Národná Obroda, júl 1945 (I/80-98)
1945-07-10 / nr. 80
Za 1 korunu I. ročník — Číslo 80 Otgán Slovenskej, tuxxednej tady Utorok, 10. júla 1945 Národná obroda %alph Parker, moskovský korespondent Times: Jednota Slovanov zabezpečí mier v Europe Popredný novinár svetového mena hodnotí slovenské národné povstanie — Anglicko práve tak ako SSSR má záujem na nezávislosti štátov strednej Európy — Problém nemecký a maďarský nemožno riešiť, keď mnoho Nemcov a Maďarov ostane v ČSR (jl) Bratislava. — Pri príležitosti Všeslovanského dňa na Devíne zavítal na Slovensko popredný anglický novinár Mr, Ralph Parker, moskovský korešpondent londýnskeho časopisu Times. Mr. Parker žil pred vojnou dlhší čas v ČSR, pozná velmi dobre Slovensko, kde má a,j mnoho priate lov. Pri vypuknutí slovenského národného povstania ako jeden z prvých o ňom referoval vo svetovej tlači dlhšími článkami a po celý čas svojho pobytu v Moskve sa živo interesoval o vývin udalostí na Slovensku a v ČSR. Mr. Paarker sa zúčastnil osláv na Devíne a podlá jeho vlastných slov, zanechaly v ňom hlboký dojem. — Bratislava — povedal — ako stredoeuropská križovatka má všetky predpoklady na to, aby sa stala mestom. ^ ktorom sa budú stretávať všetky slovanské národy. Po mnohých stránkach je stredom slovanského sveta a pre jej kľúčové postavenie na Dunaji sbiehajú sa tu cesty mnohých slovanských národov a štátov. — Využili sme zriedkavú príležitosť jeho návštevy Slovenska, aby sme mu predložili niekoľko otázok týkajúcich Slovenska, ČSR i situácie v Europe, jednak ako starého priatela ČSR, jednak novinára svetového mena, ktorý je spolutvorcom mienky svetovej tlače na udalosti našich dní. Ako ste ako korešpondent „Times“ posudzovali z Moskvy slovenské nám rodné povstanie? Počul som o povstaní v Moskve od ľudí, ktorí prišli z Banskej Bystrice, Bol som velmi dojatý, že Slováci povstali, aby shodili nemecké jarmo, najmä nreto, že v tom čase Nemecko bolo ešte silné. Bol to jednak velký vojenský zisk pre Červenú armádu, pretože viedla útok vo veľmi tažkom teréne a Slováci viazali na všetky strany železnice a cesty, jednak zisk politický najmä v tom ohľade, že Slováci sa nedali zlákal sľubmi nezávislosti pod nemeckým vedením. Sám som bol «ko korešpondent New York Times .prvých 6 mesiacov nemeckej okupácie v ČSR. Mal som srdečné vzťahy k národom československá a bol som velmi zainteresovaný na ich osude. Koncom augusta 1939 cestoval som cez Bratislavu a počul som ako Tiso v jednej svojej r,eči štval proti Sovietskemu sväzu. Zo svojich ciest po Slovensku však môžem povedať, že Slováci od prvozačiatku neboli ochotní vziať účasť na nemeckých plánoch proti bratskému národu ruskému. Nebol som preto ani prekvapený, že práve Slováci, ktorých posielali bojovať proti Rusom, využili každú príležitosť a prechádzali k ČA. Stretol som v Odese mnoho Slovákov, ktorí bojovali ako partizáni v lesoch a vzali aj plnú účasť v bojoch v odeských katakombách. Bol som pritom, ked! prvá čs. brigáda v SSSR dostala svoju zástavu. Hovoril som so Slovákmi, ktorí boli pripravení do boja spolu so svojimi českými bratmi. Išli do boja s nadšením a som presvedčený, že Rusi nezabudnú, že v jednej z najťažších chvíľ čs. vojská za ťažkých strát bojovaly po ich boku v heroických bitkách pri Charkove a inde. Okrem toho prišlo domáce povstanie. Zpráva o ňom spôsobila v Moskve úprimnú radosť ako znamenie toho, že aj sesterský slovenský národ zapája sa do heroickej borby proti Ngjjipoan. Hovoril som so slovenskou delegáciou, ktorá prišla do Moskvy, s čs. politikmi, s francúzskymi a ruskými partizánmi a od nich získali sme dojem, že išlo o revolučné celonárodné povstanie a že neišlo len o boj proti okupantom, ale Slováci súčasne bojovali o nové sociálne položenie a lepší život slovenského národa. Tento boj si vyžiadal veľké úsilie a svet ho sledoval s porozumením, lebo jasne ukazoval ašpirácie slovenského národa byt slobodným demokratickým národom v silnom Československu. Čo súdite o súčasnej situácii o po. vojnovej Europe? Prichádzajúc z Moskvy, som si istý, že dôjde k dohode pri usporiadaní všetkých sporných otázok. V Moskve som našiel medzi sovietskymi štátnikmi úprimné a nádejeplné porozumenie pre vývin stykov s Veľkou Britániou. V Moskve rozumia tomu, že Británia je práve tak úzkostlivá ako SSSR. abv národy strednej Európy boly nezávislé. Som presvedčený, že politika rešpektovania práva národov na individuálny život, ktorú sleduje generalissimus Stalin, bude sledovať do poslednej písmeny aj sovietska vláda, USA a ostatné spojenecké národy sú rozhodnuté zamedziť raz navždy to, aby nemeckí imperialisti mohli použiť slovanské štáty ako koridor, cez ktorý by mohli zaútočil na Rusko. Ked slovanské národy budú stáť pospolu a zabránia každému náporu Nemcov, bude dlho prosperovať aj mier v Europe. V anglickej tlači prebehly zprávy o pomeroch u ČSR najmä pokial ide o otázku Nemcov a Madarov. Ako vi. dite vy tento problém? Pokiaľ viem, britská, americká a sovietska vláda uzavřely dohodu o princípoch riešenia sudetskej otázky definitívnym spôsobom. Nijaké námietky neboly učinené proti princípom prezidenta Beneša v tejto otázke. Bola to len otázka spôsobu, aiko sa má presídlenie uskutočniť. Verím, že stretnutie „silných troch" vyrieši aj túto otázku, najmä to, ako a kedy majú byt nespoľahlivé nemecké a maďarské elementy vysťahované. Je to ťažká úloha, ktorá sa musí riešiť, a moja mienka je, že nemecký a maďarský problém nemôže byť vyriešený, ked v Československu ostane mnoho Nemcov a Madarov. Manifestácia slovanskej myšlienky na Velehrade Na cyrilometodějských oslavách velehradských 5. t. m. zastupoval Üstredttú vládu jej podpredseda Msgr. Dr. Ján Šrámek, ktorý v prejave k účastníkom medziiným vyhlásil: V celom svetovom dianí sa dosiaľ Slovania nezúčastnili na vedení svetových udalostí. Dnes budú slovanské národy patriť medzi priamych vodcov diania europského i svetového. Dnes si súčasne pripomíname, že slovanské národv navzájom nespájajú len putá soo’očnei krvi. ale at putá kresťanskej osvptv a kuRúry. ktorú do našej vlasti priniesli slovanskí vier'ozveststcovía sv. Cyril « Metod. Ti Láska k Slovanstvu je hlboko zakorenená v srdci slovenského rudu Veľký ohlas devínskych slávností v slovanskom svete Pozdravné telegramy predstaviteľom slovanských Štátov (r) Praha. —< Ohlas devínskych slávnosti v ceíom slovanskom svete bol mohutný. Popredný člen juhoslovanskej delegácie na Všeslovanskom dni na Devíne Dr. Lalič na otázku pražských novinárov o dojmoch z týchto osláv povedal: Odnášam si ten najhlbší dojem. Bol to zdařilý prejav slovanského bratstva a niemenej lásky slovenského národa k ČSR a českému národu. Zo spontánneho prijatia akého sa dostalo slovanským delegáciám na slovenskej pôde á z prejavov prednesených na Devíne, vidno, že láska k Slovanstvu je hlboko zakorenená v srdci slovenského ľudu. Devín považujeme za začiatok novej platnej súčinnosti, ktorej nám teraz toľ.ko treba, lebo za vojny boly prerušené všetky vzťahy medzi nami, Juhoslovanmi a Čedhmi a Slovákmi. Máme si navzájom veľa čo povedať a sme celkom presvedčený, že medzi našimi národmi sa vyvinú styky čoraz užšie. Rozhlasové stanice SSSR, Juhoslávie a Bulharska referujú o 'valnom stretnutí slovanských národov na Devíne a tlač prináša obšírne referáty. Popredný český čaoopis „Svobodné slovo" prináša úvodník z pera aninMra pre zahraničný obchod Dr. Ripku s nadpisom „Všeslovanský deň na Devíne". V závere minister napísal: „Český a slovenský národ, nerozlučne spätý svojím osudovým spoločenstvom v jednotnom svojom štáte, majú všetky podmienky, aby svojim tvorivým úsilým prispievaly k splneniu prorockých á lov Františka Palackého, že príde čas, v ktorom Slovaniá budú rozhodujúcim činiteľom európskej politiky.“ Denník „Rudé právo” píše: „Tradícia cyrilometodějská má pre nás ešte aj ten zvláštny smysel, že je spiata medzi Čechmi a Slovákmi rovnako ako ostatné veľké naše národné tradície, husitská, národno-obrodenecká, ako aj tradícia národnooslobodzovacieho boja v obidvoch svetových vojnách. V dobe cyrilometodejskej stáli Česi a Slováci spoločne v boji proti nemeckému tlaku. Dnešná všeslovanská manifestácia na Devíne má preto tiež ráz všeobecného vedomia slovanskej spolupatričnosti a nového bratstva Čechov a Slovákov." Národná obroda, orgá» Slovenskej nár. rady, vychádza denne okrem pondelka. — Hlavný a zodpovedný redaktor Laco Novomeský. — Redakcia: Bratislava, Hviezdoslavovou. 14/V, tel. 44-50, 77-10, admin. Františkánske n. 1, tel, 28-59. — Tlačí .Pravda“, grafické a vyd. podniky, Bratislava, Ružová 12, Slováci z Maďarska, Rumunska a Juhoslávie chcú domov Spoločné memorandum odovzdali SNR Bratislava. — Predsedovia SNR Dr. Lettrich a Šmidke prijali dneS predstaviteľov slovenských menšín v Maďarsku, Juhoslávii a Rumunsku, Z Bratislavy delegácie odcestujú do Prahy, aby s ústrednou vládou dojednaly smernice presťahovania a organizáciu života našich menšín v zahraničí. Jednotná a pevná vôľa našich menšín vrátiť sa domov je najlepšou odpoveďou i na prejav maďarského ministra zahraničia a na memorandum „predstaviteľa slovenskej menšiny v Madarsku, človeka dvorčakovského razenia, akéhosi Jánosa Csiakiho, o čom píšeme na inom mieste. Po privítaní a predstavení sa všetkých členov delegácie predsedom SNR Dr. Lettriehovi a Šmidkemu, prehovoril za Slovákov v Maďarsku ev. farár Francise: z Békéščaby, ktorý povedal: Slováci z Maďarska už pred niekoľkými týždňami vyslali menšiu výpravu na Slovensko, ktorá po svojom návrate vykonala ozaj pozoruhodnú prácu. Urobil sa súpis tých Slovákov a Sloveniek, čo sa chcú presťahovať á ich počet je okolo 10 tisíc duší. Sú to naši Pitvar'ošania, Ambrózania, Alberťania a čiasťôčne Komlóšania. Nemienim obšírnejšie hovtoriť o dôvodoch, ktoré hovoria za presídlenie. Tieto dôvody sú národného, kultúrneho a historického rázu. Historický dôvod je najzávažnejší a najdôležitejší, lebo naši predkovia pred 200 tokmi opustili územie ČSR a my, ich potomci, chceme zpHt, chceme ta vrátiť domov, do tvojho medzi tvojich. Nu{ keby aj nebolo týchfo dôvodov, stačí rozhodnutie, ie mi ta chceme vrátiť, že toto je naša vôľa, a ubezpečujeme vát, páni predsedovia, tejto vôle, pevnej, dobrej vôle je a bude u nás nadostač. Nová ČSR je spoločnou vlasťou Čechov a Slovákov, týchto dvoch bratských a rovnocenných národov. My žiadame, aby ČSR bola spoločnou vlasťou aj tých čechov a Slovákov, čo sú dosiaľ po šírom svete roztratení a k asimilácii a národnej smrti odsúdení. V tomto smysle privolávame úprimne a zo srdca, nech žije nová, vzkriesená demokratická Českosľovenská republika. Za juhoslovanských Slovákov prehovoril Dr. Šeprak, ktorý povedal: Prvý raz máme príležitosť ,my, juhoslovanskí Slováci, pozdraviť oslobodenú ČSR a SNR. Slováci v Juhoslávii sa od začiatku druhej svetovej vojny organizovane zapojili do čs. odboja v zahraničí. V Juhoslávii sa organizovala osobitná slovenská a osobitná česká brigáda, ktorá sa vyznamenala v národnom odboji juhoslovanskom. Juhoslovanská slovenské menšina bola azda jediná, ktorá mala možn'ôsť protestovať proti Okupácii ČSR. Všetci, ktorí sme museli újsť z okupovanéh'o územia Báčky, Srjemu atď., prišli sm'e na Slovensko a hnfed v prvých dňoch sme sa činne zapojili, aby sme dop'd mohl i k oslobodeniu Slovenska a celej republiky. Ked vyslovujeme žiadosť ‘o presťahovanie na Slovensko, nerobíme to z tých príčin, ie by sme sa necítili slobodní v bratskej Juhoslávii, že by sme tam boli prenasledovaní, ie by nám tam bol znemožnený kultúrny a hospodársky život, ale je to len výraz o'dvekei túžby všetkých Slovákov v zahraničí, aby sa raz vrátili domov. Preto tento krok si netreba vysvetľovať tak, že sme v Juhoslávii nespokojní, ale je to spontánny prejav túhy, celej menšiny, aby sme sa mohli vrátiť do sv'ojej starej otčiny. Za delegáciu Slovákov z Rumunska prehovoril Dr. Ivan Bujná: čs. menšina v Rumunsku v počte asi 50.000 ľudí, neprostála nikdy veriť v znovuvzkriesenie ČSR a víťazstvom pravdy nad neprávom a násilím. Čs. menšina, ktorá neprestala pestovať čs. jednotu, vzájomnosť a bratstvo, hlási sa teraz k práci na znovuvýstavbe ČSR. Prosíme, aby čs. vláda sa dala do styku s rumunským štátom o repatriovaní z Rumunska. Postoj rumunských úradov a verejnosti voči našej menšine je dosť dobrý. Členovia našej menšiny pomýšľajú na repatriovanie až po uzavretí medzinárodnej dohody. Naša menšina je rozložená do troch skupín. Prvá je v rumunskom Rudofťorí na sever a severovýchod od Orádea (Varadín), je to asi 45.000 Slovákov. Druhá je v župe Aradskej, Nadlak, je to kultúrne a hospodársky najsilnejšia skupina, kde je bohatý a vysp'elý národný a kultúrny život. Sú tu aj malé české ‘osady. Tretia je v dunajskej oblasti, severne od Dunaja, 'obývaná Čechmi. Hospodársky je to slabá oblasť. Všetci títo ľudia čakajú na odsťahovanie dô Republiky. Prosíme, aby sa všetky veci ohľadom presídľovania dialy cez čs. sväz v Rumunsku, ako vrcholnú organizáciou našej menšiny, ktorá by na mieste všetku organizáciu previedla v smysle dohody m'edzi čs. vládou a Rumunskom. Dovoľte, aby som odovzdal spoločné memorandum delegácie z Rumunska, Maďarska a Juhoslávie v záujme presídlenia našich krajanov. Po odovzdaní memoranda ujal sa slova predseda SNR Šmidke a odpovedal: Som milo dotknutý vašou prítomnosťou na území dávnej vlasti, ktorú ste neztratili, i ked ste boli prinútení, hlavne z hospodárskych a sociálnych príčin ju opustiť. Dnes nadišla už doba, keď sa hrdé každý Slovák hlási k svojmu národnému povedomiu a i v cudzine môže sa prihlásiť k svojmu národu. Slovenský národ, povstavší proti úhlavnému nepriateľovi nie len Sľovákov, ale aj celého Slovanstva, zaistil si veľkú obľúbenosť aj v medzinárodnom merítku. Slováci, ktorí bôli 1000 rokov Maďarmi utláčaní, ktorí sa ocitli znovu pod čižmou nemeckého útlaku, tento malý národ chopil sa zbrane a po boku veľkého slovanského národa ruského spoločnými silami bojoval za svoju slobodu. Tejto slobody dosiah'ol . Preto s hrdosťou každý Stovák, žijúci v zahraničí, môže sa hlásiť k tomuto malému národu ako k svojmu otcovi, ktorý statočne bojoval za česť svojich synov. My vás s radosťou vítame, Slováci z Maďarska, Juhoslávie a Rumunska. Preto, lebo naším záujmom je, aby spoločný štát Slovákov a Cechov v skutočnosti stal sa štátom týchto dvoch rovnoprávnych národov. Aby sme odsťahovali z tohto územia vždy nám dosiaľ nepriateľské národné menšiny, Maďarov a Nemcov a nahradili ich tými, ktorí v minulosti boli prinútení svo. ju vlasť epustiť. Na ich miesta prídete vy, učiníme všetky kroky a sľubujeme vám, že v dohľadnom čase meritorne budeme rokovať 'o tom, aby sme vám umožnili návrat do vlasti. Dúfame, že toto naše rozhodnutie zanesiete do všetkých rodín našich bratov, žijúcich v Maďarsku, Juhoslávii a v Rumunsku a pripravíte ich na slávnostný návrat do vlasti. Predseda SNR Dr. Lettrich uvítal delegáciu týmito slovami: Otázka vášho presídlenia, návratu domov nie je len vašou záležitosťou, ale je záležitosťou rovnako aj našou. Na tejto veci máme obojstranný záujem a chceme všetko vynaložiť, aby sme tento, pomerne veľký národný problém vyriešili čím skôr a čo najdôslednejšie. Pravda, táto otázka predpo. kladá vyriešenie ešte mnohých problémov, predovšetkým presťahovanie Maďarov a Nemcov z nášho územia a vybavenie niektorých medzištátnych predcokiadov, na ktoré sa toto presťahovanie viaže a potom technické prevedenie tohto presťahovania vás k nám. My sme určité kroky už podnikli. Určité kroky podnikáme a som presvedčený, že táto akcia sa skončí s úplným zdarom. Ak by sme teraz mali premeškať príležitosť, ak by sme teraz tento národný problém nevyriešili, budeme zasa musieť dtho čakať, azda celú generáciu, kým by sa nám táto príležitosť naskytla. Čo by sa staľo s vami a s vašimi potomkami za generáciu, je si ťažko i len p-edstaviť, keď vieme, akým prenasledovaniam ste boli vystavení dosiaľ. Nemôžeme ďalej čakať, chceme hneď robiť, hneď prikročiť k dielu. Hneď jedných sťahovať a druhých privolávať k nám. Privítali s.me delegátov z Maďarska a Rumnska a z Juhoslávie a všetkým sm'e jednoznačne povedali, že je to vec nášho srdca, našej novej slovenskej a československej politiky a že s touto vecou nebudeme otáľať, že Ju vyriešime, len čo to hospodárske, politické a komunikačné okolnosti dovolia. Prosím, aby ste tlmočili našim rodným bratom v Madarsku, Juhoslávii a Rumunsku úprimnú vďačnosť za to, že vydržali a vytrvali. Chefemé im 'otvoriť brány dokorán, aby všetet mohli prísť k nám, medzi nás, aby nám prišli pomáhať budovať novú vlasť.