Národná Obroda, január 1947 (III/1-26)
1947-01-01 / nr. 1
Budovanie povojnového sveta Dr. Vladimír C1 e m en tis, štátny tajomník zahraničných vecí Budovanie povojnového sveta prebieha — aby som sa vyjadril obrazne — na dvoch koľajách. Likvidovanie následkov vojny formou mierových smlúv je v rukách štátov, ktoré sa vojny aktívne zúčastnily v radoch víťazných spojencov. Za vojny, akýmsi najvyšším tribunálom týchto národov bola «VEĽKÁ TROJKA«, stretnutia Roosevelt, Stalin, Churchill. Od postupimskej konferencie preberá túto funkciu v praxi konferencia zahraničných ministrov, ktorá je rozšírená o zástupcu Francúzska a ktorá pozýva ku spolupráci na konkrétnych mierových smluvách ostatné štáty, nakoľko sa — zhruba povedané — aktívne a podstatnejšími silami zúčastnily vojny. Forma spolupráce týchto ostatných štátov na mierových smluvách môže mať rôzny charakter, ako to ukazuje porovnanie procedúry, prijatej v prípade parížskej konferencie s procedúrou prijatou — zatiaľ ešte len v hrubých rysoch — pre prípravu konferencie o Nemecku. Ale k tomu sa ešte vrátime. Na tomto mieste som chcel len stručne charakterizovať prvú zo spomínaných koľají, po ktorej prebieha budovanie povojnového sveta. Druhou koľajou sú Spojené národy. Organizované sú — na rozdiel od — povedzme — «orgánov», ktoré pripravujú mierové smítívy — v trvalú organizáciu podľa ústavy, Charty S. N., prijatej v júni 1945 v San Franciscu. Hoci jadro členstva SN tvoria zase štáty, ktoré stály v tejto vojne v radoch Spojencov, ich počet je rozširovaný o žiadateľov, ktorí podľa názoru Bezpečnostnej rady a Valného shromaždenia SN vyhovujú podmienkam Charty. Teda i o štáty, ktoré boly v tejto vojne neutrálne. Už aj preto boly hlasy, ktoré žiadaly postúpiť sporné otázky mierových smlúv Spojeným národom — mierne řečeno — nevecné. A boly aj predčasné, ako to ukázalo úspešné zasadanie konferencie zahraničných ministrov v New Yorku. Avšak napriek tomu, čo tu bolo povedané o formálnej dvojkoľajnosti budovania povojnového sveta a o rozdelení právomoci pritom, bolo by chybou, keby sme súčasne nevideli aj vzájomnú závislosť a súvislosť oboch ciest. Myslím, že napríklad k úspešnému zakončeniu newyorského zasadania ako konferencie zahraničných ministrov, ak aj Valného shromaždenia SN, veľmi prispela skutočnosť, že sa diala súčasne. Úspech na jednej »koľaji«, hneď sa prejavil i na «koľaji» druhej. Uvedomujúc si stále tieto skutočnosti, môžeme teraz obrátiť našu pozornosť na problematiku oboch ciest — oddelene. SPOJENÉ NÁRODY Smutné skúsenosti s bývalou 3poločnosťou národov iste přispěly k tomu, že už počas vojny sa hodne uvažovalo, diskutovalo a popísalo o povojnovej organizácii sveta. Vo Veľkej Británii — ešte v prvom údobí vojny — rozrástla sa literatúra o tejto téme až do neprehľa^pop{i. Dostalo sa jej aj špeciálneho názvu — »blueprint«-ová (odvodzené od stavebných, či iných plánov, zakreslených bielo na modrý papier — »modráky«). Bolo to v čase, keď ešte nebolo možné odhadnúť ani len to, že cez aké vývojové fáze bude prechádzať vojna a tým menej, aký bude stav sociálnych a politických síl pri jej skončení. Totiž, presnejšie povedané: keď ešte by málo kto v západnom svete bol uveril odhadu správnemu. Skutočnosť, že o tejto literatúre z rokov 1941—43 sa dnes už ani len nehovorí, ba v oslobodenej Europe je skoro úplne neznáma, svedčí o tom, nakoľko bola vzdialená skutočnosti a neživotná. Napriek tomu aj niektorí západní štátnici boli by radi videli predčasné začatie diskusií o povojnovej organizácii sveta. So strany sovietskej bolo však správne povedané, že príkazom dňa je sústrediť sa na porazenie nepriateľa a neodvádzať pozornosť bojujúcich k diskusiám o složitej problematike, vtedy ešte nie dosť zralej, ktorá nad to musí viesť i k prejavom rôznych názorov. A tak až roku 1944 dochádza ku konferenciám, ktoré sa zaoberajú problémami povojnového sveta, najskôr špeciálnymi (sú to najmä nasledovné konferencie, ktoré sa schádzajú v amerických mestách: v máj’ konferencia v Hot Springs, ktorá iné vyriešiť á usporiadať otázky výživy a zemědělstva, v júli v Bretton Woods, ktorá sa zapodieva problémami medzinárodnej meny. Z oboch konferencií vychádzajú konkrétne usnesenia a ustanovizne, ktorých osudom sa tuná nebudeme zaoberať) a potom všeobecnými. Z konferencie v Dumbarton Oaks, ktorá sa schádza v auguste 1944, vychádza osnova, ktorá v júni 1945 dostáva už podobu Charty Spojených národov. U- možnila to Jaltská konferencia (II. 1945) «Veľkej trojky«, ktorá sa dohodla — za zvlášť aktívnej účasti Roosevelta v tejto otázke — na princípe povedal by som — realistickej vyváženosti rozporov, ktoré nesie so sebou akákoľvek organizácia štátov. Takýmto rozporom je zásada «suverénnej rovnosti hlasov vo všetkých oblakých štátov a rovnakej váhy ich hlasov na jednej strane so skutočnosťou faktickej zodpovednosti a potenciálu veľmocí. Prijať zásadu absolútnej rovnosti huasov vo všetkých oblastiach právomoci SN znamenalo by buď zredukovanie výkonu rozhodnutia proti vôli niektorej veľmoci na nulu — alebo konflikt s ňou. Mám tu na mysli rozhodnutia v oblasti bezpečnosti. Neprijatie zásady rovnosti vôbec — viedlo by zase k iným, práve tak neželateľným dôsledkom. Charta SN vyriešila tento problém tak, že vyváženým spôsobom rozdelila právomoc medzi Valné shromaždenie — akýsi parlament Spojených národov, kde platí zásada rovnakej váhy hlasov všetkých členov a medzi Bezpečnostnú radu, akúsi vládu a výkonný orgán Spojených národov, kde zase sa vyžaduje k platnosti usnesenia jednomyseľnosti jej stálych členov — teda piatich veľmocí. Alebo vyjadrené negatívne: v Bezpečnostnej rade môže ktorákoľvek veľmoc svojím »vétom« znemožniť prijatie usnesenia, proti ktorému má námietky. Toto ustanovenie bolo predmetom hlavných útokov i na druhej časti (prvá bola v Londýne, v januári) Valného shromaždenia SN, v New Yorku (presnejšie povedané v Lake Success, kde zasadaly výbory a vo Flushing Medow, kde zasadaly plenárky), hoci každý realisticky a zodpovedne uvažujúci politik musí chápať, že je to jediná forma na zabezpečenie účinnej medzinárodnej spolupráce. Možno, keby nebol prišiel minister V. M. Molotov s veľkorysou a historickou iniciatívou na sníženie zbrojenia, hol by sá politický záujem shromaždenia a sveta sústredil na tieto diskusie — ktoré musely vyznieť negatívne. Ale grave Výsledky newyorského zasadania SN ukázaly, že ťaž kosti, ktoré sa na medzinárodnom poli vyskytujú, majú pôvod v objektívnych povojnových skutočnostiach a nakoľko patria do oblasti právomoci SN, ustanovenia Charty dávajú dostatočnú možnosť na ich zvládnutie. Pravda, keď nechýba dohrá vôľa zvládnuť ich a keď sa nerobia pokusy nahradiť dobrú vôľu mechanickým sčíavaním hlasov. Dnes — po ročnom pôsobení — Spojených národov je ťažko hovoriť o ich tradícii. Tým viac, keď si uvážime mimoriadnosť pomerov. v ktorých stále ešte žijeme, ako aj skutočnosť, že upravovanie sveta mierovými smluvami nepatrí a nemôže patriť do ich právomoci. Aj keď s týmito výhradami, po poslednom Valnom shromáždění môžeme už dnes povedať, že Spojené národy dokázaly svoju životaschopnosť. Po málo nádej’V’m začiatku v Londýne, po síce p - chopiteľných, ale predsa len ť; - kostiach, ktoré sa vyskytovaly na zasadaniach Bezpečnostnej rady, znamenajú výsledky newyorského zasadania veľký krok ku predu. Manifestačné prijatie rezolúcie o snížení zbrojenia, zbrojných síl, o zákaze atomických a im podobných zbraní, prijatie zásady o medzinárodnej kontrole týchto usnesení a do istého stupňa i rezolúcia o Španielsku je iste veľkou ranou zbytkom reakcie, špekulujúcej na rozpory medzi veľmocami. Lebo v týchto rozporoch vidí právom posilu pre svoje plány na domácich fórach i v medzinárodnej politike. MIEROVÉ SMLUVY Likvidácia následkov, ale do veľkého stupňa i príčin vojny mierovými smluvami, urobila tiež veľký krok ku gredu jednak do- v » Sfastlivo do dvojročnice! D. M. KRNO, předseda Štátneho plánovacieho a statistického úradu Vstupujeme do prvého roku platnosti zákona o dvojročnom hospodárskom pláne. Vypracované sú podrobné tzv. operatívne plány pre rok 1947. Celý plán )<* ŕŕ'vVi'- Te teda povinnosťou každéno, pustiť sa s chuťou do práce. Nemožno však dosť zdôrazňovať, že dvojročný pláh ; sám v sebe nie je liekom na všetko. Je to len ukazovač cesty. Naznačuje najbližšie ciele, ktoré chceme a musíme dosiahnuť. Liekom proti ťažkostiam — mravným, politickým a hospodárskym — je a ostáva jedine len svedomitá, s chuťou a rozumom kona_ ná práca. Preto je dobre, čím častejšie si zopakovať niektoré hlavné úlohy. Predvídať pravdepodobné ťažkosti. Uvědomovat si generálnu líniu plánu. Základné problémy. Dvojročnicou chceme dosiah nut určitý stupeň výroby. K tomu je potrebné, aby celok i každý jednotlivec dosiahol určitý minimálny pracovný výkon. Žiada sa teda zvýšenie výkonu. Na to je mnoho spôsobov. Predovše. tkým akostné a množstevně zvýšenie individuálneho výkonu. Správne odborné školenie. Preškolovanie. Ďalšie zvýšenie výkonu sa dosiahne modernizáciou ■cby. Uvoľňovaním pracovných sil pre dôležité sektory. Mechanizáciou poľnohospodárstva. Likvidovaním skleníkového priemyslu a výroby Zavádzaním nových pracovných, výrobných a stavebných metód: Normalizáciou a typizáciou ForSírovaním sériovej výroby. Svěřováním práce strojom všade tam, kde je to možné. Dokonalým využívaním surovín a materiálu. Je starým poznatkom, že produktívne nepracujúci snižujú štandard celého národa. Nielen strihanie kupónov a čierny obchod sú parazxtstvom. Aj zbytočné úradovanie — či už v štátnych a samosprávnych úradoch, znárodnených alebo súkromných podnikoch a organizáciách — je príživníctvom. Prête odbyrokratizovanie nášho života na celej čiare, Preorganizovanie nesmie znamenať prekomplikovanie. Vylučovanie mnoho ko tajnosti ne_ smie znamenať bezduché centralizovanie. Hromadenie kompetencií je všetko iné, len nie zavádzanie poriadku. Ešte sme nesplnili Masarykov príkaz. Ešte sme sa neodrakúštili a už musíme veľmi nahlas volať po odprotektorátšteni a odprušáčtení. Dvojročnicou chceme dosiahnuť utuženie jednoty našej republiky. Nijaký štát sveta ešte nevytvořily ani ohnivé reči,' ani vášnivé škriepky. Všetky pevné a mocné spoločnými štáty histórie trvaly záujmami občanov. Udržiavaly ich dobré cesty, kurýrné spojenia, pošty. Voľnú severoamerickú federáciu sviazaly železnice, telefony, autostrády, lietadlá do mohutného celku USA. Bez transsibírskej železnice, lietadiel a bezchybných telekomunikácií by výkon Jermaka a jeho kozákov dnes pravdepodobne nebol nič iné. ako zaujímavá cestovateľská rozprávka. Aj štát Čechov a Slovákov, vnútorne jednotný, budeme vedieť vybudovať a upevniť len na . (Dokončenie na 2. strane)