Ľud, 1948 (I/154-227)

1948-10-01 / nr. 154

Rot ník I. 1548- ijr »Lud«, ústredný orgán Straň* sloven­skej obrody, vychádza každé ráno okrem pondelka a dní po sviatkoch. Redakcia a administrácia: Bratislava, Štúrova ulica číslo 6c. Číslo telefónu 5549 a 7721, účet Poštovej sporiteľne 9995 Wajite:’ a vyda­vateľ: Strana slovenskej obrody, Brati­slava Sedlárska ulica č,. 7/1 Telefon číslo 53-59 a 60-19. Šéfredaktor Komán Kaliskv. zodpovedný zástupca časopisu redaktor Jozef Dočkal, Tlačí ä expeduje kníhtlačia­­reň »Práca«, Bratislava, Radlinského ul, číslo 51. Redakčná uzávierka o 23. hodinu. Rukopisy nevyžiadané a neuverejnené sa nehonorujú Nepoužité rukopisy sa nevra­cajú. Veci, týkajúce sa predplatného a in­zercie vybavuje administrácia» Pre štvríro. ne 480 Ku, ž Kčs. Preu 70 Kčs, štvn. Kčs, ročne 840 neho. Malé ozná.... . .c. sa. dri,, denne od 8. do 12. hod. v admin, časopis.* v Bratislave na Štúrovej ul. č. 6x tel. 5549 a 7721. Malé oznamy a inzercia «a uverej­ní, len kecl boly vopred zanlateaé. Maié oznamy sa účtujú: slovo 4 Kčs, tučné 6 Kčs, zamestnanie hľadajúci i Kčs. Za vydanie adresy a podanie pommy 2 Kč*. Porto na zaslanie ponúk 10 Kčs. Novín ivé výplatné povolené Riaditeľstvom pôst a telegrafov v Bratislave. Dohliadne! pošto­vý úrad Bratislava 2. redný orgán Strany slovenskej obrody Bratislava, piatok 1. októbra 1948 Üst <o 1S4 Ďalšia provokácia Američanov v Berlíne Zadržali sovietske dodávky potravín pre Berlín Berlín (Reuter) — Nemecká polícia v americkom sektore mesta zadržala na rozkaz amerických úradov niekoľko ná­kladných aut, ktoré privážaly cez americ­ký sektor potraviny zo sovietskeho oku­pačného pásma do sovietskeho sektora Berlína. Celý náklad sko-nfiškôvaly. Ná­kladné autá prechádzalv cez Berlín cestou z Postupima do sovietskeho sektoru Ber­lína. Nemecká polícia zablokovala hrad­ská a starostlivo skúmala doklady šofé­rov týchto aut. Podľa úradnej zprávy vo všetkých prípadoch, v ktorých sa vyskytly nejaké podozrenia, pokiaľ ide o_ tieto do­kumenty, skonfiškovali celý náklad po­travín. Veliteľ amerického sektoru v Ber­líne plk, Howley zprávu o konfiškácii po­tvrdil a dodal, že policajnú prehliadku za­viedli preto, že v minulosti často prepra­vovali do sovietskeho pásma aj iný tovar ako potraviny. devin sa vyhrážal atomovou bombou s rečníckej tribúny OSN !anuilský za sovietsky návrh odzbrojenia — Kardelj vyvracia tvrdenia Balkánskej komisie OSN debaty Valného shromaždenia B r a i s 1 a v .j (r) — V stredu sko Spojených národov všeobecná debata. 1 covia všetkých členských štátov OSN. P v apel na všetkv národy, aby sa vyriešil te uskutočniť trvalý mier. 'Žatia! čo zás patria do ich sféry, zdôrazňovali túto pc sväz prišiel s konkrétnymi návrhmi na v tom tkvie veľká zásluha Sovietskeho *iaľ čo západné slátv na jednej strane úvaly nenávisť voči Sovietskemu sv a r í ž (Reuter) — V stredu bol po­­ý deň všeobecnei debaty valného i&ždenia OSN. Prehovorili väčšinou americkí delegáti, ktorí napádali *0 véta a žiadali prijatie Talianska a anielska do OSN Z delegátov východo­­ropských štátov prehovorili juhoslo­­nský minister zahraničných vecí Kar­­í a ľ krajinský minister zahraničných Kardelj odpovedal na ža­cia neu wojim prejavu na prejav belgic­kého ministerského predsedu Spaaka a povedal: „Ak dobre rozumiem Spaakovi, tvrdil, že spojupráca so SSSR je nemožná, pretože ie komunistickým štátom. SSSR mal komunistickú vládu pred vojnou i za vojny, ako aj v čase keď sa tvorila OSN. Vtedy však nikto netvrdil že by sociálny systém vo_S3SR znemožňoval spoluprácu. Ak sa väčšina v OSN dnes pozerá na ten­to problém ináč. znamená to. že sa zme­nil i iei postoj a nie postoj.i SSSR a ľu­dovodemokratických štátov “ Kardelj po­tom povedal, že jediná skutočná cesta, ktorá vedie k mierove’ spolupráci, je zá­kaz atómových zbraní, zničenie atómo­vých bômb, kontrola atómovej energie a všeobecné smženie zbrojenia. „Prehnaná starostlivosť o zachovanie mieru, ktorú prejavujú niektorí rečníci, i© výrazom atmosféry voínového štvania,“ povedal Kardelj. Hlavnou príčinou ťažkostí ie ne­ochota vedúcej skupiny väčšiny v OSN spolupracovať s ínvmi krajinami, hlavne so SSSR. O Grécka Kardelj povedal, že osobitná komisia OSN pre Balkán kryla všetky provokácie namierené proti Juho­slávii a ostatným susedom Grécka. Juho­slávia sa nikdy nemiešala do vnútorných vecí Grécka a nodobné tvrdenie Balkán­skej komisie OSN ie jasnou provokáciou. Ukrajinský minister zahraničných vecí Manuilský kritizoval Bevinov prejav, kto­rý podľa ieho slov sa vyhrážal atomovou bombou priamo z rečníckej tribúnv OSN Cieľom Bevinových útokov bolo odvrátiť pozornosť OSN od antisovietskych príprav západných reakcionárov. Takéto útoky však nezrania tých. proti ktorým »ú na­mierené. Bevin tvrdil, že britské kruhy nemajú nepriateľské zámery voči SSSR. Pokúšal sa dokonca popierať vojenský cieľ západnei únie. „Ako ináč si možuo vysvetliť utvorenie západoeurópskeho íloku, ako krok namierený výslovne proti ’-SSR.“ spýtal sa Manuilskv a dodal: „Be­­inov pomocník a asistent Spaak ochra­­oval západoeurópsky blok za svojho pá­na, a to dostatočne svedčí o povahe tohto bloku.“ Mhnuilský daléi zdôraznil, že so­vietske návrhy na (Ozbrojenie môžu viesť k prekonaniu mŕtveho bodu y komisii pre atomovú energiu a v komisii pre odzbro­jenie. Sovietske návrhv prispejú k mieru a zvýšia životný štandard na celom svete- K otázke atomovvch zbraní Manuilskv whlásil, že Baruchov plán ie fakticky iba plánom na rozšírenie amerického vplyvu na celom svete. Ďalej kritizoval Bevino­­ve tvrdenia o regionálnych dohodách, a povedal, že je to pokus udržať umelú voj­novú psychózu v prospech malej skupiny, ktorá chce brať ziskv zo zbrojenia. USA sú ohniskom novei vojnovej psychózy, odkiaľ sa táto šíri do celého »veta. Ako možno bez obáv čítať, že Američania ma­jú 489 vojenských základní, z ktorých chcú kontrolovať Slredomorie. Strednú Af'';ku, Južnú Ameriku. Ďaleký východ a Tichomorské ostrow? Manuilskv kriti­zoval ďalej Mars ba Ílov plán. o ktorom tvrdil, že podkopáva západoeurópsky prie­mysel. Svoi prejav skončil slovami: „Ná­vrhy Sovietskeho sväzu na smženie zbro­jenia sú skutočnou zárukou bezpečnosti a ukrajinská delegácia icb plne podporuje.“ Ukrajinský minister Manuilskv bol po­sledným rečníkom vo všeobecnej debate a oo skončení iehn prejavu predseda val­ného shromaždenia Dr. Evatt zasadnutie odročil na neurčilo. Komisia OSN pre kolónie odhlasovala íila na zasadnutí valného shromaždenia rečníckej tribúne sa vystriedali zástup- J.íavy jednotlivých zástupcov vyznely rozpory a problémy, abv sa mohol na sve­­ípcovia západných veľmocí a štátov, ktoré •ebu iba prázdnymi slovami. Sovietsky Izbrojenie a zákaz atómových zbraní, razu, že prišiel s konkrétnymi návrhmi, »laly po mieri, ale na druhej strane roz- 5U a ľudovodemokratickým štátom. v stredu doporučeuia pre valné shromaž­­denie, napriek sovietskemu odporu. Bez­pečnostná rada mala prerokovať žiadosť Bulharska o člem&tvo v OSN. ale preroko­vanie žiadosti odročili. Aj Maďarsko po­žiadalo gen. tajomníka OSN ústami svoj­ho vyslanca v Paríži grófa Károlyiho o prijatie do OSN. Politický výbor SN zvolil v stredu Dr. Adolfa Costa du Relsa z Bolívie za zástup­cu predsedu 36. hlasmi z 50. 13 hlasov pri tiajinoim hlasovaní dostal čs. minister zahra­ničia Dr. Vladimír Clemen tis. Za referenta právneho výboru SN zvolili na americký návrh gréckeho delegáta Spiropoula. ktorý dostal 35 hlasov. • Koniec všeobecnej Prísnosťou zachrániť jadro národa Reakčný jed medzi mládežou — Vyše 70 rokov sedemnástim odsúdeným Praha (čz) — Vo štvrtok 30.' t. m. sa za­čal i>red štátnym súdom v Brne probet s nou skupinou, ktorá sa nazvala podľa ameiiesé. ho filmu skupinou „Päť Su-’livanov“. Vedúcim podzemnej skupiny bol 20-ročný strojný zámoč­ník Viktor. Jordan a vek ostatných zatknutý *h sa pohybuje medzi 17.-22. rokom. Príslušníci skupiny si zaumienili využívať vhodné vnútro­politické pomery na páchanie sabotáži a vyvo­lanie puču, k čomu si pripravovali zbrane a ručné granáty. Pred Št. súdom v Ostrave po­kračoval y stredu 29. t. m. proces proti tamoj­šej 14-člennej skupine rozširovateľov protištát­nych letákov, ktorí chceli svojou činnosťou zvrátiť ľudovodemokratický režim. Obžalobca žiadal, aby prísnymi ale spravodlivými rozsud­kami zachránilo sa zdravé jadro národa, ktoré tieto živly chcú rozleptať. Jedenásti z obžalova­ných boli spolu odsúdení na viac ako 50 rokov žaláre, :* “o pre zločin priprav úkladov o Re­publiku a pre zločin neoznámenia trestných podnikov. Senát Zemského súdu v Brne odsú­dil 25-ročnú Annu Kocianovú z Nového Mesta na Morave pre rozširovanie ilegálnych letá|r c v na 4 roky ťažkého žalára zostreného štvrťročne tvrdým lôžkom. Ďalších dvoch obžalovaných, obchodného pomocníka Kučeru a úradníka Kli­­fflu odsúdil na 7 a 6 rokov ťažkého žalára. Št. súd v Plzni odsúdil pre šírenie nepravdivých «práv, rušenie obecného mieru a pre zločin ú­­kladov o Republiku piatich obžalovaných spo­lu na 9 a pol roka ťažkého žalára. Okrem tebo bol jeden ďalší obžalovaný odsúdený na osem mesiacov pre rušenie obecného mieru a pre zločin neoznámenia trstného činu. Západnú nótu predložili Spojeným národom Tägliche Rundschau: „Západ nevie, s kým si zahráva* Paríž (Reuter) — Veľká Británia, Fran­cúzsko a USA poslaly v stredu popoludní spoločnú nótu SN, v ktorej obviňujú Soviet­sky sväz, že vytvára v Berlíne situáciu, kto­rá ohrožuje »medzinárodný vúer a bezpeč­nosť« a žiadajú, aby sa spor medzi štyrmi" veľmocami predložil BR. V nóte, zaslanej generálnemu tajomníkovi Trygve Liemu, sa obviňuje ďalej sovietska vlád v »z nezákon­ných a donucovacích« opatrení na zaistenie politických cieľov v Berlíne, na ktoré "ra­­nie ie oprávnená a ktoré nemehla dosiahnuť mierumilovnými prostriedkam. Podľa zprávy zo spoľahlivých prameňov, spoločná brítsko-francúzsko-americká nóia Spojeným národom, je iba stručným doku­mentom. V závere nóta zdôrazňuje, že so­vietsky postup podľa západných veľmocí vy­tvoril »vážnu situáciu«. Úradný časopis sovietskych okupačných oddielov v Nemecku »Tägliche Rundschau« v etrediu ostro zaútočil na západné veľmoci za ich rozhodnutie predložiť berlínsku otáz­ku OSN. Orgán sovietskej armády napísal: »Metódy vyhrážania a vydieračstva. použí­vané západnými veľmocami, za rokovaní o berlínskom probléme, ukazujú, že Západ ne­vie »s kým si zahráva.« Bezvýhradne proti vojne Jozef Salašík Na zasadnutí Valného shromaždenia od­znievajú prejavy jednotlivých zástupcov členských štátov. Vo väčšine týchto preja­vov delegáti zdôrazňujú vôľu vyriešiť vše­­tký problémy a rozpory, ktoré vznikly po skončení druhej svetovej vojny smierlivou cestou, dohodami a kompromismi. Robia takto zástupcovia socialistických štátov prá­ve tak, ako aj zástupcovia štátov kapitalis­tických a ich satelitov. Medzi týmito prejav­mi nachádzame však veľký rozdiel. I keď slová znejú azda rovnako, rovnako zneje vo­lanie po mieri a po zavrhnutí vojny, predsa len je badateľný rozdiel a to rozdiel v úprim nosti týchto prejavov a nie v poslednom ra­de v praktických činoch v prospech vytú­žených mét. Na jednej strane štáty východ­nej Európy úprimnými slovami apelujú na všetky národy sveta, aby sa nedaly zviesť vojnovými štváčmi sveta kapitalistov a im­perialistov, pričom dávajú praktické príkla­dy, ktorými môžeme dosiahnuť želateľný stav, na strane druhej odznievajú pekné slo vá, ale skutky sú celkom iné. Keď si pre­mietneme rad najvážnejších svetových uda­lostí len v tomto roku, jasne vidíme, že kaž­dý skutok východoeuropských štátov smeru­je i odstráneniu problémov a rozporov. Na proti tomu kapitalistický západ s poslušný­mi satelitmi neustále rozprávajú o novej vojne, o vojne ničivejšej, ako bola posledná a k tejto robia patričné prípravy. Je pred­sa známe zbrojenie v západnej hemisfére, vyvolávanie vojnovej hystérie, čomu v po­sledných dňoch sme svedkami vo veľkej miere vo Veľkej Británii a Paríži, kde ro­kovali o vojenských opatreniach štáty bru­selského paktu. Západ sa pripravuje na voj­nu východom. Východ však nechce vojnu. Nec ce, lebo posledná vojna v najväčšej miere poškodila východoeuropské štáty a ľud týchto štátov v prvom rade chce vybu­dovať svoje spustošené krajiny a po vybndo vani nikdy nechce dopustiť, aby sa našiel niekto, kto by chcel opäť uvrhnúť svet do nového nešťastia. Táto snaha sa, odzrkadľu­je včinoch vedúcich štátnikov východoeu­­ropských štátov, ktorí na čele so Soviet­skym sväzom žiadajú odzbrojenie a zákaz výroby a používania atómových zbraní. Aj v berlínskom probléme vidíme snahu SSSR po dohode a kvôli dohode ieho ústupkv. Táto snaha nenašla dosť pochopenia u zá­padných politických činiteľov, ktorí ovplyv­není zastupujú kapitalizmus a podliehajú je ho rozkazom. Situácia je vážna. Mnohí za­­hadzujú flintu do žita a nevidia iné výcho­disko ako vojnu. A predsa je veľa nádejí na zabránenie nového nešťastia ľudstva. Treba len dobrej vôle a ochoty. Veď je jas­né, že obidva politické ideológie môžu žiť vedľa seba v mier,i a v porozumení. Jasne bo vyhlásil generalissimus Stalin a na Valnom shromaždení SN aj náš minister zahranič­ných vecí Dr. Clementis. Tieto dva systé­my nielenže môžu, ale musia nájsť spoloč­nú platformu na riešenie nedorozumení, le­bo to vyžaduje budúcnosť ľudstva. Nielen na východe alebo na západe, ale na celom sve­te. Eudstvo nechce vojnu a nebude ani pod porovať podnecovateľov vojny. Pokračovanie na 2. strane. Chcú oživiť rokovania komisie pre atomovú energiu Pred dôvernými poradami veľmocí a Kanady? — Marshall denne rokuje o probléme atómu Bratislava (r) — Kontrola atómovej energie patrí medzi najpálčivejšie problémy, o ktorom sa nevedeli zástupcovia východu a západu dohodnúť. Komisia pre kontrolu atómovej energie sa rozišla, lebo názory na kontrolu atómovej energie boly úplne protichodné a zástup, covia v atómovej komisii v OSN nevedeli nájsť platformu, ktorá by bola slúžila ako základňa pre dohodu. Západné štáty v tejto komisii presadzovaly také riešenie, ktoré by bolo posilnilo ich moceuské postavenie vo svete a hrozba atómovej zbrane by sa stala akútnejšou. Prirodze­ne Sovietsky sväz na západné návrhy pristúpiť nemohol a tak riešenie tohto problému ostáva Valnému shromaždenlu OSN. Paríž (United Press) — Valné shromaž­­denie Spojených národov pravdepodobne požia­dajú, aby oživilo prerušené rokovania komisie pre kontrolu atómovej energie a síce tým, že doporučí dôverné porady piatich veľmocí a Ka­nady. Dôveryhodné miesta naznačujú, že takéto rokovania navrhnú azda Spojené štáty alebo niektorá iná západná veľmoc. Predovšetkým ide o to, aby sa zistilo, či je možné nájsť základ ňu pre prípadnú dohodu pre kontrolu atonic, vých zbrani medzi Sovietskym sväzom a zá pádnymi veľmocami. Takýto návrh by zvrátil terajšie stanovisko Spojených štátov, opierajú ce sa o súhlas väčšiny v Bezpečnostnej rade, že sa nedá ďalej rokovať o atómovej kontrole, len v prípade, že bv ginmatubv sväz zmenil svoa ná­zor na atomovú bezpečnosť a na medzinárodné vzťahy vôbec. Väčšina v atómovej komisii Spo­jených národov označovala na jar, že treba odložiť ďalšie rokovania do toho času, kým So­vietsky sväz zmení svoje stanovisko. Nový po­stup, o ktorom sa teraz uvažuje, by formálne nezmenil usnesenie komisie, ale smeroval by k obnoveniu rozhovorov — a to je, proti čomu sa doteraz stavaly západné veľmoci, pretAe vraj iniciatíva by musela prísť od Sovietskeho sväzu. Objektívni pozorovatelia usudzujú, že zmenu stanoviska amerických delegátov do znač nej miery spôsobil sobotňajší prejav vedúceho sovietskej delegácie v Paríži Vyšinského. Vj­­šinskij totiž žiadal okamžitý zákaz atomovvch zbraní a odsudzoval Spojené štáty pre preruše­nie rokovaní o atómovej kontrole. Posledný raz vyhlásil americký delegát v atómovej komisii Osborne, že Spojené štáty žiadajú nielen, aby Sovietsky sväz prijal, — kým sa opäť začne rokovať, — zásadne americký plán kontroly, ale podstatne zmenil svoje celé poňatie medzi­národných vzťahov. Pozorovatelia stojací blíž ko americkej delegácie povedali, že atomová kontrola je hlavným námetom Marshallových denných rozhovorov s členmi americkej dele­gácie. — Moskovský rozhlas priniesol zprávu, v ktorej obvinil západné veľmoci, že nechaly nepovšimnutý sovietsky návrh na sníženie /.hro jenia a zákaz atómových zbraní. Moskovský roz hlas poukázal na skutočnosť, že kanadský mi­nisterský predseda Mackenzie King vo svalom prejave nielenže sa vyhol odpovedi na tieto ná­vrhv, ba čo viac, zastretou formou žiadal ďalší zvýšení» zbrojenia. Ďalej moskovský rozhlas uviedol, že Schuman sice vyhlásil, že otázka odzbrojenia a zákazu atomovvch zbraní sú pro­blémami života a smrti, ale považoval za nemôž né podporiť sovietsky návrh, ktorý zaisťuje od­zbrojenie činmi a nielen slovami.

Next