Národná Obroda, december 1946 (II/275-297)
1946-12-01 / nr. 275
Morálna ofenzíva Maďarov na svedomk sveta Telefonická zpráva nášho budapeštianskeho zpravodajcu 0. R.) - Po nótach našej vlády Rade ministrov zahrančných vecí a rozličným iným organizáciám, pokračujú maďarské pokusy predstaviť nábor pracovných síl pre české pohraničie ako akciu, ktorá sa prieči základným právam ľudskosti. Teraz v Budapešti ozná ujú. že hneď ako přišly prvé zprávy z juž- Slého Slovenska, poslal ostrihomský arcibiskup Mindszenty výzvu imerickým biskupom Spellmannovi a Griffinovi, aby zasiahli svojou autoritou maďarská proti/ čs. opatreniam Celá tlač víta tento krok Mindszentyho. hoci doteraz vždy odmietala jeho politiku, pretože Mindszenty je známy ako vedúci ilegál. protidemokratických skupín. Súčasne, ako oznamuje ma ” irská tlač. poslal gróf Károlyi list prezidentovi Benešovi. Maďari .espome inšpirovali k tomu ve Károlyiho. pretože — ako sa v Budapešti vie, je to ktorý mal doteraz najmä Károlyi, najpriaznivejší vzťah k Československu a bol maďarskou vládou vyhliadnutý za budúceho maďarského vyslanca v Prahe. Skutočnosť, že Michal Károlyi, ktorý sa dnes priamo nezúčastňuje politického života v Maďarsku, zasiahol v tejto veci, je najlepším dôkazom toho, ako ďaleko zasiahol zmätok myšlienok v Maďarsku a ako vyfabrikovanými a nepravdivými informáciami je zmätená celá i tá skutočne demokratická verejnosť v Maďarsku Postaviť sa proti CSR je dnes slovom v Budapešti vecou každého dobrého Maďara, pretože vo svojej tlači Maďari predstavili naše opatrenia ako násilné opatrenia na istú smrť. ktorej sa mnohí vyhnú tým. že zapália svoje dediny a sami skočia do Dunaja. . Sobotný oficiálny orgán maďarského. ministerského predsedníctva. Magyar Nemzet, napadol Národnú obrodu, pretože vraj referuje cynicky o nábore pracovných síl medzi Maďarmi S našej strany by sme skôr maďarské referovanie mohli nazvať cynickým prekrucovaním pravdy bez akéhokoľvek ohľadu na skutočnosti. Maďarský oficiálny orgán je zrejme sklamaný nad tým. že Národná obroda neprinášala citáty maďarskej tlače o slovenských teroristoch v zelených polovnických klobúkoch, ktorí usporadúvajú poľovačky na ľudí na Žitnom ostrove v dosť presvedčivej forme. Na sobotu popoludnie pripravovali v Budapešti veľkú demonštráciu proti ČSR, na ktorej sa malý zúčastnit desaťtisícové masy z obyvateľstva Budapešti a jeho priemyselných predmestí Delegátovi pri spojeneckej kontrolnej komisii, gen. Dastychovi, podarilo sa však presvedčiť zahraničného ministra Gyöngyösiho o bezúčelnosti tejto akcie, takže v poslednom momente bola odvolaná a k protičeskoslovenským výtržnostiam, ktoré naše kruhy v Budapešti po niekoľko dni očakávaly, doteraz nedošlo. . Nenávistná zúrivá kampaň maďarskej tlače proti našej Republike mala ostatne aj následky na vývin čs.maďarských diplomatických pomerov, keďže pôvodne normálne diplomatické styky malý byt obnovené 1. decembra t. r. S ohľadom však ria maďarský postoj voči našim vnútorným záležitostiam bolo rozhodnuté, že diplomatické styky momentálne s Maďarskom neobnovíme Opčná lehota predĺžená (zas) _ Vlády CSR a SSSR sa dohodly na tom. aby lehota k podaniu prihlášok pre opciu československého, alebo sovietskeho občianstva podľa čs.-sovietskej dohody o opcii a presídlení z 10. júla t. r. bola predĺžená do 1. januára 1947. Normálny železničný styk so SSSR Minister dopravy Dr. Ivan Pietor o svojich dojmoch z SSSR *— Do konca marca sa vybuduje nová prekladacia stanica — Čierna pri Čope (ch) Praha. — Po návrate z Moskvy prijal minister dopravy Dr. Ivan Pietor redaktora Národnej obrody. V polhodinovom rozhovore sa zmienil o účele a výsledkoch svojej cesty a potom sa rozhovoril o svojich dojmoch, ktoré si odniesol zo Sovietskeho sväzu. Československá delegácia odcestovala do Moskvy začiatkom októbra na pozvanie ministerstva dopravy SSSR, aby sjednala dopravnú smluvu. lebo hoci máme s SSSR obchodnú smluvu už od vlaňajšieho roku. doprava sa improvizovala, pričom sa vyskytovaly početné ťažkosti. Výsledkom porád je železničná smluva podpísaná v Moskve, ktorá obsahuje dve dohody V rámcovej dohode sú ustanovenia o preprave cestujúcich, batožín a tovaru. Druhá dohoda upra vuje pohraničný železničný styk v pohraničných výmenných staniciach Na našom území je to Čierna pri Čope. na území SSSR Čop. Obe tieto stanice vyžadujú s ohľadom na očakávaný rozsah prepravy tovaru rozsiahle vybudovanie, najmä však naša stanica čierna pri Čope. Jej provizórne vybudovanie sa má uskutočniť do konca marca 1947 a definitívne do konca roku 1947 Zvláštnej úpravy bolo potrebné s ohľadom na to. že medzi Kčs a rubľom nie je ešte stanovený kurz. Dohoda bude platná od 1. januára 1947 a jej uskutočnenie náleži do kompetencie Povereníctva dopravy, ktorého zástupcovia sa tiež zúčastnili na moskovských rokovaniach. Výsledok nás rozhodne uspokojil — povedal minister Dr. Pietor — je t» slušný kompromis medzi návrhom sovietskym a naším. Nepovažujem smluvu za dokonalú. Dohodli sme sa však, že si všetky závady priateľsky a bratsky povieme a chyby napravíme. Najväčší problém SSSR — doprava Ako dopravníci sme si všímali v Sovietskom sväze najmä dopravných problémov. Keď sme cestovali z Ky. jeva do Moskvy, pri pohľade na tie nesmierne rozlohy a vzdialenosti som si uvedomil prvý silný dojem. Jeden z najväčších problémov hospodárskeho života a štátu vôbec je doprava, hromadná doprava na veľké vzdialenosti V tom je veľký rozdiel medzi SSSR a nami. U nás má auto väčší význam. V SSSR ohromný význam má vodná doprava. Preto Rusi tiež nepoznajú problém konkurencie medzi autami a železnicou, pred ktorým problémom my opäť stojíme Tento problém nepoznajú tiež preto, že generálny plán, ktorý robia na celý rok dopredu, pamätá na to, čo a akým dopravným prostriedkom bude odvezené. Plánovanie skutočne preniká celým hospodárskym životom. Plánovanie ako ho uskutočňuje sovietsky systém, donáša so se. bou úžasné kontrasty. To čo jé vybudované podľa plánu, je pohádkové, to čo neprešlo plánom — by bolo pre nás nevyhovujúce. Tri a pol milióna železničiarov vo SSSR U nás máme 250.000 železničiarov a pretože je to pre štát neúnosné, musíme do konca marca prepustiť 25 tisic zamestnancov. Doprava vo SSSR vyžaduje tri a pol milióna zamestnancov. Železničná sieť je rozdelená na okruhy, z ktorých napr. leningradský má o 2000 km tratí viac ako celá ČSR. Dorozumievacie spojenie majú vybudované fantasticky. Sovietsky mi-I nister dopravy nás zaviedol do polokruhovej miestnosti, kde bola na celej stene mapa Sovietskeho sväzu. Keď stisol príslušný gombík, rozsvietilo sa niekoľko ^slvch žiaroviek na mape, ktoré ua mestá. Vysvetlili nám, že v .to staniciach sa staly za posledných 24 hodín poruchy v doprave Keď stisol iný gombík, ozval sa hlas vedúceho železničného úradníka v Leningrade, Kyjeva, v Cite, alebo vo Vladivostoku ktorý na otázky podal hlásenie o počasf alebo výsledkoch splnenia plánu za poslednú časovú periódu Videli sme rušne, spojené rádiotelegraficky. Videli sme však tiež vlak, kde ľudia v zime sedeli na strechách a nár-míkoch. To je, pravda, aj následok vojny. Disciplinu, ako aj dištinkcie majú železničiari vojenské. Chodci na uliciach sú však veľmi nedisciplinovaní. Moskovské metro je skvelé Čo však bolo pre nás nezvyklé, je veľký počet žien, zamestnaných aj pri hrubých prácach, a to nielen na železnici. Za to však si ženy získaly rešpekt, medzi spoluobčanmi. Zastavili sme sa aj v Leningrade. Môžem povedať, že Leningrad je krásne europské mesto s jemným a dohre oblečeným obyvateľstvom. A hoci Leningrad so závisťou sa diva na prednostné postavenie Moskvy, Moskva je hrdá na Leningrad. V Snviétskom sväze ešte stále pociťujú neblahé následky vojny. V Moskve sme videli pred obchodmi fronty netrpezlivých občanov, ktorí tam stáli hodiny a bez kriku, disciplinovane. Sovietsky sväz sa liši od nás históriou, prírodou, aj povahou obývateľoiv. Ale vzájomné poznanie dobre slúži sblíženiu medzi národmi. lícka časť slovenskej Ameriky, ktorú reprezentoval reverend Jozef Kušnier, neberie na vedomie nielen SNR a SP, ako aj čs. vládu, ale ani americkú cestu predsedu SNR a DS, ktorých podstatnú časť členstva tvoria slovenskí katolíci Bude zaujímavé sledovať vývoj medzi slovenskými katolíkmi v Amerike po návrate reverenda Kušniera už aj preto, že sa ukáže, ako slovenský katolícky klérus na Slovensku ho informoval nielen o náboženskej, ale aj politickej situácii na Slovensku. Vyjasní sa súčasne aj kampaň lígošských časopisov proti ČSR, ktorá v poslednom čase bola síce vedená v Amerike ,ale na podklade informácií takých ľudí zo Slovenska, ktorí sa svoje názory o situácii neopovážili uverejniť doma Márm úprimnú siiahu vyjasniť náš pomer ku všetkým složkám americkej Slovače a iste s touto snahou odišiel do Ameriky aj predseda SNR, Dr. Lettrich. Karty tu podľa všetkých náznakov mieša čiastka katolických politikov a kléru, ktorí obviňujú DS, že nedodržala sľuby, dané pred voľbami. Dá sa predpokladať, že po návrate Dr. Lettricha z Ameriky vyjasnia sa všetky tieto otázky a vykryštalizujú sa aj vzťahy tzv. predstaviteľov slovenského katolicizmu doma i v Amerike k súčasnej politickej konštelácii na Slovensku. Rozkol medzi slovenskou emigráciou v Ríme Vyjasní sa pomer Slovenska po americkej ceste predsedu SNR ku katolíckej časti amerických Slovákov? (kk) Bratislava. _ Priblížením sa frontu časť predstaviteľov bývalého slovenského štátu ušla do Nemecka. Hlavných vinníkov spojenecké úrady neskoršie vydaly našim bezpečnostným orgánom, zatiaľ čo druhej časti sa podarilo újst do Talianska. Tak sa tam dostal aj bývalý minister zahraničných vecí slovenského štátu Dr. Durčanský a ešte niekoľkí exponenti bývalého režimu. Podľa listu, ktorý zaslal tajomník tzv. slovenského akčného výboru v Ríme Rudolf Dilong do Ameriky medzi tamojšou emigráciou došlo k úplnému rozkolu. Obe skupiny, na čele ktorých je na jednej strane Sidor, na druhej strane Durčanský, ako predseda slovenského akčného výboru, snažia sa získať dôveru amerických Slovákov a najmä ich peniaze. Dilong sa vo svojom liste sťažuje, že sa o nich z Ameriky nik nestará a že je to ich tragédia, že sú rozbití a vraj nevie ich spájať ani bieda trpiaceho národa. V Amerike im vraj činnosť zazlievajú a dokonca mnohi h im zazlievajú aj ten kúsok chleba, almužnu, ktorú od nich žiadajú. My nežijeme už takmer, piše Dilong, nám niekedy treba rozmýšľa- čo budeme jest a čím sa zaodieme. Nemáme dňa, ani noci istej, nemáme zábezpeky, že neodvisneme dneszajtra a vy k nám prichádzate ako k cudzím. Vám je ľahostajné, či sme Slovákmi. Vy nás zatracujete v našom ťažkom boji. lebo sme <rraj nejednotní, takí a onakí, no výhovorku ste si našli. Dnes už -šetci V Amerike hľadíte na nás ako na ľudí, ktorí vás klamú, ktorí sú pomýlení, ktori sú hazardérmi al^bo, aby som odcitoval od Sidorovho listu, čo napísal o nás do Ameriky, že sme » smrad pod můrami Vatikánu*. Z listu je teda zrejmé, že katolícka časť amerických Slovákov sa prikláňa skôr k Sidorovi ako k Ďurčanské. mu, ktorý sa bezúspešne snažil mútiť vodu aj na parížskej konferencii. Z tohto neinformovania najmä americkej katolíckej verejnosti o pomeroch na Slovensku je zrejmé, akú ťažkú úlohu bude mat predseda SNR Dr. Lettrich pri sjednocovaní amerických Slovákov, najmä väčšej katolíckej časti verejnosti, ktorá doteraz mala úplne záporný postoj k novému usporiadaniu vecí na Slovensku a v ČSR. V delegácii mal pôvodne ísť aj kat, farár Paldan, ktorý však odoprel sprevádzať do Ameriky predsedu SNR Naproti tomu v istom čase prišiel na Slovensko ako delegát slovenských katolíkov zo Spojených štátov reverend Jozef Kušnier a ako Katolícke noviny bližšie určujú, prišiel ako delegát Msgr. Štefana Krasuľu Je iste zaujímavé, keď Msgr. Krasuľa. ktorý donedávna písal alebo podpisoval najštvavejšie články proti novému usporiadaniu veci na Slovensku a dokonca neváhal pre tento cieľ zneužiť aj list biskupa Cárskeho, ktorý ho vecne informoval o povojnovej sanácii na Slovensku, bosiela na Slovensko svojho delegáta Reverend Jozef Kušnier pochodil celé Slovensko a mal informatívne porady s poprednými predstaviteľmi slovenského katolíckeho kléru. Do Ameriky odišiel 9. novembra lietadlom. Pred svojím odchodom poskytol reverend Kušnier redaktorovi Katolíckych noVín rozhovor, v ktorom sa ani slovkom nezmieňuje o SNT alebo o SP, priaznivo sia vyjadruje o živote katolíkov na Slovensku a pokiaľ ide o situáciu na Slovensku, odbavuje ju hmlistými náražkami. Na otázku, ako sa k nemu chovali ľudia na Slovensku, odpovedá: «Všade, kde som na Slovensku prišiel, vítaly ma celé zástupy ľudí. Z toho je vidieť, aký živý vzťah je medzi nami v Amerike a nami tu doma. My sa budeme usilovať, aby sme mohli vašich (!) zástupcov, pokiaľ prídu k nám. v mene vás. katolíkov, privítať tiež tak srdečne, rodinne I slávnostne My vieme, kto je náš (!) a kto nie. Radi by sme videli medzi seb~'í, keby co najviacej študujúcej mládeže katolíckej ste vyslali medzi nás do Ameriky, ale i úradné katolícke delegácie zo Slovenska by malý k nám prist, ak im nebudú prekážať technické ťažkosti V odkaze slovenským katolíkom reverend Jozef Kušnier uzaviera, že dnes ako nidky majú slovenskí katolíci disciplinovane stáť za svojimi biskupmi, a to. ako som videl, p^'-t-ačuje, na Slovenku aj je. Stačí. keď poviem v Amerike: «Slovenský národ doma je v dobrých rukách Na jeho čele stoja ve ľkí Slováci — biskupi Z uvedeného je zrejmé, že kato Vláda rokovala (zas) Praha. — Na schôdzke vlády v piatok 29. m. m. referoval podpredseda vlády Zd. Fierlinger v zastúpení ministra zahraničných vecí o niekoľkých zahranično-politi okých otázkach. Vláda mala o jeho referátoch podrobnú debatu a usniesla sa jednak na smerniciach pre ďalší postup, jednak na niektorých personálnych opaterniach. Min. Dr. Ďolanský predložil a odôvodnil návrh vládneho usnesenia o úprave vianočného príspevku štátnym a ostatným verejným zamestnancom a min, Dr. Nejedlý obdobný návrh, týkajúci sa dôchodcov invalidného, penzijného a provizórneho poistenia. Vláda schválila po podrobnom rokovaní príslušnú úpravu a poverila oboch ministrov ich konečnou formuláciou. Sú,, časne uložila min. financií a všetkým ústredným úradom, aby urobili hneď potrebné opatrenia na zaistenie počtu zamestnancov, ktori budú budúceho roku prevzatí z verejných služieb na iné pracovné miesta v rámci dvojročného hospodárskeho plánu. V závere schôdzky informoval min. Dr. Dolanský vládu o niektorých veciach, súvisiacich s účasťou ČSR na medzinárodnom menovom fonde. Vláda vzala jeho zprávú na vedomie a schválila ním navrhnuté opatrenia. Minister Hála v Bratislave (zas) Bratislava. - Včera bola v Bratislave slávnosť výkopu ústrednej poštovej budovy na Námestí Slobody za účasti ministra pôšt Msgr. Františka Hálu a niektorých slovenských význačných osobností. Slávnostný akt sa začal štátnou hymnou potom prezidiálny šéf Povereníctva pôšt Dr. Ruttkay-Dau. ko privítal hostí Potom sa ujal slova minister pôšt Msgr Hála, ktorý povedal slávnostnú reč, v ktorej vyzdvihol úlohu pošty pri úsili vrátiť sa do mierových časov. Podpredseda SNR Polák zhodnotil potom význam tejto udalosti pre obyvateľstvo Bratislavy a pre celé Slovensko Potom prehovoril predseda SP Dr Hu. sák. povereník pôšt Lukačovič e podpredseda NV Dr. Vašek. Po slávnostných prejavoch vykonal minister pôšt Msgr. František Hála a ostatní hostia akt symbolického výkopu. Po slávnosti dával na počesť min. pôšt povereník Lukačovič obed.