Ľudové Noviny, júl-december 2003 (XLVII/27-52)

2003-07-03 / No. 27

2 Slovákov v Maďarsku Šéfredaktor: Imrich Fvhl Zástupkyňa šéfredaktora: ILD1KA KLáUSZOVA-FÚZIKOVA Jazyková redaktorka: Vlasta Zsákaiová Reportérky-redaktorky: Eva FAbiAnovA, Andrea SabovA Mataisová Externí spolupracovníci: Helena AlbertiovA-KožuchovA, MAria FazekašovA, KatarJna KirAlyovA, Oldŕich KnIchal Adresa redakcie: BvdapeSť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: Budapest 62., Pf..- 573, H-1398 Telefón: (1) 3540-938, (I) 3319-184 Tel./fax: (1) 3323-158 E-mail: tudove@axelero.hu Ľudové noviny na internete: www.comp-press.hu/ludove2000 • Majiteľom novín je CeloStAtna slovenskí samosprAva (CSS). Týždenník vychádza za finančnej podpory verejnej nadácie PRE nArodné a etnické menšiny. Ľudové noviny vydáva a rozširu­je vydavateľstvo Magyar Hiva­talos Közlönykiadó Kft., Budapešť. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ D R. LÁSZLÓ KODELA. Adresa vydavateľstva: Budapest VIII., Somogyi B. u. 6 Poštová adresa: Budapest, Pf.: 357, H-1394 ISSN 0456-829 X • Grafická úprava: Spoločnosť COMP-PRESS Kft., Budapešť. Zodpovedný vedúci: FERENC IBOS; vedúci smený: KAROLY Szabó. Tlačiareň: Közlönynyomda, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: Norbert BurjAn. 03-1284 • Šeky, resp. tlačivo na predplate­nie Ľudových novín dostanete v redakcii a vo vydavateľstve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samo­správ, od aktivistov Zväzu Slová­kov v Maďarsku a od sloven­ských učiteľov. Šeky možno podať na každom poštovom úra­de. Ročné predplatné: 1 680 - Ft, polročné: 840.- Ft, štvrťročné: 420.- Ft. Na území Slovenskej re­publiky objednávky prijíma: PRI- vAtna NOVINOVÁ služba, a. s., Záhradnícka 151, 820 05 Brati­slava. Ročné predplatné: 3250 Sk. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publiko­vanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov ne­musia byť v súlade so stanovi­skom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. POLITIKA Zahraničných Slovákov trápi nedostatok peňazí Spolky zahraničných Slovákov od Baltu po Jadran by potrebovali viac peňazí na činnosť. Napriek tomu krajania v Maďarsku, Poľsku a Juhoslávii vravia, že ich život neutícha a sú vďační tamojším štátnym orgánom za každý ústretový krok. Jedným dychom však dodávajú, že by potrebovali v tomto smere viac pochope­nia. ,JVaše postavenie sa mení k lep­šiemu. Tento rok vytvárame vlastné inštitúcie, dostávame na to peniaze od štátu a môžeme si zamestnať ľudí v regiónoch. Slováci tu žijú v jedenástich župách, ” uviedla pod­predsedníčka Celoštátnej sloven­skej samosprávy (CSS) E tela Ry­­bová. Slovákom v Maďarsku sa uj­de 25 minút týždenne v televíznom vysielaní. ,Mohlo by to byť viac, ale je to odrazom finančných prob­lémov televízie, ” vysvetlila E. Ry­­bová. Veľkú pomoc pre udržanie slovenského povedomia by urobilo šírenie televízneho signálu zo Slo­venska. „Neúspešne sme o to bojo­vali ešte za socializmu. A teraz? Peniaze na satelit sú vysoké, ” kon­štatovala E. Rybová. „Tento rok sa nám zmenšili pro­striedky z grantov na kultúru o 20 percent, ” vraví generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľubo­mír Molitoris. Za smutnú označil vlaňajšiu dohodu ministerstiev školstva, z ktorej sa vypustili dôle­žité body. .fitará zmluva napríklad uvádzala, že ak krajan, ktorý sa usiloval študovať na Slovensku, ne­mal dostatočné jazykové znalosti, mal možnosť navštevovať Ústav jazykovej prípravy zahraničných študentov v SR a dostal by jedno­ročné štipendium. Nová zmluva to vypúšťa, ” povedal Ľ. Molitoris. Dodal, že Slovákov v Poľsku žije asi 15 000, hoci oficiálna štatistika uvádza len 2 000. ,fičítanie sa ro­bilo chybnou metódou, ” podotkol Ľ. Molitoris. ,yS'chválením zákona o národnost­ných menšinách a ochrane ich práv sa zlepšila naša situácia, ” povedal predseda Matice slovenskej v Juho­slávii Rastislav Surový. Vďaka tomu si vytvorili svoju národnostnú radu, ktorá môže vplývať na kultúru, vzdelávame a ochranu jazyka. „V oblasti školstva však máme problém. Je veľa miest, kde žijú Slováci v zmiešanom prostredí. Nemáme do­statočný počet žiakov na vytvorenie čisto slovenských tried. Výučba sa preto koná od 1. do 4. ročníka v slo­venčine a potom kombinovane alebo niekde len v srbskom jazyku, ” uvie­dol R. Surový. Finančná pomoc je podľa neho nízka. (pr-čap) (Staro-)nové napätie okolo krajanského zákona Schválenie novely krajanského zákona Národným zhromaždením MR vnieslo do slovensko-maďar­­ských vzťahov (staro-)nové na­pätie. Zákon ohrozuje aj stabilitu slovenskej vládnej koalície, súčas­ťou ktorej je aj Strana maďarskej koalície (SMK). Podľa analytikov hrozí v prípade prijatia slovenské­ho protizákona od­chod SMK z vlády. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 25. júna vy­zvalo Maďarsko, aby našlo taký spô­sob úpravy krajan­ského zákona, ktorý by vychádzal z do­hôd so susednými štátmi. Rezolúcia na rozdiel od pôvodnej veľmi kritickej správy holandského spravodajcu Rady Európy pre krajanský zákon Erika Jiirgensa nekritizuje samot­ný obsah zákona, ale to, že nebol maďarským parlamentom prijatý po dohode so susedmi. Premiér SR Mikuláš Dzurinda nesúhlasí so zákonom ani po jeho nedávnej novele. Odmieta s Buda­pešťou rokovať o vykonávacích predpisoch krajanského zákona. ,JNa Slovensku platia a budú platiť iba zákony Európskej únie a Slo­venska. Zákon aj vykonávacie predpisy sú problémom Maďar­ska, ” povedal M. Dzurinda. Maďarsko nepo­važuje rezolúciu za porážku svojho sta­noviska. Tiež sa od­voláva na to, že kri­tika vychádza z pô­vodnej verzie kra­janského zákona. ,Rada Európy mala na mysli pôvodný zákon, s jeho nove­lou sa ešte nemala možnosť oboznámiť, ” povedal ma­ďarský minister zahraničných vecí László Kovács. Parlamentné zhro­maždenie podľa L. Kovácsa len potvrdilo rozhodnutie maďarskej vlády, že bolo potrebné krajanský zákon novelizovať. (t-1) 3. júla 2003 Do Európy s rozhlasom V slovenskom národnostnom vysielaní Maďarského rozhlasu v rámci seriálu Vstupujeme do Eu­rópy si môžete v piatok, 11. júla, o 18.30 hod. na východných frek­venciách UKV Rádia Kossuth vy­počuť zvukovú montáž zameranú na národnostnú kultúru a tradície. Budúca integrovaná Európa bude vyžadovať spoluprácu jednotli­vých národov, pre ktoré je charak­teristická kultúrna pestrosť. Žiad­ny z integrovaných národov a menšín by nemal stratiť svoju identitu, zabudnúť na svoju histó­riu, veď vďaka nim môže byť kaž­dý národ zaujímavý. V podobnom duchu usporadúva Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku kaž­doročne národopisný tábor, v kto­rom sa schádzajú domáci i zahra­niční národopisci, pedagógovia, ale aj študenti so zámerom skú­mať kultúrne tradície, zvyklosti i samotný jazyk daného prostredia. V relácii sa preto ozvú účastníci tohoročného národopisného tábo­ra, ktorý sa konal v Pitvaroši, Al­berte a Ambróze. Strážcovia svedomia postkomunistických štátov Inštitút pamäti národa - Komi­sia pre stíhanie zločinov proti poľ­skému národu je celý názov úradu, ktorý zriadil poľský parlament v decembri roku 1998. Úrad má prá­vomoc vyšetrovať zločiny nacistov a komunistického režimu spáchané medzi rokmi 1939 až 1989. Záro­veň zhromažďuje údaje, publikuje a pôsobí ako vzdelávacia inštitúcia. Len od júla 2001 do septembra 2002 Komisia pre stíhanie zločinov proti poľskému národu skompleti­zovala 667 prípadov. Vo východ­nom Nemecku existuje Úrad spol­kového splnomocnenca, ktorý sa zaoberá dokumentovaním a spra­covávaním zväzkov Štátnej bez­pečnostnej služby (Stasi) v niek­dajšej NDR. Tento úrad existuje od roku 1991. Za jeho prvého riadite­ľa bol menovaný Joachim Gauck. Gauck sa stal istým stelesnením boja s komunistickou minulosťou a jeho úrad začali nazývať aj „Gauckov inštitút Nemecko bolo v zúčtovaní s mi­nulosťou spomedzi postkomunis­tických krajín najdôslednejšie. Možno aj preto, že už malo nebla­hé skúsenosti s nacizmom. Vo feb­ruári 2002 bol v Budapešti otvore­ný Dom teroru, ktorý je akousi pa­miatkou obetiam dvoch totalitných režimov uplynulého storočia. Mú­zeum zachytáva prečiny spáchané za čias nacistickej a komunistickej diktatúry. V rámci múzea pracuje i úrad, ktorý zhromažďuje doku­menty z predchádzajúcich období. Jeho úlohou však nie je zločiny mi­nulosti vyšetrovať, tak ako naprí­klad v Poľsku či Česku. Zriadenie Domu teroru sa uskutočnilo z ini­ciatívy bývalej Orbánovej vlády, ktorá však jeho existenciu využila ako nátlak na opozičných, terajších vládnych socialistov. Viera spája susedov Sviatky zoslania Ducha Svätého boli pre Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku v niečom netypické. Ako sme o tom už informovali aj v našom týždenníku, začiatkom júna zavítala na Slovensko delegácia Evanjelickej luteránskej cirkvi v Maďarsku pod vedením biskupa Imre Szebika. Návšteva delegácie vyvrcholila práve na Svätodušnú nedeľu na slávnostných službách Božích v Leviciach, na ktorých kázal generálny biskup ECAV Július Filo a vedúci biskup ma­ďarskej luteránskej cirkvi Imre Szebik. Liturgo­­vali seniorálna kaplánka Monika Chuťková a evanjelický farár Róbert Mišových. Služby Bo­žie, ktoré boli výnimočným symbolom jednoty cirkví v Duchu Svätom, posilnením luteranizmu a prejavom priateľstva, odvysielala v priamom prenose Slovenská televízia. Predstavitelia Evanjelickej luteránskej cirkvi v Maďarsku počas svojho bohatého programu rokovali s najvyššími reprezentantmi ECAV na Slovensku a postupne navštívili viaceré cirkev­né zbory - v Šamoríne, Bratislave-Petržalke, Liptovskom Tmovci, Leviciach, prezreli si arti­­kulámy kostol vo Svätom Kríži a Hronseku. Delegácia sa mala možnosť zoznámiť aj s úlo­hami GBÚ ECAV v Bratislave, životom EBF UK, prácou školiaceho strediska Agapé vo Svätom Jure, zameraním Biblickej školy v Mar­tine a činnosťou nadkonfesijného združenia Je­žiš pre každého v Leviciach. Medzinárodný roz­mer návštevy maďarskej delegácie zvýraznilo aj stretnutie generálneho biskupa ECAV Júliusa Fila a maďarských hostí s vicepremiérom Pá­­lom Csákym, na ktorom vicepremiér podčiarkol potrebu vnášania zásad kresťanstva do života v oboch štátoch, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu. V novozrekonštruovaných priestoroch Biskupské­ho úradu vo Zvolene delegáciu maďarskej evan­jelickej cirkvi prijal biskup ZD ECAV Ivan Osuský. Ako potvrdila aj návšteva maďarskej delegá­cie, koncepcia spolupráce susedných cirkví by sa mala stať v nasledujúcich rokoch ťažiskovým programom menšinových cirkví v strednej a vý­chodnej Európe. Návštevu maďarskej delegácie možno teda chápať ako jeden z ďalších krokov. Počas posledných 12 rokov sa totiž menšinové evanjelické cirkvi skôr hľadali v novej situácii, snažili sa o rozvoj a oživenie po rokoch ateizá­­cie. Vďaka silným väčšinovým cirkvám v Euró­pe a USA sa luteránske cirkvi v bývalej „vý­chodnej Európe” postavili na nohy, rozbehli programy, ktoré vždy patrili k hlavným pilierom luteranizmu v praktickej rovine - vzdelanie a diakonia. Teraz prichádza čas, aby v spojenej Európe vystupovali jednotne a jasne definovali svoju identitu, svoje ciele nielen v kresťanskej, ale aj v občianskej spoločnosti. Aj preto boli rozhovory s biskupom I. Szebi­­kom a ostatnými hosťami veľmi podnetné. Od­luka cirkvi od štátu znamenala pre Evanjelickú luteránsku cirkev v Maďarsku nové výzvy. Zdá sa, že odlúčenie napokon prinieslo lepšiu pro­speritu cirkvi v duchovnom rozmere. Lepšia kvalita služby je totiž úzko spojená s prosperi­tou duchovných a usmernením rozvoja ich po­volania. Maďarských hostí zaujala na Slovensku spolupráca farára s cirkevným zborom a delego­vanie úloh v zbore. Pozitívne hodnotili aj prí­pravu laikov pre prácu v zbore, ktorú prezento­vala Biblická škola v Martine. Spolupráca ECAV na Slovensku s Evanjelic­kou luteránskou cirkvou v Maďarsku by sa mala v budúcich rokoch tematicky orientovať najmä na školstvo a diakoniu. Duchovní v službe by sa mali zúčastňovať na teologických konferenciách a dobrým signálom k oživeniu vzťahov bude pokračovanie v príležitostných návštevách fará­rov v cirkevných zboroch, kde poslúžia zvesťou slova Božieho. E. Bachletová - dž

Next