Národná Obroda, júl 1947 (III/146-171)

1947-07-01 / nr. 146

F- sk /ýď — ^ 1947-£ NÁRODNÁ OBRODA Rečník III. — Oslo 146. Utorok, 1, júla 1947. Za Kčs 2,— Marshallov plán a znárodňovací proces Uvažovať o hospodárskych potrebách Európy, alebo európskych štátov ť Paríž a Londýn: Vyhýbať prerokovaniu úprimnosti návrhov USA, lebo nič by neprinútilo americké ministerstvo zahraničia, aby priznalo základný roz diel medzi Trumanovou doktrínou a Marshallovým plánom — Molofovov protinávrh v Paríži — Fr anc Tireur: USA veria v sústredenie kapitálu v Europe. (n) Bratislava. — V čase, keď píšeme tieto riadky, traja ministri zahraničia zasadajú v Paríži na svojej tretej ple nárke. Príkaz, že sa o rokovaniach mu­­s* zachovať úplná tajnosť, ešte stále trvá. Následkom toho sa okolo konfe­rencie šíria rozličné dohady a povesti, hoci možno predpokladať, že sem-tam nejaká hodnoverná zprávička predsa len preskočí. Čiže možno povedať, že niektoré z pařížských zpráv nesú na sebe dozaista známky úprimného úsilia interpretovať priebeh rozhovorov, kým iné zas majú na sebe všetky známky zlomyseľnosti. Toto posledné slovo mo žno hovoriť po zprávách, ktoré už v nedeľu hovořily o mŕtvom bode konferencie, hoci je známe, že v nedeľu mi. nistri zahraničia nezasadali. Z doterajších zpráv vysvitá, že v pia­tok predostrel svoje náhľady na Mar­­taStav plán Bidault a že Bidauľtov n podporoval Bevin, Z priebehu so­­íajšíeh rozhovorov zatiaľ je známe toľko, že v pláne načrtli v piatok .lit a Bovin, navrhol v sobotu váž­­zmeny Molotov a že v pondelok ninistri zahraničia sa pravdepo­­oo prvý raz pokúšajú akoordimo­­to návrhy. Povesti o mŕtvom oníarencie pramenia preto prav­­bne zo skutočnosti, že Molotov jtrel sovietske protinávrhy. Anglo - fra n cťraske stanovisko Jedna dnešná zpráva UP shrnuje an- E glo-franoúBsfee stanovisko do týchto 3 bodov: 1. Konferencia musí uvažovat o pótrdbádh Európy ako celku, a nic ■ o potrebách jednotlivých krajín, pre­tože by Kongres USA neodhlasoval Europe nijakú pomoc, keby nejaké časti tejto pomoci boly určené len pre SSSR a takziv. východoevropské kra­jiny. *2. Treba uvažovať o potrebách výhobných možnostiach Nemecka. A í keby prediskutovanie nemeckej situá­­cie malo Byť prekážkou ostatným ro­kovaniam, netreba na tom trvať, preto­­'že by sa nemecké hospodárstvo ne-skomšie mohlo prispôsobiť celkovému europiskému plánu, 3. Treba vyhýbať akýmkoľvek politickým úvahám, ako napr. pirerokovanlu úprkninosti návr­hov USA, pretože sebarväôšie presved­čovanie by asi neprinútilo americké ministerstvo zahraničia, aby priznalo základný rozdiel medzi Trumanovou disikirimiinačnou doktrínou a Marshal­­lovým plánom. Sovietske stanovisko Predstavu o sovietskom stanovisku k tomuto an,glo-frano'úzsikemiu stano­visku sprostredkúva nám zpráva TASS-u, ktorá konštatuje, že terajšia parížska konferencia nemala by roko­vať o nemeckej otázke, pretože úlohou riešiť tento problém je povolaná Rada ministrov zahraničia v Londýne. V zprávě TASS-u sa ďalej hovorí, že 3 veľmoci by malý utvoriť osobitný vý­bor, ' dov ktorého feý- pövoíáHy aj. zá ­stupcov ostatných europských štátov. Tento výbor mal by pracovať s osobit­ným zreteľom na potreby štátov, kto­ré najviac utrpěly vojnou. Treba tiež uvažovat-o otázke pomeru tohto výboru k hosp. výboru OSN pre Európu. V zprávě TASS-u sa. pokračuje: Treba zistiť hospodárske potreby európskych krajín. Tieto potreby majú si zistiť europsfcé krajiny samotné. Bolo by však niečím celkom, iným, keby kon­ferencia chcela vypracovať hosp. plán, zahrňujúci celú Európu, ako to navr­huje Bidault a iba potom zbežne zi­stiť, aíkú americkú pomoc tieto krajiny potrebujú. Je všeobecne známe — po­kračuje zpráva — že sovietske hospo­dárstvo je založené na štátnom sociali­stickom pláne. Mnohé, iné europské krajiny uzdravujú svoje hosipodárstvo na základe 2—3-roĎných plánov. Pri uskutočňovaní týchto plámov: dosiahlo sa pozoruhodných výsledkov. Potiaľ by bolo jasné, že každý štát sa má roz­hodnúť sám, ako najlepšie zabezpečí svoju obnovu a svoj rozvoj. Nijaký europský štát nemá v úmysle vměšo­vat sa do vnútrofranoúziskycfa hosp. vecí a kritizovať, či je Moometov plán dobrý, a či zlý pre Francúzsko. Je to vec francúzskeho národa. To isté platí pre Britániu, SSSR, Poľsko, ČSR a každú inú europskú krajinu. Tak uva­žuje o tejto veci SSSR — končí sa zpráva TASS-u. A francúzsky časopis „France Tireur" píše na okraj konfe­rencie: Amerika dúfa v sústredenie kapitálu v Europe a odstránenie col­ných priehrad, časopis sa však pýta: „Ako možno veriť, že Európa sa znovu zrbdä v marnění keď to bol práve kapitalizmus, ktorý ju svo­jimi vojnami uvrhol do jej terajšej biedy. Cieľom musí byť určitý druh poštátnenia všetkých zdrojov surovín a kľúčového priemyslu a ich spoločné využitie. To je jediná cesta k uzdrave­niu Európy.“ Sprisahaníe vo Francúzsku (Reuter) Paríž — Podľa zpráv paríž­skej tlače, francúzska polícia odhalila or­ganizáciu, ktorá chcela usporiadať pochod na Paríž a svrhnut republiku. Organizáciu viedol stúpenec maršála Pétaina. Štyria zo Sing—Singu (UP) New York — Z väzenia Sing— Sing oznámili, že to. júla za jedinú noc ^popravia na elektrickom kresle 4 odsúden­­■ov. Bude to najväčší počet popráv, vyko­naných v tak krátkom čase v posledných rokoch. Popravený bude 23-ročný N. ns, 22-ročný Eduard Jones, 20-rocný jiliam J. Thomas, a 35-ročný Salvatore di ftifaro. Žiadosti všetkých 4 o milosť zamietnuté. Popravčí majster dostane [túto nočnú prácu odmenu 600 dolárov. Mach do Leopoldova l[e) Bratislava — Ako sa dozvedáme, týchto dňoch prevezú A. Macha z ne­leníce do trestnice v Leopoldove, Jeho F,v sa natoľko zlepšil, že st stal opát väz­­■y schopným. Mach ešte za procesu s Dr. r isom ochorel a pľúca a od tých čias ľie­­í Hi ho v nemocnici Krajského súdu v Bra. Itíslave. Jeho prevezenie do trestnice ma­lm en á i praktické nastúpenie doživotného (restu,, ktorý mu vymeral Národný súd. Atomickí vedci varujú (Reuter) Princeton — Výbor atomových vedcov na čele s prof. Einseimom vyzval I Američanov, aby si uvedomili, že pokusy j OSN o zavedenie medzinárodnej kontroly t atómovej energie nemalý úspech a čas sa kráti. IČenovia výboru, z ktorých sa vaceri >za vojny zúčastnili na prácach na sostro- I jeni atomickej bomby, zdôrazňujú nevy­­khnuteľnosf medirnárodnej kontroly atomic, psej energie. Horúce politické leto v Maďarsku V Maďarsku čakajú veľkú úrodu nových vyslancov íjr) Budapešť — Maďarské po­litické leto je v znamení intenzívnej predvolebnej kampane. Na maďarskom vidieku nebolo ešte nikdy tak veľa poli­tických prejavov ako v týchto týž. dňoch. Plnou parou pracujú aj výkonné a iné výbory jednotlivých maď. politic­kých strán. Tak napr. v nedeľu sa skon­čilo 2.dňové snemovanie ústr. výkon­ného výboru maď. soc.-dém. strany, na ktorom prehovoril aj min. spravodlivo­sti Riesž. ktorý hodnotiac zahranično­politickú líniu Maďarska, vyhlásil, že táto „musí smerovať cez Prahu a Bele­hrad k SSSR". V smysle tohto predsa­vzatia Riesz odcestuje v utorok 1. júla do Prahy. V Budapešti v nedeľu ozná­mili, že politická komisia Maloroľníc­kej strany vzdala na vedomie demisiu doterajšieho ministra výživy Bárányosa, ktorého strana chce teraz spraviť pred­sedom novozriadeného Ústredia Sväzu družstiev. T sobotu zasadali zástupcovia koaličných strán a rokovali o obsade­ní uprázdneného kresla ministra zahra­ničia a o obsadení maďarských vyslanec kých miest. Porady nepriniesly ešte personálne rozhodnutia, ale padla do. hoda, že treba čo najskôr obsadiť nový­mi osobami legácie vo Washingtone, v Paríži, Prahe, Berne, vo Viedni, Haa­gu, Brtiselí, Bukurešti, Sofii, vo Varšave, v Ankare a v Káhire. Pre Prahu bol vraj kandidovaný legačný radca. Lehel Far­kas. Pre Paríž vraj prichádza do úvahy Károlyi. Podľa časopisu „A Reggel“ no­vým kandidátom na kreslo ministra za­hraničia je P. Sebestyén, ktorý hrá! dô­ležitú rolu v maď. delegácii na parížskej mierovej konferencii a pri čs.-maďar. ských rokovaniach. Maďarský mini­ster informácií Mihályffy v nedeľu ozná­mil, že maď. vláda uvažuje o potrebe zaviesť prísne sankcie voči zahranič­ným korešpondentom, ktorí svojimi zprávami poškodzujú reputáciu mladej maďarskej republiky. Trtimanova doktrína v Číne Cankajšek vydal zatykač na Mao-Ce-Tunga (Reuter). Nanking. — čínska vlá­da vydala zatykač na predsedu komu­nistickej strany Činy generála Mao. Ce-Tunga. Obžalovali ho, že utvoril ile­gálnu politickú stranu a vyvolával po. vstanie proti ústavnej čínskej vláde. Za­tykač uverejnili v úradnom časopise čínskej vlády a vydal ho hlavný súd provincie Kausu v blízkosti Šansi, kde komunisti majú údajne svoj hlavný stan. Najvyšší súd Číny tento zatykač schválil a dal ho publikovať po celej Číne. (Reuter). Londýn, — Moskovský rozhlas, komentár vyhlásil, že USA dod_ porujú čínsky -Kuomintang do takej mie­ry, že každý Americký muž, žena a die­ťa prispievajú 30 dolármi, aby udržali pri moci terajší režim v Číne. Reuter k tomu dodáva, že zástupca štátneho departementu vo Washingtone v plá­tok oznámil, že USA daly svoj Jeúhlas dodať vláde generalissima čamkajšeka 130 miliónov pásov munície pre pušky, používané čínskou vládnou armádou a splnomocnil j- nankingskú vládu kúpiť iné vojenské zásoby od súkromných amerických výrobcov. (Reuter). Nanking. — Popredný člen čínskej vlády uvítal rozhodnutie amerického štátneho departementu umožniť Cíne nákup zbraní v USA ako krok, ktorý znamená uplatnenie Truma. novej doktríny a j v čine. Terajší ame­rický minister zahraničia, Marshall, kto­rý bol pred rokom americkým veľvy­slancom v Číne, doporučil vtedy zasta­venie dodávok amerických zbraní, a pre­to v rozhodnutí dodať teraz Číne zbrane, vidia pozorovatelia opatrenie, ktoré má politické motívy. Dokumenty o maďarskom sprisahaní Nagyov tajomník rozpráva históriu sprisahania (jr) (I.) — Začiatkom minulého týž­dňa vydalo maďarské Ministerstvo infor­mácii Bielu knihu, obsahujúcu dokumentár­ny materiál z vyšetrovania o sprisahaní proti doterajšiemu režimu. Obsahuje pre­važne zápisnice výpovedí zatknutých osôb a iný autentický^ materiál — listy sprisa­hancov, stanovy a program tajných orga­nizácií atď. Hoci publikácií vytknúť mož­no vytknúť, že nie je úplná, obsahuje nie­kedy len výťahy, predsa po prvý raz sa otvára jasnejšie pohľad na metódy a ciele sprisahania. Sprisahanie od samého začiatku v ne­obyčajnej niíere upútalo, pozornosť svetovej verejnosti. V prevažnej časti svetovej verej­nosti nevideli v ňom nič iného ako pokus komuuistov so sovietskou pomocou vyhodiť zo sedla Maloroľnícku stranu a domôcť sa k väčšej moci. Kto bol od odhalenia sprisahania v Budapešti, mohol vypočuť sé­riu stále sa meniacich najdivokejších do­hadov, z ktorých napokon už vôbec ne­vedel, čo si má vybrať. Značnú vinu na tom majú —to je žiaľbohu skutočnosťou — samotné maďarské úrady, ktoré na ve­rejnosť vydaly veľmi málo materiálu, O sprisahaní mal málokto prehľad a okrem niekoľkých jeho zásadných myšlienok má­lokto vedel, o So v praxi išlo. V tomto a v nasledujúcom článku budeme preberať materiál Bielej knihy, aby naša verejnosť videla, o čo tu išlo. Je to, ako myslíme, tým potrebnejšie, že sa robia celkom zby­točné narážky na maďarské sprisahanie v súvislosti s našou politickou situáciou, Bolo by na miete, aby tieto narážky přestaly, ak len aj u nás by ueboly tie isté tendencie, čo — pravda nebudeme predpokladať. Hneď úvodom chceme vysvetliť zásad­ný cieľ sprisahania: pripraviť sa na odchod sovietskych okupačných vojsk, medzitým vytvoriť náležitú organizáciu a potom vy­hodiť zo všetkých vedúcich miest verejné­ho života ľavičiarske sily. K tejto ceste viedly politické intrigy, zákulisné rokova­nia a aj prípravy ozbrojenej vojenskej po­hotovosti. To všetko sa nemohlo diať len s vnútornými silami Maďarska. Existovalo spojenie jednak s Angličanmi a s Ameri­čanmi celkom otvorené ujednaníe pod he­slom „niečo za niečo". V Rakúsku bolo do­konca spojenie s nilašskou divíziou pod patronanciou anglického súhlasu a zahra­ničné vyslanectvá malý spracúvať vlády západných štátov pre deň prevzatia moci. Je isté, že neobyčajné rozhorčenie na stra­ne americkej je ovplyvnerié práve tým, že oficiálne americké miesta vedely o celej ak­cii a schvalovaly ju. Naproti tomu britské miesta boly zainteresované, ale nie ofici­álne. Zo zahraníčno-politického hľadiska Maďarsko sa malo stať bázou západných veľmocí a vytvoriť hradbu proti SSSR. Najviac pozornosti vzbudily, prirodze­ne, výpovede Bélu Kovácsa pred sovietsky­mi okupačnými úradmi. Jeho v}'povede vrhajú však svetlo len na niektoré sprie­vodné zjavy sprisahania a všimneme si ich v najbližšom článku. Skutočnú históriu sprisahania, jeho metódy a konečné ciele líči zápisnica, zachytená z výpovedí osob­ného tajomníka býv. min. predsedu Feren­­ca Nagya, Ferenca Kapócsa, ktorý 13. jú­na 1947 vypovedal o sprisahaní na vojen­­sko-politickom oddelení Ministerstva hon­­védstva. Jeho výpoveď zahrňuje 12 tlače­ných strán Bielej knihy a spôsob, ako Ka­pocs vypovedá, dokazuje, že hovorí z vlast­nej vôle a trochu aj z uspokojenia, že mô­že hovoriť a povedať všetko, čo vie. Ka­pocs vypovadá o spúste detailo-v, ktoré nás nezaujímajú. V jednotlivých častiach svojej výpovede sa dokonca vracia k tomu, čo zabudol vypovedať. To všetko presvedčuje o tom, že hovorí bez nátlaku. Podľa Kapócsovej výpovede počiatky sprisahania siahajú už do prvých mesia­cov po oslobodení Maďarska) Neskôr sa nitky rozvíjaly a plán prechádzal do štá­dia uskutočňovania. Chcenie ešte pozname­nať, že nech sa dnes na sprisahanie díva­me akokoľvek, keby sa bolo podarilo, z retrospektívy by sa táto akcia nevolala spri­sahaním. ale kontrarevolúciou. Dnešný re­žim zabránil kontrarevolúcii. To zodpove­dá otázka, či jjostup vlády, resp. ľavičia­rov bol právne opodstatnený, alebo nie s hľadiska samotnej vlády. Nechajme teraz hovoriť Ferenca Ka­­pócsa, osobného tajomníka Nagya to, čo vypovedal 13. júna t. r.: „Maloroľnícka strana začala v--máji. a v júni 194J budovať svoju ilegálnu linku vnútornej a zahraničnej politiky. Smer tej­to linky udával Fr. Nagy. Do jeho rúk sa. sbiehaly všetky nitky spolupracovníkov a sprostredkovateľov. Patričné úrady rozde­ľoval on a on dáva! smernice na uskutoč­nenie istých úloh, bedliac pritom, aby na­vonok ostal zachovaný koaličný charakter jeho konania, a tým aby zakryl ilegálnu linku Maloroľníckej strany, Vedúcim hľa- . diskom okrem aktívnych činov bolo v pod­state získavanie času, kým neobíde okupač­ná armáda. V tejto prechodnej perióde chcel Fr. Nagy zorganizovať sily, aby mo­hol uskutočniť svoje ciele po ratifikácií mierovej smluvy. Cieľom ilegálnej zahra­ničnej a vnútropolitickej linky — ako som mohol vyrozumieť 2 rozhovorov s Nagyom a s inými vedúcimi činiteľmi Maloroľníckej strany boio presunúť vývin oveľa viac na­pravo oproti dnešnému stavu, pričom s* opieral o moc Anglosasov s úplným vypo- - jením SSSR, čo vlastne bolo aj namierené proti SSSR. V kruhoch Maloroľ. strany bolo verejne známe, že exponenti strany robili svoje prejavy iba kvôli udržaniu zdania a protisovietske smýšľanie sa neraz prejavilo v súkromných rozhovoroch v už­šom alebo širšom kruhu. Nagy už r. 1945 v mojej prítomnosti nesčíselne ráz vy­hlásil, že maď. politický život treba usmer­niť tak, aby sa vyjímal v 4 etapách, ktorý 0 mi malý byť: absolútna prevaha strany v© voľbách, úspech na mierovej konferencii, odchod okupačných vojsk a z toho vyvo­dené dôsledky. Do odchodu okupačného vojska bol Nagy ochotný v každej otázke uzavrieť kompromis, pokiaľ sa to len dalo, lebo cieľom bolo, aby sprisahaním, ktoré teraz odhalili, ďalej preťahovacou takti­kou jeho vnútro- a zahranično-politických liniek získali také postavenie, kto­ré by umožňovalo zmeniť terajší demokra­ticko-republikánsky režim, resp. presunúť s úspechom sily značne napravo. Na to, aby sa mohly uskutočniť zahra­­nično-politické úmysly vysielali zodpoved­ných ľudí do zahraničia, aby tam vybu­dovali styky alebo priamo v Budapešti so západoeuropskými cudzincami, predovše­tkým s Anglosasmi a s exponovanými osob­nosťami, predlievajúcihii v anglosaských štátoch, Stalo sa to jednak preto, aby stra- / na získala zahranično-politickú oporu, jed­nak preto, aby zahraničné kruhy vedely, materiálne zabezpečiť voľby. Kapócs poukazuje na prípad, keď ve­dúci sprisahania, Saláta, doviedol do Bu­dapešti hospodárskeho odborníka americké­ho vyslanca Ladislava Eckera-Rátza, o kto­rom mu Nagy povedal, že bude voľby pre Maloroľnícku stranu „materiálne podporo­vať". V ďalšom Kapócs poukazuje na to, že strana pred voľbami prijala kompromi­tované kclaborantské živly, pretože potre­bovala ich organizačné schopnosti .V !ete min. roku prepustili asi stotisíc nadbytoč­ných štátnych úradníkov, daných na tzv. B-listinu. Aby vyhli tomu, že by prepustil? demokraticky nespoľahlivé osoby, Nagy na­riadil, aby do komisií, ktoré určujú, koho prepustiť, Maloroľ. strana menovala práve takých ľudí, ktorým hrozilo prepustenie a tí, keď išlo o to, vybrať úradníkov na pre­pustenie, určili tých, ktorých prijal Starý režim a dali prepustiť tých, ktorí -holi pri­jatí po oslobodení. Nagy, prirodzene, rátal ! f tým, že do „práce" treba zapojiť i klérus. S osobou kardinála Mindszenthyho ne­bol celkom spokojný, lebo jeho prejavy ne­pokladal za politicky dosť rozhľadené, ale v podstate sa shodovaly s ilegálnou líniou Maloroľ. strany. Podľa Nagyovho názoru Mindszenthy jeho politiku schvaľoval jed­noducho preto, lebo nevidel inej politickej možnosti. Vedľa Nagya vedúcimi osobnosťami sprisahania stali sa Béla Kovács, keď ho z vlády odvolali na miesto gen. tajomníka Maloroľ. strany a Béla Varga, predseda

Next