Národná Obroda, november 1946 (II/250-274)
1946-11-01 / nr. 250
m.výti. JPov 0 r 91 j 31 ° hody <5.46, A JKUU^ PIATOK, 1. NOVEMBRA 1946 KrmBBHBHaH ROČNÍK IL, CIS. 250. ZA 2.50 KČS Zákulisie zrušenia pôžičky USA Expozé štátneho tajomníka Dr. Ctementisa v UNS o čs. zahraničnej politike V Paríži sme hlasovali výlučne podľa čs. záujmov —*■ Prečo sme pristúpili na kompromis v Paríži — V otázke zrušenia pôžičky väčšia časť našej tlače zachovala slušný postoj (r) V zahraničnom výbore ÜNS podal včera predpoludním štátny tajomník Dr. Vlado Clementis obšírny přehrad o našej zahraničnej situácii, ako sa vyvinula za parížskej konferencie a v týždňoch, ktoré po nej následovaly. Prirodzene zapodieval sa Dr. Clementis vo svojom expozé dvoma otázkami: Riešením čs.-maďarskej otázky v Paríži a otázkou zrušenia americkej pôžičky ČSR. Ku kompromisnému, nami navrhovanému riešeniu bilaterálnej dohody o odsune 200.000 Maďarov, poukázal štátny tajomník Dr. Clementis na to, že sme sami prišli s tým návrhom, aby sme nesťažili rokovania Veľkej štvorky, keďže jednak stál za nami SSSR, ale nepresvedčili sme Bevina a Byrne sa, či skôr — presvedčili sme ich o dôvodoch našej požiadavky, no Bevin a Byrnes nechceli uznať dôsledky, vyplývajúce z týchto dôvodov. Dôležitá je však tá časť Clementisovho vyhlásenia, v ktorej sa poukazuje na to, že čs. vláda si bedlivo všíma, ako maď. vláda preťahuje uskutočnenie presídlenie. Z jeho slov možno vycítiť, že čs. vláda sa nebude dívať naďalej netečne na terajší stav. Na druhej strane postoj maď. vlády núti nás vyvodzovať aj isté vývody o možnostiach bilaterálnej smluvy, ktorú máme s Maďarskom uzavrieť. V otázke zrušenia americkej pôžičky Dr. Clementis po prvý raz oficiálne osvetlil zákulisie celej otázky, ktoré na sebe nemá nič senzačného. S našej strany bola to otázka hospodárska. Americké obvinenia môžeme vyvrátiť: Hlasovali smt v Paríži tak, ako to prikazujú čs. záujmy —-v niektorých prípadoch aj proti SSSR, tak ako inokedy proti USA. Hospodárske rokovania s Rumunskom neboly tajnosťou, najmenej pre Američanov. Pravda, celá otáv ka má pozadie politické so strany USA, no štátny tajomník Clementis dúfa, že dnešné ťažkosti sú predsa len prechodného rázu. Dr Clementis vo svojom prejave povedal: Problém, pred ktorým sme stá- j li na parížskej mierovej konferencii pri formulovaní a presadzovaní našich požiadaviek bol tento: Osnovy mierových smlúv boly vypracované konferenciou štyroch v podstate podľa jedného vzoru a nebol pritom braný zreteľ na zvláštne, zdanlivé detailné požiadavky jednotlivých zainteresovaných štátov a medzi nimi Československa. Podľa dohody štyroch boli títo viazaní postaviť sa proti všetkým návrhom, ktoré měnily, alebo doplňovaly prijaté osnovy tom prípade, keď sa proti ním pov stavil éo i len jeden z členov. Voľnú ruku malý delegácie štyroch štátov lén v takých prípadoch, kde ani v osnove samej nedošlo medzi nimi k dohode a v prípadoch, keď bol prednesený návrh celkom nový, v osnove neuvedený. Takýmto návrhom bol jeden z našich, a to návrh na transfer 200 .ÓOO etnických Maďarov. V priebehu konferenčných prác boli sme postavení postupne pred skutočnosť, že o našich pozměňovacích návrhoch nedošlo k dohode na konferenciách zástupcov štyroch, resp, že neboly prerokované a že teda v prípade okamžitého hlasovania nebol by nás mohol podporovať ani Sovietsky sväz, ak nechcel ohroziť úspech konferencie porušením tzv. dohody o postupe štyroch na konferencii. Hoci vytvorením subkomisií, prípadne inými metódami, podarilo sa nám vo všetkých prípadoch dosiahnuť nakoniec jednomyseľného usnesenia v náš, prospech nielen v komisiách, ale i v pléne konferencie. Medzi týmito pozměňovacími návrhmi bola tiež retifikácia hraníc pri Bratislave a faktické zrušenie viedenskej arbitráže do všetkých dôsledkov, ktoré, vo forme ako bolo prijaté konferenciou, znamená nezvyklú výnimku v doterajšom riešení týchto otázok, nakoľko nám dáva právo k faktickej reštitúcií, resp. k plnej náhrade za všetko Ito, čoho sa Maďarsko z nášho verejného majetku zmocnilo viedenským diktátom. Môžeme byt teda s tejto stránky s výsledkom parížskej konferencie spokojní. Uznali naše dôvody, nie však dôsledky Ako je však známe, čs. delegácia za súhlasu vlády zmenila svoj pôvodný návrh, ktorým žiadala, aby do mierovej smluvy s Maďarskom bola tomuto štátu uložená povinnosť uzavriet s nami bilaterálnu smluvu o transfere 200.000 etnických Maďarov v tom smysle, že o osude zvyšku maďarskej menšiny máme sa najskôr pokúsiť s Maďarskom o bilaterálnu dohodu a v prípade neúspechu máme právo obrátiť sa na konferenciu štyroch o pomoc pri riešení tohto problému. Už od začiatku nášho úsilia vytvoriť z ČSR štát Čechov a Slovákov, sme si uvedomili, že problém maďarskej menšiny, hoci so stránky početnej celkom nepatrný, v’ porovnaní s problémom menšiny nemeckej bude predstavovať stránky diplomatickej a medzinárod so nej problém nesrovnatelné ťažší. Za našich rozhovorov s ministrom Masarykom v Paríži pred zasadnutím mierovej konferencie so štyrmi zahraničnými ministrami, nepodarilo sa nám presvedčiť ani ministra Byrnesa, ani ministra Bevina o potrebe vyriešiť tento problém v mierovej smluve a spôsobom, ako sme to my navrhovali. Za takejto situácie sme netrvali na tom, aby otázka bola prerokovaná už v konferencii štyroch a aby bola uvedená ako jeden bod osnovy smluvy s Maďarskom. Pri negatívnom stanovisku dvoch veľmocí boli by sme si v takomto prípade sťažili rokovanie na mierovej konferencii. Stanovisko SSSR bolo jasne povedané ešte pred začatím konferencie v spoločnom sovietsko-ôs. komuniké o výsledkoch vládnej návštevy v Moskve. Bolo nám teda pri prednesení návrhu na transfer v pôvod. Ďalšie perspektívy tohto problému sú takéto: Spôsob a metódy sú skoro prevažne v rukách maďarskej vlády. Konečné rie_ šénie však v najhoršom prípade budeme si vedieť urobiť i sami. V maďarskej tlači, ale i so strany maďarskej delegácie vytýkal sa nám zásadne ostrý postup proti Maďarsku a ostrý tón na ňu používaný. No netreba zabudnúť, že tento tón sme nezaviedli na konferencii my, ale maďarská delegácia. Pretože sa rado zabúda, bude azda ocitujeme doslova z dobré, keď si prejavu maďarskej delegácie na plenárnom zasadnutí: »Tisíce Maďarov bolo vyhnaných z ČSR v krikľavom rozpore s ľudskými právami, často za niekoľko hodín, sotva s niekoľkými ručnými batožinami. 650.000 Maďarov, žijúcich na Slovensku, bolo zbavených štátneho občianstva, do. konca aj najzákladnejších ľudských práv. Majetok občanov maďarskej národnosti bol zkonfiskovaný. Maďari legálne nemôžu robiť nijakú prácu ani duchovnú, ani fyzickú.« Keby to všetko bola pravda, keby sme skutočne boli skonfiškovali všetkým Maďarom všetok majetok, boli by sme už o hodne bližšie k definitívnemu vyriešeniu tohto problému. My sme to však_ neurobili ako to vie veľmi dobre i maďarská delegácia. Postupovali sme tak v nádeji, že s Maďarskom dôjde k dohode. Musím však s ľútosťou konštatovať, že tieto nádeje so dňa na deň miznú. Nejdem popisovať históriu toho, čo sa stalo odo dňa podpísania čs._maďarskej smluvy o výmene. Chcem uviesť len jeden konkrétny prípad: Po dlhom a bezvýslednom rokovaní v Paríži, kde prišli aj predsedovia a vládni zmocnenci Smiešanej komisie čs._maďar_ nom znen na mierovej konferencii jasné, že proti odporu dvoch veľmocí, ktoré zasadajú na konferencii štyroch a môžu použiť právo véta, nepodarí : a nám tento náš životný problém vyriešiť v mierovej smluve jasnou a definitívnou formou. No jednako sne boli toho náhľadu, že svetová ve -ejnosť musí si jasne uvedomiť zá /äznosť tohto problému nielen pre ČSR, ale aj pre celú Európu. A bola i p iste táto naša jasná formulácia, k x>rá primala k tomu i delegácie, kioré sa proti nej stavaly, aby pred celým svetom verejne uznaly na: e práva na národný štát. Naša vereinosť môže konštatovať sama z bchatého materiálu, diskusného, že r a jednej strane sa uznávaly naše dôvody, motívy a cieľ, ale na druhej strane odm eta sa z nich vyvodiť žeravé g. vzurané dôsledky. a možnosti riešenia Otázka výmeny obyvateľstva, prípadne plnenia smluvy už uzavretej a ratifikovanej o výmene obyvateľstva, formálne nijako nesúvisí s budúcimi rokovaniami s maďarskou vládou na podklade usnesenia parížskej konferencie. Jednako plnenie či neplnenie jednej dobrovoľne uzavretej bilaterálnej smluvy nemôže iste byt bez dôsledkov na možnosť uzavretia druhej bilaterálnej smluvy. No plnenie smluvy o výmene obyvateľstva súvisí s otázkou existencie tých Slovákov, ktorí sa na výmenu prihlásili a nad ktorými sme prevzali určitý druh konzulárnej ochrany. Preto vláda sa bude veľmi podrobne zaoberať situáciou, vytvorenou prieťahmi v plnení smluvy o výmene obyvateľstva, a sme presvedčení, že jej rozhodnutia najdú plnú oporu tak v parlamente ako aj v celej našej verejnosti, ktorá je právom znepokojená doterajším vývojom tejto veci. Zastavenie pôžičky Rozhodnutie o zastavení ďalších nákupov vojnových prebytkov Spol jených štátov Československu z už poskytnutého úveru a suspendovanie rokovania o úvere 50 miliónov libier šterlingov na nákup strojov a surovín v Amerike, je iste aktom nezvyklým, najmä v dejinách vzťahov Československa k spriateleným štátom, za ktoré sme pokladali a neprestaneme pokladať Spojené štáty americké. Ako v košickom vládnom programe, tak aj v programe Gottwaldovej vlády je vzdaná vďaka Spojeným štátom americkým za pomoc, ktorú nám poskytly za oboch našich zápasov za štátnu samostatnosť. Túto vďačnosť pociťuje i naďalej ľud Československa Po tejto vojne a dobre si uvedomuje podiel USA na rozličných pomocných akciách. ČSR sa však dala po tejto vojne na cestu výstavby národne jednotného štátu a po skúsenostiach od Mníchova a po Mníchove na ce. stu nerozlučného a úprimného spojenectva so Sovietskym sväzom. Toto sú nezmeniteľné danosti našej politiky vnútornej i zahraničnej. Tieto skutočnosti však v ničom nemusia, a pokiaľ to bude závisieť len od nás, ani nemôžu narušovať naše dobré a priateľské vzťahy so Spojenými štátmi. Ale z týchto skutočností vyplývajú tiež určité konkrétne dôsledky. V Paríži sme hlasovali len podľa čs. záujmov Niektoré dôsledky tejto našej politiky, ktorá je našou, československou, robenou v záujme našom, zja. vily sa v takej či onakej forme aj na parížskej konferencii. Známy je odlišný náhľad USA v otázke transferu maximálneho počtu 200.000 Maďarov. Je prirodzené, že sme sa museli postaviť proti americkému návrhu, ktorý žiadal sníženie reparačných povinností maďarských o jednu tretinu a nemohli sme dať súhlas k tomu. aby na tejto miero! vej konferencii sa prebrala otázka ' (Pokračovanie na druhej strane.) točňovanie smluvy. E: te toho dňa som dosta od ministra Gyöngyösiho odpove ď, v ktorej medzi iným uvádza: »Frijmite moje srdečné vďaky za Váš list. So živým zadosťučinením zislujem Váš vážny úmysel odstrániť ‘ozpory názorov v súvislosti s výkonom dohody o výmene obyvateľst ^a.« V ďalšom minister Gyöngyösi sľubuje skorú odpoveď svojej vláč y na môj návrh. Táto odpoveď, dáovaná v liste zo dňa 2. októbra 1! 46, ktorú mi adresoval minister Gyöngyösi v Paríži, prakticky sa íovná zamietnutiu môjho návrhu, k orý minister Gyöngyösi s takou vdakou kvitoval vo svojom liste. Vlád ly zmocnenec pre presídlenie E r. Okáli pokúšal sa na ceste ďal: ich najďalekosiahlejších kompromis XV dosiahnuť v Budapešti predsa len aspoň minimálny začiatok plnenú. smluvy o výmene obyvateľstva. Pred niekoľkými dňami sa v Maďarsku publikovalo, že maďarská m iisterská rada sa týmto návrhom 2 aoberala a plne ho prijala, Keďžp som však dostal text odpovede, ktorú doručil maďarský zmocnenec Dr. Okálimu, musel som znovu s f oľutovaním zistiť, že aj táto nová odpoveď maďarskej vlády sa rovní odpovedi negatívnej. Za takejto situácie kladie sa s najväčšou vážnosťou otázka nášho ďalšieho postupu. Už v mojom liste z 24. septembra 1946 som upozornil ministra Gyčngyôsiho, že v dôsledku doterajšieh > postupu cíti sa čs. vláda byť oprívnená uskutočňovať túto smluvu, hcci si treba aj uvedomiť, že pre prif ťahy s maďarskej strany ocitlo sa dssaťtisíce Slovákov, ktorí sa prihlási i na presídlenie, v zúfalej situácii, keďže očakávali, že ešte tohto roku budú môcť reemigrovať. skej, obrátil som sa na ministra Nezariaďov ali sa teda na pobyt v G;4öingyösiho 26. septembra 1946 osobitným listom, v ktorom som navrhol minimálny presídľovací program pre tento rok a v ktorom som v podstate prijal všetky pripomienky maďarskej vlády, ktoré podľa ich tvrdenia zdržovaly efektívne usku-Maďarsku a okrem toho' mnoho z nich bolo vydaných teroru maďarských mie: tnych úradov, ktorý šiel až tak ďaleko, že boli mnohí z hlásiacich sa na presídlenie vyhadzovaní z by ov, zbavení zamestnania Spomienka nooemh óvá Andrej S ar v a š Sla žena poľom, keď sa utíšil front. Čierna šatka kryla jej oči. V rukách mala biely obrúsok. Kvapkala z neho krv. Posbierala doň kýptiky muža. Oči chcela mat. Aspoň oči pre deti, aby ho poznaly, že ja to on, otec. Rozmetala ho mína a dotrhala ho smrt. A iná žena zastala nad spáleniskom v Telgárte, sklonila 'srdce do prachu. Jesenný vietor pomáhal je) hladat. Do dlaní nabrala popola, mäkkého ako veľké hviezdy snehu. Hľadá muža a syna. Pomaly rozfu* kuje popol, mäkký ako sneh a hľadá muža a syna. Hneď by som zbadala, že sú to oni. Hneď by som poznala oči, belasé oči, a bielu tvár, ale ich spálili Nemci. Dnes sa pohýňa zástup smutných hľadat. Sklonený do zeme rozchádza sa zástup na všetky strany. Dovoľte mi, aby som v nekonečnéj retazi smutných našiel známych blízkych, s ktorými šiel som pred rokmi do hôr, a nevrátili sa, aby som niesol ruže chryzantém tým, čo padli, a opäť sa desil, koľko neznámych hrobov, koľko neznámych mftvych, zaviatych po dvoch rokoch. Žiaľ je v tom, že si bola veľmi mladá, rozprávěly ženy, keď pochovávaly devätnástročnú. Koľko ráz prešla z mesta na Kalištie a na Bukovec, pomedzi nemecké stráže. Radovala sa z úspechov. Bola šťastná,-keď mohla priniest chlapcom do bunkerov náboje a fajčivo. Odhodlaná trpieť, mala si viac lásky, ako iné dievčatá v tvojich rokoch. Spev ta unášal vo fujaviciach vysoko do našich hôr. Občas si zastala nad Kalištím a striasala si do tváre biely sneh. Až budeme slobodní, vravievala si horám. Žiaľ je v tom, že si sa nedočkala slobody. V to ráno, keď si ležala vystretá v bielom, široký pás krve prikryl tvoje ruky. Ty o tom nevieš. Ktovie, kde leží partizánka Dana. Miesto, kde bojovala s Nemcami, možno ozdobia priechoďania čačinou z hôr, mladou a voňavou, na ktorej spávala v bunkeri. Možno zastanú v úžase a svedok sprítomní boj dievčatá s Nemcami. Tak to bolo: Dvaja partizáni a ona, Dana, s nimi. Šli na rozviedku. A od chrbta Nemci, so 15. Dvoch'zabili. Ostala sama, ranená. Ležala v snehu. Keď sa k nej priblížili, strieľala z pištole. Potom jej prederavili prsia. Kopli do nej a prevalili z cesty. Keby bol stuhol sneh, kde sa to stalo, bol by zakrvavený sneh hrobom. Zástup, čo sa pohol, vystupuje na kopce, na polia, do hôr. Jesenná hmla, ten zájov pamätný, ktorý nás uzimených prikrýval pred dvoma rokmi a bol nám mokrou plachtou, keď sme išli do hôr — prestiera sa ako pred pohrebom. Šedivá hmla a čierny smútok, sviečky a tichá vrava, ako z pohrebných funebralov, a plač sirôt a vdov, to je spomienka novembrová. Baláže, Kalištie, a ďalej hory a hory, v malinčí, pomedzi liesky, v hebkoňi machu, zdvihnutá zem a vedľa priľba načatá hrdzou, skrížené drevo bez mena a bez toho: Tu odpočíva... a ďalej zhorené domy a v nich stareny s ružencom a slovom Ježiš, čo iba chválu malý na belasých perách, nemo a kruté preklínajú vražedníkov. V posteli ich zabili a potom zapálili dom. Pažbou dokaličili, zapálili — rozprávajú tí, čo žijú. A v tento deň opakujú si hrozné divadlo onoho štyridsiatehoštvrtého roku. Desia sa automatov, ako vtedy, desia sa smrti a ohňa. Vtedy aspoň s mužmi ute kali, alebo s dorastajúcimi synmi, tvrdými ako stromy v háji. Dnes sú samy, ženy na Balážoch, v Kališti i na Bukovci, na Bulloch, i n,i Donovaloch i na Mistríkoch. Túla: sa po horách za obživou a stretaj; (Pokračovanie na druhej strane.)