Ľudové Noviny, júl-december 2003 (XLVII/27-52)
2003-07-03 / No. 27
ludove@axelero.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Festival Pilíšanov v 300-ročnom Santove V rámci série veľkolepých osláv 300. výročia (znovu)osídlenia Santo va (Pilisszántó) 21. júna samospráva obce usporiadala vydarené národnostné hudobno-tanečné stretnutie. Účastníci Festivalu Pilíšanov ako príslušníci jednej veľkej rodiny vzdávali úctu pamiatke prvým rodinám, ktoré sem prišli po tureckom pustošení, presne v roku 1703, zo západného Slovenska, z okolia Tmavý. Trkala. Drobinoha, Srpek, Krajčovič, Malý, Voderacký, Skripek - priezviská niekdajších usadlíkov sa dodnes zachovali, akože prevažne pretrvala aj ich slovenskosť. Členovia jedenástich kultúrnych telies z deviatich pilíšskych lokalít sa stretli v miestnej základnej škole. Spolu so Santovčanmi a ďalšími hosťami sa zúčastnili slávnostnej svätej omše v Kostole sv. Antona Paduánskeho, na ktorej po slovensky kázala putujúca farárka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Alžbeta Nobiková. Krojovaný sprievod účinkujúcich sa potom vybral na neďaleké dejisko festivalu. Z pódia na nádvorí kaštieľa Barossovcov hostí pozdravili moderátorka popoludnia, riaditeľka školy Erika Kraslánová a starosta Jozef Szó'nyi. O význame jubilea, o spolupatričnosti Pilíšanov, ale aj o úsiliach dnešných potomkov (znovujzakladateľov dediny v pestovaní a rozvíjaní vzácneho kultúrneho dedičstva, materinského jazyka a tradícií sa s uznaním zmienili ako predseda CSS Ján Fúzik, tak aj konzul SR v Maďarsku Ing. Štefan Rozkopal. Ako inak by mohli naši Slováci oslavovať, než veselo pri pesničkách a tancoch. Po spoločnom zaspievaní Pilišskej hymny, hymnickej piesne našej Slovače Daj Boh šťastia tejto zemi a po úvodnom vystúpení päťročnej Národnostnej dychovej kapely z Verišváru (Pilisvörösvár) sa teda rozkrútil folklórny kolotoč Pilíšanov. Miestna skupina Studienka popri santovských ľudových piesňach ako prejav úcty k rodákovi obce, básnikovi Alexandrovi Kormošovi predviedla aj jeho zhudobnenú báseň Topoľ. Páračky a lúpanie kukurice boli hlavnými motívmi vystúpenia kolektívu ľudových spevákov z Hute (Pilisszentlélek). Ich kolegovia zo Senváclavu (Pilisszentlászló) a Moďoróšu (Mogyorósbánya) pripravili tiež pestrú kyticu podpilíšskych piesní. Miestna detská a mládežnícka folklórna skupina Stužka (Pántlika) oslavuje tiež jubileum, veď bola založená pred 20 rokmi. Tentokrát predniesla zemplínske a tirpácke tance. V druhej polovici programu sa predstavili pávie krúžky z Kestúca (Kesztölc), Čívu (Piliscsév), Mlynkov (Pilisszentkereszt) a hostiteľského Santova. Vyvrcholením popoludnia bolo spoločné vystúpenie podpilíšskych ľudových spevákov tvoriacich spoločné teleso Piltš. Festival sa skončil tanečnou zábavou. (-hl) FOTO: IMRICH FVHL Visegrádi Spolu aj po vstupe Premiéri krajín Visegrádskej štvorky (V4) sa 25. júna na Táľoch (v Nízkych Tatrách) dohodli, že k pripravovanej ústave Európskej únie a jej budúcemu fungovaniu budú krajiny V4 zaujímať spoločné stanoviská. Vyriešila sa tak diskusia, či sa k aktivitám troch menších členov - Slovenska, Česka a Maďarska pridá aj veľké Poľsko. Visegrádske zoskupenie označili premiéri za perspektívne aj po vstupe do únie. V4 samotná sa však rozširovať nechce. Presadzuje skôr teóriu vytvorenia „prstenca spriatelených krajín Po Slovensku bude od júla V4 predsedať Česko. Stretnutia na Táľoch sa popri premiéroch SR Mikuláša Dzurindu, Poľska Leszka Millera a ČR Vladimíra Špidlu zúčastnil minister zahraničných vecí MR László Kovács, zastupujúci predsedu vlády MR Pétera Medgyessyho. (-1) M %b&mhw Y Mi Im Mfó, yp&m 4i ísuukui & «& 'ÍImíM^ v/ Vi*iÄdi! 4» ^te. toaNgfôi nudy ^rf^iiii Mw& & m Ba J#ä p to fo v/fc SMáwméMfo%nidÉnwvüKIhi^jwii Za chlebom na Dolnú zem Novú publikácia Jána Jančovica My Dolnozemčania disponujeme nielen pomerne spoľahlivými vedomosťami z dejín Slovenska, ale zásluhou predovšetkým našich historikov, bádateľov môžeme poznať aj naše tristoročné dejiny. Preto sa môže stať, že k novej publikácii o dolnozemských Slovákoch pristupujeme s určitou rezervou, s otázkou, čo nové nám prináša? Prezentácia knihy Jána Jančovica (na fotografii) Za chlebom na Dolnú zem s podtitulom Úteky, sťahovanie a osadenie Slovákov z Novohradu počas feudalizmu sa konala nedávno v békeščabianskom Dome slovenskej kultúry. Moderátor prezentácie, hosťujúci profesor dr. Pavol Zibrita, charakterizoval knihu ako výsledok amatérskeho bádania na profesionálnej úrovni. Autor knihy Ján Jančovic vyštudoval ekonomiku poľnohospodárstva a novinárstvo. V súčasnosti je zástupcom šéfredaktora týždenníka Roľnícke novinky. V rámci jeho bohatej autorskej činnosti k srdcovým témam patria Slováci v zahraničí. Od začiatku békeščabianskeho stretnutia bolo pre každého účastníka jednoznačné, že autor patrí medzi tých ľudí, ktorých my zaraďujeme do kategórie „náš človek”. Ján Jančovic o dôvodoch svojho záujmu o Slovákov v zahraničí povedal: Spomienky mám ešte z detstva, napríklad keď báťa Paľo Kukučka rozprával o tom, ako „tajšli naši na Douvňju zem bívaťi”. Môj otec často počúval slovenské vysielanie novosadského rozhlasu a pri pesničkách a pozdravoch jubilantom pripomínal, že to pozdravujú našich. V roku 1968 bola obnovená činnosť Matice slovenskej, zvolili ma do okresného výboru a za predsedu komisie pre styk so zahraničnými Slovákmi. Potom nasledovali moje reportážne cesty za Slovákmi na Dolnej zemi, kde som v Maďarsku, Rumunsku a v Juhoslávii navštívil niektoré miesta aj viackrát, spoznal som takmer všetky oblasti a strediská, kde žijú Slováci. Autor zo širšieho pohľadu poukazuje na príčiny útekov novohradských poddaných, na tri vlny sťahovania. Upresňuje údaje, publikuje osobné mená a pôvodné bydliská. Kniha je venovaná predovšetkým minulosti, ale obsahuje aj najdôležitejšie údaje zo súčasnosti. Publikáciu spestrujú fotografie autora a aj menej známe úryvky z historických dokumentov, spomienky na stretnutia s ľuďmi, osudy ľudí a rodín. Autor dôkladne pozná nielen históriu, ale s profesionálnym majstrovstvom sa sústreďuje na všetko podstatné, čo rozsah publikácie z tejto obšírnej tematiky dovoľuje. Kniha je napísaná s vedeckou náročnosťou a zároveň svojím pútavým štýlom a obsahom slúži širšej verejnosti. Na tomto mieste treba poďakovať Obecnému úradu Pôtor, inštitúciám a podnikateľom, ktorí ako sponzori umožnili vydanie tejto hodnotnej knihy. Dúfame, že sa nájde možnosť na ďalšie vydanie a tak sa kniha dostane aj k nám vo väčšom náklade. Aspoň natoľko potrebné by bolo, keby o ňu prejavila záujem aj širšia verejnosť na Slovensku. Keď sa nás Slováci zo Slovenska spýtajú, kedy sme sa presťahovali na Dolnú zem, niekedy im stručne odpovieme: pred tristo rokmi. Mnohí tomu potom nerozumejú. Kniha Jána Jančovica vysvetlí aj miesto nás, ako sa Slováci dostali až k Belehradu, Temešváru, ba aj do Bulharska. (aki) FOTO: JÁN HALAŠ