Národná Obroda, júl 1945 (I/80-98)

1945-07-10 / nr. 80

Za 1 korunu I. ročník — Číslo 80 Otgán Slovenskej, tuxxednej tady Utorok, 10. júla 1945 Národná obroda %alph Parker, moskovský korespondent Times: Jednota Slovanov zabezpečí mier v Europe Popredný novinár svetového mena hodnotí slovenské národné povstanie — Anglicko práve tak ako SSSR má záujem na nezávislosti štátov strednej Európy — Problém nemecký a maďarský nemožno riešiť, keď mnoho Nemcov a Maďarov ostane v ČSR (jl) Bratislava. — Pri príležitosti Všeslovanského dňa na Devíne zavítal na Slo­vensko popredný anglický novinár Mr, Ralph Parker, moskovský korešpondent lon­dýnskeho časopisu Times. Mr. Parker žil pred vojnou dlhší čas v ČSR, pozná velmi dobre Slovensko, kde má a,j mnoho priate lov. Pri vypuknutí slovenského národného povstania ako jeden z prvých o ňom referoval vo svetovej tlači dlhšími článkami a po celý čas svojho pobytu v Moskve sa živo interesoval o vývin udalostí na Slo­vensku a v ČSR. Mr. Paarker sa zúčastnil osláv na Devíne a podlá jeho vlastných slov, zanechaly v ňom hlboký dojem. — Bratislava — povedal — ako stredoeurop­­ská križovatka má všetky predpoklady na to, aby sa stala mestom. ^ ktorom sa budú stretávať všetky slovanské národy. Po mnohých stránkach je stredom slovanské­ho sveta a pre jej kľúčové postavenie na Dunaji sbiehajú sa tu cesty mnohých slo­vanských národov a štátov. — Využili sme zriedkavú príležitosť jeho návštevy Slo­venska, aby sme mu predložili niekoľko otázok týkajúcich Slovenska, ČSR i situácie v Europe, jednak ako starého priatela ČSR, jednak novinára svetového mena, ktorý je spolutvorcom mienky svetovej tlače na udalosti našich dní. Ako ste ako korešpondent „Times“ posudzovali z Moskvy slovenské nám rodné povstanie? Počul som o povstaní v Moskve od ľudí, ktorí prišli z Banskej Bystrice, Bol som velmi dojatý, že Slováci povstali, aby sho­dili nemecké jarmo, najmä nreto, že v tom čase Nemecko bolo ešte silné. Bol to jed­nak velký vojenský zisk pre Červenú ar­mádu, pretože viedla útok vo veľmi tažkom teréne a Slováci viazali na všetky strany železnice a cesty, jednak zisk politický najmä v tom ohľade, že Slováci sa nedali zlákal sľubmi nezávislosti pod nemeckým vedením. Sám som bol «ko korešpondent New York Times .prvých 6 mesiacov nemeckej okupácie v ČSR. Mal som srdečné vzťahy k národom československá a bol som vel­mi zainteresovaný na ich osude. Koncom augusta 1939 cestoval som cez Bratislavu a počul som ako Tiso v jednej svojej r,eči štval proti Sovietskemu sväzu. Zo svojich ciest po Slovensku však môžem povedať, že Slováci od prvozačiatku neboli ochotní vziať účasť na nemeckých plánoch proti bratskému národu ruskému. Nebol som pre­to ani prekvapený, že práve Slováci, kto­rých posielali bojovať proti Rusom, využili každú príležitosť a prechádzali k ČA. Stre­tol som v Odese mnoho Slovákov, ktorí bo­jovali ako partizáni v lesoch a vzali aj plnú účasť v bojoch v odeských katakom­bách. Bol som pritom, ked! prvá čs. brigáda v SSSR dostala svoju zástavu. Hovoril som so Slovákmi, ktorí boli pripravení do boja spolu so svojimi českými bratmi. Išli do boja s nadšením a som presvedčený, že Rusi nezabudnú, že v jednej z najťažších chvíľ čs. vojská za ťažkých strát bojovaly po ich boku v heroických bitkách pri Char­kove a inde. Okrem toho prišlo domáce povstanie. Zpráva o ňom spôsobila v Mos­kve úprimnú radosť ako znamenie toho, že aj sesterský slovenský národ zapája sa do heroickej borby proti Ngjjipoan. Hovoril som so slovenskou delegáciou, ktorá prišla do Moskvy, s čs. politikmi, s francúzskymi a ruskými partizánmi a od nich získali sme dojem, že išlo o revolučné celonárodné povstanie a že neišlo len o boj proti oku­pantom, ale Slováci súčasne bojovali o nové sociálne položenie a lepší život slo­venského národa. Tento boj si vyžiadal veľké úsilie a svet ho sledoval s porozu­mením, lebo jasne ukazoval ašpirácie slo­venského národa byt slobodným demokra­tickým národom v silnom Československu. Čo súdite o súčasnej situácii o po. vojnovej Europe? Prichádzajúc z Moskvy, som si istý, že dôjde k dohode pri usporiadaní všetkých sporných otázok. V Moskve som našiel medzi sovietskymi štátnikmi úprimné a ná­­dejeplné porozumenie pre vývin stykov s Veľkou Britániou. V Moskve rozumia tomu, že Británia je práve tak úzkostlivá ako SSSR. abv národy strednej Európy boly nezávislé. Som presvedčený, že politika rešpektovania práva národov na individu­álny život, ktorú sleduje generalissimus Stalin, bude sledovať do poslednej písmeny aj sovietska vláda, USA a ostatné spoje­necké národy sú rozhodnuté zamedziť raz navždy to, aby nemeckí imperialisti mohli použiť slovanské štáty ako koridor, cez ktorý by mohli zaútočil na Rusko. Ked slovanské národy budú stáť pospolu a zabrá­nia každému náporu Nemcov, bude dlho prosperovať aj mier v Europe. V anglickej tlači prebehly zprávy o pomeroch u ČSR najmä pokial ide o otázku Nemcov a Madarov. Ako vi. dite vy tento problém? Pokiaľ viem, britská, americká a soviet­ska vláda uzavřely dohodu o princípoch riešenia sudetskej otázky definitívnym spô­sobom. Nijaké námietky neboly učinené proti princípom prezidenta Beneša v tejto otázke. Bola to len otázka spôsobu, aiko sa má presídlenie uskutočniť. Verím, že stretnutie „silných troch" vyrieši aj túto otázku, najmä to, ako a kedy majú byt nespoľahlivé nemecké a maďarské elemen­ty vysťahované. Je to ťažká úloha, ktorá sa musí riešiť, a moja mienka je, že ne­mecký a maďarský problém nemôže byť vyriešený, ked v Československu ostane mnoho Nemcov a Madarov. Manifestácia slovanskej myšlienky na Velehrade Na cyrilometodějských oslavách velehrad­ských 5. t. m. zastupoval Üstredttú vládu jej podpredseda Msgr. Dr. Ján Šrámek, ktorý v prejave k účastníkom medziiným vyhlásil: V celom svetovom dianí sa dosiaľ Slovania nezúčastnili na vedení svetových udalostí. Dnes budú slovanské národy patriť medzi priamych vodcov diania europského i sve­tového. Dnes si súčasne pripomíname, že slovanské národv navzájom nespájajú len putá soo’očnei krvi. ale at putá kresťanskej osvptv a kuRúry. ktorú do našej vlasti pri­niesli slovanskí vier'ozveststcovía sv. Cyril « Metod. Ti Láska k Slovanstvu je hlboko zakorenená v srdci slovenského rudu Veľký ohlas devínskych slávností v slovanskom svete Pozdravné telegramy predstaviteľom slovanských Štátov (r) Praha. —< Ohlas devínskych slávno­sti v ceíom slovanskom svete bol mohutný. Popredný člen juhoslovanskej delegácie na Všeslovanskom dni na Devíne Dr. Lalič na otázku pražských novinárov o dojmoch z týchto osláv povedal: Odnášam si ten naj­hlbší dojem. Bol to zdařilý prejav slovan­ského bratstva a niemenej lásky slovenské­ho národa k ČSR a českému národu. Zo spontánneho prijatia akého sa dostalo slo­vanským delegáciám na slovenskej pôde á z prejavov prednesených na Devíne, vidno, že láska k Slovanstvu je hlboko zakorene­ná v srdci slovenského ľudu. Devín pova­žujeme za začiatok novej platnej súčinno­sti, ktorej nám teraz toľ.ko treba, lebo za vojny boly prerušené všetky vzťahy medzi nami, Juhoslovanmi a Čedhmi a Slovákmi. Máme si navzájom veľa čo povedať a sme celkom presvedčený, že medzi našimi ná­rodmi sa vyvinú styky čoraz užšie. Rozhlasové stanice SSSR, Juhoslávie a Bulharska referujú o 'valnom stretnutí slo­vanských národov na Devíne a tlač priná­ša obšírne referáty. Popredný český čaoopis „Svobodné slovo" prináša úvodník z pera aninMra pre za­hraničný obchod Dr. Ripku s nadpisom „Všeslovanský deň na Devíne". V závere minister napísal: „Český a slovenský ná­rod, nerozlučne spätý svojím osudovým spoločenstvom v jednotnom svojom štáte, majú všetky podmienky, aby svojim tvo­rivým úsilým prispievaly k splneniu pro­rockých á lov Františka Palackého, že príde čas, v ktorom Slovaniá budú rozhodujúcim činiteľom európskej politiky.“ Denník „Rudé právo” píše: „Tradícia cyrilometodějská má pre nás ešte aj ten zvláštny smysel, že je spiata medzi Čechmi a Slovákmi rovnako ako ostatné veľké naše národné tradície, husitská, národno-obrode­­necká, ako aj tradícia národnooslobodzova­cieho boja v obidvoch svetových vojnách. V dobe cyrilometodejskej stáli Česi a Slo­váci spoločne v boji proti nemeckému tla­ku. Dnešná všeslovanská manifestácia na Devíne má preto tiež ráz všeobecného ve­domia slovanskej spolupatričnosti a nového bratstva Čechov a Slovákov." Národná obroda, orgá» Slovenskej nár. rady, vychádza denne okrem pondelka. — Hlavný a zodpovedný redaktor Laco Novomeský. — Redakcia: Bratislava, Hviezdoslavovou. 14/V, tel. 44-50, 77-10, admin. Františkánske n. 1, tel, 28-59. — Tlačí .Pravda“, grafické a vyd. podniky, Bratislava, Ružová 12, Slováci z Maďarska, Rumunska a Juhoslávie chcú domov Spoločné memorandum odovzdali SNR Bratislava. — Predsedovia SNR Dr. Lett­­rich a Šmidke prijali dneS predstaviteľov slovenských menšín v Maďarsku, Juhoslá­vii a Rumunsku, Z Bratislavy delegácie od­cestujú do Prahy, aby s ústrednou vládou dojednaly smernice presťahovania a orga­nizáciu života našich menšín v zahraničí. Jednotná a pevná vôľa našich menšín vrá­tiť sa domov je najlepšou odpoveďou i na prejav maďarského ministra zahraničia a na memorandum „predstaviteľa slovenskej menšiny v Madarsku, človeka dvorčakovské­­ho razenia, akéhosi Jánosa Csiakiho, o čom píšeme na inom mieste. Po privítaní a predstavení sa všetkých členov delegácie predsedom SNR Dr. Lettriehovi a Šmidkemu, prehovoril za Slovákov v Maďarsku ev. farár Francise: z Békéščaby, ktorý povedal: Slováci z Ma­ďarska už pred niekoľkými týždňami vy­slali menšiu výpravu na Slovensko, ktorá po svojom návrate vykonala ozaj pozoru­hodnú prácu. Urobil sa súpis tých Slová­kov a Sloveniek, čo sa chcú presťahovať á ich počet je okolo 10 tisíc duší. Sú to naši Pitvar'ošania, Ambrózania, Alberťa­­nia a čiasťôčne Komlóšania. Nemienim obšírnejšie hovtoriť o dôvodoch, ktoré ho­voria za presídlenie. Tieto dôvody sú ná­rodného, kultúrneho a historického rázu. Historický dôvod je najzávažnejší a naj­dôležitejší, lebo naši predkovia pred 200 tokmi opustili územie ČSR a my, ich potomci, chceme zpHt, chceme ta vrátiť domov, do tvojho medzi tvo­jich. Nu{ keby aj nebolo týchfo dôvodov, stačí rozhodnutie, ie mi ta chceme vrátiť, že toto je naša vôľa, a ubezpečujeme vát, páni predsedovia, tejto vôle, pevnej, dobrej vôle je a bude u nás nadostač. Nová ČSR je spoločnou vlasťou Čechov a Slovákov, týchto dvoch bratských a rov­nocenných národov. My žiadame, aby ČSR bola spoločnou vlasťou aj tých čechov a Slovákov, čo sú dosiaľ po šírom svete roztratení a k asimilácii a národnej smrti odsúdení. V tomto smysle privolávame úprimne a zo srdca, nech žije nová, vzkrie­sená demokratická Českosľovenská re­publika. Za juhoslovanských Slovákov prehovo­ril Dr. Šeprak, ktorý povedal: Prvý raz máme príležitosť ,my, juhoslovanskí Slová­ci, pozdraviť oslobodenú ČSR a SNR. Slová­ci v Juhoslávii sa od začiatku druhej sveto­vej vojny organizovane zapojili do čs. odboja v zahraničí. V Juhoslávii sa or­ganizovala osobitná slovenská a osobitná česká brigáda, ktorá sa vyznamenala v národnom odboji juhoslovanskom. Juhoslovanská slovenské menšina bola azda jediná, ktorá mala možn'ôsť protes­tovať proti Okupácii ČSR. Všetci, ktorí sme museli újsť z okupovanéh'o územia Báčky, Srjemu atď., prišli sm'e na Slovensko a hnfed v prvých dňoch sme sa činne za­pojili, aby sme dop'd mohl i k oslobodeniu Slovenska a celej republiky. Ked vyslo­vujeme žiadosť ‘o presťahovanie na Slo­vensko, nerobíme to z tých príčin, ie by sme sa necítili slobodní v bratskej Juho­slávii, že by sme tam boli prenasledo­vaní, ie by nám tam bol znemožnený kultúrny a hospodársky život, ale je to len výraz o'dvekei túžby všetkých Slo­vákov v zahraničí, aby sa raz vrátili domov. Preto tento krok si netreba vysvetľovať tak, že sme v Juhoslávii nespokojní, ale je to spontánny prejav túhy, celej men­šiny, aby sme sa mohli vrátiť do sv'ojej starej otčiny. Za delegáciu Slovákov z Rumunska prehovoril Dr. Ivan Bujná: čs. menšina v Rumunsku v počte asi 50.000 ľudí, ne­prostála nikdy veriť v znovuvzkriesenie ČSR a víťazstvom pravdy nad neprávom a násilím. Čs. menšina, ktorá neprestala pestovať čs. jednotu, vzájomnosť a brat­stvo, hlási sa teraz k práci na znovuvý­­stavbe ČSR. Prosíme, aby čs. vláda sa dala do styku s rumunským štátom o repatriovaní z Rumunska. Postoj rumunských úradov a verejno­sti voči našej menšine je dosť dobrý. Členovia našej menšiny pomýšľajú na repatriovanie až po uzavretí medzinárod­nej dohody. Naša menšina je rozložená do troch skupín. Prvá je v rumunskom Rudofťorí na sever a severovýchod od Orádea (Vara­­dín), je to asi 45.000 Slovákov. Druhá je v župe Aradskej, Nadlak, je to kultúrne a hospodársky najsilnejšia skupina, kde je bohatý a vysp'elý národný a kultúrny život. Sú tu aj malé české ‘osady. Tretia je v dunajskej oblasti, severne od Duna­ja, 'obývaná Čechmi. Hospodársky je to slabá oblasť. Všetci títo ľudia čakajú na odsťahovanie dô Republiky. Prosíme, aby sa všetky veci ohľadom presídľovania dialy cez čs. sväz v Rumunsku, ako vrcholnú organizáciou našej menšiny, ktorá by na mieste všetku organizáciu pre­viedla v smysle dohody m'edzi čs. vlá­dou a Rumunskom. Dovoľte, aby som odovzdal spoločné memorandum delegácie z Rumunska, Ma­ďarska a Juhoslávie v záujme presídle­nia našich krajanov. Po odovzdaní memoranda ujal sa slo­va predseda SNR Šmidke a odpovedal: Som milo dotknutý vašou prítomnosťou na území dávnej vlasti, ktorú ste neztratili, i ked ste boli prinútení, hlavne z hospo­dárskych a sociálnych príčin ju opustiť. Dnes nadišla už doba, keď sa hrdé kaž­dý Slovák hlási k svojmu národnému po­vedomiu a i v cudzine môže sa prihlásiť k svojmu národu. Slovenský národ, po­vstavší proti úhlavnému nepriateľovi nie len Sľovákov, ale aj celého Slovanstva, zaistil si veľkú obľúbenosť aj v medzi­národnom merítku. Slováci, ktorí bôli 1000 rokov Maďarmi utláčaní, ktorí sa ocitli znovu pod čižmou nemeckého útlaku, ten­to malý národ chopil sa zbrane a po boku veľkého slovanského národa ruského spoločnými silami bojoval za svoju slo­bodu. Tejto slobody dosiah'ol . Preto s hrdosťou každý Stovák, žijúci v zahraničí, môže sa hlásiť k tomuto malému národu ako k svojmu otcovi, ktorý statočne bojo­val za česť svojich synov. My vás s ra­dosťou vítame, Slováci z Maďarska, Ju­hoslávie a Rumunska. Preto, lebo naším záujmom je, aby spoločný štát Slovákov a Cechov v skutočnosti stal sa štátom týchto dvoch rovnoprávnych národov. Aby sme odsťahovali z tohto územia vždy nám dosiaľ nepriateľské národné menši­ny, Maďarov a Nemcov a nahradili ich tými, ktorí v minulosti boli prinútení svo. ju vlasť epustiť. Na ich miesta prídete vy, učiníme všetky kroky a sľubujeme vám, že v dohľadnom čase meritorne budeme rokovať 'o tom, aby sme vám umožnili ná­vrat do vlasti. Dúfame, že toto naše roz­hodnutie zanesiete do všetkých rodín na­šich bratov, žijúcich v Maďarsku, Juhoslá­vii a v Rumunsku a pripravíte ich na sláv­nostný návrat do vlasti. Predseda SNR Dr. Lettrich uvítal dele­gáciu týmito slovami: Otázka vášho pre­sídlenia, návratu domov nie je len vašou záležitosťou, ale je záležitosťou rovnako aj našou. Na tejto veci máme obojstran­ný záujem a chceme všetko vynaložiť, aby sme tento, pomerne veľký národný problém vyriešili čím skôr a čo najdô­slednejšie. Pravda, táto otázka predpo. kladá vyriešenie ešte mnohých problé­mov, predovšetkým presťahovanie Maďa­rov a Nemcov z nášho územia a vybave­nie niektorých medzištátnych predcokia­­dov, na ktoré sa toto presťahovanie via­­že a potom technické prevedenie tohto presťahovania vás k nám. My sme určité kroky už podnikli. Určité kroky podniká­me a som presvedčený, že táto akcia sa skončí s úplným zdarom. Ak by sme teraz mali premeškať prí­ležitosť, ak by sme teraz tento národ­ný problém nevyriešili, budeme zasa musieť dtho čakať, azda celú generá­ciu, kým by sa nám táto príležitosť na­skytla. Čo by sa staľo s vami a s vašimi potom­kami za generáciu, je si ťažko i len p-ed­­staviť, keď vieme, akým prenasledova­niam ste boli vystavení dosiaľ. Nemôžeme ďalej čakať, chceme hneď robiť, hneď prikročiť k dielu. Hneď jedných sťahovať a druhých privolávať k nám. Privítali s.me delegátov z Maďarska a Rumnska a z Ju­hoslávie a všetkým sm'e jednoznačne po­vedali, že je to vec nášho srdca, našej novej slovenskej a československej poli­tiky a že s touto vecou nebudeme otáľať, že Ju vyriešime, len čo to hospodárske, politické a komunikačné okolnosti dovo­lia. Prosím, aby ste tlmočili našim rodným bratom v Madarsku, Juhoslávii a Rumun­sku úprimnú vďačnosť za to, že vydržali a vytrvali. Chefemé im 'otvoriť brány do­korán, aby všetet mohli prísť k nám, me­dzi nás, aby nám prišli pomáhať budovať novú vlasť.

Next