa stala sa skutkom. Slovenský národ má svoj vlastný štát l Svoj snem, svoje školstvo, vlastné súdnictvo, vlastnú armádu, slovom všetky atributa šťastného žitia. Snem náš pracuje a usmerňuje v smy­­sle a dľa litery ústavnej listiny. Už posial za veľmi krátky čas sme dokázali, že vjemeivvžiť a žiť. Nielen, že nám nik nepomáha, nik »nedopláca na nás«, preca máme nie mate pohľadávky v cudzine. Máme čo vyvážať. A ked bu­deme skromní, naša hospodárska bilancia bude aktívnou. Žiť budeme, lebo žiť chceme Náš pomer k susedom a k ostatnej cudzine si zariadime dľa kresťanských zásad sná­­šanlivosti. Nechceme cudzie, naše si ne­dáme Nebudeme sa miešať do vecí iných, ale nestrpíme ani vmiešovanie sa do na­šich vecí najmä tých, ktorí nám nedoži­čili, ktorí nás bagatelizovali preto, že »nemáme kde ísť«. Budeme sa spoliehať na vlastné sily, lebo sme na svojom tele skúsili, že aj »brat« len sebe chce dobre. Usporiadame si svoje veci po svojsky, čo pravda neznamená toľko, ako by sme abovo odmietli cudzi vzor len preto, že pochádza z cudziny Čo je dobré, pre­vezmeme a upotrebíme. Nejdem polemizovať o tom, akého pôvodu je naše nastávajúce župné sria- Penie. Jedno je isté, že na Slovensku v bývalom Uhorsku so župným sria-Na ďalekom východe Japonsku ide o to, aby získalo Čínu pre svoje poli­tické a hospodárske poistenie. V Číne stretávaly sa hospodárske a politické záujmy Anglicka a Ameriky. Kedže Anglicko je teraz všemožne zaujaté vojnou v Europe a udržaním svojich kolonií, musí ustúpiť Japonsku na oko, ale v úzadí podporuj? Čínu, preto medzi nimi je otvorený diplomatický boj. Pre hospodársky trh v Číne, Ame­rika dostala sa s Japonskom do otvo­reného hospodárskeho konfliktu a Ame­dením (comitales) sa stretávame už v 13 storočí na čele s hlavným županom (comes). V takomto sriadení žili Slováci s ma­lou prestávkou až do roku 1927. Po 12 Koloman Slušný, župan tatranskej župy.

Next