Národnie Noviny, január-marec 1876 (VII/1-38)

1876-01-04 / nr. 1

Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná eeua pre Rakúsko-Uhorsko ua celý J rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. Ročník VII. Redakcia, administrácia a expedícia ■X'xs.K'ó. £3x7-. v Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Iíeí'raukované listy sa neprijímajú. Pozvanie k predplateniu na politický časopis „NÁRÖÜNIE NOVINY,“ VII. ročník 1. stvrťročie. S koncom min. roku vypišaly skoro všetkým pt. pánom odberateľom týchto novín jejich predplatky; následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac ... 1 zl. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé pro­síme, aby svoje účty vyrovnať ráčili. Turč. Sv. Martin, 4. jan. 1876. ÍZ Utorok 4. januára 187«. Číslo 1. Administrativné povereníctvo „ Národních Novín. “ T. Sv. Martin, 4. januára 1876. Práve s pominuvším rokom zakončilo sa päťletie, čo previedla sa podstatná zmena europejských po­merov, z ktorej nasledovala i premena medzinárod­­ních poťahov, a spolu i zmena politického smeru. Uskutočnením tejto premeny na čelo politického vod­covstva vyšvihnulo sa spojené Prusko-Nemecko; po­­zdejšie úlohu náčeiníctva prejai trojcisarský sväzok, ktorý považovaný bol za najjistejšie a najspoľahli­vejšie rukojemstvo mieru, hlavne preto, že jediné Francúzsko považované bolo za mocnosť, ktorá by po zotavení sa svojom z porážok, utrpených pred piatimi rokmi, mohla zo zámerov pomsty a odplaty porušiť mier. A ako známo, minulej jari menovite z Berlína úsilne účinkovali na tom, aby Franciu ešte nezota­­venú prinútili k porušeniu mieru i proti jej vôli a zámyslu, a len zakročeniu ruského cisára Alexandra II. a ruského ríšskeho kancelára kn. Gorčakova ďakovať dlužno, že mier už vtedy porušený nebol. Sväzok troch cisárov, ačpráve jich politické zámery a snahy v nejednom ohľade zdajú sa byť odchodné, predsa trvá neporušený, preto, že jich viaže spoločný zá­ujem negatívny, t. j. prekazenie všetkého, čo by ne­bezpečným aspoň okamžite stať sa mohlo europej­­skému mieru. Účinkovanie tohto zámeru dosvedčuje sa menovite vo východních záležitostiach, v ktorých, ako vedomo, každá z cisarských mocností vedená je jinýini, odchodnými záujmami, v tom ale súhlasia: že ešte neprišiel príhodný čas konečného riešenia východnej otázky, už či preto, že ony samy niesú dokonale pripravené k jej riešeniu, a či preto: že panuje medzi nimi obava, žeby riešenie východnej otázky stať sa mohlo osudným pre teraz vývodiace pomery. Trojcisársky sväzok v svojej mohutnej vý­znamnosti prešiel i do nového roku, a už priebehom toboto dokázať sa má, či tenže sväzok dokáže i na ďalej trvácnosť svoju, a to predovšetkým na východe, kde konečne nastúpiť môžu, ba pravdepodobné je, že i skutočne nastúpia pomery, ktoré prinúta jich prejsť z negácie na pole positívneho dejstvovania. Ohľadom už jednotlivých europejských moc­ností na počiatku nového roku, a vzťahom na jich štátny život poznamenať prichodí, že menovite N e­­mecko a Francúzsko všeobecnú pozornosť za­­ujímaly. V Nemecku nepretržene trvá borba a zá­pas toho tak nazvaného „liberálisom“ s cirkvou, a ačpráve liberalismus, ktorý opanoval všetky vrchnosti a celú moc, a túto prevádza pod viechou „štátu,“ ohradil sa pevnými hradbami zákonov, predsa ešte vždy prezradzuje obavu, že necíti sa byť dosť jistým a bezpečným. — Vo Francúzsku menovite po­­slednia doba pominuvšieho roku bola rozhodnou, a síce v priaznivom smeru pre republikánsky poriadok. Po tuhých, náruživých a ;.«ych borbách stránok premožený bol monarchický smer a tak utvorené boly ústavné zákony a upravidebenie verejnej moci, ktoré stály sa základom konservat'vnej republiky. Ale vzdor tomu boj o „štátnu formu“ nieje ešte zavŕšený. Ná­­rodnie shromaždenie, vyyo.ené pred piatimi rokmi, zakončilo diela svoje, a nasledovať majúce všeobecné voľby opäť rozhodovať povolané budú o tom: či mon­archia, lebo republika. Zvíťazili strana monarchistov, málo čo pomôžu republike nedávno nadobudnuté zá­klady, lebo tie opäť zmenené byť môžu. Na teraz síce nezdá sa byt pravdepo lebným, žeby monarchisti zvíťaziť mohli, ale, ako skúsenosť učí, vo francúzskom národe je všetko možné. Rusko v medzinárod­­ních na europejské pomery vzťahujúcich sa otázkach viazané je sväzkom trojcisárskym; tamale, kam tento sväzok nesiaha, v strednej Ázii nepretržene robí po­kroky a moc svoju čím dial tým väčšmej rozširuje. Rusko mimo toho vyvinulo i uznania hodnú činnosť k oblaveniu válečných nere ití a nehôd, avšak jeho ľudomilné snahy zostaly takmer bez všetkého vý­sledku pre odpor, ktorý postavila mu vláda Angiié. — Anglicko vzbudilo pozornosť svojím prekvapu­júcim vystupovaním v medzinárodnom smeru. Vy­stúpilo proti uzavieraniu tfiíchuttnýcTt suiiúv s po­dunajskými kniežatstvami; odpor postavilo proti vý­chodnej politike celej ostatnej Európy, a snažilo sa križovať zámery ostatních mocností pri viac uaskyt­­nulých príležitostiach, tak že v skutku nemožno dnes s určitosťou riecť, čo Anglia vlastne ohľadom východu zamýšľa; keď predsa sama zakúpením účastín suez­ského prieplavu zadala ťažkú ranu tureckému pan­stvu a vôbec tureckej dŕžave. — Italia všemožne namáhala sa minulého roku previesť politickú a pe­ňažnú sriadenosť, ale v ohľade tomto neurobila žiadne významné pokroky. Avšak návštevy cisarské v Be­nátkach a Miláné, ktoré vraj spôsobné boly Italiu spojiť s popredními veľmocnostiami, poskytnú jej akú takú vynáhradu za to, čo nedosiahla ani na svoje­­vlastnom politickom a finančnom ústrojstve. — V Španielsku trvá nepretržene občianska vojna, a trebárs i Karlisti značne zoslabení sú, predsa niesú úplne premožení, a ešte vyžadovať sa bude veliké napnutie síl, kým domáci mier zavedený bude, ked i tak i sami prívrženci kráľa Alfonsa rozpadnutí sú na mnohé strany a stránočky. — Prichodilo by nám ešte prehovoriť o východe. Ale o tomto a vyviňujúcich sa tam udalostiach v poslednie časy hovorili sme často a obšírne, tak že zdá sa nám byt zbytočným to opätovať. To jedno poznamenať môžeme, že s bu­dúcou jarou očakáva sa tam všeobecne obrat a roz­vinutie nových udalostí. Ved, ako „M. U. és E.“ tvrdí, má to byť už rozhodnutou vecou, že rakúsko­­uhorské vojská na jar obsadiť vraj majú Bosnu. No a i o tom shodujú sa všetky zprávy, že tak čierna Hora ako i Srbsko odhodlané sú na jar činne za­kročiť. Ba dľa ďalekopisnej zprávy z Viedne od 31. dec. obávajú sa, že srážka medzi Čiernou Horou a Tureckom v každom okamžení nastúpiť môže. Na bojišti v Hercegovine a Bosne idú veci. ako v takýto zimný čas ísť môžu. Rauf baša vybral sa bol k zásobeniu Nikšiču, dal ale vopred rozhlásiť, že vojská jeho pôjdu dvojím smerom, aby tak po­vstalci podelili sily svoje; medzitým to neurobil, ale celé vojsko pohromade vijdol; ktoré ale pre veľký sňah postupovať nemohlo. Ako ďalekopis z Nového Ercegu oa 31. dec. oznamuje, Rauf basu u Krstca porazil Lazar Sočica a Zimonič. Päť sto Turkov po­bili. Povstalcov padlo 80. 1876. Bratia a Sestry slovenské! Pánboh nám daj šťastlivý nový rok. — No, aby bol on pre nás ako tak blahonosnýi^, nutno i nám samým snažne pričiniť sa k tomu; a od pána Boha nie koláče bez práce očakávať, ale iba jeho milo­stivú pomoc a požehnanie pri namáhavom vydo­­bývaní si každodennieho chlebíčka tela i ducha. Minú vší sa rok, ozaist bol pre nás rokom ťažkých navštívení; nepriatelia slovenského života, pripravili nás o všetko, vezmuvše nám prostriedky zadovažovania si i toho najpotrebnejšieho] du­­ševnieho pokrmu; ztraía táto zdá sa vôbec byť nenahraditeľnou, a preto nadmier bolí. No väč­šmej nežli sama ztrata, zaiste každú čistú dušu slovenskú páli ten špatný spôsob, ktorým sme o naše štyri vzdelávacie ústavy pripravení boli. Keby boli riekli úprimne a otvorene ako gavalierski nepriatelia: Uhorsko nieje viac Uhor­skom, ale je teraz už Madarországom, v ktorom nič slovenského byť nesmie, a preto zatvárame vám gymnasia a Maticu: buli by srne sa síce museli takémuto drakónskemu zákonu parlamen­­tárnej väčšiny s bôlom podrobiť, ale aspoň bez zášti a zanevrenia uznali gavaliersku úprimnosť našich utlumovateľov; no oni v tomto procesi národa volili nie cestu statočnej úprimnosti, lež cestu zo zlej informácie vyplývajúcich osočovaní k ospravedlneniu svojho absolutistického pokra­čovania pred vzdelaným svetom; oni najbezú­­honejším občanom krajiny policajným spôsobom prevedenými inquisíciami „dokázali“, že sú pan­slávi ; verným synom Uhorska, že sú vlastizrad­covia; svedomitým šafárom spolkového majetku, že sú kmíni a klamári; šľachetným, bezžistným, obetivým, horlivým bojovníkom slovenskej osvety a voľnosti, že sú to ľudia, ktorí pre svoje cti­žiadostivé, sebecké a špinavé ciele, zaviesť chcejú slovenský ľud. Toto aspoň bol hlavní obsah reči pána Ti­­szovej, ktorú on v uhorskej snemovni dňa 15. decembra pri frenetickom potlesku svojich ma­­melukov povedať ráčil, a tento a takýto spôsob pokračovania páli duše naše, vyvoláva v nás opovrhovanie takýmto pokračovaním, budí v nás cit hrdosti nad takými osočovaniami, sožiera i tie poslednie niti, ktoré viazaly nás k nim a jejich cbauvinskej budove, činí nás ľahostajnými oproti nimi hlásaným záujmom verejného života, vy­­tiera z duší našich vrodenú bázeň pred potopou. Viem, že nieto dnes už Slováka, ktorý by si nebol sám k sebe tie slová reknul: „no teraz nech sa už čo chce robí, mne je to jedno; čo mi prijde zaplatiť, zaplatím, —- o ostatok ne­dbám.“ A je to celky prirodzené, lebo s korbá­čom ešte žiadna macocha do svojich pastorče­­niec nenabila lásky ku sebe. A do nás takúto

Next