Národná Obroda, február 1947 (III/27-50)
1947-02-01 / nr. 27
r T Po schôdzi Clemeniis-Gyôngyô i Maďarská vláda chcela by riešenie doikácich ťažkostí nahradiť riešením zahraničným — Keďže sa veľmoci vyslovily pre hospodársku jednotu Nemecka, je nebezpečenstvo, že po okupácii by jednotlivé federatívne štáty vytvořily politický blok (ť) Bratislava. — Koncom tohto týždňa zpravodajský materiál zahraničných agentúr neoplýva najväčším bohatstvom tém. Popri nemást nej-neslanej porade o Palestíne v Londýne, ktorej jediným cieľom je — ako sa zdá — získat čas, a popri vnútropolitickom vývine v Maďarsku všetky udalosti koncentrujú sa na londýnsku konferenciu o Rakúsku a Nemecku. Táto londýnska korferencia je v podstate len úvodom k marcovej konferencii v Moskve a jej rámec dosiaľ neprcstúpil medze veľkej medzinárodnej ankety o týchto problémoch Na čelných miestach svetovej tlače figuruje v týchto dňoch jediný okruh tém: Nemecko. S touto témou sa v týchto týždňoch metodicky a systematicky zapodieva najmä tlač sovietska. Komisia londýnskej konferencie pre Rakúsko pokračovala vo vypočúvaní rakúskej vládnej delegácie. Táto komisia okrem toho prijala aj belgické memorandum o Rakúsku, ktoré sa v podstate kryje so Stano viskóm Holandska Osobitný výbor londýnskej konferencie pre Nemecko po vypočutí čs pripomienok k nášmu memorandu o Nemecku vypočul pripomienky Belgicka k ne meckému problému Belgické stanovisko shoduje sa so stanoviskom holandským Výbor okrem toho prijal oznam Cíny ktorá chce bvf jednou z usporiadajúcich veľmocí moskovskej konferencie O účasf oa vypracovaní nemeckej smluyy požiadalo aj Taliansko. Cs. pripomienky O čs. pripomienkach, ktoré naša delegácia predniesla v Londýne ešte vo štvrtok. CTK oznamuje, že ich predniesol Dr Hajdú vo všeobecnosti a vyslanec Lisický doplnil tieto zánými údajmi. O všeobecnej časti sadne smernice niektorými konkrét, našich pripomienok CTK referuje v tomto: »Cs. stanovisko stoji pevne na základoch, daných postupimskou dohodu a ostatnými dohodami me dzi štyrmi veľmocami Vyslanec Dr Ha.idn poukázal na chyby a nedostatky návrhu na fcderallzáciu Nemecka a zdôraznil že ?s stanovisko je dané predovšetkým úsilím o zabezpečenie CSR Keďže sa veľmoci vyslovily pre hospodársku Jednotu Nemecka. Je veľké nebo-n®?*» f e po skončení oknnárip by jednotlivé fe. deratívne štáty tvoriace u? beztak hesTiodárekv celok vytvořily blok politický ČSR npozorňnje ďalej na to, že v nemeckom národe nie sň dané psychologické podmiookv pre regionálny patriotizmus a ďalšie ne beznečonstvo spočíva v tom. že pre Rakúsko by bolo lákadlom spojif «» s Nemeckom, ako člen federálneho nemo-vého štátu NoSo’o hv tt®4 d°b. re. k»bv sa okolité štáty daly nrhlácholif zdanlivým roztrieštením Nemecka, čo by bezporhybne uspalo ich ostražitosť voči nebezpečnému súperov!. Cs. delegácia Je presvedčená o nutnosti vojenskej oknpácfe Nemecka až do čias. kedv bude vylúčená možnosf nemeckej agresie a skerőe-á prevvchova nemeckého ľudu. Je jasné, že dnes sa nedá určlf. v ktorom roku bv oknnáoia Nemerka mala skonč’f. Pokiaľ ide o hospodár ske n-ncr'ad-nie N mecka. je P"treb„ né, aby sa štyri veľmoci dohodiv Hnsnodá.rske usporiadanie Nemecka má byf také. aby nebolo možné vytvoriť materiálny podklad pre novú nemeckú agresia. K tomu navrhuje CSlt: 1. odstránenie kartelov 2. znárodnenie majetku narirínv. 3. ďalekosiahlu pozemkovú reformu, i zavedenie jednotnej meny. 5. kontrolu vývozn. 6. knptrolu investičnej a úverovej politiky. Takéto nsnoriadan‘e by zaisfiio Nemecku mcžnn'f -datif ror»c-á cíp a možnosť udržať n--i-noranú životnú úroveň pre no. ccccké obyvateľstvo. Pritom všetkom by Nemecko bolo ešte vstave znášať náklady okupácie, lebo jedna tretina nemeckého rozpočtu, kto. rá gjtňr venovali zbrojeniu, s» teraz uvoľňuje v dôsledku nútenej demilitarizácie.* Gyöngyösi sa vyhráža V nočných hodinách s piatku na sobotu dos;áva sa nám do rúk obsiahla zpráva budapeštianskeho korešpondenta ZAS o vyhláseniach maďarského ministra zahraničia Gyöngyösiho na tlačovej konferencii v Budapešti Z technických príčin ne lôžeme už uverejniť celú tútu obsiahlu zprávu, preto podávame z nej na tomto mieste len zhusený výťah Gyöngyösi informoval zá stupcov maďarskej a potom i osobitne zahraničnej tlače o svojej schôdzke so štátnym tajomníkom Dr Clementisom v Bratislave 25 januára. teda dnes týždeň V rámci tohto svojho vyhlásenia, ako i priebehu ďalších svojich vyhlásení Gyön gyösi vypustil zo svojich úst proti CSR celú sériu ťažko kvalifikovateíných obvinení. útokov i najrozličnejších Predovšetkým obvinil «bratislavské kruhy» z indiskrécie, že vraj prezradily túto jeho tajnú schôdzku cudzozemským tlačovým agentúram. Za ciel tejto schôdzky označil úsilie o znovunadviazanie rokovaní vo veci čs—madarskej dohody o výmene obyvateľstva, ktorá sa dostala na mŕtvy bod. Ďalej vraj chcel vysondovaf pôdu u čs. vlády ako to žiadali v nóte z 11 novembra 1946 Gyöngyösi pokračoval. «Je všeobecne známe, že maďarská vláda bola nútená suspendovat všetky ďalšie výhody ktoré poskytla v rámci dohody o výmene obyvateľstva « Skutočnosť, že maďarská vláda dovolila v rámci dohody o výmene obyvateľstva mimo poradie presídliť do CSR 14 až 15000 nemajetných Slovákov z Maďarska, Gyöngyösi označil za g es" o ktoré vraj 17 seli suspendovat novembra 1946 muGgöngyösi potom prečíta) vo francúzskej reči svoje vyhlásenie ktoré sa zaoberá s čs nótou zo 7 januára t r Čs v'.áda vyslovuje v tejto nóte želenie pokračovať v rokovaniach a súčasne vyslovuje želanie na novelizáciu nie. ktorých bodov dohody z feb-uára 1946, ako 1 ďalšiu prihlasovaciu lébotu pre Cechov a Slovákov v Maďarsku a nakoniec želenie, aby ma. ďarská vláda nehatila presídlovame zdĺhavými rokovaniami Podlá Gyöngyösiho maďarská vláda odpovedala na tieto čs návrhy 14 januára v tom smysle, že trvá na pôvodnej dohode z 27 februára 1946 Dalším predmetom Gyöngyösiho výkladov boly prudké útoky na čs vnútroštátny kolonizačný plán a nábor pracovných síl, ktorý je v ČSR teraz v behu Uviedol potom, že jeho bratislavské rokovania boly bezúspěšné lebo čs. vláda trvá vraj na návrhoch, vyslovených v nót® zo 7 januára t r Maďarsko vra; však na to nepristúRi a za prvý predpoklad rokovaní pokladá vraj maďarskú žiadosť, že čs vláda musí odstrániť všetky údajné porušujúce prípady a dať záruky, že bude svoje povinnosti plniť. Potom obvinil ČSR znova že nechce plniť vraj dohodu z februára 1946 ČSR sa vraj usiluje vyriešiť maďarský problém iednostranne a postaviť Maďarsko ako aj veľmoci pred fait accompli Gyöngyösi potom odpovedal ' na otázky prítomných novinárov. Na prvú otázku, či maďarská vláda pl nila dohodu o přesídleni. Gyöngyösi odpovedal- «Presidlen-'e v smysle (Dokončenie na 2. strane.) Dr. Tiso zapiera a] po usvedčení Kontradikcie Dr. Tisu .o vojne proti Poľsku —■ Dôkazy o vypovedaní vojny Anglicku a USA Národný súd v procese proti Dr. Jozefovi Tisoví a spol v piatok po kračoval čítaním písomných výpovedí a písomného materiálu, ktorým Národný sud dokazoval Dr Ti sovi že vede) o pripravách k vojne proti Poľsku Prvá písomná výpoveď čítaná dnes pred Národným súdom bola výpoveď Alojza Balaya eteckého dôstojníka ktorý vypovedal o tom že na Slovensku pred ooľskou vojnou boly rozširované cesty smerom ns poľské hranice a zosilňované mosty čo vzbudzovalo aj medzi vojskom presvedčenie že sa to robí pre budúcu vojnu s Poľskom Dr Daxner- »Ako to. pán obžalovaný vy ste povedali, že cesty sa opravovaly len preto, lebo po viedenskej arbitráži boly mnohé cesty porušené, prečo sa sa potom ale zosilňovaly mosty?« Dr Tiso: »Už som povedal, že o tomto som nič nevede) Praha. - V piatok popoludní vrátil sa po päťmesačnom pobyte v cudzine minister zahraničných ve. cí Ján Masaryk v sprievode gen. Piku do Prahy Na razytiskotn le tišti bo očakával štátny tajomník Dr. Vladimír dementis, veľvyslanec Zorin, Dr Černej. Simonov, Gregoresen a Iní. V rozprave s novinármi povedal: «Robil som v Amerike ako chudobný až 16 hodín denne. S vý. sledkom som celkove spokojný. O našej pôžičke som priamo nerokoval. S výsledkom londýnskej konferencie som celkom spokojný, hoci sa nesmie zabudnúť, žc sa tam mienka jednotlivých štátov len registrovala.» Minister Masaryk rokoval v Londýne so sovietskym veľvyslancom Gusevrm. s rakúskym ministrom zahraničných vecf Grnberom a ■ vedúcimi osobnosťami déi. A konečne, patrilo to len do investičného programu.» Všetci vedeli, len Dr. Tiso nevedel V ďalšej písomnej výpovedi vypovedá velitel vajnorského letišta. Justín Ďurana o leteckej príprave vojny proti Poľsku. Aj písomná výpoveď Júlia Goralku potvrdzuje že v ťažení proti Poľsku sprevádzaly slovenská stíhačky nemecké šťuky ktoré vzlietaly z Vinného a bombardovaly naimä železničné spoje a stanice. Dr Daxner: »Vy ste tvrdili, že slovenské vojsko malo len úlohu obrannú Pokladáte tiež za obrannú úlohu bombardovanie hlboko v tyle nepriateľa?« Dr Tiso: «Vtedy som o *om nevedel a ja som také rozkazy nedával « Dr Daxner »Ale Catloš predsa povedal, že vám všetko hlásil » Dr Tiso: «Povedal aj to. že dosť vecí mi nehlásil « Dr Daxner prečítal potom rozhlasový prejav Dr. juhoslovanskej a poľskej delegácie. «Poľské požiadavky sme podporovali tým, že sme na otázku, prečo chceme prístavné práva v Brémách a y Hamburgu a nie v Štetine, odpovedali, že nepokladáme Štetín za nemecký pristav. Rovnako sme odô. vodirťiH svoju požiadavku voľnej plavby na Labi, pretože pokladáme Odru za rieku pohraničnú. Bližšie rokovanie s poľskou delegáciou nebolo.* I s britským ministrom zahraničných vecí Bevinom rokoval minister Masaryk a podľa jeho náhľadu prospeje vyjasnenie britskosovietskyeh vzťahov i nám. Minister Masaryk odcestuje do Paríža pod písať mierové sraluvy so satelitmi Osi. A po Paríži príde na rad opäť Londýn. Ostatní čs. delegáti priletia do Prahy ▼ nedeľu. Tisu, v ktorom obžalovaný Dr Tiso hovorí: «Ideme si brániť svoje, a :nšie nechceme Ideme do boja len preto, že chceme Slovensko zachrá nit pred tým aby sa nestalo bojištom o toto nám predovšetkým ide v týchto pohnutých časoch.» Dr Ti. so vo svojom prejave ďalej zdôraz ňuje. že nie z príkazu Nemcov ah z vlastnej iniciatívy ideme do boja proti Poľsku lebo chceme si zachrs niť to, čo nám dnes patri Dr Dax ner: «Potvrdzujete aj dnes že nú z nemeckej vôle a príkazu ale ? vlastnej iniciativy ste sa postavil: proti Poľsku?» Dr. Tiso: »Ja som nikomu nedal rozkaz aby sme bral; ja som povedal Catlošovi len to že si budeme chrániť naše hranice « V ďalšej časti svojho rozhlasového prejavu Dr. Tiso hovoril že treba hnať nepriateľa čo najďalej od slo venskveh hraníc lebo ie to v záujme Slovenska a slovenskí vojaci Poliakov od hraníc hnali Dr Daxner »Tak ste už vopred vedeli ze vojsko šlo aj hodne od poľských hranfc.« Dr Tiso: »Ze sme Poľsku nechceli bezprávne odobrať nijaké územie, vidieť z toho. že zaženúc nepriateľa, vrazili sme sa na hrani ce, ktoré nám Poliaci bezprávne odobrali.» Aj všetky ostatné články z časopisu «Slovák», čítané dnes pred Národným súdom, zaoberaly sa výlučne len poľskou vojnou a protipoľskou propagáciou. 26. augusta prináša «Slovák» zprávu o výzve pápeža Pia XII k vládam a národom aby sa v 12. hodine snažily preklenúť rozpory. Na otázku Dr Sujana. že komu pápež adresoval tieto slová, Dr. Tiso hovorí, že to išlo aj na adresu Nemcov. Aby psychologická príprava, hlav ne v tla*i bola čo najúčinnejšia začal robiť Tiso poriadok aj v redakcii »Slováka« kam za šéfredaktora dosadil Karola Murgaša Na otázku k obžalovanému Tisovú že prečo ta dosadil Murgaša. obžalovaný hovorí, že dostával sťažnosti od Mederlyho, (Dokončenie na 2. strane.) Masaryk spokojný s výsledkami londýnskej konferencie Ťažká rana Šmelinárom (sl) Praha. — Vláda schválil» osnovu zákona o potieraní čierneho obchodu. Osnova shrňuje všetky dosiaľ platne ustanovenia, účelne ich doplňuje a najmä zostruje. V prípade, žeby čierny obchod spôsobil vážne poruchy v zásobovaní, ustanovuje trest smrti Osnova zákona sa v najbližšom čase dostane do GNS. Francúzsky hosť na Slovensku (zas) . Sekčný šéf francúzskeho ministerstva zahraničných vecí a prednosta odboru pre kultúrne styky s cudzinou, Louis Joxe. navštívil v piatok y predpoludňajších hodinách predsedu SNR. V sprievode sekčnčho šéfa Louisa Joxeho bol a; francúzsky generálny konzul v Bra. tislave a francúzsky kultúrny atašé v Bratislave Leon Chollet. Predstavitelia SNR sa s francúzskymi ho. sfami porozprávali o kultúrnych vzťahoch francúzsko-československých a o možnosti ich rozšírenia. Louis Joxe navštívil aj povereníka školstva a osvety L. Novomeskóho a potom povereníka informácií Dr. S. Belluša. Paulíny-Toíh u Nenniľio (čtk) Rím. - Taliansky minister zahraničia Nenni prijal čs. vyslanca v Ríme Dr. Jána Pauiíny-Tóíha a členov delegácie, ktorá rokuje o nábore talianskych robotníkov pre ČSR. Audiencii bol prítomný štátny podtajomník pre zahraničných Talianov Luis Cs. delegácia začala vo štvrtok za vyslancovho predsedníctva rokovania s talianskou delegáciou. Rokuje sa o nábore 5080 ro. i botníkov. z ktorých 2000 by bolo za. mestnaných v poľnohospodárstve. 2000 v baniach. 500 v hutiach a 500 na stavbe železníc. Vyslanec Dr. Paulíny Tóth s manželkou usporiadal pre čs vládnu delegáciu recepciu. spojenú s recepciou pre diplomatických zástupcov slovanských krajín v Ríme. Maďarská výmena stráží? (zas) Budapešť. _ Generálny tajomník maďarskej maloroľníckej strany Béla Kovács oznámil predsedovi strany, že rezignuje zo svojej funkcie zo zdravotných príčin. Pozadie jeho rezignácie je však obvinenie ľavicového bloku, že Kovács, hoci vedel o prípravách na protištátnom sprisahaní predsa neurobil opatrenie proti účasti strany v sprisahaní, ale že sprisahancov eáte chránil. Atcntá* na Franca? Francúzsky večerník France Soir priniesol zprávu. podľa ktorej na Franca spáchali ešte 8. januára atentát, ktorý sa nepodaril. Plukovník španielskej armády Sanchez Alvarez vystrelil vraj naň z revolveru. keď Franco vychádzal z jednrho madridského paláca, kde boly vojenské oslavy Franco bol zranený vraj len ľahko do ramena. Atentátnik bol vraj okamžite zatknutý. <up) Americké bázy v Číne (TASS) New York. - Osobitný zpravodajca moskovskej «Pravdy* oíše, že newyorská tlač hovorí tom. že americké ministerstvo ná. o mnmfctva plánuje vybudovanie dôležitej námornej základne v Tsintao. V New Yorku súdia, že táto základňa je iba jednou z tých základní, ktoré chcú americké armádne kruhy vybudovať na čínském území. Možno sa dcm-levaf. že USA a Čína uzavřely ta lnů smluvil, podľa ktorej základňu v Tsinptao dajú y pripaŕip vo?nv k dispozícii Spojeným štátom Ďalej možno veriť, že čfnrícs, vláda nie je spokojná s finan*pvmi ppdm’erÍT.mi stavby tejto základne, avšak doteraz nevedela čínska vláda obhájiť svoje pozície.