Matičné Čítanie, 1977 (X/1-13)
1977-01-03 / No. 1
3. I. 1977 ROČNÍK X. VYDÁVÁ MATICA SLOVENSKA V MARTINE matičně čítanie — ————i i —t - - — KULTÚRNO - SPOLOČENSKY DVOJIYZDENNIK Cena Kes 1, SLOVO PRE DNEŠOK Otvárame nový rok, sedemdesiaty siedmy tomto storočí a súčasne s ním otvárame naše v Slovo pre dnešok. V nom sa budeme prihovárať Vám, vážení čitatelia, vždy na aktuálnu tému žWota našej socialistickej spoločnosti. Nazdávam sa, že máme o čom hovoriť, uvažovať i diskutovat V sto čísle, trochu výnimočne, pouvažujeme iopisom pokiaľ to len ohraničený priestor ad< ov dovolí. Budeme teda hovoriť o našom Matičnom čítaní, dvojtýždenníku, ktorý týmto cislc n otvára desiaty ročník. Matičné čítanie má bohatšiu históriu, než je posledných deväť ročníkov jeho vydávania. Najmä starší čitatelia si naň dobre pamätajú. Bol to časopis, vo svojom čase obľúbený v širokých čitateľských vrstvách. Ľudovýchovné zameranie mu umožňovalo prinášať mnoho zaujímavého z najrôznejších oblastí života spoločnosti. Články tu našli priaznivci kultúry i osvety, tak ako medicíny a poľnohospodárstva. Vychádzal od roku 1946 a za 8 rokov trvania (zanikol r. 1953) vyšlo celkom 90 čísel. Z vedúcich redaktorov Matičného čítania najvýznamnejším bol spisovateľ František Hečko. Potiaľto teda oprášené historické fakty. Matičné čítanie sa opäť objavilo v neslávnom roku 1968. Po čom túžili, a ako ho chápali jeho vtedajší kriesitelia pri znovuzrodení, to vieme. Cieľ mali jasný a nezmazateľný: učupení v závetrí, pod kepienkom činnosti Matice slovenskej púšťať žihadlá do politického a najmä kultúrneho života. Do toho života, ktorý mal byť normálnym životom v socialistickej spoločnosti. Ibaže nebol, tak ako nejestvovala spoločnosť pevná a zásadová v riešení kardinálnych otázok v štýie hodnom pomenovania: socialistický. Rešpektovanie kultúrnej politiky strany sa stalo na istý čas cudzím pojmom. Obchádzali sa vedome zákony i zákonitosti. Koniec koncov, netreba opakovať známe konkrétnosti. Politicko-spoločenské kŕče krízových rokov plne vyhovovali koncepcii vtedajšieho obnoveného Matičného čítania. Namiesto slova statočného komunistu dostal miesto v novinách priškrtený hlas vatikánskej emigrácie, namiesto varovného a rozumného hlasu pseudoúvaha o ničom. Priam s kojeneckou starostlivosťou sa pestovala snaha po „centrálnom hlase kultúry“ z Martina, tak slávneho na tradície. Vtedajších „premožiteľov“ tradícií čerta zaujímala skutočnosť, že každou vetou vlastne hyzdia oné pokrokové tradície. Kráčali nevedomky proti slnku a mysliac na jeho obchvat sa tešili z toho, ako dobre vidia. Až zákonite oslepli. Ak teda dnes, pri prvom čísle desiateho ročníka, spomínam fakty z obdobia opätovného vzniku Matičného čítania, nerobím to z piety. V tejto spomienke niet ani miesta pre slávu, iba ak pre memento! Roky konsolidácie priniesli zmenu aj do Matičného čítania. Postupne sa z neho stával časopis podporujúci úsilie po normalizovaní vzťahov v politickom i spoločenskom živote. Nebola to V žiadnom prípade ľahká práca. Významným momentom v týchto snahách nového redakčného kolektívu bola podpora štátnych a straníckych orgánov, ktoré dali časopisu možnosť a priestor na uplatnenie. Dali mu dôveru, napriek tomu, že časopis predtým sklamal. Po schválení nového zákona Slovenskej národnej rady o Matici slovenskej z roku 1973 pôsobilo aj Matičné čítanie v intenciách činnosti modernej kultúrnej inštitúcie. Časopis prekonal zložitý vývoj a v niekoľkých etapách hľadal, lepšie povedané, pokúšal sa hľadať svoju tvár. V súčasnej dobe prináša články z oblasti umenia a kultúry, národopisu, života krajanov v zahraničí, záujmovo-umeleckej činnosti našich občanov, práce a činnosti Matice slovenskej. Sú to mimoriadne široké okruhy pôsobenia, čo platí najviac pre oblasť kultúry. Náš časopis však nechce byť zameraný iba na túto oblasť. Využíva možnosti plynúce zo širokej škály pôsobnosti Matice slovenskej a oblasť kultúry pritom iba glosuje, zaznamenáva, podobne, ako to robia niektoré oddelenia Matice slovenskej. V ich zbierkovej činnosti sa sústreďuje takmer všetko zo súčasného kultúrneho diania (sféra výtvarníctva, filmu, televízie, literatúry a pod.). V týchto rozmeroch treba chápať aj účinnosť jeho pôsobenia. Na záver sa zvykne vravieť o budúcnosti. Aj v Matičnom čítaní sa snažíme, aby bola priaznivá. Máme plány na vylepšenie tlače. Chceme podať v príťažlivejšej forme obsah, samozrejme, v súlade s koncepciou. Nie sú to plány nereálne a vyžiadajú si opäť zvýšené úsilie. Na niektorých z nich už v súčasnom období pracujeme za maximálnej podpory nadriadených štátnych a straníckych orgánov. Uskutočnenie týchto plánov by znamenalo krok dopredu v ceste za kvalitou. Tá je prvoradým cieľom. Tak to zdôraznil XV. zjazd KSČ pri hodnotení významu masovokomunikačných prostriedkov v ofenzívnom ideovom pôsobení a propagácii výsledkov oráce našej socialistickej spoločnosti. A to zostane trvalým krédom práce v Matičnom čítaní. ŠTEFAN HAVIAR, šéfredakt*