Národná Obroda, január 1946 (II/1-26)
1946-01-03 / nr. 1
\ t NÁRODNÁ OBRODA ŠTVRTOK, 3. JANUÁRA 1946 ORGAN SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY ROČNÍK II. ČÍSLO 1. ZA 2 Kčs Moskva: Zvíťazila zas idea spolupráce Práca generálneho shromazdenia Spojených národov začne v nádejnom ovzduší Moskovská konferencia utvorila predpoklady pre harmonické rozhodnutia v budúcich mesiacoch — Čankajšekov osobitný poverenec u generalissima Stalir a — Čunking: Marshall „sprostredkovateľom“ medzi Čunkingom a Yenanom — Porady moskovskej komisie troch v Bukurešti s rumunským kráľom Dnešný náš medzinárodný prehľad — prvý v novom roku 1946, ktorý v protivé k uplynulému r. 1945 budeme už môcť hádam označiť výrazom prvého roku mieru — mali by sme začať registrovaním novoročných posolstiev vedúcich štátnikov všetkých možných štátov Paušálne možno povedať, že boly to prejavy napospol triezve, mcnhckrát až opatmicke. A ked boly to súčasne prejavy optimistické, a to . rozhodne optimistickejšie, ako mohly byť ešte začiatkom minulého decembra, je tomu len tak preto, že na samom konci dohasnuvšieho roka 1945 stala sa udalosť, ktorú môžeme označiť za vitiazstvo rozumu a zdravého politického smyslu Spojených národov, upevnivších základy svetovej spolupráce a utvoriac predpoklady pre harmonické rozhodnutia v budúcnosti, ktorých konečným cieľom je utvorenie ozajstného mieni. V tomto smysle v tomto našom prvom prehľade nezačíname len nový letopočet, ale možno aj novú stránku v s ve topoli tických análoch, EU» v znamení moskovských porád Moskovská konferencia Troch bola udalo stou tak veľkej nosnosti, že medzinárodná tlač je ešte aj v prvých dňoch roku 1946 v znamení jej rozhodnutí. Britský časopis Dail Worker píše, že výsledek porád odstránil vážne politické napätie. Podľa amerického časopisu „Tiew York Post“ porady znamenajú obnovenie spolupráce „veľkej trojky". Podľa francúzskej agentúry „France Presse” traja ministri zahraničia vykázali sa v Moskve tvorivou prácou, ktorá pomôže rozriešiť medzinárodné otázky. Našla 6a cesta pre prípravu riešenia všeobecných otázok. Práca Spojených národov, ktorá začne v januári 1946, bude v nádejnom ovzduší — konštatuje austrálska tlač. Ani známy sovietsky komentátor Lemin neváhal vyhlásiť, že moskovská dohoda je triumfom myšlienky spolupráce. Mnohí sa vraj pýtajú, kto v Moskve zvíťazil. Soviet! sú toho názoru, že táto otázka je zbytočná a škodlivá, keďže vše. tci traja účastníci nie sú si sokmi, ale spojencami, Hlavné je, že zvíťazila idea vernej spolupráce, ktorá zaistí poriadok, v povojnovom svete, nemysliteľný bez úzkej spolupráce anglo-americko-sovietskej. Moskovská dohoda preniesla zásady spoločného postupu troch veľmocí i na Ďaleký východ. Bukureštské porady Cesta k mierovej konferencii a k európskej obnove je však ešte dláždená mnohými vážnymi úlohami. Po moskovskej konferencii riešenie týchto úloh je však v značnej miere uľahčené tým, že konferencia 6a ushcdla nielen na princípoch, ale aj na metódach, ktorými majú byť tieto úlohy riešené. Jediná z akútnych takýchto úloh je v juhovýchodnej Europe najmä problém rumunský. Už koncom uplynulého roku bolo zrejmé, že rumunskú krízu nemôžu vyriešiť rumunskí politici, ale iba veľmoci, ktoré sa na moskovskej konferencii usniesly vyslať do Rumunska osobitnú komisiu. Členmi tejto komisie sú: so sovietskej stra. ny Vyšimský, so strany britskej moskovský veľvýslanec Clark Kerr a so strany USA moskovský veľvyslanec Harriman. Medzičasom vrátil sa do Bukurešti aj rumunský kráľ Michal, ktorý po augustovej lorize odišiel do svojho vidieckeho sídla, kde tvrdošijne vytrval .4 mesiace. Ako je známe, kríza v Rumunsku vznikla svojho času v dôsledku negatívnych kritík rumunskej opozície, ktorá vytýkala Grozovi, že vládu sostavená je len z členov komunistickej strany, roľníckeho frontu a iných malých skupín a nie je uznaná britskou, ani amemc'kou vládou. Táto kritika rumunskej opozície, vedenej Maniouovou národnou roľníckou stra*nou a Bratianovou liberálnou stranou, pokúšala sa už viackrát odstrániť Grozovu vládu. Tieto opozičné úsilia boly podmalúvané aj neutešenými hospodárskymi pomeranú v Rumunsku. Nechceme predbiehať udalostiam, ale isté je len toľko, že i keby sa k moci dostala opozícia, hemôže to znamenať okamžité zlepšenie politických, hospodárskych a iných problémov Rumunska. Mániu je starý muž a jeho najužší 'spolupracovníci sú slabosi. Ak ho rumunský ľud podporuje, je tomu tak len pre jeho negatívny postoj k terajším nie práve najutešenejším pomerom v krajine. Ani Maniova, ani Bratianova osobná prestíž nestačí na utvorenie programu. Jediná politická skupina v Rumunsku, ktorá podporuje Mania, je tzv. Železná garda, ktorá teraz hovorí o demokracií a o svojej láske k Anglosasom. SSSR nemôže však akceptovať utvorenie nepriateľskej vlídy v Rumunsku. Nemôže pomýšľať ani na stiahnutie svojich vojsk z •Rumunska, pokiaľ pokladá utvorenie takejto -vlády za vôbec možné. Podľa posledných zpráv rumunský kráľ absolvoval už s moskovskou komisiou troch prvú poradu. Niet pochybností o tom, že rokuje sa o utvorení novej rumunskej vlády na širších základoch. Dohady o mierovej konferencii V optimistickom ovzduší, aké zanechala za sebou moskovská konferencia, dohady o mierových rokovaniach dostaly nový impulz. Reprezentant amerického štátneho departementu vyhlásil, - že traja ministri zahraničia 6a Moskve dohodli, že sa nabudúce stretnú vo v Washingtone, a to v smysle Krymskej dohody, podlá ktorej sa reprezentanti troch velmoci majú periodicky stretávať. Dátum pre túto 6chôdzcu ešte neurčili, ale Býmes, Bevin a Molotov budú mat ešte predtým možnosť vzájomne si vymeniť názory, ked sa stretnú začiatkom januára v Londýne z príležitosti zasadnutí a generálneho sbramaidenia organizácie Spijených národov. Newyorský zpravodajca londýnskych „Evening News", odvolávajúc sa ná washingtonské kruhy, píše, že velká mieroví konferencia všetkých národov, ktoré bojová y proti Osi, bude koncom apríla vo Wa6hii gtone. Úradné ešte neoznámili mies'a konferencie, zdôrazňuje 6a avšak, že nakoľko nastáví júca schôdzka rady zahraničných ministrov bude 15. mája vo Washingtone, je najpravdepodobnejšie, že tam bude i mierová konferencia. Reuterov diplomatický zpravodaj - ca súci, že podlá všetkých náznakov potrvá ešte dlhší čas, kým zástupcovia zahraničných ministrov piatich velmocí začnú pripravovať mierov S smluvy podlá smerníc moskovského komniké. Táto mienka prevládla aj v úradných kruhoch Londýna a podporuje ju najmä to, že 6 vypracovaním mierovej 6mluvy s Talianskom nemožro počítať prv, kým nebude známe francúzske stanovisko k mcskoväkým rokovaniam. V Londýne sú však presvedčení, že Francúzsko ne odoprie svoj súhlas s moskovskými rozhodnut ami, i ked si bude dôrazne žiadať podrobné vysvetlenie tejto dohody, najmä čo s t týka víeobecnej mierovej konferencie, navrhovanej na máj 1946 a je ťažko odhadnúť, a kádího potrvá podanie týchto vysvetlení a odpo. vedi na francúzske otázky. Predpokladá 6a, že Fraicúzi sa v prvom rade obrátia na Byrnesa, litorý předestřel moskovské návrhy francúzskej vláde. Bymes 6a pred zaslaním odpovedi Francúzom musí Í6te poradiť s reprezen-tantmi Veľkej Británie a SSSR, Toto všetko zapríčiňuje, že rokovania zástupcov ministrov zahraničia 5. veľmocí sa nezačnú tak skoro, ako sa pôvodne dúfalo. Ruch okolo Ďalekého východu Ďalším veľkým komplexom otázok, s ktorými 6a zaoberala moskovská konferencia a o ktoré sa teraz svet tým viac zaujíma, je problém otázok, spadajúcich do sféry Ďalekého východu. Mimo problému Japonska, dnes je najmä akútna otázka Číny, a to najmä v dôsledku moskovskej návštevy osobného zástupcu generalissima Čankajšeká čian-Čin-Ga, ktorého prijal v Moskve už aj generalissimus Stalin. Čankajšek vo svojom novoročnom posolstve prisľúbil svolanie čínskeho národného sbromaždenia, ktoré holo už dva razy odložené. Ako sa oznamuje z Čunlkingu, čínska národná politická rada svolaná je na 10. januára a zasadnutie má potrvať 14 dní. Čankajšek oznámil, že na 5. mája svc-láva okrem toho čínsky národný kongres. Terajší Čankajšekov režim, utvorený hoľ pred 17 rokmi, ale bola to Vláda jedinej oficiálnej strany, tzv. Kuomintangu, ktorý bol označený za „suverénnu ustanovizeň Číny.“ 2. januára mal v Čunkia^u poradu americký velvyslanec Mamschall a zástupca čínskych komunistov generál Čou-Lai. Rokovali pravdepodobne o mierovom návrhu, pozostáva, júcom z troch hodov, ktorý predostreli zástupcovia čunkingskej vlády čínskym komunistom. Predstavitelia čínskych komunistov študujú teraz tento návrh. Do Čumkingu vrátil 6a z Anglicka aj britský velvyslanec. Z és tur#» čínskeho ministra zahraničia vyhlásil, že úradnú m termínom odchodu ČA z Mandžuska je 1. február. Posledné rozkazy Adolfa Hitlera Spofutieeká Špionážna služba naSla politický testament »Vodcu« Goring a Himmler vylúCení z nacistickej strany - Sobáš pred smrťou Ncbolo to na tento Nový rok sice nijaké iiovorouné posolstvo so senzačnými predpoveďami ďalšieho politického vývinu, ktorým Adolf 3itler prekvapil svet, iba anglická a americká špionážna služba našla Hitlerov politický a osobný testament a jeho .sobášny list. Hitler o budúcnosti Nemecka Z Hitlerovho politického testamentu je zrejmé, že situácia v Nemecku sa nevyvinula tak, ako to Hitler predurčil. Vláda, ktorú vymenoval 2. apríla, úradovala iba niekoľko dní do bezpodmienečnej kapitulácie. Z testamentu je vidieť, že v posledných dňoch nacistického režimu došlo v NSDAP k takým vážnym roztržkám, že ich strana neprežila. Hitler sa povadil so svojimi najoddanejšími kamarátmi a vylúčil zo strany Göringa a Himmlera, pretože si hľadali alibi vyjednávaním s nepriateľmi veľkonemeckej rfše. Bola to azda najťažšia rana v Hitlerovom živote, keď sa dozvedel o neposlušnosti a nelojálnosti týchto dvoch starých spolubojovníkov, ktorí mali predsa taký veľký podiel na vyvolaní a rozšírení druhej svetovej vojny a z ktorých jeden, Göring, uskutočnil ako prvý myšlienku koncentračných táborov a Himmler ju zdokonalil v takej miere, že sa Hitler na neho po všetky roky Tretej ríše nemal čo ponosovať. A tu v posledných dňoch, keď Hanibal bol ante portas Berlína, rozmysleli si všetko a chceli sa spoľahnúť jednak na svoje alibi s grófom Bernadottom a okrem toho Hirrlmler na jed v dutom zube a Göring na svoje známosti s anglickou šľachtou a na svoju osobnú popularitu. I nepozostávalo Hitlerovi nič iného, ako vylúčiť bývalého ríšskeho maršala Hermana Göringa — so všetkými ostatnými jeho funkciami, ktorých je dlhý rad z ríšskej vlády, zbaviť ho näsledníctva a na ftihrerovské miesto povýšil veľkoadmirála Dönitza v uznaní jeho zásluh, že ako veliteľ ponorkového loďstva zirčil anglickú flotilu a úplne znemožnil dopravu vojnového materiálu z Ameriky do Európy na mori v priebehu tejto vojny. Z troch korifejov hneď po flihrerovi okrem Göringa a Himmlera Hitlerovi ostal verný jed'ný Goebbels, ktorý však tiež — ako píše Goebbels vo svojom poslednom liste, „neuposlúchol svojho veľkého fuhrera“. Goebbels sa zrejme za tento prečin súdu dejín, lebo sa v tomto liste ospravedlňuje takto: „Môj führer mi nariadil, aby som opustil Berlin, keď sa obrana ríšskeho mesta zrúti aby som sa stal vedúcou osobnosťou vo vláde, ktorú vymenoval.“ Goebbelsova osobná oddanosť k veľkému führerovi mu zabránila, aby ho opustü v najťažšej chvíli jeho života. Goebbelš hovorí, že by to bol čin nečestný, ktorým by stratil úctu svojich spoluobčanov a preto neuposlúchol führera a ore to volil so svojou rodinou smrť. No je otázka, či Goebbels azda v poslednej minúte príliš neskoro prišiel na to, že z obkľúčeného Berlina s kŕdľom svojich deti nemôže ujsť, pretože by ho pravdepodobne vojaci Červenej armády neprepustili, ale každopádne si aspoň týmto svojím listom chcel zabezpečiť patetickú, hrdinskú a martýrsku smrť. Nešťastný osud stihol aj Hitlerov politický testament Hitler h!o nadiktoval 29. apríla — prirodze. ne 1945, o 4. hodine ráno a teraz tu bol ťažký problém, ako odniesť testament k novému führerovi, admirálovi Dönitzovi do Flenshur. gu. Berlín už horel na všetkých koncoch a do jeho ■ rozvalín sa so všetkých štyroch svetových strán valily sovietske tanky. Aj Angličania sa stretli s Rusmi za Berlínom a tak Hitlerovým poslom, ktorí vyviazli z rozvalín Berlína a ktorým už horela pôda pod nohami, neodvážili sa preniknúť k Dönitzovi, ale uviazli kdesi pri Hanoveri. Dönitza o jeho novej funkcii museli preto uvedomiť telegraficky. Hitlerovi poslovia ponevierali sa potom po Nemecku a medz'tým ich začala sledovať britská špionážna služba a tak u Heinza Lorenza, Johanna Mavera a Viléma Zandera našli teraz posledné führerové rozhodnutia. Hitlerov odkaz nemeckému národu znie, aby sa len ďalej verne pridržoval rasových zákonov, pretože na všetkom sú vinní Ž'dia. Nemecko nikdy nechcelo ďalšiu vojnu. Anf nikto v Nemecku ju nechcel a führer tvrdi vo svojom testamente, že ani on ju nechcel, ale všetky jeho mierumilovné pokusy stroskotaly,-na nenávisti Židov k nemeckému národu. V tom vidí Hitler aj príčinu nemeckej porážky. Okrem tejto jeho politickej závěti, zanechal Hitler aj osobnú závet, týkajúcu sa jeho manželky Evy Brauno vej, v ktorej žiada, aby ju pochovali na tom mieste, kde vykonal najväčšiu časť svojej 12- ročnej plodnej práce. Našli aj ich sobášny list, v ktorom úrad mešťanostu ríšskeho hlavného mesta Berlína potvrdzuje, že Adolf Hitler "‘ v ten čas ešte bvdliskom v Berlíne na ríšskom kancelárstve nepreukážuc sa dôkazom totožnosti, lebo je „osobne známy“ matričnému úradníkovi, bol sosobášený s Evou Braunovou z Mníchova, ktorá ako dôkaz totožnosti predložila, policajnú osobnú legitimáciu, č. 59, vydanú šéfom nemeckel polície Himmlerom. Pri sobáši boli ako svedkovia prítomní úradníkovi „osobne známy“ Dr. Jozef Goebbels a taktiež „osobne známy“ reichsleiter Martin Bormann. Novomanželka nebola zvyknutá podpísať sa Hitlerová a tak sa pomýlila a najprv sa podpísala Braunová, čo potom, pravda, po príslušnom upozornení opravila. Tieto dokumenty majú veľkú cenu, pretože odhaľujú posledné chvíle agón'e nacizmu. Našli ich v južnom Nemecku pri Tegernseege a šéf proťšpionážneho oddelenia 3. armády vyhlásil, že „zje svoj klobúk“, ak dokumenty nie sú pravé. Budapeštiansky pokus o diskusiu (K) Ako 6a z Budapešti oznamuje, nevyvo. lala tam dosial nijakú zvláštnu ozvenu koncom novembra vydaná kniha novinára Štefana B o rsodyho o „slovensko-madarskcui vyrovnáni . Boreody odišiel medzičasom na maďarské vyslanectvo vo Washingtone. Bousodyho kniha je pozoruhodná aj kritikou madarekej minulosti a počinov i podnikaní Mádarov. Pisatel navrhuje vyrovnanie madarsko-slo-* venské a ukončenie 6poru Maďarska s ČSR. V článkoch a štúdiách do r. 1938 vyzdvihoval Bor* sody klady demokracie v ČSR a velké výhody Maďarov z nej. Po viedenskom rozhodcom výroku z 2. nov. 1938 predstavil Borsody minulosť týchto Maďarov v ČSR celkom otvorene tak, že smerovala k zničeniu ČSR. V brošúre z r 1939 Borsody dokazoval to isté a stanovil za program Maďarska dosiahnuť obnovu nadvlády nad Slovenskom! V rade štúdií a, článkov pÍ6al Borsody za vojny proti USA, Anglicku a najviac proti SSSR. V tomto rámci vydal pamflet proti prezidentovi Republiky, Dr. Bencš-vi, vysmievajúc 6a demokracii v duchu nacistickom a brániac maďarský germanafilský program. Pre toto obracanie kepeňa Borsody v Maďarsku nepredstavuje vážnu autoritu na diskusiu. Z novej jeho knihy (Magyar-6zlovák kiegyezés) možno vyzdvihnúť viac nadhodených a nedopovedaných myšlienok. Zdôrazňuje, že Maďari nedohodli 6a 6o Slovákmi od polov.ee minulého storočia, lebo Maďari boli neústupní, Maďari preceňujú význam svojho národnostného zákona z r. 1868, ktorý vôbec nevstúpil y platnosť a nebol uskutočnený. Bordcsy priznáva, že udržovanie pojmu, maďarského politického národa znemožnilo dohedu so Slovákmi, ktorým mali priznať práva ako národnému celku. Maďari po r. 1867 chybili tým, že v zaja* tí Nemecka prevádzali prjrt išlo venské politiku a neriešili otázku sociálnu. Maďari nielenže utlačovali Slovákov, ale v nemeckých službách ostavili sa proti spravodlivým požiadavkám echov. Borsody odsudzuje (str. 53) maďarský zvyk prijímať názory pomaďarčených Slovákov za názory slovenské, odmieta to, čo po r. 1918 Budapešť podnikala proti Slovákom s Jehliicskom a Dvorcsákcm, Borsody vravi, že budapeštianske pokusy v r. 1918-—20 so strany lavice a pravice boly krátkozraké, kedže chcelv zachovať Slpvákov v spoločnom štáte s Madarad, ale aj preto — vraví Borsody — že autorita, maďarského štátu po prehranej vojne klesla tak nízko, že svet Maďarem neveril, Borsody priznáva, že medzinárodná verejnosť v podstate díva 6a aj teraz na Maďarsko tak, ako po jeho prvej prehTe a uteká z toho pokusom, ž Maďari cítia 6a rovnocenní so- Slovákmi a Čechmi, chcú byt rovnocenní a rovnoprávni. Priznáva Borsody, že Maďarsko po r prepáslo vhodnú historickú chvíľu hodohuút sa s čs. demokraciou a dôsledok bol pád demokracie v Maďarsku. Maďari boli r. 1938 veľmi prekvapení, wa. vi Borsody, že Slováci nechceli do spoločného štátu s Maďarmi (str. 64/ Aj Maďari, ktorí sa do Maďarska dostali, boli z toho sklamaní. Tu Borsody vraví: „Národnostnú politiku maďarského štátu riadi II. odbor Predsedníctva vlády, a to práve v tak obmedzenom duchu, * akom tento odbor vznikol za vlády Dezidera Bárffyho r. 1896. Tento odbor, ktorý po tri-anonskej smluve riadil aj veci Maďarov v susedných štátoch a voči susedným národom je najvyšším usmerňovatelom maďarskej politiky, je zaťažený množstvom opomenutí“ (str. 65). Na inom mieste Borsody ešte ostrejšie odsudzuje činnosť tzv. menšinového odboru Predsedníctva vlády v Budapešti, ktorý doteraz nebol likvidovaný, Toto Borsodyho dalekc6:’ahle obvinenie zbytlkov starého budapeštianskeho vládneho aparátu, ktorého činnosť prejavila sa posledne aj v štvaní proti ČSR a v maďarskom rozhlase, považujú v Budapešti za prejav ochoty odstrániť aspoň technickú stránku udržovania nedorozumení s ČSR a so susedmi, kým sa neprikročí aj k odstraňovaniu prekážok ideových Borsody urobil aj v tomto 6me. re pokusy. Vraví proti obvyklým nízkym čísliciam o počte Slovákov v trianonskom Maďarsku, že ich tam zostalo vraj 200,000 (kým sa ich pečet teraz qj vzdor vzrastu od roku 1918 uvádza len číslicami 75.000!!) a že po r. 1918 Slováci v Maďarsku nedostali menšinové práva, hoci sa Maďarsko zaviazalo dať im ŕeh, Slováci v Maďarsku ani zďaleka nemali tie práva, aké dialo Československo svo-jej maďarskej menšine“ (str. 67), Borsody takto vysvetľuje verejnosti v Maďarsku, že 6a teraz Slováci stavajú za odsťahovanie Slovákov z Maďarska, kde ich je podľa slovenského inázoru 350.000. Borsody vravi, že je správna zásada reciprocity, teda aby sa Maďarom na Slovensku viedlo tak, ako Slovákom v Maďarsku Odcudzuje, že sa Maďarsko vždy stavalo proti ČSR zásadne negatívne, že sa stavia proti existencii Československa. S týmito a podobnými Borsodyho zisteniami kontrastuje a je v nepochopíte Inom protiklade záver knihy, v ktorom naznačuje akýsi národný program Maďarska, nedohodnutý dosiaľ medzi štyrmi vládnymi stranami. B-crsody pripomína, že smluvou o prímerí z 20. jan. 1945 Maďarsko zaviazalo sa obnoviť trianenekú hranicu. Priznáva, že Maďarsko za vlády šípových krížov (nilašov) v jeseni 1944 a r. 1945 dopustilo- sa násilia na Slovensku. Borsody uznáva, že budapeštiansky revizienizmus zanechal hriechy, ktoré nemožno ospravedlňovať. V závere svojej knihy Borsody zásadne stihla-, si so vzájomnou výmenou obyvatelstva s výhradami, ktoré sú nevecné, pričom navrhuje len dobrovolné sťahovanie. Borsody zamlčal v tejto knihe, že v ostatných rokoch p-áve v Mcdarškiu mnoho sa písalo za výmenu obýva, telo t va so susedmi. Prekvapuje, že ohledne Borsodyho myšlienok nedochádza v Maďarsku k vážnejšej výmene názorov,