Národnie Noviny, január-marec 1876 (VII/1-38)
1876-01-04 / nr. 1
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná eeua pre Rakúsko-Uhorsko ua celý J rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. Ročník VII. Redakcia, administrácia a expedícia ■X'xs.K'ó. £3x7-. v Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Iíeí'raukované listy sa neprijímajú. Pozvanie k predplateniu na politický časopis „NÁRÖÜNIE NOVINY,“ VII. ročník 1. stvrťročie. S koncom min. roku vypišaly skoro všetkým pt. pánom odberateľom týchto novín jejich predplatky; následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac ... 1 zl. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé prosíme, aby svoje účty vyrovnať ráčili. Turč. Sv. Martin, 4. jan. 1876. ÍZ Utorok 4. januára 187«. Číslo 1. Administrativné povereníctvo „ Národních Novín. “ T. Sv. Martin, 4. januára 1876. Práve s pominuvším rokom zakončilo sa päťletie, čo previedla sa podstatná zmena europejských pomerov, z ktorej nasledovala i premena medzinárodních poťahov, a spolu i zmena politického smeru. Uskutočnením tejto premeny na čelo politického vodcovstva vyšvihnulo sa spojené Prusko-Nemecko; pozdejšie úlohu náčeiníctva prejai trojcisarský sväzok, ktorý považovaný bol za najjistejšie a najspoľahlivejšie rukojemstvo mieru, hlavne preto, že jediné Francúzsko považované bolo za mocnosť, ktorá by po zotavení sa svojom z porážok, utrpených pred piatimi rokmi, mohla zo zámerov pomsty a odplaty porušiť mier. A ako známo, minulej jari menovite z Berlína úsilne účinkovali na tom, aby Franciu ešte nezotavenú prinútili k porušeniu mieru i proti jej vôli a zámyslu, a len zakročeniu ruského cisára Alexandra II. a ruského ríšskeho kancelára kn. Gorčakova ďakovať dlužno, že mier už vtedy porušený nebol. Sväzok troch cisárov, ačpráve jich politické zámery a snahy v nejednom ohľade zdajú sa byť odchodné, predsa trvá neporušený, preto, že jich viaže spoločný záujem negatívny, t. j. prekazenie všetkého, čo by nebezpečným aspoň okamžite stať sa mohlo europejskému mieru. Účinkovanie tohto zámeru dosvedčuje sa menovite vo východních záležitostiach, v ktorých, ako vedomo, každá z cisarských mocností vedená je jinýini, odchodnými záujmami, v tom ale súhlasia: že ešte neprišiel príhodný čas konečného riešenia východnej otázky, už či preto, že ony samy niesú dokonale pripravené k jej riešeniu, a či preto: že panuje medzi nimi obava, žeby riešenie východnej otázky stať sa mohlo osudným pre teraz vývodiace pomery. Trojcisársky sväzok v svojej mohutnej významnosti prešiel i do nového roku, a už priebehom toboto dokázať sa má, či tenže sväzok dokáže i na ďalej trvácnosť svoju, a to predovšetkým na východe, kde konečne nastúpiť môžu, ba pravdepodobné je, že i skutočne nastúpia pomery, ktoré prinúta jich prejsť z negácie na pole positívneho dejstvovania. Ohľadom už jednotlivých europejských mocností na počiatku nového roku, a vzťahom na jich štátny život poznamenať prichodí, že menovite N emecko a Francúzsko všeobecnú pozornosť zaujímaly. V Nemecku nepretržene trvá borba a zápas toho tak nazvaného „liberálisom“ s cirkvou, a ačpráve liberalismus, ktorý opanoval všetky vrchnosti a celú moc, a túto prevádza pod viechou „štátu,“ ohradil sa pevnými hradbami zákonov, predsa ešte vždy prezradzuje obavu, že necíti sa byť dosť jistým a bezpečným. — Vo Francúzsku menovite poslednia doba pominuvšieho roku bola rozhodnou, a síce v priaznivom smeru pre republikánsky poriadok. Po tuhých, náruživých a ;.«ych borbách stránok premožený bol monarchický smer a tak utvorené boly ústavné zákony a upravidebenie verejnej moci, ktoré stály sa základom konservat'vnej republiky. Ale vzdor tomu boj o „štátnu formu“ nieje ešte zavŕšený. Národnie shromaždenie, vyyo.ené pred piatimi rokmi, zakončilo diela svoje, a nasledovať majúce všeobecné voľby opäť rozhodovať povolané budú o tom: či monarchia, lebo republika. Zvíťazili strana monarchistov, málo čo pomôžu republike nedávno nadobudnuté základy, lebo tie opäť zmenené byť môžu. Na teraz síce nezdá sa byt pravdepo lebným, žeby monarchisti zvíťaziť mohli, ale, ako skúsenosť učí, vo francúzskom národe je všetko možné. Rusko v medzinárodních na europejské pomery vzťahujúcich sa otázkach viazané je sväzkom trojcisárskym; tamale, kam tento sväzok nesiaha, v strednej Ázii nepretržene robí pokroky a moc svoju čím dial tým väčšmej rozširuje. Rusko mimo toho vyvinulo i uznania hodnú činnosť k oblaveniu válečných nere ití a nehôd, avšak jeho ľudomilné snahy zostaly takmer bez všetkého výsledku pre odpor, ktorý postavila mu vláda Angiié. — Anglicko vzbudilo pozornosť svojím prekvapujúcim vystupovaním v medzinárodnom smeru. Vystúpilo proti uzavieraniu tfiíchuttnýcTt suiiúv s podunajskými kniežatstvami; odpor postavilo proti východnej politike celej ostatnej Európy, a snažilo sa križovať zámery ostatních mocností pri viac uaskytnulých príležitostiach, tak že v skutku nemožno dnes s určitosťou riecť, čo Anglia vlastne ohľadom východu zamýšľa; keď predsa sama zakúpením účastín suezského prieplavu zadala ťažkú ranu tureckému panstvu a vôbec tureckej dŕžave. — Italia všemožne namáhala sa minulého roku previesť politickú a peňažnú sriadenosť, ale v ohľade tomto neurobila žiadne významné pokroky. Avšak návštevy cisarské v Benátkach a Miláné, ktoré vraj spôsobné boly Italiu spojiť s popredními veľmocnostiami, poskytnú jej akú takú vynáhradu za to, čo nedosiahla ani na svojevlastnom politickom a finančnom ústrojstve. — V Španielsku trvá nepretržene občianska vojna, a trebárs i Karlisti značne zoslabení sú, predsa niesú úplne premožení, a ešte vyžadovať sa bude veliké napnutie síl, kým domáci mier zavedený bude, ked i tak i sami prívrženci kráľa Alfonsa rozpadnutí sú na mnohé strany a stránočky. — Prichodilo by nám ešte prehovoriť o východe. Ale o tomto a vyviňujúcich sa tam udalostiach v poslednie časy hovorili sme často a obšírne, tak že zdá sa nám byt zbytočným to opätovať. To jedno poznamenať môžeme, že s budúcou jarou očakáva sa tam všeobecne obrat a rozvinutie nových udalostí. Ved, ako „M. U. és E.“ tvrdí, má to byť už rozhodnutou vecou, že rakúskouhorské vojská na jar obsadiť vraj majú Bosnu. No a i o tom shodujú sa všetky zprávy, že tak čierna Hora ako i Srbsko odhodlané sú na jar činne zakročiť. Ba dľa ďalekopisnej zprávy z Viedne od 31. dec. obávajú sa, že srážka medzi Čiernou Horou a Tureckom v každom okamžení nastúpiť môže. Na bojišti v Hercegovine a Bosne idú veci. ako v takýto zimný čas ísť môžu. Rauf baša vybral sa bol k zásobeniu Nikšiču, dal ale vopred rozhlásiť, že vojská jeho pôjdu dvojím smerom, aby tak povstalci podelili sily svoje; medzitým to neurobil, ale celé vojsko pohromade vijdol; ktoré ale pre veľký sňah postupovať nemohlo. Ako ďalekopis z Nového Ercegu oa 31. dec. oznamuje, Rauf basu u Krstca porazil Lazar Sočica a Zimonič. Päť sto Turkov pobili. Povstalcov padlo 80. 1876. Bratia a Sestry slovenské! Pánboh nám daj šťastlivý nový rok. — No, aby bol on pre nás ako tak blahonosnýi^, nutno i nám samým snažne pričiniť sa k tomu; a od pána Boha nie koláče bez práce očakávať, ale iba jeho milostivú pomoc a požehnanie pri namáhavom vydobývaní si každodennieho chlebíčka tela i ducha. Minú vší sa rok, ozaist bol pre nás rokom ťažkých navštívení; nepriatelia slovenského života, pripravili nás o všetko, vezmuvše nám prostriedky zadovažovania si i toho najpotrebnejšieho] duševnieho pokrmu; ztraía táto zdá sa vôbec byť nenahraditeľnou, a preto nadmier bolí. No väčšmej nežli sama ztrata, zaiste každú čistú dušu slovenskú páli ten špatný spôsob, ktorým sme o naše štyri vzdelávacie ústavy pripravení boli. Keby boli riekli úprimne a otvorene ako gavalierski nepriatelia: Uhorsko nieje viac Uhorskom, ale je teraz už Madarországom, v ktorom nič slovenského byť nesmie, a preto zatvárame vám gymnasia a Maticu: buli by srne sa síce museli takémuto drakónskemu zákonu parlamentárnej väčšiny s bôlom podrobiť, ale aspoň bez zášti a zanevrenia uznali gavaliersku úprimnosť našich utlumovateľov; no oni v tomto procesi národa volili nie cestu statočnej úprimnosti, lež cestu zo zlej informácie vyplývajúcich osočovaní k ospravedlneniu svojho absolutistického pokračovania pred vzdelaným svetom; oni najbezúhonejším občanom krajiny policajným spôsobom prevedenými inquisíciami „dokázali“, že sú panslávi ; verným synom Uhorska, že sú vlastizradcovia; svedomitým šafárom spolkového majetku, že sú kmíni a klamári; šľachetným, bezžistným, obetivým, horlivým bojovníkom slovenskej osvety a voľnosti, že sú to ľudia, ktorí pre svoje ctižiadostivé, sebecké a špinavé ciele, zaviesť chcejú slovenský ľud. Toto aspoň bol hlavní obsah reči pána Tiszovej, ktorú on v uhorskej snemovni dňa 15. decembra pri frenetickom potlesku svojich mamelukov povedať ráčil, a tento a takýto spôsob pokračovania páli duše naše, vyvoláva v nás opovrhovanie takýmto pokračovaním, budí v nás cit hrdosti nad takými osočovaniami, sožiera i tie poslednie niti, ktoré viazaly nás k nim a jejich cbauvinskej budove, činí nás ľahostajnými oproti nimi hlásaným záujmom verejného života, vytiera z duší našich vrodenú bázeň pred potopou. Viem, že nieto dnes už Slováka, ktorý by si nebol sám k sebe tie slová reknul: „no teraz nech sa už čo chce robí, mne je to jedno; čo mi prijde zaplatiť, zaplatím, —- o ostatok nedbám.“ A je to celky prirodzené, lebo s korbáčom ešte žiadna macocha do svojich pastorčeniec nenabila lásky ku sebe. A do nás takúto