Národná Obroda, január 1948 (IV/1-25)

1948-01-01 / nr. 1

F— 1348­­/ Ročník IV. — Číslo.*1. ■a^iM»MwraM S 1 10. NOVÝ ROK 1948. *2720182031* ^ 11 ► BILANCIA A PROGRAM p Dr. VLADIMÍR CLEMENTIS Do roku 1947 vstupovali sme s nádejami aj keď nie celkom ružo­vými, tak iste podfarbeným! realistic­kým optimizmom. V oblasti medzi­národných vzfahov mohli sme sa pri odhadovaní výhľadov ďalšieho vývoja odvolávať na tak významné skutočnosti, akými bely úspeSné za­končenie newyorského zasadania Ra­dy zahraničných ministrov, na ktorom boly prijaté definitívne texfy miero­vých smluv s bývalými satelitnými Štátmi Nemecka a mohli sme sa tiež opierať o pozitívne výsledky valného zhromaždenia Spojených národov, ftači z týchto výsledkov uviesť pri­­kladmo jednomyseľné a manifestačné prijatie rezolúcie o sníženi zbrojenia a zákaze afomických a Im podobných zbraní, ďalej nie celkom uspokojivé, le predsa konkrétne opatrenia proti "ancovmu Španielsku, opierajúce sa jednoznačné a verejné odsúdenie no režimu — alebo trebárs nezda­nený pokus o rozvinutie kampane za revíziu Charty, pod kepienkom beja >ti „vétu“ v Bezpečnostnej rade, a d. V oblasti nášho v n ú t r o š t á t­­h o života dobré výsledky re_ inštrukčných prir, novej ľudovej e-dministrativy a znárodneného sek­toru nášho hospodárstva, skončenie odsunu Nemcov (až na nepatrný zby­­tok) — to všetko, I pri kritickom hod­notení a nezakrývaní si nedostatkov, oprávňovalo nás na prahu dvojročnice k viere v zdar veľkého budovateľ­ského a prebudevateľského plánu, od ktorého i Slovensko —■ a právom — oľko očakáva. Pri vstupe do roku 1948 — na­proti tomu —- musíme rátať v oblasti medzinárodnej politiky a aj v našich r^-dziifátnych vzťahoch so situáciou, .... bola vytvorená Truma_ novou doktrínou a potom Marshallo­­vým plánom, rozchodom londýnskeho zasadania Rady zahraničných mini­strov a dôsledkami, ktoré z toho vy­plývajú najmä pre najbližší vývoj v Nemecku. Málo radostný obraz po­skytovalo i valné shromaždenie Spo­jených národov aj keby bolo celkom falošné nevidieť i Jeho klady (odsú­denie vojnových štváčov, harmonický a dôsledný postup slovanských dele­gácií, Palestína atď.). Na druhej stra­ne však nemožno zatvárať oči pred snahou po mechanickom majorizovani odporcov istých politických zámerov, ktoré sa prejavilo v tak vážnom zjave ako bolo vytvorenie „gréckej komi­sie" a „Malého shromaždenia“ — bez účasti slovanských štátov. Avšak v ob­lasti nášho vnútroštátneho ži vota nečakane vyskyfnuvšie sa ťaž­kosti a prekážky a ich prekonanie, môže nás naplniť oprávnenou seba­dôverou do budúcnosti. Vďaka nové­mu typu nášho hospodárok .apolitické­ho systému a vďaka našej spojeneckej spolupráci najmä so Sovietskym svä­­zom zvládli sme katastrofálne násled­ky S'icha (zbývajúce ťažkosti, vyplý­vajúce z tejto skutočnosti, musíme í naďalej prekonávať zvýšeným pra­covným úsilím) a splnili vcelku vý­robný pián. Medzinárodné napätie a zámerne, no bez nádeje na úspech, sírená vojnová psychóza, Iste urých fíla odhalenie ťudácko-fašisfíckých üèsperâtgv a rozvracačov, čo pri­speje k zdravšiemu vývoju na Sloven­sku. V našich medzištátnych vzťahoch urobili sme veľký krok do préidu najmä uzavretím spojeneckej smluvy s Poľskom a potom konkrétny­mi a ďalekosiahlymi dohodami o spo­lupráci s nim na polí hospodárskom, obchodnom, kultúrnom, atď. A nie je to náhoda, že uvádzané klady a zápory sa vyskytly v tých­­íforýeh oblastiach. Pokúsime sa o ich [zhodnotenie, aby sme mohli uvažovať perspektívach ďalšieho možného yjývoja, ako aj o našom programe a našich úlohách, ktoré majú tento vý­voj ovplyvniť. O novoročných bilanciách Pri novoročných úvahách — ktoré nám prichodí z roka na rol písať — nikdy nezabudnem zdSrazr ť, le vo vývoji národa, štátu a celej ľudskej spoločnosti, kalendárne dátum — 1. január — samo o sebe nie je žiadnym medzníkom. Len vďaka cieľavedomej, plánovitej činnosti ľudskej môže byť Nový rok vhodnou príležitosťou pre kontrolu toho, čo bolo zo zámerov vykonané — a čo nie. V minulosti boly to jednotlivé priemyselné a ob Čŕiodné podniky, ktoré vo svojich bi­lanciách ukazovaly výsledky svojej činnosti, dnes, vďaka nášmu plánovi­tému hospodárstvu, môžeme koncom roku zisťovať úspechy i nedostatky podstatnej a rozhodujúcej časti hos­podárskeho sektoru nášho života. Ba — nielen hospodárskeho! Pláno­vanie — to je prejav vyššieho typu ľudskej spoločnosti, ktorá sa nespo­lieha na „prirodzené“, „samočinné", „nezmeniteľné", „prírodné" zákony vývoja, ale — vychádzajúc z daných materiálnych, ľudských a morálnych zdrojov na jednej strane, potrieb a že­lania spoločnosti na strane druhej — reálnymi úlohami a programom spolu­­určuje „zákony“ budúceho vývoja y ďalších a ďalších oblastiach ľudskej činnosti. Len beznádejní negatíve! a nevedomci môžu vidieť v tejto vývo­jovej — a nezvratnej — tendencii ob­medzovanie „individuálnej iniciatívy" a „osobných slobôd". Opak je prav­dou! Len plánovité, cieľavedome a programové vedený štát otvára netu­šená perspektívy aj individuálnej tvorčej a radostnej inicia­tivě. Vďaka tomuto princípu — odpove­dajúcemu vyššiemu, vyspelejšiemu ty­pu ľudskej spoločnosti — mohli sme si, okrem iného, dať ďo programu, urobiť zo Slovenska, „klasickej“ kraji­ny emigrácie — krajinu r e e m i g r á­­c i e, z krajiny priemysiove zaostalej — krajinu moderného priemyslu, ktorý bude zdvíhať životiyí úroveň a za­mestnávať populačné prebytky, nú­tené predlým emigrovať, či spokojit' sa sťahovavou, sezónnou prácou, hoci aj v zahraničí. Á tieto skutočnosti nám tiež umožňujú zisťovať v novoročných bilanciách, čo bolo a čo nebolo z toh­to programu uskutečněné. Pravda, sme ešte ďaleko od zvlád­nutia všetkých rozhodujúcich a spolu­rozhodujúcich činiteľov vývoja i vnú­troštátneho (nemyslím tým len na prí­rodné katastrofy, akou bolo tohoročné sucho) — a tobôž medzinárodného. Á pre obe oblasti piafi samozrejmá skutočnosť, že udalosti či javy, ktoré sa stály napr. minulého roku, majú svoje korene v nedávnej i dávnejšej minulosti a preto pre ich správne po­chopenie a v záujme odhadnuutia možnosti budúceho vývoja musíme ich hodnotiť v širšom časovom rámci, než akým je náhodný kalendárny rok. A napokon ešte jedna samozrej most! Pri odhadovaní peršpektiv bu­dúceho vývoja pohybuje sa* iste na pevnejšej pôde tam, kde máme mož­nosť svojím programom a svojou vô­ľou spolurozhodovať o vývoji, alebo kde tento vývoj je za rovnakých, či ešte výhodnejších podmienok spolu­­určovaný štátmi, s ktorými udržujeme spojenecké styky a kde sa môžeme spoľahnúť na totožnosť deklarované­ho programu so skutočnými zámermi. Naproti tomu v iných oblastiach, ako čo do odhadu «vnútorného vývoja, tak i čo do zasahovania takýchto štátov do utvárania medzinárodnej situácie, musíme sa spoliehať na náš odhad a hodnotenie „hry" paralelných či proti­chodných síl a zisťovať skutočná zá­mery, ktoré sa často reze’ dzajú s de­klarovaným pi agrárnom. Majúc stále pred očami tieto výhrady a takýto podchod k našej téme, môžeme sa po­kúsiť o zhodnotenie udalosti a symp­tómov práve ukončeného roku. Pohľad na rok 1947 Medzinárodná problema­tika v roku 1947, tak ako predchá­dzajúceho roku, môže a musí byť stále ešte charakterizovaná ako hľada­nie ciest budovania povojnového sve­ta, likvidovanie následkov vojny a za­isťovanie mierového vývoja. Poveda­né názorne — svet sa po tejto vojne ešte „neusadil". Ba — v Grécku sme svedkami infervcnčno-občiar.skej voj­ny, na Ďalekom východe trvaly vojny koloniálne a v Čine sa bojuje ďalej. Podpísaním a ratifikovaním miero­vých smlúv s bývalými saťe­­lifmi Nemecka boio iste klad­ným a pre dotyčné štáty nadmieru dô­ležitým prínosom v povojnovom kon­solidačnom procese. Pravda, bely ro­bené pokusy, najmä v Maďarsku, Bul­harsku a Rumunsku, dať tejto „konso­lidácii“ také zamerenie, ktoré by raz mohla tieto národy znova zavliecť na cesty, odporujúce ich národným zá­ujmom. Definitívne zamerenie týchto pkusov a ich likvidovanie v I a sf n ý­­m i, vnútornými silami, znamená tiež trvalé zaradenie týchto štátov do spo­ločenstva progresívnych národov strednej a východnej Európy. Je iste príznačné, že tá svetová tlač, ktorá v súvislosti s ozaj zdravo konso­lidačným procesom v spomenutých štátoch strhla taký pokrik na „záchra­nu demokracie" — nenachádza dnes už miesta a slova na skutočne odô­vodnenú a potrebnú obhajobu demo­kracie, povedzme, v Španielsku. Avšak, aj keď takto kladne a vy­soko hodnotíme jednak praktické dô­sledky ratifikovania spomínaných mie­rových smlúv, jednak skutočnosť, že o ich texte došlo k dohode medzi veľ­mocami (význam tohto faktu si uve­domujú najmä účastnici Parížskej kon­ferencie) — predsa nezabúdame zno­va pripomenúť, že skúšobným kame­ňom veľmocenskej spolupráce ostáva problém Nemecka a do znač­ného stupňa určuje vzťahy medzi ni­mi, a tým medzinárodne rozpoloženie vôbec. Ani po Postupimskej deklarácii sme nemohli nevidieť a nepredvídať ťaž­kosti, na ktoré narazí otázka definitív­nej úpravy budúcnosti Nemecka. Ne­čakali sme azda, že ešte nadto sa objavia nové ťažkosti v dôsledku sna­hy zrevidovať za vojny, či tesne po vojne dojtdnané zásady či konkrétne dohody. Xýxledok tejto politiky bol - zatiaľ — manifestovaný rozchodom londýnskej konferencie. Bolo by azda dnes predčasné púšťať sa do odhadov následkov tohto rozchodu. Bolo priliš mnoho — pred londýnskou konferenciou i počas nej — náznakov, vyhlásení a „indiskrécií" 0 tom, čo sa stane, keď konferencia skončí nezdarom. A boly potom vy­hlásenia — ktoré popieraíy predošlé vyhlásenia. Neďaleká budúcnosť uká­že, čo z toho všetkého bolo myslené vážne. Nečakali sme a nečakáme na ďalší vývoj so založenými rukami. Svedčí o tom systém našich spojeneckých smlúv 1 úzka spolupráca s Poľskom o vše tkých aspektoch nemeckého probíému. „Vlna revizionizmu“ neušetrila ani Spojené národy. Táto organizá­cia stoji a padá s vyváženým rozdele­ním kompetencie medzi jej Valným shromážděním a Bezpečnostnou radou, ktorá zasa je nemysliteľná bez zása­dy jednomyseľnosti veľmoci, či, ako sa to hovorí na ruby, bez práva „vé­­ta". Táto štruktúra bola v zásade narušená ustavením „Malého shro­maždenia". Od ďalšieho postupu štá (Pokračovanie na 2. strane) Za Kčs 3.. TK/vTir*9 Ideme do roku 1948 Generál Or. MIKULÁŠ FERJEKČlK Pri určovaní prognózy do budúcnosti, t. j. odhadovať do predu, čo nás v bu­dúcom roku v našom vnútropolitickom ži­vote očakáva, je treba: 1. predovšetkým zvážiť doterajší a na podklade toho odhadnúť budúci vývoj medzinárodnej politiky a politickej situ-I ácie, 2. uvedomiť si riešenie ktorých úloh a f problémov zásadného charakteru na nás čaká, I 3. po preskúmaní udalostí uplynulých a » doterajšieho vnútropolitického vývoja ; posúd.ť akými cestami sa tento vývoj jj vnútropolitickej situácie môže v krátkej j ! budúcnosti ubiersť. Je nesporné, že najmä v živote malých národov a štátov hrá veľmi podstatnú, ba možno povedať primárnu úlohu, vý­­[ znám a vplyv medzinárodne politického dania. My, našou polohou, politickými, hospodárskymi a obranne-bezpečnostný- I mi záujmami, národne-prfbuzenskými vzťah­mi, ale aj mocenským rozdelením Euró­py sme zakotvili vo sfére, v ktorej majú prevahu národy a štáty slovanské na če­le s veľmocou sovietskou. Táto skutoč­nosť dáva základný rys a charakter nie­len našej poľtike zahraničnej, ale prlro* dzene aj našej politike vnútornej a hos­­t podárskej. Čoraz markantnejšie vystu­pujúce rozdelenie Európy, ba celého sveta, ideologického pôvodu a charakte­ru, má a bude mať ešte aj v krátkej bu­dúcnosti, najmä však pokiaľ nedôjde k uzavretiu všeobecného mieru a podpí­saniu mierových smlúv o Nemecku, za následok stále viac stupňovanú snahu veľmoci, čím v'ac pripútať politicky i i hospodársky tie štáty a krajiny, ktoré pri rozdelení Európy a sveta ešte za upiy­­! nulej vojny v Teheráne a na Jalte při­padly do zóny a sféry ich vplyvu a pô­sobenia. Prirodzene, že sa udalosti a vý­voj v jednej sfére úzkostlivé sleduje mocenskými vedúcimi sféry druhej a ma­jú svoj odraz i na prax v tejto sfére. Keďže sa napr. Amerika snaží v posled­nom čase politicky s hospodársky pripú ! tať k sebe Francúzsko, Taliansko a Grée­i.g ko, prirodzene, že bude usilovat o meča I podobného vo svojej sfére s) SSSR, a to I najmä u tých štátov a národov, kde by mohol mať zato. že toho je treba s hľa­diska hosnodárskeho a poliťekého upev­­.. nenia záujmov celej sféry. To je jeden íj zjav a myslím podstatného významu kto­­' rý bude ovplyvňovať a určovať zo vše­­tkveh strán náš vývoj v krátkej budúc­nosti. í Pn'- - r irt n?še vínsfoé t-— ft í;. I tické úlohy, ktorých riešenie na nás v budúcom roku čaká, podstatný vplyv na naše vnútropolitické pomery a život, budú mať nesporne predpokladané voľ­by, ktoré vyplnia so svojimi sprievodný­mi zjavmi hía ú časť nášho vnútropoli­tického života v roku" Ľnúcom. Podľa skúsenosti z udalostí posledných mésis­­cov a dni bude táto príprava polit.ckých strán na voľby napriek všetkým predchá­dzajúcim usneseniam Národného frontu a vzájomným usneseniam strán hodne ruš­ná a predvolebný boj nenechá pravde­podobne nevyužitým ani jeden z pro­striedkov, nech je akýkoľvek, len keď skytá akúkoľvek nádej na úspech voleb­ný. U nás na Slovensku po politické* kríze novembrovej nastalo upokojenie, ľrozia­­ca vyživovacia situácia bola podstatne zmiernená dovozom sovietskeho obilia zdarným výkupom obilia doma. V proti­štátnom sprisahaní, odovzdaním previnil­cov na súdne pokračovanie nastalo tiež upokojenie; novoustanovený Vili. Sboť povereníkov určil si presný a rozsiahly program svojej budúcej činností, do re­alizovania ktorého sa pustil s plným elá­­nom. Pozdávalo sa, že konečne zvíťazili aj v našej vnútornej politike rozum a rozvaha nad stranníckym šovinizmom a egoizom. No, do ukludňujúcej sa hľadiny nášho verejného života bol tesne pred príchodom sviatkov pokoja a mieru vrh­nutý znova prvok stranníckej zloby a ne­návisti. Nie šťastne volená rozprava pri poslednom plenárnom zasadnutí SNR o bezpečnostnej situácii bude pravdepo­dobne- v stave podľa všetkých doteraj­ších príznakov vyvolať, po uplynuti vianoč­ných sviatkov nové rozbroje, nový poli. tický boj so všetkými známymi sprievod­nými zjavmi. Prečo je táto uadlosť vstave vyvolať nové vnútropolitické komplikácie na Slo­vensku, na ktoré koniec-koncov dopláca vždy celý národ? Obvinenie orgánov Po­vereníctva vnútra dvoma poslancami DS z týrania väzňov, by za normálnych a ob­vyklých okolností nemalo a. ani nemohlo vyvolať takéto komplikácie, keby bolo vedené len úmysľom nápravy v tomto smere a bolo preto aj doložené objek­tívnymi dôkazmi. Takáto snaha musela by sa stretnúť s istým porozumením — hoci aj trpným — i u politických odporcov a našla by si potom prirodzene aj vhodnú formu — formu správneho administratív­neho pokračovania, primeranú významom orgánom štátnej bezpečnosti. No, toto všetko sa nestalo, nebral sa zreteľ ani na význam týchto orgánov, ani na zacho-

Next