Národná Obroda, december 1946 (II/275-297)

1946-12-01 / nr. 275

Morálna ofenzíva Maďarov na svedomk sveta Telefonická zpráva nášho budape­štianskeho zpravodajcu 0. R.) - Po nótach našej vlády Rade ministrov zahrančných vecí a rozličným iným organizáciám, po­kračujú maďarské pokusy predsta­viť nábor pracovných síl pre české pohraničie ako akciu, ktorá sa prie­či základným právam ľudskosti. Teraz v Budapešti ozná ujú. že hneď ako přišly prvé zprávy z juž- Slého Slovenska, poslal ostrihomský arcibiskup Mindszenty výzvu ime­­rickým biskupom Spellmannovi a Griffinovi, aby zasiahli svojou au­toritou maďarská proti/ čs. opatreniam Celá tlač víta tento krok Mindszentyho. hoci doteraz vždy odmietala jeho politiku, pretože Mindszenty je známy ako vedúci ilegál. protidemokratických skupín. Súčasne, ako oznamuje ma ” ir­ská tlač. poslal gróf Károlyi list prezidentovi Benešovi. Maďari .e­­spome inšpirovali k tomu ve Károlyiho. pretože — ako sa v Bu­dapešti vie, je to ktorý mal doteraz najmä Károlyi, najpriaznivejší vzťah k Československu a bol ma­ďarskou vládou vyhliadnutý za bu­dúceho maďarského vyslanca v Pra­he. Skutočnosť, že Michal Károlyi, kto­rý sa dnes priamo nezúčastňuje poli­tického života v Maďarsku, zasiahol v tejto veci, je najlepším dôkazom toho, ako ďaleko zasiahol zmätok myšlienok v Maďarsku a ako vyfabri­­kovanými a nepravdivými informá­ciami je zmätená celá i tá skutočne demokratická verejnosť v Maďarsku Postaviť sa proti CSR je dnes slo­vom v Budapešti vecou každého dob­rého Maďara, pretože vo svojej tlači Maďari predstavili naše opatrenia ako násilné opatrenia na istú smrť. ktorej sa mnohí vyhnú tým. že za­pália svoje dediny a sami skočia do Dunaja. . Sobotný oficiálny orgán maďarské­ho. ministerského predsedníctva. Ma­gyar Nemzet, napadol Národnú obro­du, pretože vraj referuje cynicky o nábore pracovných síl medzi Maďar­mi S našej strany by sme skôr ma­ďarské referovanie mohli nazvať cy­nickým prekrucovaním pravdy bez akéhokoľvek ohľadu na skutočnosti. Maďarský oficiálny orgán je zrejme sklamaný nad tým. že Národná ob­roda neprinášala citáty maďarskej tla­če o slovenských teroristoch v zele­ných polovnických klobúkoch, ktorí usporadúvajú poľovačky na ľudí na Žitnom ostrove v dosť presvedčivej forme. Na sobotu popoludnie pripravovali v Budapešti veľkú demonštráciu pro­ti ČSR, na ktorej sa malý zúčastnit desaťtisícové masy z obyvateľstva Budapešti a jeho priemyselných predmestí Delegátovi pri spojenec­kej kontrolnej komisii, gen. Dasty­­chovi, podarilo sa však presvedčiť zahraničného ministra Gyöngyösiho o bezúčelnosti tejto akcie, takže v poslednom momente bola odvolaná a k protičeskoslovenským výtržno­stiam, ktoré naše kruhy v Budape­šti po niekoľko dni očakávaly, do­teraz nedošlo. . Nenávistná zúrivá kampaň maďar­skej tlače proti našej Republike ma­la ostatne aj následky na vývin čs.­­maďarských diplomatických pome­rov, keďže pôvodne normálne diplo­matické styky malý byt obnovené 1. decembra t. r. S ohľadom však ria maďarský postoj voči našim vnú­torným záležitostiam bolo rozhodnu­té, že diplomatické styky momen­tálne s Maďarskom neobnovíme Opčná lehota predĺžená (zas) _ Vlády CSR a SSSR sa do­hodly na tom. aby lehota k podaniu prihlášok pre opciu českosloven­ského, alebo sovietskeho občianstva podľa čs.-sovietskej dohody o opcii a presídlení z 10. júla t. r. bola pre­dĺžená do 1. januára 1947. Normálny železničný styk so SSSR Minister dopravy Dr. Ivan Pietor o svojich dojmoch z SSSR *— Do konca marca sa vybuduje nová prekladacia stanica — Čierna pri Čope (ch) Praha. — Po návrate z Moskvy prijal minister dopravy Dr. Ivan Pietor redaktora Národnej obrody. V polhodinovom rozhovore sa zmienil o účele a výsledkoch svojej ce­sty a potom sa rozhovoril o svojich dojmoch, ktoré si odniesol zo So­vietskeho sväzu. Československá delegácia odcesto­vala do Moskvy začiatkom októbra na pozvanie ministerstva dopravy SSSR, aby sjednala dopravnú smlu­­vu. lebo hoci máme s SSSR obchod­nú smluvu už od vlaňajšieho roku. doprava sa improvizovala, pričom sa vyskytovaly početné ťažkosti. Výsled­kom porád je železničná smluva pod­písaná v Moskve, ktorá obsahuje dve dohody V rámcovej dohode sú usta­novenia o preprave cestujúcich, ba­tožín a tovaru. Druhá dohoda upra vuje pohraničný železničný styk v pohraničných výmenných staniciach Na našom území je to Čierna pri Čo­pe. na území SSSR Čop. Obe tieto stanice vyžadujú s ohľadom na oča­kávaný rozsah prepravy tovaru roz­siahle vybudovanie, najmä však na­ša stanica čierna pri Čope. Jej pro­vizórne vybudovanie sa má uskutoč­niť do konca marca 1947 a definitív­ne do konca roku 1947 Zvláštnej ú­­pravy bolo potrebné s ohľadom na to. že medzi Kčs a rubľom nie je ešte stanovený kurz. Dohoda bude plat­ná od 1. januára 1947 a jej uskutoč­nenie náleži do kompetencie Povere­níctva dopravy, ktorého zástupcovia sa tiež zúčastnili na moskovských ro­kovaniach. Výsledok nás rozhodne uspokojil — povedal minister Dr. Pietor — je t» slušný kompromis medzi návrhom sovietskym a naším. Nepovažujem smluvu za dokonalú. Dohodli sme sa však, že si všetky závady priateľsky a bratsky povieme a chyby napraví­me. Najväčší problém SSSR — doprava Ako dopravníci sme si všímali v Sovietskom sväze najmä dopravných problémov. Keď sme cestovali z Ky. jeva do Moskvy, pri pohľade na tie nesmierne rozlohy a vzdialenosti som si uvedomil prvý silný dojem. Jeden z najväčších problémov hospodár­skeho života a štátu vôbec je dopra­va, hromadná doprava na veľké vzdialenosti V tom je veľký rozdiel medzi SSSR a nami. U nás má auto väčší význam. V SSSR ohromný vý­znam má vodná doprava. Preto Ru­si tiež nepoznajú problém konku­rencie medzi autami a železnicou, pred ktorým problémom my opäť stojíme Tento problém nepoznajú tiež pre­to, že generálny plán, ktorý robia na celý rok dopredu, pamätá na to, čo a akým dopravným prostried­kom bude odvezené. Plánovanie sku­točne preniká celým hospodárskym životom. Plánovanie ako ho uskutoč­ňuje sovietsky systém, donáša so se. bou úžasné kontrasty. To čo jé vy­budované podľa plánu, je pohádko­vé, to čo neprešlo plánom — by bo­lo pre nás nevyhovujúce. Tri a pol milióna železničiarov vo SSSR U nás máme 250.000 železničiarov a pretože je to pre štát neúnosné, musíme do konca marca prepustiť 25 tisic zamestnancov. Doprava vo SSSR vyžaduje tri a pol milióna za­mestnancov. Železničná sieť je roz­delená na okruhy, z ktorých napr. leningradský má o 2000 km tratí viac ako celá ČSR. Dorozumievacie spojenie majú vy­budované fantasticky. Sovietsky mi-I nister dopravy nás zaviedol do polo­­kruhovej miestnosti, kde bola na celej stene mapa Sovietskeho sväzu. Keď stisol príslušný gombík, roz­svietilo sa niekoľko ^slvch žiaro­viek na mape, ktoré ua mestá. Vysvetlili nám, že v .to stani­ciach sa staly za posledných 24 ho­dín poruchy v doprave Keď stisol iný gombík, ozval sa hlas vedúceho železničného úradníka v Leningra­de, Kyjeva, v Cite, alebo vo Vladi­­vostoku ktorý na otázky podal hlá­senie o počasf alebo výsledkoch spl­nenia plánu za poslednú časovú pe­riódu Videli sme rušne, spojené rá­­diotelegraficky. Videli sme však tiež vlak, kde ľu­dia v zime sedeli na strechách a ná­­r-míkoch. To je, pravda, aj následok vojny. Disciplinu, ako aj dištinkcie majú železničiari vojenské. Chodci na uliciach sú však veľmi nedisci­plinovaní. Moskovské metro je skve­lé Čo však bolo pre nás nezvyklé, je veľký počet žien, zamestnaných aj pri hrubých prácach, a to nielen na železnici. Za to však si ženy zí­skaly rešpekt, medzi spoluobčanmi. Zastavili sme sa aj v Leningra­de. Môžem povedať, že Leningrad je krásne europské mesto s jem­ným a dohre oblečeným obyvateľ­stvom. A hoci Leningrad so závi­sťou sa diva na prednostné posta­venie Moskvy, Moskva je hrdá na Leningrad. V Snviétskom sväze ešte stále po­ciťujú neblahé následky vojny. V Moskve sme videli pred obchodmi fronty netrpezlivých občanov, ktorí tam stáli hodiny a bez kriku, disci­plinovane. Sovietsky sväz sa liši od nás his­tóriou, prírodou, aj povahou obýva­­teľoiv. Ale vzájomné poznanie dobre slúži sblíženiu medzi národmi. lícka časť slovenskej Ameriky, kto­rú reprezentoval reverend Jozef Kušnier, neberie na vedomie nielen SNR a SP, ako aj čs. vládu, ale ani americkú cestu predsedu SNR a DS, ktorých podstatnú časť členstva tvoria slovenskí katolíci Bude za­ujímavé sledovať vývoj medzi slo­venskými katolíkmi v Amerike po návrate reverenda Kušniera už aj preto, že sa ukáže, ako slovenský katolícky klérus na Slovensku ho informoval nielen o náboženskej, ale aj politickej situácii na Sloven­sku. Vyjasní sa súčasne aj kampaň lígošských časopisov proti ČSR, kto­rá v poslednom čase bola síce vede­ná v Amerike ,ale na podklade in­formácií takých ľudí zo Slovenska, ktorí sa svoje názory o situácii ne­opovážili uverejniť doma Márm úprimnú siiahu vyjasniť náš pomer ku všetkým složkám americkej Slovače a iste s touto snahou odišiel do Ameriky aj pred­seda SNR, Dr. Lettrich. Karty tu podľa všetkých náznakov mieša čiastka katolických politikov a klé­ru, ktorí obviňujú DS, že nedodr­žala sľuby, dané pred voľbami. Dá sa predpokladať, že po návrate Dr. Lettricha z Ameriky vyjasnia sa všetky tieto otázky a vykryštalizujú sa aj vzťahy tzv. predstaviteľov slo­venského katolicizmu doma i v Ame­rike k súčasnej politickej konštelá­cii na Slovensku. Rozkol medzi slovenskou emigráciou v Ríme Vyjasní sa pomer Slovenska po americkej ceste predsedu SNR ku katolíckej časti amerických Slovákov? (kk) Bratislava. _ Priblížením sa frontu časť predstaviteľov býva­lého slovenského štátu ušla do Ne­mecka. Hlavných vinníkov spojenec­ké úrady neskoršie vydaly našim bezpečnostným orgánom, zatiaľ čo druhej časti sa podarilo újst do Ta­lianska. Tak sa tam dostal aj bý­valý minister zahraničných vecí slo­venského štátu Dr. Durčanský a ešte niekoľkí exponenti bývalého režimu. Podľa listu, ktorý zaslal tajomník tzv. slovenského akčného výboru v Ríme Rudolf Dilong do Ameriky me­dzi tamojšou emigráciou došlo k ú­­plnému rozkolu. Obe skupiny, na čele ktorých je na jednej strane Sidor, na druhej strane Durčanský, ako predseda slovenského akčného výboru, snažia sa získať dôveru amerických Slo­vákov a najmä ich peniaze. Dilong sa vo svojom liste sťažuje, že sa o nich z Ameriky nik nestará a že je to ich tragédia, že sú rozbití a vraj nevie ich spájať ani bieda trpiaceho národa. V Amerike im vraj činnosť zazlievajú a dokonca mnohi h im zazlievajú aj ten kúsok chleba, almužnu, ktorú od nich žiadajú. My nežijeme už takmer, piše Dilong, nám niekedy treba rozmýšľa- čo budeme jest a čím sa zaodieme. Ne­máme dňa, ani noci istej, nemáme zábezpeky, že neodvisneme dnes­­zajtra a vy k nám prichádzate ako k cudzím. Vám je ľahostajné, či sme Slovákmi. Vy nás zatracujete v našom ťažkom boji. lebo sme <rraj nejednotní, takí a onakí, no výho­vorku ste si našli. Dnes už -šetci V Amerike hľadíte na nás ako na ľudí, ktorí vás klamú, ktorí sú po­mýlení, ktori sú hazardérmi al^bo, aby som odcitoval od Sidorovho li­stu, čo napísal o nás do Ameriky, že sme » smrad pod můrami Vati­kánu*. Z listu je teda zrejmé, že katolícka časť amerických Slovákov sa priklá­ňa skôr k Sidorovi ako k Ďurčanské. mu, ktorý sa bezúspešne snažil mútiť vodu aj na parížskej konferencii. Z tohto neinformovania najmä americ­kej katolíckej verejnosti o pomeroch na Slovensku je zrejmé, akú ťažkú úlohu bude mat predseda SNR Dr. Lettrich pri sjednocovaní americ­kých Slovákov, najmä väčšej kato­líckej časti verejnosti, ktorá doteraz mala úplne záporný postoj k novému usporiadaniu vecí na Slovensku a v ČSR. V delegácii mal pôvodne ísť aj kat, farár Paldan, ktorý však odoprel sprevádzať do Ameriky predsedu SNR Naproti tomu v istom čase pri­šiel na Slovensko ako delegát sloven­ských katolíkov zo Spojených štátov reverend Jozef Kušnier a ako Kato­lícke noviny bližšie určujú, prišiel ako delegát Msgr. Štefana Krasuľu Je iste zaujímavé, keď Msgr. Krasu­­ľa. ktorý donedávna písal alebo pod­pisoval najštvavejšie články proti novému usporiadaniu veci na Slo­vensku a dokonca neváhal pre tento cieľ zneužiť aj list biskupa Cárskeho, ktorý ho vecne informoval o povoj­novej sanácii na Slovensku, bosiela na Slovensko svojho delegáta Reve­rend Jozef Kušnier pochodil celé Slovensko a mal informatívne pora­dy s poprednými predstaviteľmi slo­venského katolíckeho kléru. Do Ame­riky odišiel 9. novembra lietadlom. Pred svojím odchodom poskytol reverend Kušnier redaktorovi Kato­líckych noVín rozhovor, v ktorom sa ani slovkom nezmieňuje o SNT ale­bo o SP, priaznivo sia vyjadruje o živote katolíkov na Slovensku a po­kiaľ ide o situáciu na Slovensku, od­bavuje ju hmlistými náražkami. Na otázku, ako sa k nemu chovali ľu­dia na Slovensku, odpovedá: «Všade, kde som na Slovensku prišiel, víta­ly ma celé zástupy ľudí. Z toho je vidieť, aký živý vzťah je medzi na­mi v Amerike a nami tu doma. My sa budeme usilovať, aby sme moh­li vašich (!) zástupcov, pokiaľ prí­du k nám. v mene vás. katolíkov, privítať tiež tak srdečne, rodinne I slávnostne My vieme, kto je náš (!) a kto nie. Radi by sme videli medzi seb~'í, keby co najviacej študujúcej mládeže katolíckej ste vyslali medzi nás do Ameriky, ale i úradné kato­lícke delegácie zo Slovenska by malý k nám prist, ak im nebudú pre­kážať technické ťažkosti V odkaze slovenským katolíkom re­verend Jozef Kušnier uzaviera, že dnes ako nidky majú slovenskí ka­tolíci disciplinovane stáť za svoji­mi biskupmi, a to. ako som videl, p^'-t-ačuje, na Slovenku aj je. Sta­čí. keď poviem v Amerike: «Sloven­ský národ doma je v dobrých ru­kách Na jeho čele stoja ve ľ­­kí Slováci — biskupi Z uvedeného je zrejmé, že kato­ Vláda rokovala (zas) Praha. — Na schôdzke vlá­dy v piatok 29. m. m. referoval pod­predseda vlády Zd. Fierlinger v za­stúpení ministra zahraničných vecí o niekoľkých zahranično-politi okých otázkach. Vláda mala o jeho referá­toch podrobnú debatu a usniesla sa jednak na smerniciach pre ďalší po­stup, jednak na niektorých perso­nálnych opaterniach. Min. Dr. Ďo­­lanský predložil a odôvodnil návrh vládneho usnesenia o úprave vianoč­ného príspevku štátnym a ostatným verejným zamestnancom a min, Dr. Nejedlý obdobný návrh, týkajúci sa dôchodcov invalidného, penzijného a provizórneho poistenia. Vláda schvá­lila po podrobnom rokovaní prísluš­nú úpravu a poverila oboch mini­strov ich konečnou formuláciou. Sú,, časne uložila min. financií a všetkým ústredným úradom, aby urobili hneď potrebné opatrenia na zaistenie poč­tu zamestnancov, ktori budú budúce­ho roku prevzatí z verejných služieb na iné pracovné miesta v rámci dvoj­ročného hospodárskeho plánu. V zá­vere schôdzky informoval min. Dr. Dolanský vládu o niektorých veciach, súvisiacich s účasťou ČSR na medzi­národnom menovom fonde. Vláda vzala jeho zprávú na vedomie a schválila ním navrhnuté opatrenia. Minister Hála v Bratislave (zas) Bratislava. - Včera bola v Bratislave slávnosť výkopu ú­­strednej poštovej budovy na Ná­mestí Slobody za účasti ministra pôšt Msgr. Františka Hálu a niekto­rých slovenských význačných osob­ností. Slávnostný akt sa začal štát­nou hymnou potom prezidiálny šéf Povereníctva pôšt Dr. Ruttkay-Dau. ko privítal hostí Potom sa ujal slo­va minister pôšt Msgr Hála, ktorý povedal slávnostnú reč, v ktorej vy­zdvihol úlohu pošty pri úsili vrátiť sa do mierových časov. Podpredseda SNR Polák zhodnotil potom význam tejto udalosti pre obyvateľstvo Bra­tislavy a pre celé Slovensko Po­tom prehovoril predseda SP Dr Hu. sák. povereník pôšt Lukačovič e podpredseda NV Dr. Vašek. Po slávnostných prejavoch vyko­nal minister pôšt Msgr. František Hála a ostatní hostia akt symbolic­kého výkopu. Po slávnosti dával na počesť min. pôšt povereník Luka­čovič obed.

Next