Národná Obroda, január 1948 (IV/1-25)
1948-01-01 / nr. 1
F— 1348/ Ročník IV. — Číslo.*1. ■a^iM»MwraM S 1 10. NOVÝ ROK 1948. *2720182031* ^ 11 ► BILANCIA A PROGRAM p Dr. VLADIMÍR CLEMENTIS Do roku 1947 vstupovali sme s nádejami aj keď nie celkom ružovými, tak iste podfarbeným! realistickým optimizmom. V oblasti medzinárodných vzfahov mohli sme sa pri odhadovaní výhľadov ďalšieho vývoja odvolávať na tak významné skutočnosti, akými bely úspeSné zakončenie newyorského zasadania Rady zahraničných ministrov, na ktorom boly prijaté definitívne texfy mierových smluv s bývalými satelitnými Štátmi Nemecka a mohli sme sa tiež opierať o pozitívne výsledky valného zhromaždenia Spojených národov, ftači z týchto výsledkov uviesť prikladmo jednomyseľné a manifestačné prijatie rezolúcie o sníženi zbrojenia a zákaze afomických a Im podobných zbraní, ďalej nie celkom uspokojivé, le predsa konkrétne opatrenia proti "ancovmu Španielsku, opierajúce sa jednoznačné a verejné odsúdenie no režimu — alebo trebárs nezdanený pokus o rozvinutie kampane za revíziu Charty, pod kepienkom beja >ti „vétu“ v Bezpečnostnej rade, a d. V oblasti nášho v n ú t r o š t á th o života dobré výsledky re_ inštrukčných prir, novej ľudovej e-dministrativy a znárodneného sektoru nášho hospodárstva, skončenie odsunu Nemcov (až na nepatrný zbytok) — to všetko, I pri kritickom hodnotení a nezakrývaní si nedostatkov, oprávňovalo nás na prahu dvojročnice k viere v zdar veľkého budovateľského a prebudevateľského plánu, od ktorého i Slovensko —■ a právom — oľko očakáva. Pri vstupe do roku 1948 — naproti tomu —- musíme rátať v oblasti medzinárodnej politiky a aj v našich r^-dziifátnych vzťahoch so situáciou, .... bola vytvorená Truma_ novou doktrínou a potom Marshallovým plánom, rozchodom londýnskeho zasadania Rady zahraničných ministrov a dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú najmä pre najbližší vývoj v Nemecku. Málo radostný obraz poskytovalo i valné shromaždenie Spojených národov aj keby bolo celkom falošné nevidieť i Jeho klady (odsúdenie vojnových štváčov, harmonický a dôsledný postup slovanských delegácií, Palestína atď.). Na druhej strane však nemožno zatvárať oči pred snahou po mechanickom majorizovani odporcov istých politických zámerov, ktoré sa prejavilo v tak vážnom zjave ako bolo vytvorenie „gréckej komisie" a „Malého shromaždenia“ — bez účasti slovanských štátov. Avšak v oblasti nášho vnútroštátneho ži vota nečakane vyskyfnuvšie sa ťažkosti a prekážky a ich prekonanie, môže nás naplniť oprávnenou sebadôverou do budúcnosti. Vďaka novému typu nášho hospodárok .apolitického systému a vďaka našej spojeneckej spolupráci najmä so Sovietskym sväzom zvládli sme katastrofálne následky S'icha (zbývajúce ťažkosti, vyplývajúce z tejto skutočnosti, musíme í naďalej prekonávať zvýšeným pracovným úsilím) a splnili vcelku výrobný pián. Medzinárodné napätie a zámerne, no bez nádeje na úspech, sírená vojnová psychóza, Iste urých fíla odhalenie ťudácko-fašisfíckých üèsperâtgv a rozvracačov, čo prispeje k zdravšiemu vývoju na Slovensku. V našich medzištátnych vzťahoch urobili sme veľký krok do préidu najmä uzavretím spojeneckej smluvy s Poľskom a potom konkrétnymi a ďalekosiahlymi dohodami o spolupráci s nim na polí hospodárskom, obchodnom, kultúrnom, atď. A nie je to náhoda, že uvádzané klady a zápory sa vyskytly v týchíforýeh oblastiach. Pokúsime sa o ich [zhodnotenie, aby sme mohli uvažovať perspektívach ďalšieho možného yjývoja, ako aj o našom programe a našich úlohách, ktoré majú tento vývoj ovplyvniť. O novoročných bilanciách Pri novoročných úvahách — ktoré nám prichodí z roka na rol písať — nikdy nezabudnem zdSrazr ť, le vo vývoji národa, štátu a celej ľudskej spoločnosti, kalendárne dátum — 1. január — samo o sebe nie je žiadnym medzníkom. Len vďaka cieľavedomej, plánovitej činnosti ľudskej môže byť Nový rok vhodnou príležitosťou pre kontrolu toho, čo bolo zo zámerov vykonané — a čo nie. V minulosti boly to jednotlivé priemyselné a ob Čŕiodné podniky, ktoré vo svojich bilanciách ukazovaly výsledky svojej činnosti, dnes, vďaka nášmu plánovitému hospodárstvu, môžeme koncom roku zisťovať úspechy i nedostatky podstatnej a rozhodujúcej časti hospodárskeho sektoru nášho života. Ba — nielen hospodárskeho! Plánovanie — to je prejav vyššieho typu ľudskej spoločnosti, ktorá sa nespolieha na „prirodzené“, „samočinné", „nezmeniteľné", „prírodné" zákony vývoja, ale — vychádzajúc z daných materiálnych, ľudských a morálnych zdrojov na jednej strane, potrieb a želania spoločnosti na strane druhej — reálnymi úlohami a programom spoluurčuje „zákony“ budúceho vývoja y ďalších a ďalších oblastiach ľudskej činnosti. Len beznádejní negatíve! a nevedomci môžu vidieť v tejto vývojovej — a nezvratnej — tendencii obmedzovanie „individuálnej iniciatívy" a „osobných slobôd". Opak je pravdou! Len plánovité, cieľavedome a programové vedený štát otvára netušená perspektívy aj individuálnej tvorčej a radostnej iniciativě. Vďaka tomuto princípu — odpovedajúcemu vyššiemu, vyspelejšiemu typu ľudskej spoločnosti — mohli sme si, okrem iného, dať ďo programu, urobiť zo Slovenska, „klasickej“ krajiny emigrácie — krajinu r e e m i g r ác i e, z krajiny priemysiove zaostalej — krajinu moderného priemyslu, ktorý bude zdvíhať životiyí úroveň a zamestnávať populačné prebytky, nútené predlým emigrovať, či spokojit' sa sťahovavou, sezónnou prácou, hoci aj v zahraničí. Á tieto skutočnosti nám tiež umožňujú zisťovať v novoročných bilanciách, čo bolo a čo nebolo z tohto programu uskutečněné. Pravda, sme ešte ďaleko od zvládnutia všetkých rozhodujúcich a spolurozhodujúcich činiteľov vývoja i vnútroštátneho (nemyslím tým len na prírodné katastrofy, akou bolo tohoročné sucho) — a tobôž medzinárodného. Á pre obe oblasti piafi samozrejmá skutočnosť, že udalosti či javy, ktoré sa stály napr. minulého roku, majú svoje korene v nedávnej i dávnejšej minulosti a preto pre ich správne pochopenie a v záujme odhadnuutia možnosti budúceho vývoja musíme ich hodnotiť v širšom časovom rámci, než akým je náhodný kalendárny rok. A napokon ešte jedna samozrej most! Pri odhadovaní peršpektiv budúceho vývoja pohybuje sa* iste na pevnejšej pôde tam, kde máme možnosť svojím programom a svojou vôľou spolurozhodovať o vývoji, alebo kde tento vývoj je za rovnakých, či ešte výhodnejších podmienok spoluurčovaný štátmi, s ktorými udržujeme spojenecké styky a kde sa môžeme spoľahnúť na totožnosť deklarovaného programu so skutočnými zámermi. Naproti tomu v iných oblastiach, ako čo do odhadu «vnútorného vývoja, tak i čo do zasahovania takýchto štátov do utvárania medzinárodnej situácie, musíme sa spoliehať na náš odhad a hodnotenie „hry" paralelných či protichodných síl a zisťovať skutočná zámery, ktoré sa často reze’ dzajú s deklarovaným pi agrárnom. Majúc stále pred očami tieto výhrady a takýto podchod k našej téme, môžeme sa pokúsiť o zhodnotenie udalosti a symptómov práve ukončeného roku. Pohľad na rok 1947 Medzinárodná problematika v roku 1947, tak ako predchádzajúceho roku, môže a musí byť stále ešte charakterizovaná ako hľadanie ciest budovania povojnového sveta, likvidovanie následkov vojny a zaisťovanie mierového vývoja. Povedané názorne — svet sa po tejto vojne ešte „neusadil". Ba — v Grécku sme svedkami infervcnčno-občiar.skej vojny, na Ďalekom východe trvaly vojny koloniálne a v Čine sa bojuje ďalej. Podpísaním a ratifikovaním mierových smlúv s bývalými saťelifmi Nemecka boio iste kladným a pre dotyčné štáty nadmieru dôležitým prínosom v povojnovom konsolidačnom procese. Pravda, bely robené pokusy, najmä v Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku, dať tejto „konsolidácii“ také zamerenie, ktoré by raz mohla tieto národy znova zavliecť na cesty, odporujúce ich národným záujmom. Definitívne zamerenie týchto pkusov a ich likvidovanie v I a sf n ým i, vnútornými silami, znamená tiež trvalé zaradenie týchto štátov do spoločenstva progresívnych národov strednej a východnej Európy. Je iste príznačné, že tá svetová tlač, ktorá v súvislosti s ozaj zdravo konsolidačným procesom v spomenutých štátoch strhla taký pokrik na „záchranu demokracie" — nenachádza dnes už miesta a slova na skutočne odôvodnenú a potrebnú obhajobu demokracie, povedzme, v Španielsku. Avšak, aj keď takto kladne a vysoko hodnotíme jednak praktické dôsledky ratifikovania spomínaných mierových smlúv, jednak skutočnosť, že o ich texte došlo k dohode medzi veľmocami (význam tohto faktu si uvedomujú najmä účastnici Parížskej konferencie) — predsa nezabúdame znova pripomenúť, že skúšobným kameňom veľmocenskej spolupráce ostáva problém Nemecka a do značného stupňa určuje vzťahy medzi nimi, a tým medzinárodne rozpoloženie vôbec. Ani po Postupimskej deklarácii sme nemohli nevidieť a nepredvídať ťažkosti, na ktoré narazí otázka definitívnej úpravy budúcnosti Nemecka. Nečakali sme azda, že ešte nadto sa objavia nové ťažkosti v dôsledku snahy zrevidovať za vojny, či tesne po vojne dojtdnané zásady či konkrétne dohody. Xýxledok tejto politiky bol - zatiaľ — manifestovaný rozchodom londýnskej konferencie. Bolo by azda dnes predčasné púšťať sa do odhadov následkov tohto rozchodu. Bolo priliš mnoho — pred londýnskou konferenciou i počas nej — náznakov, vyhlásení a „indiskrécií" 0 tom, čo sa stane, keď konferencia skončí nezdarom. A boly potom vyhlásenia — ktoré popieraíy predošlé vyhlásenia. Neďaleká budúcnosť ukáže, čo z toho všetkého bolo myslené vážne. Nečakali sme a nečakáme na ďalší vývoj so založenými rukami. Svedčí o tom systém našich spojeneckých smlúv 1 úzka spolupráca s Poľskom o vše tkých aspektoch nemeckého probíému. „Vlna revizionizmu“ neušetrila ani Spojené národy. Táto organizácia stoji a padá s vyváženým rozdelením kompetencie medzi jej Valným shromážděním a Bezpečnostnou radou, ktorá zasa je nemysliteľná bez zásady jednomyseľnosti veľmoci, či, ako sa to hovorí na ruby, bez práva „véta". Táto štruktúra bola v zásade narušená ustavením „Malého shromaždenia". Od ďalšieho postupu štá (Pokračovanie na 2. strane) Za Kčs 3.. TK/vTir*9 Ideme do roku 1948 Generál Or. MIKULÁŠ FERJEKČlK Pri určovaní prognózy do budúcnosti, t. j. odhadovať do predu, čo nás v budúcom roku v našom vnútropolitickom živote očakáva, je treba: 1. predovšetkým zvážiť doterajší a na podklade toho odhadnúť budúci vývoj medzinárodnej politiky a politickej situ-I ácie, 2. uvedomiť si riešenie ktorých úloh a f problémov zásadného charakteru na nás čaká, I 3. po preskúmaní udalostí uplynulých a » doterajšieho vnútropolitického vývoja ; posúd.ť akými cestami sa tento vývoj jj vnútropolitickej situácie môže v krátkej j ! budúcnosti ubiersť. Je nesporné, že najmä v živote malých národov a štátov hrá veľmi podstatnú, ba možno povedať primárnu úlohu, vý[ znám a vplyv medzinárodne politického dania. My, našou polohou, politickými, hospodárskymi a obranne-bezpečnostný- I mi záujmami, národne-prfbuzenskými vzťahmi, ale aj mocenským rozdelením Európy sme zakotvili vo sfére, v ktorej majú prevahu národy a štáty slovanské na čele s veľmocou sovietskou. Táto skutočnosť dáva základný rys a charakter nielen našej poľtike zahraničnej, ale prlro* dzene aj našej politike vnútornej a host podárskej. Čoraz markantnejšie vystupujúce rozdelenie Európy, ba celého sveta, ideologického pôvodu a charakteru, má a bude mať ešte aj v krátkej budúcnosti, najmä však pokiaľ nedôjde k uzavretiu všeobecného mieru a podpísaniu mierových smlúv o Nemecku, za následok stále viac stupňovanú snahu veľmoci, čím v'ac pripútať politicky i i hospodársky tie štáty a krajiny, ktoré pri rozdelení Európy a sveta ešte za upiy! nulej vojny v Teheráne a na Jalte připadly do zóny a sféry ich vplyvu a pôsobenia. Prirodzene, že sa udalosti a vývoj v jednej sfére úzkostlivé sleduje mocenskými vedúcimi sféry druhej a majú svoj odraz i na prax v tejto sfére. Keďže sa napr. Amerika snaží v poslednom čase politicky s hospodársky pripú ! tať k sebe Francúzsko, Taliansko a Gréei.g ko, prirodzene, že bude usilovat o meča I podobného vo svojej sfére s) SSSR, a to I najmä u tých štátov a národov, kde by mohol mať zato. že toho je treba s hľadiska hosnodárskeho a poliťekého upev.. nenia záujmov celej sféry. To je jeden íj zjav a myslím podstatného významu kto' rý bude ovplyvňovať a určovať zo všetkveh strán náš vývoj v krátkej budúcnosti. í Pn'- - r irt n?še vínsfoé t-— ft í;. I tické úlohy, ktorých riešenie na nás v budúcom roku čaká, podstatný vplyv na naše vnútropolitické pomery a život, budú mať nesporne predpokladané voľby, ktoré vyplnia so svojimi sprievodnými zjavmi hía ú časť nášho vnútropolitického života v roku" Ľnúcom. Podľa skúsenosti z udalostí posledných mésiscov a dni bude táto príprava polit.ckých strán na voľby napriek všetkým predchádzajúcim usneseniam Národného frontu a vzájomným usneseniam strán hodne rušná a predvolebný boj nenechá pravdepodobne nevyužitým ani jeden z prostriedkov, nech je akýkoľvek, len keď skytá akúkoľvek nádej na úspech volebný. U nás na Slovensku po politické* kríze novembrovej nastalo upokojenie, ľroziaca vyživovacia situácia bola podstatne zmiernená dovozom sovietskeho obilia zdarným výkupom obilia doma. V protištátnom sprisahaní, odovzdaním previnilcov na súdne pokračovanie nastalo tiež upokojenie; novoustanovený Vili. Sboť povereníkov určil si presný a rozsiahly program svojej budúcej činností, do realizovania ktorého sa pustil s plným elánom. Pozdávalo sa, že konečne zvíťazili aj v našej vnútornej politike rozum a rozvaha nad stranníckym šovinizmom a egoizom. No, do ukludňujúcej sa hľadiny nášho verejného života bol tesne pred príchodom sviatkov pokoja a mieru vrhnutý znova prvok stranníckej zloby a nenávisti. Nie šťastne volená rozprava pri poslednom plenárnom zasadnutí SNR o bezpečnostnej situácii bude pravdepodobne- v stave podľa všetkých doterajších príznakov vyvolať, po uplynuti vianočných sviatkov nové rozbroje, nový poli. tický boj so všetkými známymi sprievodnými zjavmi. Prečo je táto uadlosť vstave vyvolať nové vnútropolitické komplikácie na Slovensku, na ktoré koniec-koncov dopláca vždy celý národ? Obvinenie orgánov Povereníctva vnútra dvoma poslancami DS z týrania väzňov, by za normálnych a obvyklých okolností nemalo a. ani nemohlo vyvolať takéto komplikácie, keby bolo vedené len úmysľom nápravy v tomto smere a bolo preto aj doložené objektívnymi dôkazmi. Takáto snaha musela by sa stretnúť s istým porozumením — hoci aj trpným — i u politických odporcov a našla by si potom prirodzene aj vhodnú formu — formu správneho administratívneho pokračovania, primeranú významom orgánom štátnej bezpečnosti. No, toto všetko sa nestalo, nebral sa zreteľ ani na význam týchto orgánov, ani na zacho-