Ľudové Noviny, január-jún 1991 (XXXV/1-26)
1991-01-03 / No. 1
Týždenník Slovákov v Maďarsku * 3. januára 1991 * Cena 1,80 Ft * Ročník XXXTVíč. 1 Činnosť samospráv - samé otázniky Návšteva u Tibora Bodnára v Biikkszentkereszte Voľba starostu - ako v prevažnej väčšine obcí a miest - aj v Biikkszentkereszte rozvírila vášne. Oprávnene, veď nie je ľahostajné, koho obyvatelia poveria vedením obce. Najmä za situácie, keď na spoločnosť doliehajú čoraz ťažšie hospodárske a spoločenské ťarchy. Od volieb do samospráv neuplynulo ešte veľa času, avšak novozvolené orgány sa už dali do práce. Ich prvé kroky dávajú tušiť, či si obyvatelia zvolili do zodpovedných funkcií schopných, kompetentných ľudí. V Slovákmi obývanej rekreačnej obci Búkkszentkereszt sa o post starostu uchádzali traja kandidáti. Rozhodujúci počet hlasov - 60 percent - získal dovtedajší predseda miestnej rady Tibor Bodnár. Vo voľbách vystupoval ako nezávislý kandidát, ktorého podporovala miestna organizácia Zväzu slobodných demokratov. Jeho súperov podporovali organizácie Maďarského demokratického fóra, resp. Kresťansko-demokratickej ľudovej strany. - Voľby do samospráv vo vašej obci zmobilizovali prevažnú väčšinu obyvateľov. Podľa oficiálnej štatistiky hlasovalo 70 percent občanov, nadpolovičná väčšina vyslovila dôveru vám. O 40 percent hlasov sa podelili vaši súperi Ako sa pozeráte na svoje víťazstvo? -spýtali sme sa nového starostu. - Som nesmieme rád, že voľba padla na mňa, - vyznáva Tibor Bodnár. - Štvrťstoročie som sa zaoberal problémami obce, ktorej osud mi nikdy nebol ľahostajný. Myslím, že keby som nebol býval žil a pracoval tak, ako to odomňa očakávali moji voliči, určite by ma teraz neboli zvolili do čela obce. Musím pripomenúť, že moji súperi urobili všetko preto, aby ma počas kampane zdiskreditovali. Hanili moju doterajšiu činnosť, dokonca zorganizovali predvolebné zhromaždenie, na ktorom ma chceli rôznymi provokatívnymi otázkami znemožniť. Sily v boji mi dodal postoj samotných obyvateľov. Zastali sa ma, oni sami odpovedali na provokatívne otázky a zabránili, aby sa narušil pokojný priebeh predvolebných zhromaždení. - S akým programom ste vystúpili pred voličov? - Záujem o predvolebné zhromaždenie bol veľký, zúčastnilo sa ho okolo 250 ľudí, mnohí sa do miestnosti ani nevošli. Referoval som o všetkom, čo sme spolu s mojimi kolegami urobili v záujme našich spoluobčanov. Hovoril som konkrétnych veciach, o tom, čo o sa podarilo v Búkkszentkereszte realizovať. Spomeniem iba tie najvýznamnejšie vymoženosti. Ód roku 1968 máme v každej domácnosti zdravú pitnú vodu. Onoho času to nebola malá investícia, stála nás vyše 7 miliónov forintov. Za 3 milióny sme postavili zdravotnícke stredisko, obohatili sme sa o kultúrny dom a športovú halu, ktorá stála 6 miliónov. Finančne náročnou investíciou (takmer 18 miliónov) bola výstavba detského tábora, Zabezpečili sme služobné byty pre pedagógov, všetky naše uÚce sú bezprašné, ich osvetlenie je moderné. Búkkszentkereszt sa stal rekreačnou obcou: miestna rada zabezpečila pozemky pre 400 súkromných a 43 podnikových chát. V praxi to znamená, že obec hostí počas roka takmer toľko rekreantov, koľko má stálych obyvateľov, čiže okolo 1300 osôb. Táto skutočnosť si vyžiadala zlepšenie zásobovania, ale i výstavbu parkovísk, čo je mimoriadne náročné za našich podmienok. V blízkom čase ukončíme ešte jednu významnú investíciu - výstavbu nového krídla všeobecnej školy, na čo sme vynaložili okolo 16 miliónov forintov. - Novozvolené samosprávy sa momentálne nachádzajú v nezávideniahodnej situácii Najčastejšie sa sťažujú na prázdne pokladnice, ktoré zdedili - Mohol by som povedať, že naša miestna rada bola predvídavá. „Vygazdovali” sme štyri a pol milióna forintov, ktoré sme uložili do banky na 25- percentný úrok. Keby sme do konca roka nemali žiadne ? ríj my, aj tak by sme vydržali. innosť našich ustanovizní v tomto roku je v plnej miere zabezpečená. - Ako ďalej? - Ja som už na predvolebnej schôdzi načrtol program činnosti samosprávy. Na prvom mieste stojí dokončenie už začatých investícií, čiže rozšírenie školy, detského tábora a výstavba športového ihriska. Toto sú krátkodobé úlohy. O dlhodobých plánoch zatiaľ ťažko čo i len hovoriť, veď je všeobecne známe, že chýba ešte niekoľko zákonov, ktoré by mali usmerňovať činnosť samospráv, stanoviť rámce ich pôsobnosti. Zatiaľ nevedia ani to, z čoho budú hospodáriť, akými právami budú disponovať. Činnosť samospráv je momentálne samý otáznik. To však neznamená, že nemáme žiadne predstavy do budúcnosti. O nich však bude rozumnejšie hovoriť trošku neskôr. -zb- S ta rosta obce Tibor Bodnár Výstavba nového krídla školy si vyžiada náklady 16 miliónov forintov Foto: G. Csontos Veľa šťastia, zdravia a spokojnosti v Novom roku želajú pracovníci redakcie Ľudových novín a tlačiarne COMP-Press! Zomrel Ján Danko Po dlhej, ťažkej chorobe zomrel 18. decembra 1990 v Budapešti Ján Danko. Dožil sa 62 rokov. Ján Danko patril k tej generácii v Maďarsku žijúcich Slovákov, ktorá sa toho času vedome či menej vedome podujala na dlhú a hrboľatú cestu slúžiť svojej národnosti, ktorá čakala na obrodu, na lepší život, lepší osud našej národnosti. Ján Danko a jeho vrstovníci kráčali po nevyšliapanej ceste slovenských pedagógov, ktorí s hlbokým presvedčením vytrvalou prácou chceli pozda vihnúť slovenské deti, vychovávať ich k úcte a láske k svojej národnosti, aby z nich vyrástli statoční ľudia, užitoční celej spoločnosti. Ján Danko začal učiť pred štyridsiatimi rokmi v dvoch slo- venských dedinkách Peštianskej župy: v Jači (Acsa) a Ďurku (Galgagyörk). Odtiaľ viedla jeho cesta do hlavného mesta, ktoré potom nikdy neopustil. Štyridsať rokov ako pedagóg, neskôr i ako člen Celoštátneho výboru DZSM a predseda Masovokomunikačného výboru zväzu húževnato presadzoval pozdvihnutie našej národnosti. Ako riaditeľ žiackeho domova sa, žiaľ, nedožil toho, za čo hádam najviac bojoval - aby sa slovenské deti učili za priaznivejších podmienok v novej škole a žiackom domove, ktorý viedol po 28 rokov. A nedožil sa toho ani ako dôchodca. Smrť je nemilosrdná! Neumožnila, aby Ján Danko v zdraví užíval zaslúžené roky oddychu, ktoré by bol trávil v úzkom rodinnom kruhu. V úzkom, ale radostnom, veď nedávno dostal od synovej rodiny najkrajší dar, ktorý môže rodič dostať dvoch pekných, zdravých vnukov. Odišiel spomedzi nás dobrý priateľ, vynikajúci pedagóg a uvedomelý Slovák, ktorého nám poslala Dolná zem, jeho rodný Veľký Bánhedeš (Nagybánhegyes), kam sa už nikdy nevráti. Česť jeho pamiatke! Redakcia