Národná Obroda, november 1947 (III/248-272)

1947-11-01 / nr. 248

Ročník III. — Číslo 248. NÁRODNÁ OBRODA Sobota, 1. novembra 1947. Sbor povereníkov odstupuje Povereníci Dr. lerjenčík, Nóvomeský, Bezek, Šoltés a Púll složili svoje funkcie Nový SP musí byť sústredením všetkých demokratických protifašistických a štátotvorných síl národa (rl) Bratislava. — Po štvrtkovom sjazde závodných a zamestnaneckých rád, ktorý postavil požiadavku zme­ny Sboru povereníkov, boly na politických miestach po celý deň rušné rokovania. Na 10. hod. bol svolaný Sbor pove­reníkov. Ešte skôr prišli do budovy predsedníctva SP zástupcovia sjazdu a oznámili predsedovi SP Dr. Husákovi a podpredsedovi Fraštackému výsledky štvrtkových rozhodnutí sjazdu. Uprostred rokovaní oboch našich najväčších po­litických strán oznámili predsedovi SP Dr. Husákovi povereníci Novomeský, Bezek, Dr. Šoltés a Dr. Púll, že sa roz­hodli složit svoje fukcie s týmto odôvodnením: Keď pred 14 mesiacmi ujímali sme sa «právy našich štátnych a národných ve­­*í v VII. Sbore povereníkov, chceli a čakali sme, že v dôvernej a dôveryhod­nej spolupráci s kolegami, delegovaný­mi najpočetnejšou politickou stranou do SP, rozvinie sa na Slovensku pracovný a budovateľský ruch v duchu zásad, ktoré nás spájaly za povstania, v duchu košického programu NF Čechov a Slo­vákov, s ktorým sme všetci vyslovili súhlas a v duchu činnosti všetkých slo­venských národných orgánov v povoj­novom období rekonštrukcie, keď sa nám v čase, pomerne veľmi krátkom, bez cudzej pomoci, so skromnými vlast­nými prostriedkami podarilo prekonať najťažšie následky vojnového pustoše­nia na Slovensku. V takto ustrojenej budovateľskej atmosfére videli sme jedinú možnost překonat deštruktívne známky konfe­­sijnej i partajníckej rozoštvanosti v národe slovenskom, ktoré — nie na­ším pričinením — začaly sa objavovať pri volebnej kampani; a v budovatel­­skej atmosfére takto ustrojenej, videli mne tiež jediný prostriedok jednak po­staviť akéhokoľvek vplyvu zaujatých nepriateľov nášho štátu, ktorých nám zanechala minulost, jednak pripútať k úsiliam 1 k programu povstaleckého Slovenska váhavé a nerozhodné ele­menty v našom národe. Našu nádej, že spolupráca v VII. Sbo­re povereníkov bude sa rozvíjať takým smerom a v tom smysle, opierali sme aj • spoločný dohovor s predstaviteľmi DS o dvojročnom budovateľskom pro grame SP a ostatných slovenských ná­rodných orgánov, ktorý SNR jednomy­seľne a za nadšeného potlesku pléna dňa 3. septembra lanského roku pri­jala. Po 14 mesiacov usilovali sme sa tr­pezlivo a bez ustania vtelovať tento program do nášho národného života, lež skúsenosti za celý ten čas presvedčujú nás a ukazujú verejnosti, že mnohé ta­ké opatrenia, ktoré sa celý SP zaviazal uskutočniť sám, uskutečnily sa iba na naliehanie a na tlak z vonku. Nemôže­me sa zbaviť dojmu, že časť najvyššieho orgánu vládnej a výkonnej moci na Slo­vensku viacej sa cíti byť zaviazaná v zákulisí sjednanými partajnopolitický­­ml paktami, ako s nami uzavretou do­hodou o budovateľskom programe, pro­klamovanom pred všetkou verejnosťou v SNR 3. septembra lanského roku. Tak napríklad za súhlasu SNR ako aj vše­tkej. štátu a národu oddanej verejnosti vyhlásil tento Sbor povereníkov ústami svojho predsedu pred 14 mesiacmi, že „venuje veľkú pozornosť očiste verejné­ho života vo všetkých jeho úsekoch, či už ide o štátny aparát, hospodárske in­štitúcie, kultúrne a cirkevné, alebo iné organizácie“. Už vtedy bolo zjavné, že „popri usilovnej a zodpovednej práci väčšiny nášho národa pokúšajú sa nie­ktoré nezodpovedné elementy podrývať základy obnovenej Republiky, jej de­mokratické princípy a vnášať duch po­razenej ideologie Tisovho režimu“. SP sa teda zaviazal „v smysle ohlasu vše­tkých politických strán zo dňa 36. júna 1946 vykonať všetko, aby očista verej­ného života v každom úseku bola urých­lene prevedená, kolaboranti a fašistické elementy zo zodpovedných miest odstrá­nené.“ Ďalej SP záväzne vyhlásil, že „bude dôsledné potierať všetky zvyšky fašizmu a nepriateľov nášho národa a Republiky a vynaloží všetko úsilie, aby bol náš štát proti jeho vnútorným ne­priateľom zabezpečený“. Vyhlásil, že „nedovolí, aby porazené separatistické elementy mohly zneužívať demokracie a dnešných slobôd k opätovnému rozvra­caniu nášho štátu a vnútornej konsoli­dácie“. Sľúbil postarať sa, aby „naše ľudové súdnictvo v čo najkratšom čase splnilo svoje poslanie a aby nepriatelia štátu, zradcovia, kolaboranti a zodpo­vední činitelia takzvaného Slovenského štátu boli čím skôr prísne, ale spravod­livo súdení.“ Napokon záväzne vyhlásil, že „nedovolí rozkladať našu mladú slo­bodu duchom minulého fašistického re­žimu, nech už sa maskuje akýmkoľvek spôsobom“. Väčšina v SP z vlastnej iniciatívy ne­splnila tento svoj záväzok, hoci v ňom vidíme pospolu so slovenskou verejnos­ťou, oddanou nášmu štátu a národu je­diné zaistenie pokojného a bezpečného vývoja veci u nás. Až len na nátlak odbojových organizácií vyburcovaných zreteľnými úkazmi nebezpečenstva, ply­núcimi zo zanedbania národnej očisty, uskutočnil SP ako celok presne rok po vyhlásení svojho programu niektoré očistné opatrenia v centrálnych úra­doch. Nie inak je tomu pri uskutočňovaní reformných opatrení v našom pôdohos­podárstve. Veľkolepé rozhodnutia revo­lučnej SNR ešte v Košiciach z jari 1945 prideliť nemeckú, maďarskú a zradcov­skú pôdu slovenskému roľníctvu, ďalej dvojročný plán v pôdohospodárskom sektore (zceľovanie, mechanizácia atď.) ako aj zaistenie právnej istoty nových držiteľov pôdy uskutočňovaly sa likna­­vo, ale i to len pod nátlakom verejnej mienky roľníckeho ľudu. Nebývalá neúroda, ktorá nás tohto roku postihla, iste nedáva možnosť za­bezpečiť riadne zásobovanie všetkého obyvateľstva pri plných dávkach, no opatrenia, ktoré sa zaviazal SP usku­točniť pred 14 mesiacmi v distribučnom aparáte, mohly už vytvoriť taký stav u nás, v ktorom by sa naše skromné zásoby rozdeľovaly spravodlivo a naj­potrebnejším tak, aby riadny chod prá­ce nebol hatený ani v závodoch ani v úradoch a výrobný a pracovný pro­gram dvojročnice mohol byť podľa pro gramu plnený. Pred 14 mesiacmi zavia zal sa celý SP „zreorganizovať predo všetkým distribučný aparát, sprísniť celý chod jeho výkonu a postarať sa o to, aby výrobky priemyselné a pótra vinové, ktorých prídel každému občano vi bude zaručený, boly v predpísanom množstve, v bezvadnej- kvalite a včas k dispozici a určité nedostatky, ktoré sa ešte vyskytujú, boly odstránené.“ Podstatnú nápravu v týchto otázkach sľúbil SP dosiahnuť „najprísnejším po tieraním čierneho obchodu, predražova­nia a špekulácie s predmetmi dennej po treby, najmä s výrobkami priemyselný mi a potravinárskymi.“ Sľúbil „sprísniť kontrolu dodržovania cien, ich publík o vania a dodržiavania všetkých opatre­ní, ktoré cenovú hladinu a distribúciu určujú“. Pred 14 mesiacmi ohlásil SP ako celok zakročiť „proti rozvratníkom nášho zásobovania a hospodárskeho ži­vota celou prísnosťou, použitím zákon ných predpisov (tresty peňažitó, tresty na slobode, odňatie živnosti, zatvorenie živnosti, pracovné tábory), aby bol za­vedený poriadok.“ Tu nám prichodí s ľútosťou konštatovať, že jednotliví členovia SP a v mnohých prípadoch so lidárne s nimi jeho väčšinová čast vy naložili často viacej času a energie na uchránenie previnilcov proti zásobova cím predpisom — ktorých vinu posu dzovali podľa ich príslušnosti k svojej politickej strane — ako na uskutočnenie opatrení, vyhlásených záväzne pred SNR dňa 3. septembra lanského roku. K týmto našim skúsenostiam pridru­žujú sa ešte i mnohé iné, utvrdzujúce nás v istote, že SP v dnešnom svojom složení nie je schopný plniť svoje zá­väzky z 3. septembra 1946 a nie je súci na prospech národa a štátu riešiť úlohy, pred ktoré nás udalosti stavajú. SP v dnešnom svojom složení nielen neve­del zamedziť, ale priamo umožnil roz­siahle zradné a špionážne akcie proti­štátnych elementov, z ktorých mnohí zaujímali vynikajúce postavenie v štát nych a verejných službách a používali ochrany politických predstaviteľov svoj­ho úradu. Dodnes sa nevie napríklad, kto z politických predstaviteľov sloven­(Pokračovanie na 2. strane.) Sidor a Ďurčanský nie sú v Amerike Dementi amerického veľvyslanectva — Sidor žiadal vízum, ale ho nedostal (rl) Bratislava — Podľa informácií, ktoré sme dostali od amerického vicekonzula v Bratislave p, Claiborne Pella, amer, veľvyslanectvo s ohľa­dom na opakujúce sa zprávy v niektorých čs. novinách, že Ďurčanský našiel asyl v Spojených štátoch a že Sidor je tiež v USA alebo že sa jeho príchod očakáva, vydalo úradnú zprávu, podľa ktorej Ďurčanský nikdy nežiadal o vízum do USA a Sidorovu žiadosť, ktorú podal v Neapoli zamietli. — Je teda zrejmé, že všetky zprávy o príchode vyššiespomínaných emigrantov sú vymyslené a najmä so strany Ďurčanského, ktorý dokonca aj Národné­mu súdu udal adresu Bridgeport, Connecticut, USA, išlo o to, aby pomýlil slovenskú verejnosť a vzbudil dojem, že má podporu amerických miest. Úradná zpráva amerického veľvyslanectva hovorí jasnou rečou a treba so zadosťučinením kvitovať, že americké miesta nechcú mať nič spoločného s týmto poblúdílým „štátnikom, ktorý koniec koncov po celú vojnu bol v protiamerickom tábore. Vláda Ramadiera sa opiera o bajonety Taft: Prvý rok môžeme poskytnúť najviac ak 4’5, a nie 7-8 miliánl Nepokoje v Paríži — Anglo-americká okupačná správa: V západnom Nemecku treba ufvorii ústrednú vládu — Francúzsko kapitulovalo pred návrhmi na zvýšenie nemeckej priemyselnej kapacity — Ramadierovi odhlasovali dôveru len najminimáínejšou väčšinou (rs) Bratislava — Nastávajúca londýnska konferencia Rady ministrov zahrani­čia o Nemecku a Rakúsku vrhá svoje dlhé tiene už aj na terajšie zpravodajstvo a na terajšie diplomatické podniky, medzi ktoré možno zarátať aj najnovšiu an­­glo-americkú nótu. Dnešné zprávy UP zmieňujú sa o tom, že za vytvorenie ústr vlády v západnom Nemecku sa stavajú americké i britské okupačné úrady v prí­pade, že by na londýnskej konferencii došlo k roztržke. Podľa UP Francúzsko neučiní ináč. UP sa dozvedá, že experti USA odporúčali toto i pred moskovskou konferenciou na jar t. r. Dnešné Reuterové zpiávy nepriamo po­tvrdzujú, že Francúzsko odvolalo svoje výhrady k Anglo-Američanmi navrhované­mu rozsahu výroby nemeckého priemy­slu. Reuter súčasne oznamuje, že wa­shingtonské anglo-americké porady o krytí okupačných trov v Nemecku „ne­­boly prerušené, ale že britská delegácia čaká nové inštrukcie od Bevina." V nóte, ktorú odoslaiy Británia a USA do Moskvy, Anglo-Američania protestujú proti (umu, aby sovieti viedli naftové rafinérie v rakúskom lobau ako reparačnú položku. Sovieti obsad'li túto rafinériu vo svojej okupačnej zóne ako nemecký majetok, ktorý im má pri­padnúť, ale britsk a americká nóta tvr­dla, že akcie týchto rafinérií' patria Bri­tom, Američanom a Holanďanom. Pro­dukcia iobauskej rafinérie sa odhaduje na 17.000 ton rafinátov mesačne. Dochá­dzajú novšie zprávy aj 0 Marshallovom pláne, 1 e ktorom Taft povedal, že Kongres sa o ňom ešte nebude môcť vysloviť na práve svolanom mimoriadnom zasadnutí. Podľa Tafta úvery prvý rok nesmú pre­sahovať 4 a pol miľardy. 7—8 miliárd v prvom roku je podľa Tafta priveľa. V súvislosti , so zasadaním OSN stačí spo­menúť len toľko, že politický výbor Val­ného shromaždenia najnovšie odhlasoval dva návrhy USA, a to: zriadiť osobitnú komisiu pre Gréc­ko a osobitnú komisiu pre Kóreu. Gro­myko oznámil, že ak Valné shromažde­­nie tento návrh odhlasuje a nevypočuje zástupcov kórejského ľudu, SSSR bude bojkotovať túto komisiu práve tak, ako aj osobitnú korrľsiu pre Grécko. V súvise s Francúzskom spomíname vý­sledok včerajšieho parlamentného hlaso­vania o dôvere k Ramadlerovej vláde. Výsledok: 300 hlasov za, 280 profi, pri­čom sa 12 poslancov zdržalo hlasovania a 15 bolo neprítomných. V Paríži boly súčasne nové nepokoje a krvavé srážky. De Gaulleovi prívrženci prepadli a de­molovali budovu Spoločnosti priateľov SSSR a jeden komunistický sekretár át. Účastníci manifestačného večierku na pamiatku jedného komunistu, ktorý pred­včerom umrel na zranenie, ktoré utrpe1 od de-gau!!eistov, museli vychádzať zo s:ene, kde bol več'erok usporiadaný, v kordóne polície rovno do podzemnej železnice, aby sa nemohli rozísť peši. Za Kčs 2.50 Veci každodenné (ir) (Zavrite jedného komunistu.) Sú si­­ce ľudia, a je ich dosť, ktorí by naj* radšej zavreli všetkých komunistov. Ale práve teraz sa im venuje, ba strašne žiada, aby sa v novinách do­­čitail, že bezpečnostné orgány zatkly komunistu, ktorý bol zapletený do sprisahania. Pretože u nás so dňa na deň prestáva miznúť pocit, že tu existujú ešte nejaké štátne, národné alebo ľudské záujmy, už aj sprisaha­nie proti Republike nevie sa chápať ináč, ako akcia, namierená proti DS. Nič nepomáhajú všetky vyhlásenia povereníka vnútra, ktorý nie je ko­munista, že sprisahanie tu bolo a že bolo namierená proti Republike. Je­diným dôležitým taktom je to, že za­tkli niekoľko viac alebo menej vý­znamných členov DS a pretože zá­ujem strany je nad záujem štátu — podľa dnešnej morálky, nebolo nija­kého sprisahania proti Republike, ale bolo iba sprisahanie proti jednej stra­na. A čo je nás do Reubliky, kaď je dotknutý záujem našej strany. Jediný argument, ako presvedčiť týchto ľudí, že fu bolo sprisahanie proti štátu, v ktorom žijeme a chceme žiť, bolo by to, keby NS vystopovala hoci len jedného komunistu, ktorý bel tiež v sprisahaní. Možno, že na takého komunistu ešte prídu, že ho vysto­pujú, že ho zatknú. Dúfajme. Potom by mnohí ľudia o sprisahaní bolí aspoň trochu presvedčení. (Nie je pravda, že by bolo pravda.) Každý vie, ako to vyzerá s naším zá­sobovaním. Najlepšie to vedia matky, klóré pre kejeneov musia sháňaf čer­stvé mlieko a vajcia, gazdiné, ktoré zelsninu alebo mäso. Každý vie a vidí, že v našom zásobovaní niečo nefunguje, že tu je chaos a ne­poriadok a že by nebolo od veci, daf zásobovanie do poriadku. Ale si­tuácia je taká, že Povereníctvo vý* živý má DS. Preto DS tvrdí, že naše zásobovanie je v najlepšom poriadku a že lepšie by to za daných okolností ani nemohlo byť. KSS zase tvrdí, že naše zásobovanie by mchio byť usporiadanejšle a organizovanejšie, žé by gazdiné nemalý toľko ťažkostí pr! nakupovaní. Ale pretože to tvrdí KSS, tak možno 62 alebo koľko percent nášho obyvateľstva si bude myslieť, že je to zasa Isn komunistický trik, fí­geľ, proste nejaká nová taktika ta­jomného agitpropu. Oni, to je tých 62 percent, ako normálni a rozumní ľudia podľa všetkej pravdepodobno­sti, tiež nadávajú pa zásobovanie. Ale možno, keď sa dozvedeli, že Je to záležitosť demokratického povere­níctva, stali sa občanmi politicky uva­žujúcimi a možno si povedali, že je vlastne všetko v poriadku a že by to ani lepšie nemohlo byť. Strannícka disciplína! Nie, iba strata schopnosti normálne uvažovať, zpartajníčenle mozgov až do posledných závitov, strata úsudku. Obyčajný človek by takto Iste nebol rozmýšľal. Ale dnes takýto obyčajní ľudia možno už ne­existujú. Dnes sú len sirannícl — toto je dnešná mentalita v našom štáte. (Lieky zpod puffá.) Kedysi chudob­ný človek, keď bo| chorý, skapĺňal len tak, pretože bol chudobný a ne­mohol si dovoliť doktora a lieky. Dnes ako mnohé Iné prestalo byť lu­xusom, tak i liečenie nie ja vyhrade­né iba pre niekoľkých. Ako sa hovorí, výdobytok ľudu, nuž takým výdobyt­kom je dnes už aj to, že každý člo­vek si môže dovoliť byť chorý. Teraz po vojne sa veľmi zlepšilo najmä po­istenie robotníctva, ktoré je v ošetro­vaní zrovnoprávnené s úřednictvem. Predtým si napríklad robotník nemo­ha1 vy bref lekára, mohol ísť len do poisťovne, kde ako na bežiacom pá­se stál! chorí v jednom rade pred le­károm. Ale nie o tom fu chceme ho­voriť, ale o zjave časovejšom, o šme-

Next